ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 17. marca 2010

Vec T‑78/09 P

Európsky parlament

proti

Laurentovi Colléemu

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2004 – Postup prideľovania bodov za zásluhy – Skreslenie dôkazov – Odôvodnenie – Hodnota stanoviska hodnotiaceho výboru – Zásada zákazu diskriminácie“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 11. decembra 2008, Collée/Parlament (F‑148/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑455 a II‑A‑1‑2527) a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania L. Colléeho v konaní na tomto stupni.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu pre verejnú službu – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Spoločenstva Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Z článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora predovšetkým vyplýva, že odvolanie podané na Všeobecný súd sa obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu pre verejnú službu, porušenia procesných pravidiel pred týmto súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov dotknutej strany, alebo na porušení práva týmto súdom. Okrem toho, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že odvolanie musí špecifikovať právne dôvody a právne tvrdenia.

Z toho vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napadnuté prvky rozsudku, ktorého zrušenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh konkrétne opiera.

Takúto požiadavku nespĺňa odvolanie, ktoré len opakuje alebo doslovne preberá dôvody a tvrdenia, ktoré už boli uvedené pred Súdom pre verejnú službu, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutočností výslovne zamietnutých týmto súdom; takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Súd pre verejnú službu, čo nepatrí do právomocí Všeobecného súdu. Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva vykonané Súdom pre verejnú službu, možno v priebehu odvolania opätovne rozobrať právne otázky preskúmavané v prvostupňovom konaní. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už uplatnených pred Súdom pre verejnú službu, odvolacie konanie by čiastočne stratilo svoj zmysel.

(pozri body 20 – 22)

Odkaz: Súdny dvor, 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C‑19/95 P, Zb. s. I‑4435, body 37 a 38; Súdny dvor, 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb. s. I‑2125, bod 17; Súdny dvor, 22. januára 2004, Mattila/Rada a Komisia, C‑353/01 P, Zb. s. I‑1073, bod 27

2.      Súdu Spoločenstva neprináleží posudzovať zásluhy rôznych úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy pre povýšenie. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje menovací orgán pri hodnotení zásluh, ktoré majú byť zohľadnené, sa súd Spoločenstva musí obmedziť na preskúmanie toho, či menovací orgán postupoval v prijateľných medziach a nepoužíval svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávnym spôsobom.

(pozri bod 61)

Odkaz: Súdny dvor, 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, Zb. s. I‑3019, bod 35; Súdny dvor, 6. júna 1996, Baiwir/Komisia, T‑262/94, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑739, bod 66; Súd prvého stupňa, 13. apríla 2005, Nielsen/Rada, T‑353/03, Zb. VS s. I‑A‑95, II‑443, bod 58