ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 17. decembra 2015 (*)

„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá Francúzskom v prospech spoločnosti Sernam SCS – Pomoc na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Zneužitie pomoci – Vymáhanie – Hospodárska kontinuita – Kritérium súkromného investora“

Vo veci T‑242/12,

Société nationale des chemins de fer français (SNCF), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: P. Beurier, O. Billard a V. Landes, advokáti,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne D. Colas a J. Gstalter, neskôr D. Colas a J. Rossi a napokon D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Mory SA, v likvidácii, so sídlom v Pantin (Francúzsko),

a

Mory Team, v likvidácii, so sídlom v Pantin,

v zastúpení: B. Vatier a F. Loubières, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o štátnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) – Francúzsko – Uplatňovanie rozhodnutia „Sernam 2“ (Ú. v. EÚ L 195, s. 19),

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a I. Ulloa Rubio (spravodajca),

tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 12. februára 2015,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1.     O žalobkyni a spoločnosti Sernam v čase skutkových okolností

1        Société nationale des chemins de fer (SNCF) (ďalej len „SNCF“ alebo „žalobkyňa“) sa po tom, čo bola v roku 1938 založená ako akciová spoločnosť, s účinnosťou od 1. januára 1983 stala na základe zákona 82‑1153 z 30. decembra 1982 o úprave vnútroštátnej dopravy (loi 82‑1153, du 30 décembre 1982, d’orientation des transports intérieurs) verejným priemyselným obchodným podnikom (établissement public industriel commercial – EPIC). Celé základné imanie (tvorené štátnym príspevkom, a nie akciami) vlastní štát.

2        Činnosti podniku Sernam spočívajú od jeho založenia v roku 1970 žalobkyňou ako jej vnútorného útvaru v činnostiach prepravy zásielok a expresnej prepravy balíkov a paliet.

3        V roku 1993 bola vykonaná reorganizácia, čo viedlo k vytvoreniu spoločnosti Sernam Domaine a dcérskej spoločnosti Sernam Transport SA. Sernam Domaine zostala vnútorným útvarom spoločnosti SNCF, zatiaľ čo Sernam Transport bola založená ako dcérska spoločnosť so 100 % podielom spoločnosti SNCF a sama vlastnila 24 dcérskych spoločností, prostredníctvom ktorých vykonávala svoje činnosti v cestnej doprave.

4        Dňa 1. februára 2000 sa Sernam Domaine transformovala na novú jednoduchú komanditnú spoločnosť, pričom Sernam SCS mala samostatnú právnu subjektivitu a bola 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti SNCF. Sernam SCS vlastnila najmä podiely na základom imaní spoločnosti Sernam Transport, ktorá sa stala jej 100 % dcérskou spoločnosťou.

5        V decembri 2001 sa Sernam SCS zmenila na Sernam SA. Sernam mala v roku 2005 10 prevádzkových dcérskych spoločností a jednu spoločnosť na poskytovanie služieb v cestnej doprave – Sernam Transport Route (predtým Sernam Transport).

2.     O rozhodnutí Sernam 1

6        Komisia Európskych spoločenstiev svojím rozhodnutím NN 122/00 (ex N 140/00) z 23. mája 2001 (ďalej len „rozhodnutie Sernam 1“) konštatovala, že opatrenia týkajúce sa obchodnej pomoci a ozdravenia spoločnosti Sernam SCS uskutočnené žalobkyňou, ktoré sa mali vykonať v období od začiatku roka 2001 do konca roka 2004, predstavujú štátnu pomoc zlučiteľnú so Zmluvou o ES. Ich celková výška predstavovala 503 miliónov eur. Komisia tiež „vyjadrila poľutovanie, že [Francúzska republika] vykonala predmetnú pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy“.

7        Pomoc vo výške 503 miliónov eur bola schválená najmä na základe záväzku Francúzskej republiky, že podnik sa odpredá. 60 % základného imania spoločnosti Sernam SCS totiž mala prevziať Geodis SA. Geodis sa tak mala stať úplne a neobmedzene zodpovednou za dlhy spoločnosti Sernam SCS a mala uhradiť dodatočné náklady na reštrukturalizáciu vo výške 67 miliónov eur. Sernam SCS sa zaviazala znížiť počet svojich prevádzok zo 107 na 72 v období od roku 1999 do roku 2004, znížiť svoj obrat o 18 %, znížiť počet zamestnancov a vykonať reštrukturalizáciu s uvedeným rozpočtom a v stanovenom čase.

3.     O rozhodnutí Sernam 2

8        Listom zo 17. júna 2002 francúzske orgány informovali Komisiu, že pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 bola zrealizovaná za iných podmienok, ako boli podmienky, na základe ktorých Komisia prijala svoje rozhodnutie.

9        Listom z 30. apríla 2003 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí otvoriť konanie uvedené v článku 88 ods. 2 ES v súvislosti s touto pomocou [rozhodnutie s názvom „Štátna pomoc – Francúzsko – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy ES v súvislosti s pomocou C 32/03 (ex NN 122/2000) – ‚Sernam 2: Úprava pomoci na reštrukturalizáciu‘“ (Ú. v. EÚ C 182, s. 2)].

10      Komisia vykonala novú analýzu celého spisu na základe úplného aktualizovaného reštrukturalizačného plánu, ktorý zohľadňoval nové okolnosti. Komisia preskúmala nové skutočnosti, aby zistila, do akej miery sú alebo nie sú v súlade s rozhodnutím Sernam 1, a preverila, do akej miery bola nová situácia ku dňu prijatia rozhodnutia (v porovnaní s rozhodnutím Sernam 1) zlučiteľná s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2), najmä pokiaľ ide o princíp výnimočnej pomoci.

11      Komisia vo svojom rozhodnutí 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vzťahuje na štátnu pomoc čiastočne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spoločnosti Sernam (Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Sernam 2“), dospela k záveru, že rozhodnutie Sernam 1 nebolo dodržané, čo predstavovalo zneužitie pomoci v zmysle článku 1 písm. g) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a bodu 43 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

12      Komisia však konštatovala, že francúzske orgány splnili viaceré zo svojich cieľov v súlade s rozhodnutím Sernam 1 a že preskúmaná pomoc spĺňa kritériá úpravy plánu reštrukturalizácie stanovené v bode 3.2.4 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Komisia teda potvrdila, že pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 vo výške 503 miliónov eur je za nových podmienok zlučiteľná so spoločným trhom.

13      Komisia tiež dospela k záveru, že dodatočná pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorú vyplatila žalobkyňa spoločnosti Sernam a ktorá je priamym následkom zneužitia pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1, sa musí vyhlásiť za nezlučiteľnú so spoločným trhom a musí sa vymáhať spolu s úrokmi.

14      Konečný výrok rozhodnutia Sernam 2 znie:

„Článok 1

1. Štátna pomoc v prospech spoločnosti Sernam, schválená v máji 2001 vo výške 503 miliónov EUR, je zlučiteľná so spoločným trhom za podmienok uvedených v článkoch 3 a 4.

2. Štátna pomoc zo strany [Francúzskej republiky] v prospech spoločnosti Sernam v sume 41 miliónov EUR nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

1. [Francúzska republika] prijme všetky opatrenia potrebné na opätovné nadobudnutie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 2, ktorá už bola príjemcovi protiprávne poskytnutá.

2. Vymáhanie sa vykoná bezodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva tak, aby umožnili okamžitú a účinnú realizáciu tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú je potrebné vrátiť, zahŕňa úroky od dátumu, keď boli poskytnuté príjemcovi až po dátum ich opätovného získania. Úroky sa vyrátajú na základe referenčnej sadzby, ktorá sa používa na výpočet ekvivalentu dotácie v rámci regionálnej pomoci.

Článok 3

1. S výhradou odseku 2 je potrebné dodržať tieto podmienky:

a)      Spoločnosť Sernam bude môcť rozvíjať len svoje činnosti prepravy tovaru železnicou podľa koncepcie Expresného vlakového bloku [(]TBE). V tomto ohľade spoločnosť SNCF zaručuje, že ponúkne každému operátorovi, ktorý o to požiada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spoločnosti Sernam na rozvoj železničnej nákladnej dopravy, TBE.

b)      Spoločnosť Sernam zase bude musieť v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradiť svoje vlastné prostriedky a služby cestnej prepravy prostriedkami a službami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spoločností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spoločnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu.

Vlastnými prostriedkami a službami cestnej prepravy spoločnosti Sernam sa myslí súbor cestných prostriedkov, a síce vozidlá cestnej dopravy spoločnosti Sernam v úplnom vlastníctve alebo… kúpené na lízing/prenajaté;

Spoločnosti, ktoré prevezmú činnosti v cestnej doprave spoločnosti Sernam budú musieť zabezpečiť celú službu cestnej prepravy za pomoci svojich vlastných zdrojov.

2. V prípade, že spoločnosť Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatňujú.

Článok 4

Každý čiastočný alebo celkový predaj spoločnosti Sernam sa musí vykonať za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať, úhrada pomoci 41 miliónov EUR.

…“

4.     O prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku na spoločnosť Financière Sernam a o udalostiach, ktoré po ňom nasledovali

15      V nadväznosti na rozhodnutie Sernam 2 francúzske orgány 24. novembra 2004 navštívili Komisiu a oficiálnym listom z 21. decembra 2004 ju informovali, že sa rozhodli predať aktíva spoločnosti Sernam vcelku v súlade s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

16      Žalobkyňa uskutočnila s pomocou banky (ďalej len „banka X“) verejnú súťaž. Bolo kontaktovaných 34 skupín.

17      Podľa francúzskych orgánov hospodárska situácia spoločnosti Sernam neumožnila získať návrhy s kladným ocenením. Vo všetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto verejnej súťaže bola navrhnutá výrazne záporná hodnota:

–        uchádzač č. 1 (predbežná ponuka): ‐ 120 miliónov eur,

–        uchádzač č. 2 (predbežná ponuka): ‐ 90,4 milióna eur,

–        uchádzač č. 3 (predbežná ponuka): ‐ 90,4 milióna eur,

–        uchádzač č. 4 (nezáväzná ponuka v druhom kole): ‐ 65,2 milióna eur,

–        uchádzač č. 5 (nezáväzná ponuka v druhom kole): ‐ 56,4 milióna eur.

18      Nebola predložená žiadna záväzná ponuka. Dvaja účastníci súťaže, a to uchádzač č. 4 a uchádzač č. 5, pričom tento posledný uvedený uchádzač bol spojený s vedením spoločnosti Sernam, však po skončení druhého kola prejavili vážny záujem. Bolo prijaté rozhodnutie, že v diskusiách sa bude pokračovať jedine s konzorciom tvoreným uchádzačom č. 5 spojeným s vedením spoločnosti Sernam (ďalej len „konzorcium“).

19      Uchádzač č. 5 napokon žalobkyni 15. júna 2005 ústne oznámil, že do 30. júna 2005 nie je schopný predložiť – a to ani podmienečnú – ponuku na prevzatie aktív.

20      Vedenie spoločnosti Sernam sa teda rozhodlo predložiť prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa ešte len mala založiť a ktorá sa nazývala najprv Bidco a potom Financière Sernam, samostatnú ponuku na prevzatie aktív, ktorá bola žalobkyni predložená 30. júna 2005 a v podstate v ten istý deň odsúhlasená generálnym riaditeľstvom žalobkyne.

21      Protokol o dohode, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou, spoločnosťou Sernam, spoločnosťou SAS Sernam Xpress (jedna z 10 dcérskych spoločností v 100 % vlastníctve spoločnosti Sernam, založená v roku 2002, ďalej len „Sernam Xpress“) a vrcholovým manažmentom budúcej spoločnosti Financière Sernam, bol podpísaný 21. júla 2005 (ďalej len „protokol o dohode z 21. júla 2005“).

22      Proces prevodu sa uskutočnil v štyroch etapách:

–        žalobkyňa rekapitalizovala svoju dcérsku spoločnosť Sernam, ktorej bola 100 % vlastníkom, vo výške 57 miliónov eur,

–        Sernam následne uskutočnila v prospech svojej dcérskej spoločnosti Sernam Xpress, ktorej bola 100 % vlastníkom, čiastkový vklad aktív (ďalej len „vklad“), ktorý podliehal pravidlám rozdelenia uvedeným v článkoch L 236‑16 až L 236‑21 francúzskeho obchodného zákonníka (code de commerce), za ktorý Sernam získala podiel v spoločnosti Sernam Xpress v menovitej hodnote 100 eur (odmena za čiastkový vklad aktív spočívala v odovzdaní cenných papierov). Tento vklad zahŕňal všetky aktíva, vrátane rekapitalizácie vo výške 57 miliónov eur, a pasíva spoločnosti Sernam, s výnimkou určitých finančných pasív v celkovej výške 38,5 milióna eur (ďalej len „finančné pasíva“), ktoré zahŕňali:

–        dlh súvisiaci s účastníckou pôžičkou, ktorú si Sernam vzala od skupiny SNCF 21. decembra 2001,

–        aktíva a pasíva spojené s vypovedaním zmluvy „IBM – GPS“,

–        vzápätí po uskutočnení vkladu Sernam Xpress pristúpila k zvýšeniu základného imania spoločnosti o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané žalobkyňou. Po tejto transakcii žalobkyňa vlastnila väčšinu podielov v spoločnosti Sernam Xpress,

–        Sernam a žalobkyňa následne predali spoločnosti Financière Sernam všetky svoje podiely v spoločnosti Sernam Xpress za cenu vo výške dvoch miliónov eur, ktorá predstavovala celé základné imanie spoločnosti Sernam Xpress.

23      Okrem toho bol stanovený mechanizmus zvýšenia ceny v prípade neskoršieho úplného alebo čiastkového prevodu základného imania alebo aktív prevádzanej spoločnosti na tretiu osobu a zrušujúca doložka v prípade zamietavého rozhodnutia Komisie do piatich rokov po uzatvorení protokolu o dohode z 21. júla 2005.

24      Pri tomto prevode žalobkyňa tiež poskytla záruky.

25      Zmluva o čiastkovom vklade aktív medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress je datovaná 14. septembra 2005. Financière Sernam bola zapísaná do obchodného registra 14. októbra 2005.

26      Jednotlivé transakcie pri procese prevodu opísané v bode 22 vyššie sa uskutočnili v ten istý deň, 17. októbra 2005, ktorý sa označuje ako deň „uzávierky“.

27      Sernam zanikla na základe súdnej likvidácie 15. decembra 2005. Suma 41 miliónov eur, ktorá sa mala zaplatiť žalobkyni na základe rozhodnutia Sernam 2, bola vykázaná v pasívach vzniknutých v súvislosti s touto likvidáciou, tak ako finančné pasíva vo výške 38,5 milióna eur vylúčené z vkladu (pozri bod 22 druhú zarážku vyššie).

28      V roku 2006 získal určitý investičný fond 51,8 % podiel na základnom imaní spoločnosti Sernam Xpress.

29      V máji 2011 uskutočnila Sernam Xpress vklad ochrannej známky Sernam do svojej prevádzkovej dcérskej spoločnosti Sernam Services.

30      Dňa 30. júna 2011 bola Sernam Xpress zrušená a Financière Sernam ako jej jediný spoločník získala jej majetok (tzv. transakcia „univerzálneho prevodu majetku“).

31      Skupinu Sernam ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia tvorili Financière Sernam a dcérske spoločnosti bývalej spoločnosti Sernam Xpress: Sernam Services a Aster (predtým nazývaná Sernam Transport Route).

32      Dňa 31. januára 2012 sa začalo konkurzné konanie voči spoločnostiam Financière Sernam a Sernam Services. Dňa 3. februára 2012 dcérska spoločnosť Aster vstúpila do súdnej likvidácie s dočasným pokračovaním v činnosti.

33      Keďže ustanovený konkurzný správca sa domnieval, že plán pokračovania činnosti spoločnosti Sernam nie je uskutočniteľný, začal hľadať záujemcov o jej odkúpenie.

5.     O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia

34      Už 24. júna 2005 sa prvý sťažovateľ (ďalej len „prvý sťažovateľ“) Komisii sťažoval na nesprávne uplatňovanie rozhodnutia Sernam 2.

35      Dňa 22. februára 2006 podal prvý sťažovateľ žalobu na nečinnosť proti Komisii.

36      Listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 podala na Komisiu sťažnosť aj druhá zainteresovaná strana (ďalej len „druhý sťažovateľ“).

37      Obidvaja sťažovatelia sa v podstate domnievali, že rozhodnutie Sernam 2 sa nesprávne uplatňovalo.

38      Komisia rozhodnutím zo 16. júla 2008, nazvaným „Štátna pomoc – Francúzsko – Štátna pomoc C 37/08 – Uplatňovanie rozhodnutia vo veci Sernam 2 – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom [108 ods. 2 ZFEÚ]“ (Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5, ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“), začala konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

39      Dňa 29. apríla 2009 Súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe na nečinnosť, ktorú podal prvý sťažovateľ proti Komisii (uznesenie z 29. apríla 2009, HALTE/Komisia, T‑58/06, EU:T:2009:125).

40      Dňa 9. marca 2012 prijala Komisia rozhodnutie 2012/398/EÚ o štátnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) – Francúzsko – Uplatňovanie rozhodnutia „Sernam 2“ (Ú. v. EÚ L 195, s. 19, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo doručené francúzskym orgánom 10. marca 2012. Francúzske orgány ho doručili žalobkyni 26. marca 2012.

6.     Napadnuté rozhodnutie

41      Komisia na úvod uviedla, že sa začalo konanie podľa článku 16 nariadenia č. 659/1999, pretože Komisia mala informácie, že Francúzska republika zneužila pomoc schválenú rozhodnutím Sernam 2 za určitých podmienok, a to po zneužití pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1 takisto za určitých podmienok.

 O zneužití štátnej pomoci povolenej rozhodnutím Sernam 2

42      Komisia sa domnievala, že vzhľadom na to, že francúzske orgány potvrdili, že podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 neboli dodržané, mohla sa obmedziť na kontrolu toho, či Francúzska republika dodržala podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

43      Komisia konštatovala, že neboli dodržané viaceré požiadavky stanovené článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

44      Po prvé Komisia v bode 3.2.1 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod činností sa 30. júna 2005 neuskutočnil.

45      Po druhé Komisia v bode 3.2.2 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že vzhľadom na to, že cena bola záporná, uskutočnený prevod činnosti nepredstavoval predaj a z toho istého dôvodu nebol dodržaný článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

46      Po tretie Komisia v bode 3.2.3 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod činnosti nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), keďže na jednej strane prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spoločnosti, ktorá ich prijala (odôvodnenia 108 až 112 napadnutého rozhodnutia) a na druhej strane prevod sa neobmedzil na aktíva, ale zahŕňal celú spoločnosť Sernam (aktíva aj pasíva) (odôvodnenia 113 až 116 napadnutého rozhodnutia).

47      Po štvrté Komisia v bode 3.2.4 napadnutého rozhodnutia uviedla, že prevod sa neobmedzil na aktíva, ktoré vlastnila Sernam v čase prijatia rozhodnutia Sernam 2, ale že rekapitalizácia v netto sume 57 miliónov eur predstavovala pripočítanie aktív, ktoré v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebolo povolené.

48      Po piate Komisia v bode 3.2.5 napadnutého rozhodnutia uviedla, že prevod činností sa neuskutočnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu.

49      Po šieste Komisia v bode 3.2.6 napadnutého rozhodnutia uviedla, že účel predaja aktív nebol splnený.

50      Komisia na záver konštatovala, že článok 3 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodržaný, a preto bola pomoc vo výške 503 miliónov eur zneužitá.

51      Komisia konštatovala, že vzhľadom na to, že pomoc vo výške 503 miliónov eur bola použitá príjemcom v rozpore s rozhodnutím Sernam 2, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe rozhodnutia Sernam 2. Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že Francúzska republika neuviedla žiadny dôvod zlučiteľnosti, táto pomoc nie je zlučiteľná a musí sa vymôcť spolu s úrokmi počítanými od dátumu, keď bola poskytnutá, od spoločnosti Financière Sernam a od jej dcérskych spoločností, najmä Sernam Services a Aster, ktoré podľa Komisie pokračovali vo svojej hospodárskej činnosti, na ktorú bola poskytnutá podpora a ktorú kedysi vykonávala Sernam a potom Sernam Xpress (ktorej majetok pohltila Financière Sernam v dôsledku univerzálneho prevodu majetku z 30. júna 2011).

 O vymožení pomoci vo výške 41 miliónov eur

52      Komisia v odôvodneniach 132 až 151 napadnutého rozhodnutia overila, či Francúzska republika správne vymohla pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, tak, že ju vykázala v pasívach spoločnosti Sernam pri jej likvidácii, a či bolo vzhľadom na judikatúru Únie v oblasti vymáhania pomoci potrebné rozšíriť vrátenie pomoci na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti Sernam Services a Aster. Komisia poukázala najmä na rozsudky z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia (C‑399/00 a C‑328/99, Zb., ďalej len „rozsudok Seleco“, EU:C:2003:252), z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C‑277/00, Zb., ďalej len „rozsudok SMI“, EU:C:2004:238), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T‑324/00, Zb., ďalej len „rozsudok CDA“, EU:T:2005:364).

53      Po prvé v odôvodneniach 144 až 148 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Sernam Xpress mal za následok, že Sernam Xpress si zachovala skutočný prospech z konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, keďže medzi oboma spoločnosťami existovala hospodárska kontinuita, a že tento prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Sernam Xpress zodpovedal obídeniu príkazu na vrátenie pomoci spoločnosťou Sernam.

54      Po druhé Komisia v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že podľa judikatúry skutočnosť, že akcionár predá tretej osobe akcie spoločnosti, ktorej bola poskytnutá neoprávnená pomoc, nemá vplyv na platnosť povinnosti vymáhania pomoci od spoločnosti, ktorá bola jej príjemcom. V prejednávanom prípade preto Sernam Xpress mala povinnosť vrátiť 41 miliónov eur aj po predaji jej akcií spoločnosti Financière Sernam.

55      Po tretie Komisia v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia uviedla, že fúzia medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam z 30. júna 2011 mala za následok prevod prospechu z pomoci vo výške 41 miliónov eur, a teda aj povinnosti vrátenia pomoci na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti, najmä Sernam Services a Aster, ktoré pokračovali v činnosti spoločností Sernam a Sernam Xpress.

 O novej pomoci poskytnutej spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam

56      Komisia konštatovala, že opatrenia upravené v protokole o dohode z 21. júla 2005 predstavovali novú štátnu pomoc. Týmito opatreniami sú rekapitalizácia spoločnosti Sernam žalobkyňou v netto sume 57 miliónov eur, odpísanie dvoch pohľadávok žalobkyne voči spoločnosti Sernam v celkovej výške 38,5 milióna eur a štyri záruky žalobkyne poskytnuté spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam.

57      Komisia najprv v odôvodneniach 154 až 158 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla neuplatniť pri kvalifikácii týchto opatrení z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve.

58      V prvom rade v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia uviedla, že v situácii vymáhania pomoci nie je opodstatnené uplatniť kritérium súkromného investora.

59      V druhom rade Komisia v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol predaj aktív ekvivalentom kompenzačných opatrení, ktoré ukladá článok 3 ods. 1 tohto rozhodnutia. Podľa bodu 40 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii“) pritom nie je možné považovať prevod stratovej činnosti za kompenzačné opatrenie. Komisia uviedla, že záporná cena ukazuje, že ide prevod stratovej činnosti, ktorý nemôže byť ekvivalentom kompenzačného opatrenia, a že v tomto prípade záporná cena zodpovedá prevádzkovej pomoci podniku, ktorá je už svojou povahou neschopná zmierniť narušenie hospodárskej súťaže.

60      Pokiaľ ide o kvalifikáciu štátnej pomoci, Komisia v odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že opatrenia pomoci boli poskytnuté zo zdrojov verejného podniku, ktorým je žalobkyňa. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je spoločnosť podľa verejného práva (EPIC) podliehajúca veľmi podrobnému dohľadu zo strany štátu, výhodu tiež poskytol štát. Keďže Sernam Xpress a Financière Sernam pôsobili v cestnej doprave, ktorá je otvorená hospodárskej súťaži v rámci Únie, výhoda mohla spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Komisia poukázala na to, že nie je potrebné rozlišovať výhody poskytnuté spoločnostiam Sernam Xpress a Financière Sernam, lebo tieto dve spoločnosti sa zlúčili.

61      Keďže Francúzska republika neuviedla dôvody zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, hoci niesla dôkazné bremeno, Komisia na základe toho dospela k záveru, že táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vrátiť spolu s úrokmi.

62      Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

1. Štátna pomoc vo výške 503 mil. EUR, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] spoločnosti Sernam SCS (ktorá sa stala spoločnosťou [Sernam]) a ktorú schválila Komisia [rozhodnutím Sernam 2], bola zneužitá. Je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Táto pomoc bola poskytnutá aj spoločnosti Sernam Xpress a spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskym spoločnostiam, Sernam Services a Aster.

2. Štátna pomoc vo výške 41 mil. EUR, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] spoločnosti Sernam SCS a ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, bola poskytnutá aj spoločnosti Sernam Xpress a spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskym spoločnostiam, najmä Sernam Services a Aster.

3. Rekapitalizácia spoločnosti [Sernam] spoločnosťou SNCF vo výške 57 mil. EUR, odpísanie pohľadávok SNCF voči spoločnosti [Sernam] vo výške 38,5 mil. EUR a záruky poskytnuté spoločnosťou SNCF pri prevode činností spoločnosti [Sernam] na Financière Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej železničiarom, predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Článok 2

1. [Francúzska republika] je povinn[á] vymôcť pomoc uvedenú v článku 1 od spoločnosti Financière Sernam a jej dcérskych spoločností Sernam Services a Aster.

2. Zo súm, ktoré sa majú vrátiť, plynú úroky odo dňa, keď boli poskytnuté príjemcovi, až do ich skutočného vrátenia.

3. Úroky sa vypočítajú ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004.

Článok 3

1. Vrátenie pomoci poskytnutej v rámci opatrení uvedených v článku 1 je bezodkladné a účinné.

2. [Francúzska republika] zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

3. V rámci vykonania tohto nariadenia [rozhodnutia – neoficiálny preklad] môže [Francúzska republika] zohľadniť prípadné sumy už vrátené [vymožené – neoficiálny preklad] spoločnosťou SNCF v nadväznosti na likvidáciu spoločnosti [Sernam] za podmienok uvedených vyššie v texte.

Článok 4

1. [Francúzska republika] do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)      dátumy, keď bola pomoc v rámci jednotlivých opatrení poskytnutá príjemcovi, celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú príjemca musí vrátiť za každé z opatrení pomoci;

b)      podrobný opis už prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)      dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.

2. [Francúzska republika] bude Komisiu informovať o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 1. [Francúzska republika] na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne všetky informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré príjemca už vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.“

7.     O skutočnostiach, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia

63      Po prijatí napadnutého rozhodnutia francúzske orgány 23. marca 2012 požiadali Komisiu, aby potvrdila, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc, ktorá bola uložená spoločnostiam skupiny Sernam v článku 2 napadnutého rozhodnutia, sa nebude vzťahovať aj na spoločnosti skupiny Geodis (patriacej do skupiny žalobkyne) a skupiny BMV v prípade, ak tieto skupiny prevezmú časť aktív spoločností Sernam v rámci konkurzného konania voči týmto spoločnostiam.

64      Komisia vo svojom rozhodnutí zo 4. apríla 2012 o štátnej pomoci SA. 34547 (2012/N) – Francúzsko – Prevzatie aktív skupiny Sernam v rámci konkurzného konania voči tejto skupine (ďalej len „rozhodnutie Sernam 4“) dospela k záveru, že neexistuje hospodárska kontinuita medzi skupinou Sernam a nadobúdateľmi časti aktív tejto skupiny, skupiny Geodis a BMV, a že nie je potrebné rozšíriť vymáhanie pomoci, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, na skupiny Geodis a BMV.

65      Dňa 13. apríla 2012 sa začala súdna likvidácia spoločností Financière Sernam a Sernam Services. V ten istý deň Geodis predložila ponuku a Tribunal de commerce de Nanterre (Obchodný súd v Nanterre, Francúzsko) ju označil za nadobúdateľa aktív skupiny Sernam.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

66      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. júna 2012 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

67      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. októbra 2012 Francúzska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalobkyne. Uznesením z 26. novembra 2012 predseda šiestej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Francúzska republika predložila 11. februára 2013 vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

68      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. februára 2013 žalobkyňa požiadala o založenie nového návrhu na vykonanie dôkazu do spisu. Predseda šiestej komory založil tento nový návrh na vykonanie dôkazu do spisu 26. februára 2013. Komisia predložila pripomienky k tomuto novému dôkazu 14. marca 2013. Francúzska republika oznámila, že nepredloží pripomienky.

69      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, ktorej bola prejednávaná vec z tohto dôvodu 23. septembra 2013 pridelená.

70      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2013 Mory SA, Mory Team a Superga Invest podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania v prejednávanej veci na podporu návrhov Komisie.

71      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. januára 2014 žalobkyňa požiadala o dôverné zaobchádzanie s určitými časťami a pasážami podaní v prípade, ak sa výnimočne vyhovie žiadosti subjektov, ktoré podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, o sprístupnenie všetkých častí podaní. Žalobkyňa na tento účel predložila nedôvernú verziu predmetných podaní.

72      Uznesením z 23. mája 2014 predseda siedmej komory Všeobecného súdu povolil vstup spoločností Mory a Mory Team ako vedľajších účastníkov do konania na základe článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 a zamietol návrh spoločnosti Superga Invest na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o dôverné zaobchádzanie bolo odložené na neskôr.

73      Všeobecný súd listom z 23. októbra 2014 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 písomne položil žalobkyni, Komisii a Francúzskej republike určité otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali, a vyzval žalobkyňu a Komisiu, aby predložili určité dokumenty. Títo účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.

74      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. novembra 2014 žalobkyňa požiadala o založenie druhého nového návrhu na vykonanie dôkazu do spisu. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu ho založil do spisu 21. novembra 2014, pričom vyzval Komisiu a Francúzsku republiku, aby v tejto súvislosti predniesli na pojednávaní pripomienky.

75      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. novembra 2014 žalobkyňa predložila pripomienky k odpovediam na otázky predloženým Komisiou. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu rozhodnutím z 3. decembra 2014 rozhodol, že tento list nezaloží do spisu.

76      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 12. februára 2015.

77      Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

78      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za neprípustnú a subsidiárne za nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

79      Mory a Mory Team navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú.

 Právny stav

80      Na podporu svojho návrhu na zrušenie žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení jej práva na obranu, keďže Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí stanovisko k neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania. V tejto súvislosti Francúzska republika tvrdí, že došlo aj k porušeniu jej práva na obranu, a to z tých istých dôvodov. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti dodržať primeranú lehotu a zásady právnej istoty. Štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že pri prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlučiteľnú, bola prevedená na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti. Šiesty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 predstavovali novú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam.

81      Všeobecný súd sa domnieva, že je potrebné najprv preskúmať posledné tri žalobné dôvody a následne prvé tri žalobné dôvody, ktoré sa týkajú porušení všeobecných zásad práva Únie, keďže mnohé otázky, ktoré tieto prvé tri žalobné dôvody vyvolávajú, závisia od posúdenia štvrtého, piateho a šiesteho žalobného dôvodu.

1.     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že pri prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2

82      Štvrtý žalobný dôvod žalobkyne sa delí na šesť častí. Prvá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že k prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku nedošlo 30. júna 2005. Druhá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 99 až 102 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj. Tretia časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 103 až 116 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že daná transakcia predstavovala prevod „celej“ spoločnosti Sernam. Štvrtá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod sa neobmedzil na aktíva spoločnosti Sernam, ale zvýšil sa o 59 miliónov eur (resp. o netto sumu 57 miliónov eur). Piata časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa neuskutočnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu. Šiesta časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 121 až 123 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účel predaja aktív nebol splnený.

83      Pokiaľ ide o zneužitie pomoci, zo znenia článku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 1 písm. g) nariadenia č. 659/1999 a článkom 16 toho istého nariadenia vyplýva, že je v zásade povinnosťou Komisie, aby preukázala, že všetky prípady pomoci, ktoré predtým schválila na základe skoršieho rozhodnutia, alebo niektoré z nich, boli príjemcom zneužité. Pokiaľ sa to totiž nepreukáže, musí sa táto pomoc považovať za pomoc, na ktorú sa vzťahuje jej skoršie rozhodnutie o schválení (rozsudok z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T‑111/01 a T‑133/01, Zb., EU:T:2005:166, bod 86).

 O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že k prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku nedošlo 30. júna 2005

84      Po prvé žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia skreslila znenie rozhodnutia Sernam 2 tým, že konštatovala, že „prevod činností spoločnosti [Sernam] na spoločnosť Financière Sernam sa neuskutočnil najneskôr 30. júna 2005, ako to však vyžadovala podmienka stanovená v rozhodnutí Sernam 2“. Žalobkyňa tvrdí, že v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol spomenutý len „predaj“, a nie „prevod“ činností v pravom zmysle slova. Po druhé žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prijatie záväznej ponuky spoločnosti Financière Sernam vedením spoločnosti SNCF 30. júna 2005 vzhľadom na francúzske právo nepostačovalo na uzavretie zmluvy o predaji. Podľa názoru žalobkyne vo francúzskom práve dohoda o veci a cene medzi predávajúcim a kupujúcim – bez ohľadu na jej právnu formu – umožňuje uzavrieť neodvolateľnú zmluvu o predaji, a to aj v prípade, ak ešte nedošlo k dodaniu veci ani zaplateniu ceny.

85      V bodoch 97 a 98 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že 30. júna 2005 vedenie žalobkyne v podstate iba prijalo záväznú ponuku spoločnosti Financière Sernam. Konštatovala, že protokol o dohode, ktorým sa všetky strany zaviazali uskutočniť transakciu, však bol podpísaný až 21. júla 2005 a jednotlivé prevodné transakcie sa vykonali až 17. októbra 2005. Komisia na základe toho usúdila, že prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Financière Sernam sa neuskutočnil najneskôr 30. júna 2005, ako to však vyžadovala podmienka stanovená v rozhodnutí Sernam 2, a že už len tento jediný dôvod stačí na vyvodenie záveru, že Francúzska republika zneužila pomoc podmienečne schválenú rozhodnutím Sernam 2.

86      V súlade s ustálenou judikatúrou treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb., EU:C:1983:335, bod 12, a z 21. februára 2013, RVS Levensverzekeringen, C‑243/11, Zb., EU:C:2013:85, bod 23).

87      Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, v dôsledku čoho sa v prípade potreby musí výrok vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C‑355/95 P, Zb., EU:C:1997:241, bod 21).

88      Pokiaľ ide o prvé tvrdenie žalobkyne, že Komisia skreslila znenie rozhodnutia Sernam 2, je potrebné poukázať na to, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa týka prípadu, že Sernam „predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005“.

89      Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 spresňuje, že „naopak, keby spoločnosť Sernam musela predať svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, že [obe podmienky stanovené v článku 3 ods. 1], ktoré sa vzťahujú na reštrukturalizáciu spoločnosti, sa nebudú uplatňovať za predpokladu, že [keďže – neoficiálny preklad] spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej súčasnej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého účastníka (ktorý bude môcť de facto pokračovať vo svojich činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam)“.

90      Ako teda zdôrazňuje Komisia, okamihom, ktorý sa mal vziať do úvahy pri posudzovaní otázky, či došlo k predaju, bol v prejednávanom prípade nevyhnutne okamih skutočného prevodu aktív, keďže cieľom článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodnením 217 tohto rozhodnutia bolo zaviazať spoločnosť Sernam, aby sa zbavila všetkých svojich aktív a uvoľnila svoje podiely na trhu. Opačný formalistický výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by bránil jeho účinnosti a spôsobil by riziko, že k skutočnému prevodu aktív by došlo oveľa neskôr ako k uzavretiu zmluvy o „predaji“ v právnom zmysle tohto pojmu.

91      Preto stačí uviesť, že Komisia oprávnene konštatovala, že jednotlivé prevodné transakcie boli vykonané až 17. októbra 2005, ktorý sa označuje ako deň „uzávierky“, a teda že konečný termín 30. júna 2005 stanovený článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodržaný.

92      Je teda potrebné poukázať na to, že druhé tvrdenie žalobkyne týkajúce sa presného okamihu, v ktorom došlo k uzavretiu zmluvy o „predaji“ vzhľadom na francúzske právo, je neúčinné.

93      Preto treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 99 až 102 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj

94      Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keďže v odôvodneniach 99 až 102 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že došlo k porušeniu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, lebo zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Financière Sernam nepredstavovala predaj, keďže cena bola záporná.

95      Odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa tiež napáda, sa týka inej otázky, než o akú ide v odôvodneniach 99 až 102 uvedeného rozhodnutia, lebo jeho predmetom je rozdelenie transakcie na dve etapy (vklad spoločnosti Sernam do spoločnosti Sernam Xpress, po ktorom nasledoval prevod akcií spoločnosti Sernam Xpress na spoločnosť Financière Sernam) a skutočnosť, že Komisia v podstate odmietla uznať, že tieto jednotlivé transakcie posudzované ako celok sa majú považovať za rovnocenné predaju „aktív vcelku“. Keďže odôvodnenie 124 vyvoláva tvrdenia podobné tým, ktoré sa týkajú odôvodnení 108 až 112 napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd zastáva názor, že je potrebné preskúmať spoločne tvrdenia žalobkyne uvedené voči týmto jednotlivým odôvodneniam v rámci tretej časti tohto žalobného dôvodu (pozri body 140 až 149 nižšie).

96      V odôvodneniach 99 a 100 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že „predaj“ spočíva v prevode vlastníctva k tovaru za úhradu ceny, pričom táto cena musí byť kladná, a že transakcia, ktorou osoba, ktorá chce previesť vlastníctvo k jednému tovaru alebo k viacerým tovarom, poskytne peniaze určitej osobe, ktorá tovar prevezme, nie je predajom, ale odlišným druhom zmluvy. V odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že v tomto prípade žalobkyňa zaplatila 59 miliónov eur prostredníctvom rekapitalizácie spoločnosti Sernam za 57 miliónov eur a spoločnosti Sernam Xpress za 2 milióny eur a poskytla spoločnosti Financière Sernam rôzne záruky. Komisia konštatovala, že úhrada 2 miliónov eur spoločnosťou Financière Sernam v prospech žalobkyne a spoločnosti Sernam neutralizuje rekapitalizáciu spoločnosti Sernam Xpress, ale nie ostatné prvky transakcie. Komisia na základe toho v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Financière Sernam nepredstavuje predaj a že už aj z tohto dôvodu nebol článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodržaný.

97      V tejto súvislosti žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate tri tvrdenia.

98      Po prvé tvrdí, že vzhľadom na to, že v rozhodnutí Sernam 2 bol použitý všeobecný pojem „predaj“, typ uzavretej zmluvy bol nepodstatný, keďže transakcia mala očakávaný účinok, a to prevod vlastníctva aktív spoločnosti Sernam vcelku na tretí subjekt, ktorý je nezávislý od žalobkyne. Po druhé žalobkyňa uvádza, že práve vzhľadom na požiadavky francúzskeho práva, ako je zákaz predaja za zápornú cenu, bola nútená uskutočniť transakciu tak, ako ju uskutočnila, a najprv rekapitalizovať spoločnosť Sernam, ale že záporná cena je napriek tomu trhovou cenou, čo je jediná podmienka stanovená v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Po tretie žalobkyňa a Francúzska republika poukazujú na predchádzajúce rozhodnutia, ktoré svedčia o tom, že Komisia vo svojej rozhodovacej praxi uznala označenie „predaj“ v prípade prevodu aktív alebo akcií uskutočneného za zápornú cenu.

99      Komisia popiera tieto tvrdenia a po prvé uvádza, že žalobkyňa implicitne uznáva, že transakcia nie je predajom v zmysle článku 1582 francúzskeho občianskeho zákonníka (code civil), keďže prijala opatrenia s cieľom obísť zákaz predaja za zápornú cenu, ktorý platí vo francúzskom práve. Po druhé Komisia zastáva názor, že prevod činností za zápornú cenu nemá rovnaký ekonomický účinok ako predaj aktív za kladnú cenu, keďže v prvom uvedenom prípade sa hospodárskemu subjektu zaplatí za to, aby udržal pri živote činnosť a podnik, ktoré by mali zaniknúť, a v druhom uvedenom prípade sa majetok, ktorý má skutočnú kladnú hodnotu, prevedie, aby sa využíval ekonomicky racionálnym spôsobom. Táto skutočnosť má podľa Komisie zásadný význam, a to najmä vzhľadom na požiadavky právnej úpravy pomoci a na účel rozhodnutia Sernam 2. Po tretie Komisia pripomína, že podľa ustálenej judikatúry sa rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí nemôže dotknúť platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa môže posúdiť iba z hľadiska objektívnych pravidiel Zmluvy. Ďalej v podstate tvrdí, že rozhodnutia, na ktoré Francúzska republika a žalobkyňa poukazujú, nie sú uplatniteľné v prejednávanom prípade, a to najmä preto, lebo boli vydané po uskutočnení transakcie, a preto, lebo išlo o predaj akcií, zatiaľ čo v prejednávanom prípade zvolený postup spočíval v predaji aktív.

100    V prvom rade treba poznamenať, že na základe doslovného výkladu článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa vyžadoval „predaj aktív“ spoločnosti Sernam „vcelku“ a že jedinou požiadavkou týkajúcou sa ceny bola požiadavka trhovej ceny pri dodržaní transparentného a otvoreného postupu.

101    Ako vyplýva z bodu 86 vyššie, pri výklade rozhodnutia Sernam 2 treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované ekonomickou úpravou, ktorej je súčasťou.

102    Komisia teda nemôže len na základe právnych pojmov alebo inštitútov dospieť k záveru, že neboli dodržané podmienky zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu stanovené v jednom z jej rozhodnutí. Navyše je potrebné poukázať na to, že právny pojem predaj je pojmom, ktorý je špecifický pre právny poriadok každého členského štátu.

103    Žalobkyňa teda oprávnene zdôrazňuje, že právo štátnej pomoci sa nezaoberá právnymi inštitútmi, prostredníctvom ktorých možno uskutočniť transakcie, ale ich ekonomickou realitou.

104    Formalistické tvrdenia Komisie založené na francúzskom práve teda treba zamietnuť.

105    V druhom rade je potrebné konštatovať, že žalobkyňa presvedčivo tvrdí, že rekapitalizácia pred predajom je prostriedkom, ktorý umožňuje zabrániť uplatneniu zákazu stanoviť v zmluve o predaji zápornú cenu, ktorý platí vo francúzskom práve.

106    Otázka, aký je ekonomický účinok tohto predaja za zápornú cenu v prejednávanom prípade, bude preskúmaná v súvislosti s treťou a šiestou časťou tohto žalobného dôvodu.

107    V treťom rade je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutia citované žalobkyňou a Francúzskou republikou svedčia o možnosti predať akcie podnikov za „záporné ceny“, teda za predpokladu, že ich predávajúci najprv rekapitalizuje (pozri najmä rozhodnutie z 13. júla 2009 o pomoci na reštrukturalizáciu pre Combus AS a rozhodnutie z 28. augusta 2009 o štátnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) týkajúce sa opatrení v prospech Austrian Airlines).

108    Je teda potrebné konštatovať, že úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 99 až 102 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých vzhľadom na to, že cena za prevod bola záporná, nedošlo k predaju a už aj z tohto dôvodu nebol článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodržaný, sú nesprávne.

109    Preto je potrebné vyhovieť druhej časti štvrtého žalobného dôvodu.

 O tretej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 103 až 116 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že transakcia predstavovala prevod „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)

110    Žalobkyňa uvádza na podporu tretej časti dve výhrady. V prvom rade vytýka Komisii, že v odôvodneniach 103 a 113 až 116 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod, ktorý uskutočnila žalobkyňa, sa neobmedzil na aktíva, ale zahŕňal celú spoločnosť Sernam (aktíva aj pasíva), a že aj z tohto dôvodu nebola dodržaná podmienka týkajúca sa predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku stanovená v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. V druhom rade jej žalobkyňa v podstate vytýka, že v odôvodneniach 108 až 112 a 124 napadnutého rozhodnutia umelo rozdelila predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku na dve samostatné transakcie – prvú transakciu tvorenú čiastkovým vkladom aktív spoločnosti Sernam do spoločnosti Sernam Xpress a druhú transakciu spočívajúcu v predaji akcií spoločnosti Sernam Xpress spoločnosti Financière Sernam –, hoci v skutočnosti ide o jedinú transakciu, ktorá je úplne súbežná a neoddeliteľná, uskutočnenú v „jedinom okamihu“ tým istým aktom s jediným cieľom, ktorým bolo predať aktíva spoločnosti Sernam vcelku spoločnosti Financière Sernam.

 O prvej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 103 a 113 až 116 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že prevod, ktorý uskutočnila žalobkyňa, sa neobmedzil na aktíva, ale zahŕňal celú spoločnosť Sernam (aktíva aj pasíva)

111    Žalobkyňa uvádza v podstate tri tvrdenia. V prvom rade sa domnieva, že Komisia podala nesprávny výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, keďže v bode 103 napadnutého rozhodnutia vychádzala z predpokladu, že predaj aktív vcelku sa musel týkať len aktív spoločnosti Sernam a nesmel sa týkať pasív. V druhom rade na základe požiadaviek vnútroštátneho práva vysvetľuje, že bolo potrebné previesť aj určité pasíva, najmä prevádzkové pasíva, a to len s cieľom zabrániť tomu, aby veritelia uplatnili svoje právo na námietky, ktoré stanovuje francúzske právo. V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že – v rozpore s tým, čo Komisia uviedla v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia – sa prevod netýkal „celej“ spoločnosti Sernam“ (aktív aj pasív), čo podľa jej názoru potvrdzujú protichodné pasáže napadnutého rozhodnutia týkajúce sa presného vymedzenia predmetu prevodu.

–       O prvom tvrdení, podľa ktorého Komisia podala nesprávny výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, keďže vychádzala z predpokladu, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa musel týkať len aktív spoločnosti Sernam a nesmel sa týkať pasív

112    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že pojem predaj aktív vcelku logicky vyžadoval, aby sa predaj týkal všetkých aktív spoločnosti Sernam a aby sa tieto aktíva predali „vcelku“, teda aby sa všetky spolu predali jednému nadobúdateľovi, ale že z tohto pojmu nevyplývalo, že sa nevyhnutne musia predať len tieto aktíva.

113    Z odôvodnenia 103 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „aj keby sa uznalo, že prevod činností spoločnosti [Sernam] na spoločnosť Financière Sernam predstavuje predaj, dodržanie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predpokladá, že tento predaj sa bude vzťahovať iba na aktíva, a nie na celú spoločnosť [Sernam] (aktíva aj pasíva)“, a že to „vyplýva… z odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2“. V odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež vysvetlila, že “v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2… sa jasne rozlišuje medzi predajom aktív na jednej strane a predajom celej spoločnosti [Sernam] (aktív aj pasív) na druhej strane“.

114    V súlade s judikatúrou spomenutou v bode 87 vyššie výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, v dôsledku čoho sa v prípade potreby musí výrok vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu.

115    Dva alternatívne formulované odseky článku 3 rozhodnutia Sernam 2 znejú:

„1.      S výhradou odseku 2 je potrebné dodržať tieto podmienky:

a)      Spoločnosť Sernam bude môcť rozvíjať len svoje činnosti prepravy tovaru železnicou podľa koncepcie Expresného vlakového bloku, TBE)…

b)      Spoločnosť Sernam zase bude musieť v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradiť svoje vlastné prostriedky a služby cestnej prepravy prostriedkami a službami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spoločností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spoločnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu…

2.      V prípade, že spoločnosť Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so spoločnosťou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatňujú.“

116    Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 znie:

„Komisia tiež pripomína, že v prípade predaja celej spoločnosti Sernam (aktíva aj pasíva), ktorý plánujú francúzske úrady[,] sa musia v každom prípade uplatniť podmienky rozhodnutia (obnovenie aktivít cestnej prepravy spoločnosti Sernam inými spoločnosťami a diverzifikácia aktivít spoločnosti Sernam na železničnú dopravu). Naopak, keby spoločnosť Sernam musela predať svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, že tieto vyššie uvedené podmienky, ktoré sa vzťahujú na reštrukturalizáciu spoločnosti, sa nebudú uplatňovať[, keďže] spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej súčasnej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého účastníka (ktorý bude môcť de facto pokračovať vo svojich činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam).“

117    Z týchto formulácií vyplýva, že v rozhodnutí Sernam 2 sa jednoznačne rozlišuje „predaj celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)“ a „predaj aktív“ spoločnosti Sernam „vcelku“.

118    Komisia teda oprávnene konštatovala, že predaj aktív vcelku v zmysle článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, vykladaný z hľadiska odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia, sa musel týkať len aktív a nesmel sa týkať pasív.

119    Ak by sa toto ustanovenie vykladalo opačne, znamenalo by to popretie rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Sernam 2 (a dvoma spôsobmi predaja uvedenými v odôvodnení 217 uvedeného rozhodnutia). Je totiž potrebné poukázať na to, že v prípade, ak by sa mal predaj aktív vcelku vykladať tak, že zahŕňa aj pasíva, bolo by nelogické a nekoherentné stanoviť v odseku 1 a v odseku 2 článku 3 rozhodnutia Sernam 2 odlišné podmienky.

120    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že ak by sa malo určiť, aká transakcia je protikladom predaja aktív vcelku, bol by to samostatný predaj aktív, a nie predaj „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), ako to Komisia sama konštatovala vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky SMI, už citovaný v bode 52 vyššie (EU:C:2004:238, body 68 a 70), a CDA, už citovaný v bode 52 vyššie (EU:T:2005:364, bod 73).

121    Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí sa nemôže dotknúť platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa môže posúdiť iba z hľadiska objektívnych pravidiel Zmluvy (rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C‑138/09, Zb., EU:C:2010:291, bod 21).

122    V prejednávanom prípade treba podať výklad rozhodnutia Sernam 2 so zreteľom na odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie so zreteľom na stanovisko, ktoré Komisia zaujala v iných veciach. Treba pritom konštatovať, že v rozhodnutí Sernam 2 sa vôbec nerozlišuje predaj aktív vcelku a samostatný predaj aktív.

123    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že ak si to Komisia želala, mala v rozhodnutí Sernam 2 výslovne spresniť, že predaj aktív vcelku vylučuje pasíva, a v tejto súvislosti na pojednávaní poukázala na neskoršie rozhodnutia prijaté vo veci nazývanej „poľské lodenice“, ktoré podrobnejšie upravovali stanovené podmienky – poukázala najmä na odôvodnenia 349, 350 a 354 rozhodnutia Komisie zo 6. novembra 2008 o štátnej pomoci C 19/05 (ex N 203/05), ktorú Poľsko poskytlo v prospech štetínskych lodeníc (Ú. v. EÚ L 5, 2010, s. 1), a na odôvodnenia 401 až 410 rozhodnutia Komisie zo 6. novembra 2008 o štátnej pomoci C 17/05 (ex N 194/05 a PL 34/04), ktorú Poľsko poskytlo v prospech lodeníc v Gdyni (Ú. v. EÚ L 33, 2010, s. 1).

124    Odhliadnuc od toho, že rozhodnutie Sernam 2 je právoplatné a nemožno ho spochybniť v tomto konaní, z jeho odôvodnenia 217 vyplýva, že rozhodnutie Sernam 2 vzhľadom na to, že podmienky spojené s predajom celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív) boli odlíšené od podmienok spojených s predajom aktív spoločnosti Sernam vcelku, dostatočne jasne stanovovalo, že predaj aktív vcelku vylučoval pasíva. V každom prípade, keďže Komisia je povinná vykonať individualizovanú analýzu konkrétnych okolností každej veci, nie je viazaná inými rozhodnutiami, a už vôbec nie neskoršími rozhodnutiami.

125    Prvé tvrdenie preto treba zamietnuť.

–       O druhom tvrdení založenom na tom, že žalobkyňa bola vzhľadom na požiadavky vnútroštátneho práva nútená previesť spolu s aktívami spoločnosti Sernam aj určité pasíva (s výnimkou finančných pasív)

126    Žalobkyňa tvrdí, že bola nútená previesť spolu s aktívami spoločnosti Sernam aj prevádzkové pasíva, a to len s cieľom zabrániť tomu, aby veritelia uplatnili svoje právo na námietky, ktoré stanovuje francúzske právo. Uvádza, že francúzske právo dovoľuje veriteľom uplatniť námietky voči vkladu alebo prevodu a dosiahnuť buď okamžité uspokojenie svojich pohľadávok, alebo poskytnutie záruk. Okrem toho v prípade začatia neskoršieho konkurzného konania veritelia mohli napadnúť úkony, ktorými sa zmenšil majetok ich dlžníka a ku ktorým došlo počas 18 mesiacov pred začatím konkurzného konania. Podľa žalobkyne by sa v prípade, ak by sa predali len aktíva spoločnosti Sernam, veritelia spoločnosti Sernam stali veriteľmi spoločnosti, ktorá nemá nijaké aktíva a ktorá je veľmi zadlžená, čím by stratili akékoľvek vyhliadky na uspokojenie svojich pohľadávok, a preto by s veľkou pravdepodobnosťou namietali voči tomu, aby sa previedli len aktíva spoločnosti Sernam vcelku, alebo – ak by súhlasili s tým, aby sa previedli len aktíva – celkom určite by napadli tento prevod v rámci neskoršieho likvidačného konania. Podľa žalobkyne z toho vyplynula potreba previesť aj prevádzkové pasíva s cieľom umožniť uskutočnenie prevodu aktív spoločnosti Sernam.

127    V tejto súvislosti – odhliadnuc od toho, že žalobkyňa nepreukázala, že predajom samotných aktív by veritelia prišli o akúkoľvek možnosť uspokojenia svojich pohľadávok, keďže týmto predajom by Sernam mala za normálnych okolností získať príjmy – je potrebné poukázať na to, že tvrdenie tohto druhu, ktoré je založené na špecifikách vnútroštátneho práva, vychádza z nesprávneho predpokladu, že Komisia vyžadovala splnenie podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, hoci existovala možnosť výberu jedného z dvoch odsekov článku 3 tohto rozhodnutia.

128    Ako Komisia zdôrazňuje vo svojom vyjadrení k žalobe, ak žalobkyňa a členský štát mali ťažkosti s uplatňovaním článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vzhľadom na praktické prekážky alebo vzhľadom na prekážky vyplývajúce z vnútroštátneho práva, mali viacero možností, konkrétne mohli uplatniť podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, obrátiť sa na Komisiu s cieľom oznámiť jej tieto ťažkosti a prediskutovať prípadnú zmenu tejto podmienky v súlade s usmerneniami o záchrane a reštrukturalizácii alebo pristúpiť k vymáhaniu protiprávnej nezlučiteľnej pomoci, v prípade potreby prostredníctvom likvidácie spoločnosti Sernam.

129    Žalobkyňa sa teda nemôže v prejednávanom prípade odvolávať na požiadavky vnútroštátneho práva s cieľom odôvodniť nedodržanie podmienky, ktorú si zvolila.

130    Druhé tvrdenie teda treba zamietnuť.

–       O treťom tvrdení založenom na tom, že prevod sa v skutočnosti netýkal „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)

131    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že – v rozpore s tým, čo Komisia uviedla v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia – sa prevod netýkal „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), keďže finančné pasíva a povinnosť vrátiť pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, neboli prevedené na spoločnosť Financière Sernam. V druhom rade žalobkyňa poukazuje na protichodné pasáže napadnutého rozhodnutia týkajúce sa presného vymedzenia predmetu prevodu, ako napríklad slovné spojenie „celú spoločnosť [Sernam] (aktíva aj pasíva)“ v bode 3.2.3.2 a slovné spojenie „celej spoločnosti [Sernam] (aktív aj pasív)“ v odôvodnení 113 uvedeného rozhodnutia, slovné spojenie „všetky aktíva aj pasíva spoločnosti [Sernam]… až na tieto dve výnimky“ v odôvodnení 114 toho istého rozhodnutia, slovné spojenie „podstatná časť aktív a pasív“ v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia, ako aj slovné spojenie „celej spoločnosti [Sernam] (aktív aj pasív), až na niekoľko výnimiek“ v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia.

132    Komisia v odôvodneniach 114 a 115 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„… Spoločnosť Financière Sernam získala akvizíciou spoločnosti Sernam Xpress všetky aktíva aj pasíva spoločnosti [Sernam]…, až na tieto dve výnimky: na jednej strane sa zvýšili aktíva kapitálovými injekciami vo výške 57 mil. EUR v prospech [Sernam] a vo výške 2 mil. EUR v prospech Sernam Xpress… a na druhej strane sa znížili pasíva o sumu účastníckej pôžičky, ktorú spoločnosť [Sernam] získala od skupiny SNCF, o pasíva vzniknuté z vypovedania zmluvy ‚IBM – GPS‘ a o sumu zodpovedajúcu povinnosti vrátiť nezlučiteľnú pomoc vo výške 41 mil. EUR.

Takéto úpravy rozpätia však nemôžu zastrieť skutočnosť, že podstatná časť aktív a pasív spoločnosti [Sernam] bola v plnom rozsahu prevedená najskôr na spoločnosť Sernam Xpress a potom na spoločnosť Financière Sernam.“

133    Komisia na základe toho v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že „prevod činností teda nepredstavuje predaj aktív, ale prevod celej spoločnosti [Sernam] (aktív aj pasív), až na niekoľko výnimiek“ a že „teda aj z tohto dôvodu neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2“.

134    Po prvé je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa nepopiera, že v rámci vkladu pripojila k súboru všetkých aktív spoločnosti Sernam takmer všetky jej pasíva, s výnimkou určitých finančných pasív (ktoré predstavovali celkovú sumu 38,5 milióna eur) a povinnosti vrátiť štátnu pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2.

135    To vyplýva aj z celého spisu. Protokol o dohode z 21. júla 2005 totiž stanovoval, že Sernam má vložiť do spoločnosti Sernam Xpress „všetky aktíva a pasíva spoločnosti Sernam s výnimkou [finančných pasív]“. Zo zmluvy o čiastkovom vklade aktív zo 14. septembra 2005 tiež vyplýva, že k vkladu boli pripojené najmä (pokiaľ ide o najväčšie pasíva) značný záporný goodwill (badwill), rezervy na predbežné straty, prevádzkové dlhy, rôzne dlhy, ako aj dlhy súvisiace s akciami. V kladnom stanovisku Komisie pre akcie a prevody (Commission des participations et des transferts) 2005‑AC 2 z 22. júla 2005 o prevode aktív spoločnosti Sernam žalobkyňou na súkromný sektor sa tiež uvádza, že žalobkyňa sa rozhodla vykonať „prevod aktív a prevádzkových pasív spoločnosti vcelku“. Okrem toho v správe banky X sa jasne uvádza, že “v prevedenej spoločnosti sa prakticky sústredia všetky aktíva a prevádzkové pasíva spoločnosti [Sernam] (vrátane všetkých dcérskych spoločností a ochrannej známky) s výnimkou finančných pasív“.

136    Po druhé – v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa – vylúčenie finančných pasív a povinnosti vrátiť protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc vo výške 41 miliónov eur z vkladu nemôže spochybniť záver, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodržaný, keďže z bodu 118 vyššie vyplýva, že samotná skutočnosť, že predaj sa neobmedzil len na aktíva spoločnosti Sernam a že bola prevedená aj väčšina pasív, stačí na preukázanie porušenia tohto ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že formulačné obmeny napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobkyňa, v odôvodneniach 114, 115 alebo 116 uvedeného rozhodnutia sú koherentné a nemajú vplyv na platnosť napadnutého rozhodnutia.

137    Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia skutkového stavu, čo sa týka predmetu transakcie, tým, že v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod činností nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), až na niekoľko výnimiek.

138    Tretie tvrdenie preto treba zamietnuť.

139    Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá výhrada žalobkyne sa musí zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 108 až 112 a 124 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spoločnosti, ktorá ich prijala

140    Svojimi mnohými tvrdeniami uvedenými aj v rámci druhej časti (pozri bod 95 vyššie) sa žalobkyňa v podstate usiluje preukázať, že rozdelenie predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku na dve etapy (vklad spoločnosti Sernam do spoločnosti Sernam Xpress a následný prevod akcií spoločnosti Sernam Xpress na spoločnosť Financière Sernam), z ktorého vychádzala Komisia, je umelé a nezodpovedá skutočnej existencii jedinej transakcie, ktorá je úplne súbežná a neoddeliteľná, uskutočnenej v „jedinom okamihu“ s jediným cieľom, ktorým bolo previesť vlastníctvo aktív spoločnosti Sernam vcelku na spoločnosť Financière Sernam. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čiastkový vklad aktív a následný prevod akcií spoločnosti, ktorá ich prijala, sa vo francúzskom práve označuje ako „predaj“.

141    Je potrebné poukázať na to, že tieto tvrdenia sú neúčinné, keďže z preskúmania prvej výhrady vyplýva, že aj v prípade, ak sa uskutočnená transakcia považuje za jedinú transakciu týkajúcu sa predaja, ako si to želá žalobkyňa, konečný „výsledok“ týchto dvoch etáp v každom prípade nezodpovedá len predaju aktív a že účel predaja nebol splnený, ako to Komisia správne uviedla v odôvodneniach 103 a 113 až 116 napadnutého rozhodnutia.

142    V každom prípade je potrebné poukázať na to, že Komisia nepochybila vo svojej analýze tým, že konštatovala, že tieto dve transakcie nespĺňali podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a to ani pri samostatnom skúmaní v odôvodneniach 108 až 112 napadnutého rozhodnutia, ani pri celkovom skúmaní v odôvodneniach 113 až 116 napadnutého rozhodnutia.

143    Je potrebné preskúmať, či mali jednotlivé prevodné transakcie očakávaný účinok, a to skutočný prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku za trhovú cenu na spoločnosť, ktorá nemá právny vzťah so žalobkyňou, prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu najneskôr 30. júna 2005. Zo znenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že Komisia správne posúdila etapy predaja vzhľadom na samostatné, ako aj celkové účinky.

144    Z preskúmania prvej výhrady totiž vyplýva, že Komisia v odôvodneniach 109 a 110 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že transakciu nazývanú „‚čiastkový vklad aktív‘ (v skutočnosti aktív aj pasív)… nie je možné kvalifikovať ako ‚predaj aktív tretej osobe‘“, a to najmä preto, lebo táto transakcia sa vzťahovala „nielen na aktíva, ale aj na pasíva, s výnimkou určitých dlhov spoločnosti [Sernam] voči jej materskej spoločnosti [(žalobkyni), a že teda išlo] o prevod celej spoločnosti [Sernam] (aktív aj pasív), a nie iba o predaj aktív“ a že vzhľadom na to, že „tento prevod sa… uskutočnil [v prospech] dcérsk[ej] spoločnos[ti] v 100 % vlastníctve [(Sernam Xpress)]… tento vklad sa… neuskutočnil do tretieho podniku, ktorý by bol nezávislý od [žalobkyne]“.

145    Komisia tiež v odôvodneniach 108 a 111 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že akcie spoločnosti Sernam Xpress boli predané spoločnosti Financière Sernam, čo predstavovalo „share deal“ alebo predaj akcií.

146    Išlo totiž o predaj akcií, presnejšie podielov na základnom imaní, prázdnej spoločnosti Sernam Xpress, do ktorej boli predtým vložené všetky aktíva spoločnosti Sernam, ako aj jej prevádzkové pasíva, teda takmer celá spoločnosť Sernam.

147    Komisia teda v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia nepochybila tým, že konštatovala, že tento predaj akcií nepredstavoval ani predaj aktív tretej osobe.

148    Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo nesprávneho právneho posúdenia a v napadnutom rozhodnutí správne posúdila ekonomické účinky celej transakcie, ako aj jej súčastí s cieľom overiť, či boli splnené podmienky zlučiteľnosti uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

149    Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj druhú výhradu.

150    Preto je potrebné zamietnuť tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu.

 O štvrtej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod sa neobmedzil na aktíva spoločnosti Sernam, ale zvýšil sa o netto sumu 57 miliónov eur

151    Žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že k aktívam spoločnosti Sernam bola pripočítaná netto suma 57 miliónov eur. Po prvé tvrdí, že Komisia si zamieňa predmet predaja (aktíva) s cenou zaplatenou za aktíva a že táto záporná cena v netto sume 57 miliónov eur je trhovou cenou, ktorá vyplýva z otvorenej, transparentnej, nepodmienenej a nediskriminačnej verejnej súťaže, čo potvrdzujú viaceré nezávislé znalecké posudky. Po druhé tvrdí, že Komisia mala vzhľadom na to, že nepochybne vedela, že Sernam je stratová, vo svojom rozhodnutí Sernam 2 špecifikovať, že zakazuje prevod za zápornú cenu.

152    V odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate konštatovala, že prostredníctvom rekapitalizácií spoločností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam spoločnosti Sernam pripočítaná netto suma 57 miliónov eur a že také pripočítanie aktív nebolo v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené.

153    Po prvé stačí konštatovať, že Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja. Cena v netto sume 57 miliónov eur sa totiž prostredníctvom postupných rekapitalizácií spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress pripočítala k aktívam spoločnosti Sernam a neskôr spoločnosti Sernam Xpress.

154    Po druhé z preskúmania tretej časti vyplýva, že žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že Komisia mala vzhľadom na stratovú situáciu spoločnosti Sernam spresniť, že si neželá zápornú cenu, keďže záporná cena vyplýva z toho, že nebola dodržaná povinnosť predať len aktíva spoločnosti Sernam bez pasív.

155    Žalobkyňa totiž v reakcii na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní uznala, že ak sa aktíva prevádzajú samostatne, majú logicky hodnotu, ktorá môže byť kladná alebo nulová, no nemôže byť záporná.

156    V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že po skončení prvého kola verejných súťaží boli uchádzači vyzvaní, aby ohodnotili aktíva spoločnosti Sernam „cash free, debt free“, teda bez ohľadu na výšku hotovosti a dlhov, na základe čoho boli predložené len kladné cenové návrhy.

157    Žalobkyňa to nepopiera, no uvádza, že tieto predbežné, nezáväzné ponuky vyjadrovali len jednoduchú techniku hodnotenia a že to vôbec neznamenalo, že činnosť sa prevedie bez dlhov a bez hotovosti, ale že uchádzači jednoducho boli vyzvaní, aby vyjadrili svoj názor na hodnotu podniku, bez ohľadu na výšku dlhov a hotovosti spoločnosti určenej na predaj, a to s cieľom umožniť objektívne porovnanie predložených ponúk.

158    Ako teda zdôrazňuje Komisia, tieto kladné hodnotenia „cash free, debt free“ (bez ohľadu na výšku hotovosti a dlhov) svedčia o tom, že ak by žalobkyňa predala len aktíva bez pasív, ich predajná cena by bola kladná alebo nulová, ale nie záporná.

159    Štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

 O piatej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa neuskutočnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu

160    Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, tvrdí, že Komisia sa v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho posúdenia. Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate štyri výhrady a Francúzska republika uvádza jednu výhradu.

161    Pred preskúmaním týchto výhrad je potrebné pripomenúť, že v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia sa uvádza:

„Francúzske orgány najprv zorganizovali transparentný a otvorený postup. Do skončenia tohto postupu však [žalobkyňa] nedostala žiadnu záväznú ponuku.

Po neúspechu transparentného a otvoreného postupu bola so spoločnosťou Financière Sernam uzatvorená zmluva… vzťahujúca sa na jednotlivé transakcie prevodu činností spoločnosti [Sernam]. Keďže táto spoločnosť sa ako taká samostatne nezúčastnila transparentného a otvoreného postupu, prevod činností sa nakoniec neuskutočnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu.“

 O prvej výhrade založenej na tom, že vedenie sa zúčastňovalo na verejnej súťaži už od jej začiatku

162    Žalobkyňa a Francúzska republika v podstate tvrdia, že ponuka vedenia spoločnosti Sernam bola zavŕšením transparentného a otvoreného procesu, keďže vedenie sa už od začiatku zúčastňovalo na procese verejnej súťaže v rámci konzorcia vytvoreného s uchádzačom č. 5 a samo predložilo ponuku, ktorá bola pôvodne spoločná s uchádzačom č. 5, po tom, čo jeho partner 15. júna 2005 oznámil, že nie je schopný predložiť v stanovenej lehote záväznú ponuku.

163    Po prvé je potrebné konštatovať, že na verejnej súťaži sa pôvodne zúčastnilo a predbežnú ponuku predložilo konzorcium tvorené uchádzačom č. 5 a vedením, a nie jeho jednotliví členovia.

164    Treba totiž zdôrazniť, že po druhom kole verejnej súťaže bol pôvodne vybratý obsah návrhu predloženého konzorciom vedeným uchádzačom č. 5 ako celok v porovnaní s návrhom uchádzača č. 4. Francúzske orgány to jasne uviedli vo svojej odpovedi na otázky Komisie zo 6. januára 2012:

„Pokiaľ ide o návrh [uchádzača č. 5], tento návrh vychádzal z viacerých hlavných zásad, najmä z toho, že [žalobkyňa] zabezpečí potreby spoločnosti Sernam týkajúce sa likvidity, ktoré [uchádzač č. 5] odhadol na [značnú sumu], že nedôjde k prevzatiu finančných dlhov spoločnosti Sernam (… eur, ktoré spolu so zabezpečením potreby týkajúcej sa likvidity [v značnej výške] predstavovali zápornú cenu – 56,4 milióna eur) a že sa vytvorí kapitálové partnerstvo s vedením spoločnosti Sernam.

Vyhliadky týkajúce sa predchádzajúcej žiadosti o rekapitalizáciu zo strany [uchádzača č. 5] boli menšie ako vyhliadky predvídateľné pri rokovaní s [uchádzačom č. 4]. [Uchádzač č. 4] totiž implicitne spomenul potrebu predchádzajúcej rekapitalizácie spoločnosti Sernam [žalobkyňou] v [sume vyššej ako suma uchádzača č. 5], čo spolu s prevzatím finančných dlhov predstavovalo zápornú cenu – 65,2 milióna eur.

[Žalobkyňa] sa preto rozhodla, že bude pokračovať v rokovaniach len s [uchádzačom č. 5] a s vedením spoločnosti Sernam.“

165    Po druhé je potrebné konštatovať, že záväzná ponuka vedenia bola veľmi vzdialená od ponuky, ktorú v druhom kole predložilo konzorcium vedené uchádzačom č. 5, a bola pre predávajúceho oveľa nevýhodnejšia.

166    Z odpovede francúzskych orgánov spomenutej v bode 164 vyššie, ako aj z listov konzorcia z 29. marca a zo 7. apríla 2005 (pričom v liste zo 7. apríla boli uvedené hlavné podmienky ponuky z 29. marca a zapracované zmeny prerokované po jeho doručení) vyplýva, že v ponuke konzorcia v druhom kole boli v tomto štádiu potreby týkajúce sa rekapitalizácie žalobkyňou odhadnuté na značnú sumu, zatiaľ čo vedenie ich napokon vo svojej konečnej ponuke odhadlo na oveľa vyššiu sumu, a to na 59 miliónov eur (alebo na netto sumu 57 miliónov eur). Ako Komisia zdôraznila na pojednávaní, je potrebné porovnať práve túto značnú sumu odhadnutú v ponuke konzorcia vedeného uchádzačom č. 5 v druhom kole s oveľa vyššou sumou 57 miliónov eur uvedenou v záväznej ponuke vedenia, lebo tieto dve sumy zodpovedajú predpokladaným potrebám týkajúcim sa rekapitalizácie prevádzanej spoločnosti žalobkyňou. K týmto potrebám týkajúcim sa likvidity sa následne pripojilo odpísanie pohľadávok, ktoré boli v ponuke konzorcia predloženej v druhom kole a v záväznej ponuke vedenia odhadnuté na pomerne podobné sumy.

167    Záporná ponuka konzorcia v druhom kole teda v apríli 2005 predstavovala maximálne (dokonca bez zohľadnenia značnej kapitálovej injekcie, ktorú chcel uchádzač č. 5 vykonať prostredníctvom zvýšenia základného imania upísaním akcií) okolo – 56,4 milióna eur („kompletná ponuka“, teda rekapitalizácia a odpísanie pohľadávok žalobkyňou), zatiaľ čo ponuka vedenia dosahovala okolo – 95,5 milióna eur, a to s rovnakým rozsahom (teda netto suma 57 miliónov eur na rekapitalizáciu, ku ktorej sa pripočítala suma 38,5 milióna eur zodpovedajúca odpísaniu pohľadávok žalobkyňou).

168    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia správne nepovažovala ponuku finančného investora, uchádzača č. 5, ktorý navyše chcel vložiť do základného imania spoločnosti Sernam značnú sumu, a ponuku 84 vedúcich zamestnancov a manažérov, ktorí poskytli nízku časť ceny, teda 2 milióny eur, zo svojich osobných zdrojov, za rovnocenné z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti.

169    Po tretie žalobkyňa a Francúzska republika zdôrazňujú, že postup neprestáva byť transparentným a otvoreným, ak sa napokon vyberie najlepší uchádzač a ostatní uchádzači sa logicky vylúčia a ak rokovania pokračujú s „posledným záujemcom“.

170    „Posledným záujemcom“ v transparentnom a otvorenom postupe verejnej súťaže bol uchádzač č. 4. Z bodu 164 vyššie totiž vyplýva, že záväzná ponuka vedenia, teda ponuka vo výške – 95,5 milióna eur, bola pre predávajúceho tiež menej výhodná ako predbežná ponuka uchádzača č. 4 v druhom kole, teda záporná cena – 65,2 milióna eur, a to s rovnakým rozsahom (teda s rekapitalizáciou a odpísaním pohľadávok žalobkyňou). Ako Komisia zdôrazňuje vo svojich podaniach, po odstúpení uchádzača č. 5 bolo teda potrebné obrátiť sa na uchádzača č. 4, ktorý bol súčasťou tohto procesu od začiatku a tiež prejavil svoj záujem na konci druhého kola.

171    Okrem toho ponuku vedenia nemožno považovať za ponuku „posledného záujemcu“, keďže vedenie sa samostatne nezúčastnilo na transparentnom a otvorenom postupe.

172    Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že nie je relevantné porovnávať záväznú ponuku vedenia s nezáväznou ponukou konzorcia, ktorého súčasťou bolo vedenie, lebo platí len záväzná ponuka, a to aj v prípade, ak nie je najlepšou ponukou.

173    Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže tu ide o to, či záväzná ponuka vedenia vyplynula z postupu verejnej súťaže, čo si nevyhnutne vyžaduje preskúmať nezáväzné ponuky predložené počas postupu verejnej súťaže.

174    Tvrdenie, ktorým sa žalobkyňa usiluje preukázať, že vedenie sa od začiatku zúčastňovalo na verejnej súťaži, preto treba zamietnuť, keďže vedenie sa na nej nezúčastňovalo samostatne a ponuku, ktorú vedenie pôvodne predložilo spolu s uchádzačom č. 5, nepredložilo samo. Jeho ponuku teda nemožno považovať za ponuku, ktorá vyplynula z transparentného a otvoreného postupu.

175    Prvú výhradu teda treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na platnosti ponuky spoločnosti Financière Sernam, hoci táto spoločnosť v čase predloženia ponuky vedenia ešte nebola založená

176    Žalobkyňa spresňuje, že založenie spoločnosti po prijatí ponuky zodpovedalo obvyklej praxi v oblasti verejných súťaží a okrem toho fyzické osoby tvoriace vedenie mali samostatnú právnu subjektivitu, ktorá postačovala na predloženie ponuky.

177    Je potrebné poukázať na to, že tieto tvrdenia sú neúčinné, keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komisia vytýkala spoločnosti Financière Sernam, že počas postupu verejnej súťaže nemala právnu subjektivitu, ale skutočnosť, že ponuka vedenia, a teda spoločnosti Financière Sernam, nevyplynula z transparentného a otvoreného postupu verejnej súťaže.

178    Preto treba druhú výhradu zamietnuť.

 O tretej výhrade založenej na tom, že všetci uchádzači mali príležitosť predložiť ponuku, zaobchádzalo sa s nimi rovnako, mali rovnaké možnosti informovať sa a vzťahovali sa na nich rovnaké lehoty

179    Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, tvrdí, že z rozhodovacej praxe Komisie a z judikatúry vyplýva, že otvorený a transparentný charakter verejnej súťaže predpokladá, že všetky subjekty, ktoré mohli mať záujem, mali príležitosť predložiť ponuku a na tento účel mali rovnaké možnosti informovať sa a vzťahovali sa na ne rovnaké lehoty, ako to bolo v prejednávanom prípade.

180    Toto tvrdenie založené na rovnosti zaobchádzania s účastníkmi treba zamietnuť, keďže ponuka vedenia nebola predložená počas tohto postupu verejnej súťaže.

181    Preto treba tretiu výhradu zamietnuť.

 O štvrtej výhrade založenej na tom, že podľa judikatúry skutočnosť, že predaju aktív predchádzali neúspešné pokusy týkajúce sa inej spoločnosti, ako to bolo v prejednávanom prípade, predstavuje „indíci[u], ktorá nasvedčuje tomu, že uskutočnený postup bol dostatočne otvorený a transparentný“

182    Žalobkyňa tvrdí, že v rozsudkoch SMI, už citovanom v bode 52 vyššie (EU:C:2004:238), a CDA, už citovanom v bode 52 vyššie (EU:T:2005:364), skutočnosť, že predaju aktív predchádzali neúspešné pokusy týkajúce sa inej spoločnosti, predstavovala „indíci[u], ktorá nasvedčuje tomu, že uskutočnený postup bol dostatočne otvorený a transparentný“ (rozsudky SMI, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2004:238, bod 95, a CDA, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:T:2005:364, bod 110). Domnieva sa, že to platí aj v prejednávanom prípade, lebo predaju vedeniu predchádzali neúspešné pokusy týkajúce sa konzorcia vytvoreného s uchádzačom č. 5.

183    Je potrebné poukázať na to, že hoci v určitých konkrétnych prípadoch také okolnosti môžu predstavovať indíciu, ktorá nasvedčuje tomu, že uskutočnený postup bol dostatočne otvorený a transparentný, nejde o presvedčivý dôkaz. V prejednávanom prípade sa Komisia pri overovaní, či bola splnená podmienka týkajúca sa transparentného a otvoreného postupu výslovne stanovená v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, nemohla uspokojiť s prípadnou existenciou takej indície. Z analýzy prvej výhrady uskutočnenej v bodoch 162 až 175 vyššie pritom vyplýva, že táto podmienka nebola splnená.

184    Štvrtú výhradu preto treba zamietnuť.

 O výhrade Francúzskej republiky založenej na tom, že záporná cena vo výške 57 miliónov eur bola predloženými znaleckými posudkami potvrdená ako trhová cena

185    Francúzska republika tvrdí, že záporná cena vo výške 57 miliónov eur bola potvrdená predloženými znaleckými posudkami, v prípade ktorých judikatúra uznáva, že môžu slúžiť na určenie, či bol predaj uskutočnený za normálnych trhových podmienok.

186    Túto výhradu treba zamietnuť ako neúčinnú, keďže tu ide o overenie skutočnosti, či bol dodržaný článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v rozsahu, v akom vyžadoval transparentný a otvorený postup, a nie o overenie ceny prostredníctvom znaleckého posudku.

187    Vzhľadom na vyššie uvedené treba piatu časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O šiestej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 121 až 123 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účel predaja aktív nebol splnený

188    Žalobkyňa uvádza v podstate dve výhrady. V rámci svojej prvej výhrady tvrdí, že účel článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol splnený, lebo činnosť spoločnosti Sernam bola prerušená. V rámci svojej druhej výhrady uvádza, že pojem predaj aktív vcelku v skutočnosti umožňoval pokračovanie činnosti.

 O prvej výhrade založenej na tom, že účel predaja aktív vcelku bol splnený, lebo hospodárska činnosť spoločnosti Sernam bola prerušená

189    Z odôvodnení 121 a 122 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že účelom predaja aktív, stanoveným v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, bolo uvoľniť podiely na trhu a aktíva spoločnosti Sernam a zároveň umožniť tretej osobe používať tieto aktíva, a teda že predaj aktív mal za cieľ zrušiť hospodársku činnosť spoločnosti Sernam. V odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že v tomto prípade celú spoločnosť Sernam nadobudlo jej vedenie zoskupené v budúcej spoločnosti Financière Sernam a že hospodárska kontinuita bola úplná. Okrem toho konštatovala, že podnik bol oslobodený od značnej časti svojho dlhu a získal nový kapitál vo výške 59 miliónov eur, z čoho 57 miliónov zostávalo z ekonomického hľadiska na ťarchu žalobkyne. Komisia z toho vyvodila záver, že uskutočnenou transakciou sa teda nielenže nedodržali podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ale dokonca sa ani neumožnilo dosiahnuť ciele stanovené v tomto rozhodnutí, pričom uvedená transakcia naopak viedla k posilneniu hospodárskeho subjektu, ktoré môže zhoršiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré mali opatrenia ustanovené v rozhodnutí Sernam 2 práve zmierniť.

190    Skôr než Všeobecný súd v bodoch 196 až 211 nižšie preskúma jednotlivé tvrdenia žalobkyne, považuje za potrebné posúdiť účel článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodneniami tohto rozhodnutia.

191    Z odôvodnení 200 a 208 až 211 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa nachádzajú v časti nazvanej „Prevencia narušenia hospodárskej súťaže – špecifické kompenzácie“, najmä vyplýva, že Komisia najprv konštatovala, že je potrebné prijať opatrenia na maximálne možné zmiernenie nepriaznivých dopadov pomoci vo výške 503 miliónov eur poskytnutej spoločnosti Sernam na účastníkov hospodárskej súťaže, že vynútené obmedzenie alebo zníženie prítomnosti na príslušnom trhu alebo príslušných trhoch, na ktorých sa spoločnosť pohybuje, predstavuje pre účastníkov hospodárskej súťaže kompenzáciu a že kompenzácie môžu mať rôznu formu podľa toho, či sa spoločnosť pohybuje na trhu s nadbytočnou kapacitou alebo nie. Okrem toho pri zohľadnení zneužitia pomoci konštatovaného v tom istom rozhodnutí a predĺženia trvania plánu reštrukturalizácie sa Komisia domnievala, že spoločnosť Sernam musí poskytnúť špecifickú kompenzáciu tým, že sa trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú veľkú nadbytočnú kapacitu, konkrétne zo segmentov zbernej služby a tradičnej prepravy tovaru cestnými komunikáciami, aby mohlo byť schválenie jednej časti pomoci na reštrukturalizáciu odôvodnené. Komisia zdôraznila, že udelenie štátnej pomoci na trhoch, ktoré sa nachádzajú v situácii nadbytočnej štrukturálnej kapacity alebo dokonca v úpadku, by umožnilo, že spoločnosť, ktorá by inak musela ukončiť svoju činnosť po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na veľmi žiadanom trhu na úkor konkurenčných a finančne zdravých spoločností.

192    Na tomto odôvodnení spočívajú podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a to obnovenie aktivít cestnej prepravy spoločnosti Sernam inými spoločnosťami a diverzifikácia aktivít spoločnosti Sernam na železničnú dopravu, ktorých cieľom bolo ukončiť prítomnosť spoločnosti Sernam na trhu s nadbytočnou kapacitou s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže spojenému s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur.

193    Z odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa nachádza v tej istej časti venovanej prevencii narušenia hospodárskej súťaže ako vyššie uvedené odôvodnenia 200, 208 až 211, vyplýva, že keby Sernam musela predať svoje aktíva „vcelku“, dve vyššie uvedené podmienky, ktoré sa vzťahujú na reštrukturalizáciu spoločnosti, „sa nebudú uplatňovať[, keďže] spoločnosť Sernam už nebude fungovať vo svojej súčasnej právnej forme a uvoľní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého účastníka (ktorý bude môcť de facto pokračovať vo svojich činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam)“.

194    Ako Komisia pripomenula na pojednávaní, obidva odseky článku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú sformulované alternatívne, podmieňovali pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur a sledovali ten istý cieľ prevencie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného touto pomocou. Skutočnosť, že v prípade predaja aktív vcelku už nebolo potrebné uložiť povinnosť stiahnuť sa zo sektora cestnej prepravy s nadbytočnou kapacitou, možno vysvetliť len tým, že v prípade predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku za trhovú cenu spoločnosti, ktorá nemá právny vzťah so žalobkyňou, prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu by Sernam z ekonomického hľadiska zmizla z trhu a spolu s ňou by zmizlo aj narušenie hospodárskej súťaže spojené s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti Sernam. „Uvoľnenie podielov na trhu v prospech nezávislého účastníka“, spomenuté v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, teda treba chápať tak, že sa ním ukončí narušenie hospodárskej súťaže, teda dotovaná činnosť spoločnosti Sernam.

195    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia v bode 122 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že účelom predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku bolo zrušiť hospodársku činnosť spoločnosti Sernam.

196    Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, v prvom rade tvrdí, že činnosť spoločnosti Sernam bola prerušená, keďže všetky jej aktíva boli v tom istom okamihu prevedené na toho istého nadobúdateľa a že spoločnosť Sernam nebola kúpená ako celok, ako to preukázala v rámci tretej časti.

197    Z preskúmania tretej časti štvrtého žalobného dôvodu (pozri body 134 až 137 vyššie) však vyplýva, že žalobkyňa nielenže previedla všetky aktíva spoločnosti Sernam na toho istého nadobúdateľa, ale tiež previedla takmer všetky jej pasíva, čím porušila článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobkyňa napriek tomu nepreviedla úplne celú spoločnosť Sernam, toto tvrdenie už bolo zamietnuté v bodoch 136 a 137 vyššie.

198    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Sernam už nepôsobila v právnej forme, v ktorej pôsobila pred prevodom, keďže Financière Sernam pokračovala v činnostiach spoločnosti Sernam pomocou prevedených aktív.

199    Z účelu predaja aktív vcelku stanoveného rozhodnutím Sernam 2, ktorý spočíval v tom, aby stratová spoločnosť z ekonomického hľadiska zmizla z trhu, však vyplýva, že samotná zmena právneho označenia spoločnosti Sernam nemôže stačiť na konštatovanie skutočného prerušenia jej hospodárskej činnosti.

200    V treťom rade žalobkyňa zdôrazňuje, že nemala nijaký právny vzťah s vedením, a teda ani so spoločnosťou Financière Sernam, a že v dôsledku toho prevzatie spoločnosti Sernam jej vedením nie je znakom hospodárskej kontinuity.

201    Keďže táto skutočnosť je spomenutá v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia len na doplnenie skutočnosti, že došlo k prevodu celej spoločnosti Sernam, také tvrdenia sú neúčinné.

202    V každom prípade je potrebné poukázať na to, že vedúci zamestnanci spoločnosti Sernam, ktorí predložili ponuku, sa k 30. júnu 2005 ešte nevzdali svojich funkcií prezidenta a generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa spoločnosti Sernam (článok 4 protokolu o dohode z 21. júla 2005 stanovoval, že sa vzdajú funkcie v deň uskutočnenia transakcie), a teda ešte boli súčasťou skupiny žalobkyne.

203    V štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že podiely spoločnosti Sernam na trhu boli uvoľnené v prospech spoločnosti Financière Sernam, ktorá mohla pokračovať v činnosti s aktívami spoločnosti Sernam.

204    Zo spisu však vyplýva, že účelom transakcie uskutočnenej žalobkyňou bolo – na rozdiel do cieľa spočívajúceho v prerušení hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam a uvoľnení jej podielov na trhu v prospech nadobúdateľa jej aktív – previesť túto spoločnosť ako celok s cieľom udržať ju pri živote a ozdraviť ju.

205    Po prvé je potrebné poukázať na to, že v oznámení žalobkyne o vyhlásení verejnej súťaže z 29. novembra 2004 bolo uvedené, že žalobkyňa začala proces výberu nadobúdateľa, ktorý by bol schopný „zabezpečiť zachovanie činností spoločnosti Sernam“, a že žalobkyňa bude venovať osobitnú pozornosť „zachovaniu činností spoločnosti Sernam [a] ochrane zamestnanosti“. V správe banky X určenej Komisii pre podiely a prevody z 21. júla 2005 sa rovnako uvádzalo, že „plánovanou transakciou [bolo] prevzatie spoločnosti“ a „skupiny Sernam“.

206    Po druhé v už citovanom kladnom stanovisku Komisie pre podiely a prevody 2005‑AC 2 z 22. júla 2005 bolo uvedené, že „finančné prostriedky poskytnuté novej spoločnosti jej [mali] umožniť financovať potreby súvisiace s jej reštrukturalizáciou, aby bolo možné obnoviť jej vyváženú prevádzku“, a že „nová spoločnosť Sernam bude mať k dispozícii len tie prostriedky, ktoré majú umožniť podniku, ktorý je úplne nezávislý od [žalobkyne], prekonať prvé účtovné roky, ktoré budú tiež zložité, aby sama alebo s pomocou investorov obnovila normálnu prevádzku“.

207    Po tretie z celého spisu, a najmä zo správy banky X a zo záväznej ponuky na prevzatie predloženej vedením, vyplýva, že dvoma kľúčovými faktormi na určenie hodnoty ponuky na prevzatie bola potreba týkajúca sa likvidity spoločnosti Sernam na účely financovania jej ozdravného plánu a nevyhnutná rekapitalizácia vzhľadom na odhadované straty za budúce obdobie rokov 2005 až 2008 a že záporná cena vo výške 59 miliónov eur bola spôsobená do veľkej miery potrebami financovania súvisiacimi s reštrukturalizáciou spoločnosti Sernam a v obmedzenej miere potrebami financovania nákladov na zníženie počtu zamestnancov predpokladané v obchodnom pláne, ktoré boli vyššie ako sumy, ktoré bolo potrebné vyplatiť z tohto dôvodu na základe zákona a príslušnej kolektívnej zmluvy. V správe banky X sa v tejto súvislosti uvádza, že „návrh vedenia… je v danom prípade spojený s rekapitalizáciou, ktorú vedenie považuje za nevyhnutnú na uskutočnenie svojho ozdravného plánu a na zabezpečenie potrebnej dôveryhodnosti pri predložení svojej záväznej ponuky na prevzatie, a to vo výške 59 [miliónov eur]“.

208    Po štvrté z preskúmania tretej a štvrtej časti uvedeného vyššie vyplýva, že Komisia v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že podnik bol okrem toho oslobodený od časti svojho dlhu (finančné dlhy totiž neboli súčasťou vkladu) a získal nový kapitál vo výške 59 miliónov eur, z čoho 57 miliónov zostávalo na ťarchu žalobkyne.

209    Po piate je tiež potrebné poukázať na to, že rozhodnutie Sernam 2 stanovovalo, že v prípade, ak spoločnosť Sernam zostane na trhu, a to buď v rámci skupiny žalobkyne, alebo prostredníctvom predaja celej spoločnosti Sernam (aktív aj pasív), majú sa uplatniť podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 a že v tomto prípade sa Sernam mala stiahnuť z trhu cestnej prepravy s nadbytočnou kapacitou. Je pritom potrebné konštatovať, že žalobkyňa netvrdí, že boli splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 1, hoci predala takmer celú spoločnosť Sernam.

210    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesprávne tvrdí, že hospodárska činnosť spoločnosti Sernam bola prerušená, keďže v skutočnosti bola prevedená takmer celá spoločnosť Sernam (aktíva aj pasíva), ktorá naďalej pôsobila na trhu, pričom sa vyžadovala rozsiahla rekapitalizácia na financovanie nového ozdravného plánu, a uskutočnená transakcia neumožnila dosiahnuť ciele sledované rozhodnutím Sernam 2, a to zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže súvisiacemu s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu schválenej rozhodnutím Sernam 2, ale naopak viedla k zhoršeniu tohto narušenia, pričom došlo k posilneniu hospodárskeho subjektu, ktorý bol príjemcom tejto pomoci, a to najmä na trhoch s nadbytočnou kapacitou.

211    Preto je potrebné zamietnuť prvú výhradu.

 O druhej výhrade založenej na tom, že pojem predaj aktív vcelku v skutočnosti umožňoval pokračovanie činnosti spoločnosti Sernam

212    Žalobkyňa sa v podstate domnieva, že ak Komisia chcela prijatím rozhodnutia Sernam 2 dosiahnuť likvidáciu spoločnosti Sernam, mala v ňom stanoviť inú transakciu ako predaj aktív vcelku, ktorý v skutočnosti tak z právneho, ako aj ekonomického hľadiska zodpovedá pokračovaniu činnosti spoločnosti Sernam. Komisia teda podľa názoru žalobkyne teraz nemôže namietať voči určitej forme kontinuity hospodárskej činnosti medzi spoločnosťami Sernam a Financière Sernam.

213    Na úvod je potrebné pripomenúť, že v prípade, ak sa žalobkyňa touto argumentáciou usiluje spochybniť znenie a relevantnosť článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, jej tvrdenia treba zamietnuť, keďže rozhodnutie Sernam 2 nadobudlo právoplatnosť, lebo nebolo napadnuté žalobou. V tomto konaní teda nemožno skúmať jeho zákonnosť. Tvrdenia týkajúce sa chýb v znení rozhodnutia Sernam 2 sú teda neprípustné.

214    Pokiaľ je cieľom týchto tvrdení preukázať, že rozhodnutie Sernam 2 oprávňovalo žalobkyňu, aby usporiadala transakciu predaja aktív vcelku tak, ako ju usporiadala, z dôvodu, že prevod aktív vcelku v skutočnosti zodpovedá pokračovaniu činnosti, je potrebné poukázať na to, že tieto tvrdenia priamo odporujú predchádzajúcim tvrdeniam žalobkyne, podľa ktorých bola hospodárska činnosť spoločnosti Sernam skutočne prerušená danou transakciou.

215    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že z bodov 68 až 70 rozsudku SMI, už citovaného v bode 52 vyššie (EU:C:2004:238), a z bodu 73 rozsudku CDA, už citovaného v bode 52 vyššie (EU:T:2005:364), vyplýva, že prevod aktív vcelku v skutočnosti tak z právneho, ako aj ekonomického hľadiska zodpovedá pokračovaniu činnosti, a to na rozdiel od pojmu samostatný prevod aktív, z ktorého vyplýva úplné alebo čiastočné ukončenie činnosti.

216    Po prvé je potrebné konštatovať, že toto tvrdenie je neúčinné, lebo z preskúmania tretej časti vyplýva, že v skutočnosti bola prevedená celá spoločnosť Sernam, a nie len aktíva.

217    Po druhé body, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa týkajú tvrdení, ktoré Komisia uviedla na súdoch Únie v konkrétnych veciach, a nie všeobecného posúdenia súdov Únie týkajúceho sa pojmu predaj aktív vcelku. Napadnuté rozhodnutie pritom treba preskúmať z hľadiska Zmluvy a rozhodnutia Sernam 2, a nie z hľadiska tvrdení, ktoré Komisia uviedla v konaniach týkajúcich sa iných vecí.

218    V tejto súvislosti sa v bode 122 vyššie už konštatovalo, že v rozhodnutí Sernam 2 sa nerozlišoval „predaj aktív vcelku“ a „samostatný predaj aktív“ a že rozhodnutie Sernam 2 dostatočne jasne stanovovalo, že v prípade, ak sa uskutoční predaj aktív vcelku, pasíva sa nemajú predať. Okrem toho podľa odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 in fine nadobúdateľ aktív spoločnosti Sernam vcelku bude môcť de facto pokračovať vo svojich vlastných činnostiach s aktívami spoločnosti Sernam. Hoci to môže vzbudzovať dojem, že ide o pokračovanie hospodárskej činnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci na reštrukturalizáciu vyhlásenej za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, je potrebné poukázať na to, že muselo ísť o činnosť úplne iného subjektu, než je Sernam, teda nadobúdateľa, ktorý začlení aktíva spoločnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pričom inak nemožno považovať podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za „uvoľnené“.

219    Po tretie z bodov, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa (rozsudky SMI, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2004:238, body 68 až 70, a CDA, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:T:2005:364, bod 73), týkajúcich sa otázok obchádzania povinnosti vymáhať štátnu pomoc, vyplýva, že hoci v nich Komisia zdôraznila, že „vážne problémy by naopak vznikli v prípade, ak aktíva boli predané ‚vcelku‘ tak, že nadobúdateľovi umožňujú naďalej vykonávať činnosť spoločnosti príjemcu [a že v] v takomto prípade môže pokračovanie v dotovanej činnosti trvalo narúšať hospodársku súťaž, a teda sa zdá byť potrebná osobitná obozretnosť, aby sa zabránilo tomu, že prevod vecí spoločnosti príjemcu umožní obísť povinnosť vrátiť pomoc prostredníctvom ‚ukrytia‘ týchto aktív“, pripomenula, že v takom prípade sa „obchádzaniu zabráni iba v prípade, ak sa prevod vecí spoločnosti príjemcu ‚vcelku‘ vykoná nielen za trhovú cenu, ale aj v rámci nepodmieneného postupu otvoreného všetkým konkurentom tejto spoločnosti[, a že] len v tomto prípade nadobúdatelia nemajú povinnosť vrátiť pomoc“ (rozsudky SMI, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2004:238, bod 70, a CDA, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:T:2005:364, bod 73).

220    Článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 pritom vyžadoval práve trhovú cenu určenú prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu. Z preskúmania piatej časti však vyplýva, že v prejednávanom prípade nebola dodržaná ani táto požiadavka.

221    V druhom rade sa žalobkyňa domnieva, že ak Komisia chcela dosiahnuť prerušenie činnosti spoločnosti Sernam, mala spresniť, že si želá len prevod hmotných aktív, okrem goodwillu, ktorý umožňuje kontinuitu hospodárskej činnosti.

222    Po prvé treba konštatovať, že v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2 sa vôbec nerozlišujú hmotné a nehmotné aktíva a okrem toho v napadnutom rozhodnutí sa žalobkyni nevytýka, že previedla aj nehmotné aktíva, ktorých súčasťou je goodwill, ale že previedla pasíva.

223    Po druhé, ak žalobkyňa tvrdením uvedeným v bode 221 vyššie poukazuje na záporný goodwill alebo „badwill“, z bodov 139 a 140 pripomienok francúzskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vyplýva, že tento „badwill“ je vymedzený ako prípadný rozdiel medzi obstarávacou cenou zaplatenou v hotovosti alebo v cenných papieroch a hodnotou jednotlivo posudzovaných nadobudnutých aktív a vymožiteľných pasív. Francúzske orgány zdôrazňujú, že „badwill“ nebol určený samostatne, že je v skutočnosti len účtovne vyjadreným následkom zápornej trhovej hodnoty v netto sume 57 miliónov eur, ktorá vyplynula z postupu verejnej súťaže, a že jeho suma sa zistila dodatočne vzhľadom na cenu poskytnutú na trhu za „aktíva“ spoločnosti Sernam, pričom táto cena bola stanovená jedinou predloženou záväznou ponukou. Francúzske orgány ďalej uvádzajú, že „badwill“ „teda vyjadruje očakávanie nadobúdateľa, pokiaľ ide o budúce straty a náklady na reštrukturalizáciu, ako sa navyše spresňuje v správe [banky X], kde sa uvádza, že dvoma kľúčovými faktormi na správne určenie hodnoty ponuky na prevzatie sú potreba týkajúca sa likvidity spoločnosti na účely financovania jej ozdravného plánu a nevyhnutná rekapitalizácia vzhľadom na odhadované straty za obdobie [rokov] 2005 až 2008 (strana 47 správy)“.

224    Zo spisu teda vyplýva, že to, čo žalobkyňa označuje ako „goodwill“, sa netýka nehmotných aktív, ale v skutočnosti predstavuje účtovné vyjadrenie žiadostí vedenia o rekapitalizáciu, ktoré boli spôsobené do veľkej miery tým, že žalobkyňa previedla celý podnik, ktorý bol stratový, s jeho pasívami.

225    V treťom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia v skutočnosti chcela obmedziť prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku na nadobúdateľov z oblasti priemyslu, čo však v rozhodnutí Sernam 2 nebolo uvedené.

226    Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že Komisia konštatovala, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodržaný, na základe toho, že nadobúdateľ nebol priemyselným podnikom z daného odvetvia, keďže toto konštatovanie vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že bola prevedená celá spoločnosť Sernam, pričom však neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a to najmä podmienka stiahnutia sa z odvetvia s nadbytočnou kapacitou.

227    Preto treba zamietnuť aj druhú výhradu.

228    Vzhľadom na vyššie uvedené sa šiesta časť štvrtého žalobného dôvodu musí zamietnuť.

 Závery týkajúce sa štvrtého žalobného dôvodu

229    Žalobkyňa sa domnieva, že čo i len jedno pochybenie v odôvodnení Komisie týkajúcom sa porušenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 musí viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

230    Z judikatúry vyplýva, že ak niektoré z dôvodov určitého rozhodnutia môžu toto rozhodnutie samy osebe dostatočne právne odôvodňovať, potom vady, ktoré sa môžu týkať iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Okrem toho, ak sa výrok rozhodnutia Komisie zakladá na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý samostatne by postačoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrušiť tento akt v zásade len vtedy, ak by bol každý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôže omyl alebo iná protiprávnosť, ktorá má vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia, byť dostatočným dôvodom na zrušenie sporného rozhodnutia, ak tento omyl nemohol mať rozhodujúci vplyv na výrok inštitúcie, ktorá prijala toto rozhodnutie (pozri rozsudok z 20. októbra 2011, Eridania Sadam/Komisia, T‑579/08, EU:T:2011:608, body 56 a 57 a citovanú judikatúru).

231    V prejednávanom prípade je potrebné poukázať na to, že – v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa – vzhľadom na to, že konštatovanie nedodržania článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a teda aj nezlučiteľnosti štátnej pomoci vo výške 503 miliónov eur v napadnutom rozhodnutí spočívalo na viacerých prvkoch, z ktorých každý samostatne postačoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že jeden z týchto prvkov – konkrétne prvok týkajúci sa posúdenia predaja, ako sa uvádza v bode 108 vyššie – je nesprávny, sama osebe nestačí na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie zneužitia štátnej pomoci vo výške 503 miliónov eur, ktorú Komisia podmienečne schválila v rozhodnutí Sernam 2.

232    Štvrtý žalobný dôvod preto treba v celom rozsahu zamietnuť.

2.     O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti

233    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že podľa ustálenej judikatúry zápis štátnej pomoci vo výške 41 miliónov eur vyhlásenej za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2 do likvidačných pasív spoločnosti Sernam stačil na zabezpečenie odstránenia skreslenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z tejto pomoci, a v tejto súvislosti popiera, že povinnosť vrátiť túto pomoc bola prevedená na spoločnosť Financière Sernam a na jej dcérske spoločnosti. V prvom rade tvrdí, že – rozpore s tým, čo Komisia uviedla v odôvodneniach 144 až 148 napadnutého rozhodnutia – v prejednávanom prípade nie je splnené žiadne z kritérií hospodárskej kontinuity v zmysle rozsudku Seleco, už citovaného v bode 52 vyššie (EU:C:2003:252). V druhom rade tvrdí, že zápis sumy 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2.

234    Na úvod treba pripomenúť, že – ako Súdny dvor opakovane rozhodol – zápis pohľadávky týkajúcej sa vymáhania dotknutej štátnej pomoci do zoznamu pohľadávok stačí na splnenie povinnosti vymáhania len vtedy, ak v prípade, že štátne orgány nemôžu vymáhať celú sumu pomoci, konkurzné konanie vedie k likvidácii podniku, ktorý prijal protiprávnu pomoc, teda k definitívnemu skončeniu jeho činnosti. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú s vnútorným trhom slúži na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže z dôvodu konkurenčnej výhody, z ktorej mal prospech príjemca tejto pomoci na trhu vo vzťahu k svojim konkurentom, keďže sa obnoví situácia predchádzajúca poskytnutiu uvedenej pomoci. Keď je však podnik, ktorý bol príjemcom protiprávnej pomoci, v konkurze, a bola založená iná spoločnosť, aby pokračovala v časti činností tohto podniku v konkurze, pokračovanie v tejto činnosti bez toho, aby dotknutá pomoc bola v plnom rozsahu vymáhaná, môže spôsobovať pretrvávanie skreslenia hospodárskej súťaže spôsobeného konkurenčnou výhodou, ktorú tento podnik získal na trhu oproti svojim konkurentom. Takáto novozaložená spoločnosť môže, ak má naďalej prospech z tejto výhody, byť povinná vrátiť predmetnú pomoc. O takýto prípad ide najmä vtedy, keď sa preukáže, že táto spoločnosť naďalej skutočne využíva konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci, obzvlášť ak táto spoločnosť nadobudne aktíva spoločnosti v likvidácii bez toho, aby zaplatila ako protihodnotu cenu stanovenú za trhových podmienok, alebo ak sa preukáže, že založenie takejto spoločnosti spôsobilo vyhnutie sa povinnosti vrátenia uvedenej pomoci. Osobitne to platí, keď zaplatenie ceny stanovenej za trhových podmienok nepostačuje na neutralizáciu konkurenčnej výhody vyplývajúcej z protiprávnej pomoci. V takomto prípade zápis pohľadávky týkajúcej sa pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom do zoznamu pohľadávok nepostačuje sám osebe na to, aby sa skončilo takto vzniknuté skreslenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, Zb., EU:C:2012:781, body 104 až 107 a citovanú judikatúru, a z 24. januára 2013, Komisia/Španielsko, C‑529/09, Zb., EU:C:2013:31, body 107 a 109 a citovanú judikatúru).

235    Podľa judikatúry týkajúcej sa predaja aktív pri posudzovaní otázky, či povinnosť vymáhať pomoc poskytnutú spoločnosti v ťažkostiach možno rozšíriť na novú spoločnosť, na ktorú táto bývalá spoločnosť previedla určité aktíva, ak tento prevod umožňuje dospieť k záveru o hospodárskej kontinuite medzi oboma spoločnosťami, možno zohľadniť nasledujúce skutočnosti: predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, skutočnosť, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku, okamih, keď došlo k prevodu (po začatí vyšetrovania, začatí konania vo veci formálneho zisťovania alebo konečnom rozhodnutí) alebo aj hospodársku logiku transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudky Seleco, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2003:252, bod 78; z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05, Zb., EU:T:2010:386, bod 135, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, Zb., EU:T:2012:164, bod 155). Komisia však nemá povinnosť zohľadniť všetky tieto skutočnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Ryanair/Komisia, už citovaný, EU:T:2012:164, bod 156).

236    Je potrebné poukázať na to, že účastníci konania nespochybňujú túto metódu analýzy hospodárskej kontinuity, ale spôsob, akým ju Komisia uplatnila na prejednávaný prípad.

 O prvej výhrade založenej na tom, že v prejednávanom prípade nie je splnené žiadne z kritérií hospodárskej kontinuity

237    Žalobkyňa tvrdí, že – v rozpore so závermi, ku ktorým Komisie dospela v odôvodneniach 144 až 148 napadnutého rozhodnutia – v prejednávanom prípade nie je splnené žiadne z kritérií hospodárskej kontinuity v zmysle rozsudku Seleco, už citovaného v bode 52 vyššie (EU:C:2003:252), ktorými sú predmet prevodu, cena prevodu, skutočnosť, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku, okamih, keď došlo k prevodu, alebo aj hospodárska logika transakcie.

238    Odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia znie:

„Pokiaľ ide najprv o prevod všetkých aktív a pasív spoločnosti [Sernam], s výnimkou troch finančných pasív…, na spoločnosť Sernam Xpress, Komisia pripomína, že prevod by sa mal vzťahovať [že tento prevod sa vzťahoval – neoficiálny preklad] na celý podnik (pozri časť 3.2.3). Medzi spoločnosťou [Sernam] a Sernam Xpress je teda hospodárska kontinuita. … Okrem toho sa prevod uskutočnil v rámci skupiny. Uskutočnil sa po konečnom rozhodnutí Komisie, ktorá nariadila vrátenie pomoci, a jeho jedinou ekonomickou logikou je umožniť pokračovať v činnostiach spoločnosti Sernam bez toho, aby museli byť dodržané podmienky stanovené v článku 3 rozhodnutia Sernam 2. Všetky kritériá na preukázanie hospodárskej kontinuity v zmysle rozhodnutia a rozsudku vo veci Seleco sú teda prítomné.“

 O predmete prevodu

239    Žalobkyňa tvrdí, že na spoločnosť Financière Sernam nebola prevedená celá spoločnosť Sernam.

240    Z preskúmania tretej časti štvrtého žalobného dôvodu, a najmä z bodov 134 až 137 vyššie, však vyplýva, že Komisia v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že bol prevedený celý podnik, a to v rozpore s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

 O skutočnosti, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku

241    Žalobkyňa tvrdí, že – v rozpore s tým, čo Komisia uviedla v bode 144 napadnutého rozhodnutia – prevod všetkých aktív a pasív spoločnosti Sernam sa neuskutočnil v rámci skupiny, keďže akcionári spoločnosti Financière Sernam a akcionár spoločnosti Sernam sú odlišní, lebo akcionármi spoločnosti Financière Sernam boli členovia bývalého vedenia spoločnosti Sernam, zatiaľ čo akcionárom spoločnosti Sernam bola samotná žalobkyňa. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že Financière Sernam v konečnom dôsledku vlastní spoločnosť Sernam a využíva jej aktíva, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti Sernam Xpress. Za týchto podmienok sa domnieva, že kritérium týkajúce sa skutočnosti, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku, v zmysle rozsudku Seleco, už citovaného v bode 52 vyššie, nie je splnené.

242    Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže Komisia v tomto štádiu svojich úvah posudzovala hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress. Komisia totiž až po tom, čo (v odôvodneniach 144 až 148 napadnutého rozhodnutia) preukázala hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress), v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že prospech z nezlučiteľnej pomoci bol nakoniec prevedený na spoločnosť Financière Sernam, a to z dôvodu jej fúzie so spoločnosťou Sernam Xpress.

243    Komisia teda v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia správne pripomenula, že vklad spoločnosti Sernam do spoločnosti Sernam Xpress sa uskutočnil v rámci skupiny žalobkyne.

 O okamihu prevodu

244    Čo sa týka okamihu prevodu aktív vcelku, žalobkyňa tvrdí, že v rozsudkoch Seleco, už citovanom v bode 52 vyššie (EU:C:2003:252), SMI, už citovanom v bode 52 vyššie (EU:C:2004:238), a CDA, už citovanom v bode 52 vyššie (EU:T:2005:364), boli transakcie týkajúce sa „obchádzania povinnosti“, na ktoré poukázala Komisia, uskutočnené buď počas konania vo veci formálneho zisťovania, alebo v okamihu, keď príslušné vnútroštátne orgány očakávali, že Komisia začne vyšetrovanie. Podľa žalobkyne sa pritom v prejednávanom prípade prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku uskutočnil po prijatí rozhodnutia Sernam 2, v lehote stanovenej v článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia a spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, čo znamená, že tento prevod nebol uskutočnený s cieľom vyhnúť sa vymáhaniu pomoci.

245    Z odôvodnenia 144 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia poukázala na to, že prevod všetkých aktív a pasív sa uskutočnil po konečnom rozhodnutí Sernam 2, pričom je potrebné pripomenúť, že v článku 2 tohto rozhodnutia bola stanovená povinnosť vymáhať pomoc vo výške 41 miliónov eur.

246    Je potrebné konštatovať, že v okamihu vykonania rozhodnutia, z ktorého vyplýva možnosť predať aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnosť vymáhať protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhať pomoc prinajmenšom rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zisťovania. Zatiaľ čo totiž začatie konania vo veci formálneho zisťovania na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ vyplýva z pochybností, pokiaľ ide o existenciu a zlučiteľnosť určitej štátnej pomoci, prijatie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci, odstraňuje v tejto súvislosti akékoľvek pochybnosti.

247    Z preskúmania prvej, tretej, štvrtej a piatej časti štvrtého žalobného dôvodu navyše vyplýva, že pri uskutočnenej transakcii nebola dodržaná lehota (pozri body 84 až 93 vyššie) ani spôsob vykonania (pozri body 110 až 187 vyššie), ktoré boli uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

 O hospodárskej logike transakcie

248    Pokiaľ ide o hospodársku logiku transakcie, žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, po prvé tvrdí, že bola povinná zriecť sa účasti v stratovom podniku v súlade s požiadavkami stanovenými rozhodnutím Sernam 2.

249    Po druhé zdôrazňuje, že „prázdna“ spoločnosť Sernam Xpress nebola použitá s cieľom obísť povinnosť vrátiť pomoc, ale jej použitie malo len umožniť nadobudnutie aktív spoločnosti Sernam vcelku spoločnosťou Financière Sernam vzhľadom na potrebu zabezpečiť, že nadobúdateľ aktív nebude mať nijaký vzťah so žalobkyňou, v súlade s rozhodnutím Sernam 2. V tejto súvislosti sa žalobkyňa opiera o stanovisko týkajúce sa francúzskeho práva, ktoré vypracoval profesor francúzskeho práva, s cieľom preukázať, že takzvaný „čiastkový vklad aktív“ bol jedinou transakciou, ktorá umožnila previesť spolu s aktívami prevádzkové pasíva bez toho, aby sa musel vyžiadať individuálny súhlas veriteľov (s cieľom využiť účinok univerzálneho prevodu majetku, ktorý vyplýva z tejto transakcie). Vzhľadom na požiadavku nezávislosti nadobúdateľa od žalobkyne pritom nebolo možné vykonať čiastkový vklad aktív priamo do spoločnosti Financière Sernam, lebo v takom prípade by sa žalobkyňa stala akcionárom spoločnosti Financière Sernam, čo by predstavovalo protihodnotu za jej vklad (protihodnota v podobe akcií). Podľa žalobkyne to vysvetľuje, prečo bolo najprv potrebné vykonať čiastkový vklad aktív do spoločnosti Sernam Xpress a následne previesť akcie tejto spoločnosti na spoločnosť Financière Sernam.

250    V odôvodneniach 144 a 147 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že jedinou ekonomickou logikou bolo umožniť pokračovať v činnostiach spoločnosti Sernam bez toho, aby museli byť dodržané podmienky stanovené v článku 3 rozhodnutia Sernam 2.

251    Po prvé v bode 247 vyššie už bolo uvedené, že z preskúmania prvej, tretej, štvrtej a piatej časti štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že podmienky uvedené v článku 3 rozhodnutia Sernam 2 neboli dodržané. Z preskúmania šiestej časti štvrtého žalobného dôvodu (pozri najmä body 189 až 211 vyššie) rovnako vyplýva, že vzhľadom na to, že hospodárska činnosť spoločnosti Sernam nebola prerušená, účel článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol splnený.

252    Po druhé z bodov 127 až 129 vyššie vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže odvolávať na požiadavky vnútroštátneho práva s cieľom odôvodniť obídenie podmienok stanovených článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Treba najmä poukázať na to, že jej argumentácia uvedená v bode 249 vyššie je založená na údajnej potrebe previesť spolu s aktívami spoločnosti Sernam aj pasíva. Z bodov 113 až 119 vyššie pritom vyplýva, že pasíva nemali byť súčasťou predaja aktív vcelku v zmysle článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2.

 O cene prevodu

253    Pokiaľ ide o cenu prevodu, žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, po prvé tvrdí, že – v rozpore s tým, čo Komisia uviedla v odôvodneniach 145 a 146 napadnutého rozhodnutia – záporná cena, ktorú za aktíva spoločnosti Sernam vcelku zaplatila Financière Sernam, bola trhovou cenou, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej súťaže. Z tých istých dôvodov sa žalobkyňa domnieva, že odkaz na zmluvnú rovnováhu medzi ňou a spoločnosťou Financière Sernam v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia je irelevantný. Žalobkyňa a Francúzska republika zastávajú názor, že v dôsledku toho nemožno vyžadovať vrátenie pomoci od príjemcu predmetných aktív, teda od spoločnosti Sernam Xpress, ani od ich nadobúdateľa, ktorým je Financière Sernam, a tvrdia, že vrátenie pomoci sa malo vyžadovať od predávajúceho, teda od spoločnosti Sernam.

254    Odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia znie:

„Komisia celkovo poznamenáva, že prevod na spoločnosť Sernam Xpress nie je v súlade s trhovými podmienkami. Prevod na spoločnosť Sernam Xpress sa uskutočnil za zápornú cenu a nie je výsledkom transparentného a otvoreného postupu (pozri oddiel 3.2.5 [napadnutého rozhodnutia]). K zápornej cene 57 mil. EUR, ktorá sa poníma ako prevádzková pomoc umožňujúca vykryť straty spoločnosti Sernam Xpress za roky 2005 až 2008, sa pripája vzdanie sa… pohľadávky [žalobkyne] voči spoločnosti [Sernam] vo výške 38,5 mil. EUR (pozri odôvodnenie 27 [napadnutého rozhodnutia]). … Kapitálovou injekciou vo výške 57 mil. EUR umožnila [žalobkyňa] spoločnosti Sernam Xpress uhradiť tieto pohľadávky v plnom rozsahu, prinajmenšom za obdobie rokov 2005 až 2008. Naopak, keby [žalobkyňa] predala iba aktíva za kladnú cenu, dlhy spoločnosti [Sernam] voči tretím osobám by boli splatené len do výšky príjmov z predaja. Je to dodatočným dôkazom toho, že zmluvná rovnováha medzi [žalobkyňou a spoločnosťou] Financière Sernam nie je v súlade s trhovými podmienkami.“

255    Tvrdenie, že záporná cena zaplatená v prejednávanom prípade bola trhovou cenou, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej súťaže, treba zamietnuť, keďže z preskúmania piatej časti štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že ponuku vedenia nemožno považovať za výsledok transparentného a otvoreného postupu. Námietku voči odkazu na zmluvnú rovnováhu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Financière Sernam z tých istých dôvodov teda treba tiež zamietnuť.

256    Z bodu 207 vyššie tiež vyplýva, že hodnota ponuky vedenia na prevzatie bola stanovená tak, aby bolo možné financovať nový ozdravný plán spoločnosti Sernam, ako aj rekapitalizáciu, ktorá bola nevyhnutná na pokrytie odhadovaných strát za budúce obdobie rokov 2005 až 2008. Komisia preto v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia tiež správne zdôraznila, že záporná cena vo výške 57 miliónov eur bola poňatá ako prevádzková pomoc umožňujúca vykryť straty spoločnosti Sernam Xpress za roky 2005 až 2008, ku ktorej sa pripojilo vzdanie sa pohľadávky žalobkyne voči spoločnosti Sernam vo výške 38,5 milióna eur.

257    Po druhé žalobkyňa sa vo viacerých žalobných dôvodoch a častiach žalobných dôvodov odvoláva na skutočnosť, že záporná cena v netto sume 57 miliónov eur bola potvrdená viacerými nezávislými znaleckými posudkami, a v tejto súvislosti poukazuje na správu z 21. júla 2005, ktorú vypracovalo oddelenie auditu banky X, ktorá žalobkyni poskytovala poradenstvo a usporiadala verejnú súťaž, a na správu audítorskej spoločnosti (ďalej len „audítorská spoločnosť Y“) z 3. júna 2005 (aktualizovanú v roku 2008), ktoré si objednala žalobkyňa, na správu inej banky, banky Z, z 18. júla 2005, ktorú si objednala Komisia pre podiely a prevody, ako aj na stanovisko Komisie pre podiely a prevody 2005‑AC 2 z 22. júla 2005, v ktorom sa vzhľadom na zhodujúce sa znalecké posudky dospelo k záveru, že návrh prevodu je „riešením, ktoré poskytuje nezanedbateľné vyhliadky na úspech novej spoločnosti Sernam a zároveň je pre [žalobkyňu] najmenej nákladné“.

258    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že predaj aktív vcelku sa v súlade s článkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 mal uskutočniť za trhovú cenu „prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu“. V článku 4 rozhodnutia Sernam 2 bolo rovnako uvedené, že „každý čiastočný alebo celkový predaj spoločnosti Sernam sa musí vykonať za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom“. Preto Komisia v rozhodnutí Sernam2 vyžadovala, aby trhová cena vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej súťaže, čo v prejednávanom prípade nebolo dodržané (pozri body 160 až 187 vyššie).

259    V každom prípade dve z predmetných správ, a to správa audítorskej spoločnosti Y a správa banky Z, sa týkajú len otázky uplatnenia kritéria súkromného investora, teda porovnania nákladov na plánovaný prevod s nákladmi na prípadnú likvidáciu spoločnosti Sernam, a teda nie sú relevantné, pokiaľ ide o otázku, či cena zaplatená za aktíva a pasíva spoločnosti Sernam bola trhovou cenou. Uvádzaná pasáž stanoviska Komisie pre podiely a prevody sa rovnako týka porovnania nákladov na prevod s nákladmi na likvidáciu spoločnosti Sernam. Okrem toho, čo sa týka záverov oddelenia auditu banky X z 21. júla 2005, je potrebné konštatovať, že tento znalecký posudok bol vypracovaný po predložení ponuky vedenia a na základe nej (ako aj na základe podnikateľského plánu na roky 2005 až 2008, ktorý vypracovalo vedenie).

260    Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že predložené znalecké posudky potvrdzujú názor, že cena prevodu bola trhovou cenou.

261    Po tretie žalobkyňa vytýka Komisii, že v dvoch posledných vetách bodu 145 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že keby žalobkyňa predala iba aktíva za kladnú cenu, dlhy spoločnosti Sernam voči tretím osobám by boli splatené len do výšky príjmov z predaja. Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že vnútroštátne právo vyžaduje, aby sa pri predaji aktív vcelku previedli nielen dlhy, ale aj zamestnanci podľa článku L 1224‑1 zákonníka práce (code du travail), žiadny nadobúdateľ by pravdepodobne neponúkol kladnú cenu za nadobudnutie týchto aktív vcelku.

262    Tvrdenie žalobkyne smerujúce proti dvom posledným vetám odôvodnenia 145 napadnutého rozhodnutia treba zamietnuť ako neúčinné. Komisia totiž uviedla konštatovanie, ktoré žalobkyňa napáda, len na doplnenie ostatných konštatovaní uvedených na začiatku toho istého odôvodnenia ako „doplnkovú indíciu“ o tom, že zmluvná rovnováha medzi žalobkyňou a spoločnosťou Financière Sernam nebola v súlade s trhovými podmienkami. Keďže sa konštatovalo, že Komisia na začiatku odôvodnenia 145 napadnutého rozhodnutia správne určila, že záporná cena prevodu na spoločnosť Sernam Xpress nevyplýva z transparentného a otvoreného postupu, tvrdenia týkajúce sa dvoch posledných viet tohto odôvodnenia nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

263    Po štvrté žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že záporná cena 57 miliónov eur bola vyššia ako najlepšia ponuka prijatá v priebehu neúspešnej verejnej súťaže, ktorou bola záporná cena 56,4 milióna eur (ponuka uchádzača č. 5 v druhom kole), a v tejto súvislosti tvrdí, že táto ponuka v druhom kole nebola záväznou ponukou, a teda sa nemá brať do úvahy.

264    Z bodu vyššie vyplýva 167, že Komisia v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že záporná ponuka vo výške 57 miliónov eur bola menej výhodná ako záporná ponuka v druhom kole vo výške 56,4 milióna eur, ktorú predložilo konzorcium vedené uchádzačom č. 5. V tejto súvislosti sú tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa prejav záujmu konzorcia vytvoreného s uchádzačom č. 5 nemá zohľadniť na účely porovnania, lebo – na rozdiel od ponuky vedenia – nebol záväzný, neúčinné, keďže z preskúmania piatej časti štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že nemožno zohľadniť ani ponuku vedenia, lebo nevyplynula z transparentného a otvoreného postupu verejnej súťaže.

265    Z vyššie uvedeného vyplýva (pozri body 237 až 264 vyššie), že Komisia v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospela k záveru, že prevod činností spoločnosti Sernam na spoločnosť Sernam Xpress mal za následok, že Sernam Xpress si zachovala skutočný prospech z konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, lebo medzi oboma spoločnosťami existovala hospodárska kontinuita.

266    Francúzska republika sa navyše odvoláva na judikatúru týkajúcu sa predaja akcií, podľa ktorej v prípade, ak sa podnik, ktorý získal štátnu pomoc, nadobudne za trhovú cenu, t. j. za najvyššiu cenu, ktorú bol ochotný súkromný investor zaplatiť za bežných podmienok hospodárskej súťaže za túto spoločnosť v situácii, v ktorej sa – najmä po prijatí štátnej pomoci – nachádzala, vychádza sa z toho, že zložka pomoci bola ocenená trhovou cenou a zahrnutá do obstarávacej ceny. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že kupujúci mal prospech z výhody oproti iným prevádzkovateľom na trhu. V zásade však platí, že ak bola spoločnosť, ktorá získala pomoc, predaná za trhovú cenu, predajná cena odzrkadľuje dôsledky skoršej pomoci a výhodu z pomoci si ponecháva ten, kto danú spoločnosť predáva. V takomto prípade by návrat do pôvodného stavu mal zabezpečiť v prvom rade predávajúci vrátením pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C‑390/98, Zb., EU:C:2001:456, body 77 a 78). Francúzska republika sa domnieva, že ak by sa predanému podniku, teda spoločnosti Sernam Xpress, uložila povinnosť vrátiť protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, v konečnom dôsledku by to predstavovalo sankciu pre nadobúdateľa tohto podniku, teda pre spoločnosť Financière Sernam, ktorý tým, že kúpil tento podnik za trhovú cenu, už zaplatil protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc. Podľa názoru Francúzskej republiky to znamená, že nadobúdateľ akcií predaného podniku by musel zaplatiť uvedenú protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc dvakrát.

267    Ako však vyplýva z odôvodnení 138 a 149 a z poznámky pod čiarou 32 napadnutého rozhodnutia, judikatúra rozlišuje nadobúdateľa akcií a spoločnosť, ktorej bola poskytnutá protiprávna pomoc a ktorej akcie sa predávajú. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že skutočnosť, že akcionár predá tretej osobe akcie spoločnosti, ktorej bola poskytnutá protiprávna pomoc, nemá vplyv na povinnosť vymáhania (pozri v tomto zmysle rozsudok Seleco, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2003:252, bod 83) a že v prípade, ak si podnik, ktorému bola poskytnutá protiprávna štátna pomoc, zachová svoju právnu subjektivitu a naďalej vykonáva vo vlastnom mene činnosti dotované štátnou pomocou, je to obyčajne tento podnik, kto si zachová konkurenčnú výhodu súvisiacu s touto pomocou, a teda práve tento podnik je povinný nahradiť sumu rovnajúcu sa sume uvedenej pomoci. Od kupujúceho preto nemožno požadovať, aby takúto pomoc vrátil (pozri v tomto zmysle rozsudok SMI, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2004:238, bod 81).

268    Komisia teda v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia oprávnene vyvodila z tejto judikatúry záver, že predaj akcií spoločnosti Sernam Xpress spoločnosti Financière Sernam nemal za následok oslobodenie spoločnosti Sernam Xpress od povinnosti vrátiť pomoc vo výške 41 miliónov eur.

269    Výhrady Francúzskej republiky a žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že taká argumentácia znamená, že nadobúdateľ akcií je povinný dvakrát zaplatiť cenu protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci, treba zamietnuť. Ako totiž zdôrazňuje Komisia, toto odlíšenie nadobúdateľa akcií od predanej spoločnosti môže mať praktické dôsledky, keďže v tomto prípade nadobúdateľ akcií nie je povinný vrátiť pomoc poskytnutú kúpenému podniku, pokiaľ vlastní kúpený podnik vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným, ibaže nastanú mimoriadne okolnosti.

270    Okrem toho v rozpore s tým, čo vyplýva z argumentácie Francúzskej republiky, povinnosť vrátiť protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc vo výške 41 miliónov eur nebola prevedená na spoločnosť Financière Sernam ako na nadobúdateľa akcií spoločnosti Sernam Xpress, ale ako na právneho nástupcu tejto spoločnosti v dôsledku fúzie so spoločnosťou Sernam Xpress, ku ktorej došlo 30. júna 2011, na základe univerzálneho prevodu majetku spojeného s touto transakciou (pozri odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na to, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress (pozri body 237 až 265 vyššie) a žalobkyňa nepopiera fúziu spoločností Sernam Xpress a Financière Sernam, tieto úvahy treba potvrdiť.

271    Francúzska republika napokon tvrdí, že kritérium súkromného investora je v prejednávanom prípade splnené, lebo – ako uviedla vo svojich listoch z 8. októbra 2008 a z 5. mája 2009, náklady na predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku spoločnosti Financière Sernam boli nižšie ako náklady, ktoré by žalobkyňa vynaložila v prípade súdnej likvidácie spoločnosti Sernam.

272    Je však potrebné poukázať na to, že tieto tvrdenia Francúzskej republiky týkajúce sa kritéria súkromného investora nesúvisia s povinnosťou vymáhať 41 miliónov eur, ale týkajú sa posúdenia takzvanej „novej“ pomoci v napadnutom rozhodnutí z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tieto tvrdenia sú teda v rámci tohto žalobného dôvodu neúčinné.

273    V súlade s judikatúrou pripomenutou v rozsudku Komisia/Španielsko, už citovanom v bode 234 vyššie (EU:C:2012:781), teda Komisia správne konštatovala, že v prejednávanom prípade samotný zápis pomoci, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú, do likvidačných pasív nestačil na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže spôsobeného touto pomocou.

274    Prvú výhradu žalobkyne preto treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na tom, že zápis sumy 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2

275    Žalobkyňa tvrdí, že zápis sumy pomoci, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú, do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2, ktorý stanovoval, že v prípade čiastočného alebo celkového predaja spoločnosti Sernam za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým jej konkurentom vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur pripadne „spoločnosti Sernam, ak bude naďalej existovať“. Žalobkyňa tvrdí, že článok 4 rozhodnutia Sernam 2 vôbec neodkazuje na prerušenie hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam a stanovuje rozlišovacie kritérium, ktoré je založené len na tom, či spoločnosť Sernam bude alebo nebude naďalej existovať.

276    V odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že “v článku 4 [rozhodnutia Sernam 2] sa rozlišujú prípady, keď došlo a keď nedošlo k zrušeniu hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam[, a že] za predpokladu zániku tejto činnosti nie je potrebné vymáhať pomoc od tých, ktorí nadobudli aktíva za trhovú cenu v rámci transparentného a otvoreného postupu“.

277    V súlade s judikatúrou pripomenutou v rozsudku Komisia/Španielsko, už citovanom v bode 234 vyššie (EU:C:2012:781), sa pomoc musí vymáhať od spoločnosti, ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podniku, ktorý pôvodne mal prospech z výhody spojenej s poskytnutím štátnej pomoci, a preto naďalej skutočne využíva túto výhodu.

278    V kontexte vymáhania štátnej pomoci sa zmienka o ďalšej existencii spoločnosti Sernam uvedená v článku 4 rozhodnutia Sernam 2 mohla týkať len zachovania hospodárskej činnosti spoločnosti Sernam.

279    Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že zápis sumy 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2, keďže z preskúmania prvej výhrady vyplýva, že Sernam z ekonomického hľadiska naďalej existovala v rámci spoločnosti Sernam Xpress a neskôr v rámci spoločnosti Financière Sernam.

280    Je teda potrebné zamietnuť druhú výhradu.

281    Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnuť.

3.     O šiestom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúcom sa prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavovali novú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam

282    Šiesty žalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch častí. V rámci prvej časti žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodneniach 154 až 158 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium súkromného investora sa v situácii predaja za zápornú cenu neuplatní, na základe toho, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005, a to rekapitalizáciu v netto sume 57 miliónov eur, odpísanie pohľadávok vo výške 38,5 miliónov eur a záruky (ďalej len „sporné opatrenia“) označila za štátnu pomoc. V rámci druhej časti žalobkyňa vytýka Komisii, že v odôvodneniach 159 až 171 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že sporné opatrenia poskytujú výhodu spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam.

 O prvej časti založenej na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keďže konštatovala, že kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade neuplatní

283    Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, sa v podstate domnieva, že na sporné opatrenia sa malo uplatniť kritérium súkromného investora, keďže z judikatúry vyplýva, že na určenie, či privatizácia určitého podniku za zápornú kúpnu cenu zahŕňa prvky štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by súkromný investor podobnej veľkosti ako orgány verejného sektora za podobných okolností mohol byť motivovaný uskutočniť kapitálové vklady v rovnakej výške v súvislosti s predajom tohto podniku, alebo či by sa namiesto toho rozhodol pre jeho likvidáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C‑334/99, Zb., EU:C:2003:55, bod 133 a citovanú judikatúru) (ďalej len „kritérium súkromného investora typu ‚Gröditzer‘“).

284    Žalobkyňa a Francúzska republika zastávajú názor, že v prejednávanom prípade v súvislosti s uskutočneným prevodom nebola poskytnutá nijaká štátna pomoc, keďže celkové náklady na tento prevod boli nižšie ako predpokladané náklady na likvidáciu spoločnosti Sernam, ako to preukázali prostredníctvom údajov, ktoré poskytli Komisii počas správneho konania.

285    Tvrdenia žalobkyne, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate smerujú proti dvom dôvodom, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 154 a 155 napadnutého rozhodnutia s cieľom vylúčiť uplatniteľnosť kritéria súkromného investora typu „Gröditzer“, ako bolo opísané v bode 283 vyššie.

286    Prvý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora je uvedený v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia. Komisia v ňom konštatovala, že v situácii vymáhania pomoci nie je namieste uplatniť zásadu súkromného investora, keďže štát koná počas vymáhania pomoci na základe povinností, ktoré mu prislúchajú podľa práva Únie, a nie ako akcionár.

287    Druhý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora je uvedený v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia. Komisia v ňom v podstate konštatovala, že podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol predaj aktív ekvivalentom kompenzačných opatrení, ktoré ukladal článok 3 ods. 1, a že podľa bodu 40 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii prevod stratovej činnosti nie je možné považovať za kompenzačné opatrenie. Komisia poukázala na to, že záporná cena dohodnutá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Financière Sernam ukazuje, že ide o prevod stratovej činnosti, ktorý nemôže byť ekvivalentom kompenzačného opatrenia. Z toho vyvodila záver, že v tomto prípade záporná cena zodpovedá prevádzkovej pomoci podniku, ktorá je už svojou povahou neschopná zmierniť narušenie hospodárskej súťaže.

288    Z odôvodnenia 155 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia na účely neuplatnenia kritéria súkromného investora poukázala na osobitný kontext prejednávaného prípadu, ktorý sa týkal skutočnosti, že žalobkyňa nesprávne vykonala kompenzačné opatrenie podmieňujúce zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 503 miliónov eur. Všeobecný súd sa domnieva, že je potrebné preskúmať najprv tvrdenia žalobkyne týkajúce sa tohto druhého dôvodu neuplatnenia kritéria súkromného investora.

289    Pokiaľ ide o druhý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora uvedený v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa uvádza v podstate dve výhrady. V prvom rade sa domnieva, že predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzačných opatrení v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a v druhom rade sa domnieva, že vykonanie kompenzačného opatrenia podmieňujúceho zlučiteľnosť pomoci nebráni uplatniteľnosti kritéria súkromného investora, keďže štát nikdy nie je povinný vykonať kompenzačné opatrenie ako nositeľ verejnej moci.

290    Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem štátna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, predstavuje právny pojem a má sa vykladať na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zreteľom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonávať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb., EU:C:2008:757, bod 111 a citovanú judikatúru).

291    Podľa judikatúry zo zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi vyplýva, že kapitál, ktorý štát poskytne podniku, či už priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, sa nemôže považovať za štátnu pomoc (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, Zb., EU:C:2002:294, bod 69 a citovanú judikatúru). Toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, Zb., EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru).

292    Súdny dvor rozhodol, že uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (rozsudky Komisia/EDF, už citovaný v bode 291 vyššie, EU:C:2012:318, bod 81, a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, C‑224/12 P, Zb., EU:C:2014:213, bod 31). Zásahy štátu, ktorých cieľom je splniť povinnosti, ktoré mu prináležia mu ako orgánu verejnej moci, totiž nemôžu byť porovnané so zásahmi súkromného investora v trhovej ekonomike (rozsudok z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, T‑156/04, Zb., EU:T:2009:505, bod 228). Konkrétne môže byť v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, už citovaný, EU:C:2012:318, bod 86).

 O prvej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, založenej na tom, že predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzačných opatrení v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2

293    Žalobkyňa uvádza na podporu tejto výhrady tri tvrdenia.

294    Po prvé žalobkyňa sa domnieva, že predaj všetkých aktív spoločnosti Sernam nemožno považovať za ekvivalent kompenzačných opatrení v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, ktorými bolo preorientovanie sa na činnosť „Train bloc express“ (ďalej len „TBE“) a zrieknutie sa činností v oblasti cestnej prepravy.

295    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 zodpovedá uplatneniu jednej z dvoch alternatívnych podmienok zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu stanovených v článku 3 rozhodnutia Sernam 2 ako opatrení na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému pomocou na reštrukturalizáciu, a to s cieľom poskytnúť konkurentom špecifické kompenzácie. Vyplýva to najmä z názvu bodu týkajúceho sa odôvodnenia podmienok stanovených v článku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktorým je bod 6.3.7, nazvaný „Prevencia narušenia hospodárskej súťaže – špecifické kompenzácie“, ktorého súčasťou sú odôvodnenia 200 až 217 rozhodnutia Sernam 2, už spomenuté v bodoch 191 a 193 vyššie.

296    Článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 je rovnocennou alternatívou podmienok stanovených v odseku 1 toho istého článku, keďže tieto podmienky sa uplatňujú “s výhradou odseku 2“. Ako vyplýva z bodu 194 vyššie, uvoľnenie podielov spoločnosti Sernam na trhu v prospech nezávislého nadobúdateľa v dôsledku predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku za trhovú cenu prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu v zmysle odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 sleduje rovnaký cieľ spočívajúci v kompenzácii narušenia hospodárskej súťaže ako stiahnutie sa z trhu cestnej prepravy s nadbytočnou kapacitou. V tomto prípade by totiž došlo k úplnému ukončeniu dotovanej činnosti spoločnosti Sernam.

297    Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že v prejednávanom prípade predaj všetkých aktív spoločnosti Sernam vcelku tomu istému nadobúdateľovi nemožno považovať za ekvivalent opatrení týkajúcich sa preorientovania sa na činnosť TBE a zrieknutia sa činností v oblasti cestnej prepravy.

298    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že podľa odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 je uplatnenie kompenzačných opatrení v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 odôvodnené ďalšou existenciou spoločnosti Sernam v právnej forme, v akej existovala pred prevodom.

299    Z bodov 191 a 192 vyššie však vyplýva, že toto tvrdenie treba zamietnuť, lebo dodržanie podmienok uvedených v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 nie je odôvodnené samotným zachovaním právnej subjektivity príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu, ale zachovaním jeho hospodárskej činnosti na trhu.

300    Po tretie žalobkyňa zastáva názor, že ak Komisia chápala predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku ako ekvivalent kompenzačných opatrení stanovených v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, mala v tomto rozhodnutí spresniť, že prevod za zápornú cenu neprichádza do úvahy, keďže dokonale poznala finančnú situáciu spoločnosti Sernam a mala očakávať takú možnosť.

301    Toto tvrdenie treba tiež zamietnuť. Keďže podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylučovala pasíva, možnosť dosiahnuť zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúčená, ako to vyplýva z bodov 154 až 158 vyššie.

302    Preto treba prvú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 287 vyššie) zamietnuť.

 O druhej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, založenej na tom, že kompenzačné opatrenie má uplatniť príjemca pomoci alebo prípadne štát, ktorý je akcionárom, ale nie štát ako nositeľ verejnej moci

303    Žalobkyňa tvrdí, že v prípade uplatnenia kompenzačného opatrenia nariadeného rozhodnutím Komisie vždy znáša náklady na kompenzačné opatrenie podnik, ktorému bola poskytnutá pomoc na reštrukturalizáciu, a nie štát ako nositeľ verejnej moci.

304    Žalobkyňa a Francúzska republika tiež tvrdia, že ak sa verejný podnik rozhodne predať na základe rozhodnutia Komisie jednu zo svojich dcérskych spoločností alebo všetky jej aktíva, resp. časť z nich, tento verejný podnik a prípadne prostredníctvom neho štát koná ako akcionár. Vzhľadom na ich povahu, účel a cieľ teda sporné opatrenia predstavujú investíciu porovnateľnú s investíciou súkromného investora.

305    V prejednávanom prípade treba konštatovať, že – v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa a Francúzska republika – predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku na základe článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol rozhodnutím, ktoré by súkromný investor prijal za „normálnych“ trhových podmienok s cieľom maximalizácie zisku alebo minimalizácie strát v súlade s ekonomickou logikou.

306    Účelom kompenzačných opatrení uvedených v článku 3 rozhodnutia Sernam 2 totiž bolo zabrániť akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 podmienečne vyhlásená za zlučiteľnú.

307    Tieto kompenzačné opatrenia preto mohli prinútiť tak príjemcu pomoci, ako aj jeho akcionára použiť riešenie, ktoré len z hľadiska finančnej rentability nebolo optimálne, čo by súkromný investor v takzvanej „normálnej“ trhovej situácii neurobil.

308    Predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku v rámci kompenzačných opatrení v prejednávanom prípade vyžadoval, aby sa predali aktíva s kladnou hodnotou, ktoré by príjemca na základe úvah súvisiacich s ekonomickou logikou nevyhnutne nepreviedol.

309    Kompenzačný účel predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku, spomenutý v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, sa preto odlišoval od cieľa, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát.

310    Z preskúmania tretej, štvrtej a šiestej časti štvrtého žalobného dôvodu uvedeného vyššie navyše vyplýva, že v zmysle článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nešlo o predaj celej stratovej spoločnosti, ale len aktív s kladnou ekonomickou hodnotou. V prejednávanom prípade ponuka vedenia zahŕňala požiadavky týkajúce sa rekapitalizácie, vzdania sa pohľadávok, ako aj záruk zo strany predávajúceho, lebo došlo k predaju celej spoločnosti Sernam, ktorá si vyžadovala financovanie. Sporné opatrenia sú teda priamym dôsledkom porušenia článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a preto nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora.

311    Preto treba druhú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia zamietnuť.

312    Za týchto podmienok už nie je potrebné preskúmať ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu, ktorý uviedla Komisia s cieľom odôvodniť neuplatniteľnosť kritéria súkromného investora, založeného na takzvanom kontexte „vymáhania“ štátnej pomoci.

313    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti založenej na tom, že žiadne zo sporných opatrení nepredstavuje výhodu v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam

314    Žalobkyňa v podstate popiera, že rekapitalizáciou a odpísaním pohľadávok vznikli spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam výhody. Pokiaľ ide o záruky, v prvom rade namieta nedostatok odôvodnenia, keďže v napadnutom rozhodnutí sa nehovorí nič o tom, či také záruky predstavujú výnimku z normálnych podmienok prevodu súkromným predávajúcim. Ďalej subsidiárne tvrdí, že súkromný predávajúci by poskytol každú z týchto záruk. Napokon v podstate tvrdí, že tieto záruky neposkytli výhody v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam, lebo ich hodnota bola nízka a neboli vykonané.

315    Po prvé žalobkyňa sa domnieva, že rekapitalizáciou spoločnosti Sernam na účely prevodu jej aktív vcelku nevznikla spoločnosti Financière Sernam ani žiadnemu z jej podnikov nijaká výhoda, keďže tento prevod sa uskutočnil za trhovú cenu.

316    Je potrebné konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že Financière Sernam získala výhodu ako nadobúdateľ akcií spoločnosti Sernam Xpress, ale ako právny nástupca spoločnosti Sernam Xpress v dôsledku fúzie týchto spoločností.

317    V tejto súvislosti Komisia totiž v odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia spresnila, že vzhľadom na to, že Sernam Xpress a Financière Sernam „sa následne zlúčili, nie je nevyhnutné rozlišovať medzi výhodami poskytnutými jednej alebo druhej spoločnosti“. Komisia uplatnila tieto úvahy na všetky sporné opatrenia, vrátane rekapitalizácie.

318    Okrem toho v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia sa uvádza:

“v odôvodnení 164 rozhodnutia o začatí konania si Komisia položila otázku, či záporná cena ‚zaplatená‘ spoločnosťou Financière Sernam skutočne zodpovedá trhovej hodnote. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že medzičasom došlo k fúzii medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam a že možná pomoc spoločnosti Financière Sernam spočívajúca v príliš vysokej zápornej cene nepresahuje pomoc 57 mil. EUR, ktorú dostala spoločnosť Sernam Xpress ako novú pomoc. Preto už nie je potrebné vyjadriť sa k otázke možnej pomoci kupujúcemu.“

319    Pokiaľ ide o spoločnosť Sernam, jej rekapitalizácia predstavuje nespornú finančnú výhodu oproti jej konkurentom. Z preskúmania prvej časti šiesteho žalobného dôvodu navyše vyplýva, že v konkrétnom prejednávanom prípade Komisia oprávnene neprirovnala správanie štátu k správaniu súkromného investora za normálnych trhových podmienok. Preto finančnú výhodu, ktorú predstavuje táto rekapitalizácia, treba považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

320    Z preskúmania piateho žalobného dôvodu navyše vyplýva, že existuje hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress, a preto výhoda spojená s rekapitalizáciou bola prevedená na spoločnosť Sernam Xpress. V každom prípade aj za predpokladu, že cena predaja bola trhovou cenou, nebráni to tomu, aby Sernam Xpress, v súvislosti s ktorou bolo vyššie preukázané, že naďalej vykonávala činnosti spoločnosti Sernam, ktorých sa týkala poskytnutá štátna pomoc, naďalej využívala výhodu vyplývajúcu zo všetkých sporných opatrení štátnej pomoci, vrátane rekapitalizácie v netto sume 57 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok SMI, už citovaný v bode 52 vyššie, EU:C:2004:238, body 80 a 81).

321    Je teda potrebné konštatovať, že Komisia v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia oprávnene uviedla, že „rekapitalizáciou spoločnosti [Sernam, ktorú uskutočnila žalobkyňa,] vo výške 57 mil. EUR získala [Sernam] značnú finančnú výhodu, akú nemajú jej konkurenti“, a že „táto výhoda sa potom spolu s ostatnými aktívami a pasívami previedla na Sernam Xpress“.

322    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, že v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že odpísaním pohľadávok žalobkyne vo výške 38,5 milióna eur voči spoločnosti Sernam vznikla spoločnosti Sernam Xpress alebo spoločnosti Financière Sernam výhoda. Na podporu svojho tvrdenia žalobkyňa uvádza, že zapísala tento dlh do likvidačných pasív spoločnosti Sernam a že nebola veriteľkou spoločnosti Sernam Xpress alebo spoločnosti Financière Sernam.

323    Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže žalobkyňa bola veriteľkou spoločnosti Sernam a z preskúmania piateho žalobného dôvodu vyplýva, že existuje hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress, a následne – po ich fúzii – medzi spoločnosťami Sernam Xpress a Financière Sernam. Za takých podmienok sa zápis uvedených pohľadávok do likvidačných pasív spoločnosti Sernam rovná poskytnutiu výhody spoločnosti Sernam Xpress a neskôr spoločnosti Financière Sernam.

324    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia neodôvodnila svoje úvahy uvedené v odôvodneniach 163 až 171 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa záruk, ktoré žalobkyňa poskytla pri takzvanom prevode aktív spoločnosti Sernam „vcelku“, lebo v napadnutom rozhodnutí sa nehovorí nič o tom, či tieto záruky predstavujú výnimku z normálnych podmienok prevodu uskutočneného súkromným hospodárskym subjektom. V tejto súvislosti žalobkyňa spresňuje, že pri prevodoch (či už ide o prevody aktív alebo podnikov) sa spravidla poskytujú záruky a že otázkou, ktorá vzniká pri rozhodovaní o tom, či tieto záruky predstavujú štátnu pomoc, je, či tieto záruky zodpovedajú správaniu súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve (v tomto prípade „súkromného predávajúceho“ v trhovom hospodárstve). Žalobkyňa sa domnieva, že záruky týkajúce sa pasív môžu predstavovať štátnu pomoc len vtedy, ak sa poskytnú za podmienok, ktoré by pre súkromného predávajúceho v trhovom hospodárstve neboli prijateľné.

325    Podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. ES C 71, 2000, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369) takisto ako iné formy potenciálnej pomoci môžu záruky, priamo poskytnuté štátom, ako aj záruky, ktoré poskytujú podniky patriace pod dominantný vplyv štátnych orgánov, predstavovať štátnu pomoc.

326    Na úvod je potrebné konštatovať, že Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie neuplatniť kritérium súkromného investora v bodoch 152 až 158 napadnutého rozhodnutia celkovo v súvislosti so všetkými spornými opatreniami. Nebolo teda potrebné, aby Komisia uviedla aj konkrétne odôvodnenie týkajúce sa záruk. Preto nie je namieste konštatovať, že v tejto súvislosti chýba odôvodnenie. Okrem toho výhoda, ktorú predstavuje každá z týchto záruk v prospech spoločnosti Sernam Xpress (a v dôsledku fúzie v prospech spoločnosti Financière Sernam), je náležite odôvodnená v odôvodneniach 164 až 171 napadnutého rozhodnutia.

327    Z bodov 293 až 313 vyššie ďalej vyplýva, že Komisia bola oprávnená neuplatniť kritérium súkromného investora na sporné opatrenia, ktorých súčasťou sú záruky. Tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla subsidiárne s cieľom preukázať, že súkromný predávajúci by poskytol každú z týchto záruk, teda nemôžu uspieť.

328    Napokon ostatné tvrdenia, ktorými sa žalobkyňa usiluje spochybniť skutočnosť, že každá z týchto záruk mohla poskytnúť výhodu v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam, treba zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.

 O záruke týkajúcej sa zariadenia prevádzky vo Valentone a záruke týkajúcej sa zvýšenia nájomného nových prevádzok

329    Žalobkyňa zdôrazňuje, že záruka týkajúca sa zariadenia prevádzky vo Valentone, ktorá bola potrebná na prevádzkovanie TBE, pod hrozbou pokuty vo výške 1 milióna eur v prípade omeškania s vykonávaním prác a záruka týkajúca sa zvýšenia nájomného nových prevádzok v maximálnom rozsahu troch miliónov eur na obdobie troch rokov mali nízku hodnotu a neboli vykonané.

330    V prvom rade Komisia v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že tieto záruky poskytovali výhodu, lebo v prípade ich neexistencie by Sernam Xpress/Financière Sernam museli samy znášať uvedené náklady.

331    Pokiaľ ide ďalej o argumentáciu žalobkyne založenú na nízkej hodnote spornej pomoci, je potrebné pripomenúť, že podľa dlhodobo ustálenej judikatúry relatívne nízka úroveň pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a priori nevylučujú možnosť, že obchod medzi členskými štátmi bude ovplyvnený (pozri rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00, Zb., EU:C:2003:415, bod 81 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 4. apríla 2001, Regione Autonoma Friuli‑Venezia Giulia/Komisia, T‑288/97, Zb., EU:T:2001:115, bod 44 a citovanú judikatúru).

332    Napokon je tiež potrené poukázať na to, že podľa bodu 2.1.2 oznámenia o štátnej pomoc vo forme záruk uvedeného v bode 325 vyššie skutočnosť, že tieto záruky neboli vyplatené, nemá vplyv na posúdenie výhody, keďže pomoc je poskytnutá v okamihu, keď sa záruka poskytne, a nie vtedy, keď sa záruka uplatní, alebo vtedy, keď sa na základe nej vykonajú platby.

333    Okrem toho tvrdenie žalobkyne, že záruka týkajúca sa zariadenia prevádzky vo Valentone vyplývala z jej zámeru obnoviť inú prevádzku, treba zamietnuť, keďže žalobkyňa mohla vyžadovať presťahovanie prevádzky do Valentonu (Francúzsko) bez toho, aby poskytla záruku na vykonanie prác týkajúcich sa zariadenia tejto prevádzky.

 O záruke trvácnosti TBE a prístupu k nemu

334    Čo sa týka záruky trvácnosti TBE a prístupu k nemu, žalobkyňa tvrdí, že táto záruka nemala výlučný charakter, a teda neposkytovala spoločnosti Sernam Xpress nijakú výhodu oproti jej konkurentom.

335    Je však potrebné poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že táto záruka výrazne znížila riziko pre spoločnosti Sernam Xpress/Financière Sernam, čo predstavuje výhodu. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa netvrdí, že iné podniky v praxi využívajú TBE. Z odôvodnenia 163 napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva, že na základe tejto záruky žalobkyňa skutočne vyplatila spoločnosti Sernam Xpress 3 milióny eur, čo žiadny z účastníkov konania nespochybňuje. Sernam Xpress preto nepochybne získala výhodu oproti svojim konkurentom.

 O predĺžení záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci skupiny žalobkyne o tri roky

336    Žalobkyňa sa domnieva, že odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je vďaka predĺženiu záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci jej skupiny o tri roky lákavejšie zostať zamestnaný v spoločnosti Sernam Xpress, je neodôvodnenou domnienkou.

337    Treba však konštatovať, že Komisia v odôvodneniach 169 a 171 napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila existenciu výhody pre spoločnosť Sernam Xpress spočívajúcej v tom, že vďaka tejto záruke bolo lákavejšie zostať počas tohto obdobia zamestnaný v spoločnosti Sernam Xpress a že táto záruka umožnila spoločnosti Sernam Xpress udržať si zamestnancov bez toho, aby musela znášať dodatočné náklady. Výhoda teda nespočívala v celých vyplácaných mzdách, ale v rozdiele zodpovedajúcom zvýšeniu miezd, ktoré by Sernam Xpress musela v prípade neexistencie tejto záruky poskytnúť na udržanie svojich zamestnancov.

338    Z toho vyplýva, že druhá časť šiesteho žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

339    Z vyššie uvedeného vyplýva, že šiesty žalobný dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.

4.     O prvom žalobnom dôvode žalobkyne a o žalobnom dôvode Francúzskej republiky, ktoré sú založené na porušení ich práva na obranu

340    V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania a ku ktorému sa nemohla účinne vyjadriť. Žalobkyňa poukazuje na odôvodnenia 154 až 158 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých sa na prejednávaný prípad nemá uplatniť zásada súkromného investora.

341    Francúzska republika v rámci samostatného žalobného dôvodu tvrdí, že tento rozpor medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím je tiež porušením jej práva na obranu.

342    Komisia popiera tvrdenia žalobkyne a domnieva sa, že žalobný dôvod, ktorý uviedla Francúzska republika, je zjavne neprípustný a v každom prípade nedôvodný.

343    Pokiaľ sa zdá, že žalobný dôvod uplatnený vedľajším účastníkom konania, ktorého súvislosť s predmetom konania je sporná, musí byť v každom prípade zamietnutý ako neprípustný z iného dôvodu alebo ako nedôvodný, súd môže tento žalobný dôvod zamietnuť bez toho, aby rozhodol o tom, či vedľajší účastník konania prekročil rámec svojej úlohy vystupovať na podporu návrhov jedného z hlavných účastníkov konania (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑171/02, Zb., EU:T:2005:219, bod 155 a citovanú judikatúru).

344    Všeobecný súd domnieva, že v prejednávanom prípade treba z dôvodov hospodárnosti konania preskúmať žalobný dôvod uplatnený Francúzskou republikou, ktorý je založený na porušení jej práva na obranu, bez toho, aby najprv rozhodol o námietke neprípustnosti tohto žalobného dôvodu, ktorú vzniesla Komisia, keďže tieto tvrdenia – z dôvodov uvedených ďalej – navyše neumožňujú preukázať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí porušila právo tohto členského štátu na obranu. Následne Všeobecný súd preskúma prvý žalobný dôvod žalobkyne, ktorý sa týka toho istého rozporu medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím.

 O žalobnom dôvode Francúzskej republiky založenom na porušení jej práva na obranu

345    Francúzska republika v podstate namieta, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania, ale aj počas celého správneho konania až do jeho posledného štádia nikdy nekonštatovala ani nedala najavo, že kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade v zásade neuplatní. Francúzske orgány sa nemohli vyjadriť k otázke uplatniteľnosti kritéria súkromného investora, ktorá bola stanovená v rozsudku Nemecko/Komisia, už citovanom v bode 283 vyššie (EU:C:2003:55), na prejednávaný prípad, a naopak boli vyzvané, aby sa vyjadrili predovšetkým k podmienkam uplatnenia porovnania nákladov na prevod aktív spoločnosti Sernam s nákladmi na jej likvidáciu. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí náhle a neočakávane uviedla, že toto porovnanie je v prejednávanom prípade irelevantné, keďže kritérium súkromného investora sa na konkrétne okolnosti daného prípadu nevzťahuje. Komisia tým, že neoznámila Francúzskej republike radikálnu zmenu svojho stanoviska v priebehu konania, neumožnila Francúzskej republike, aby počas konania vo veci formálneho zisťovania vyvrátila jej názor, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúce sa predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

346    Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložila Francúzska republika, uviedla, že podporuje žalobný dôvod Francúzskej republiky založený na porušení jej práva na obranu ako členského štátu.

347    Z judikatúry vyplýva, že rešpektovanie práva na obranu v akomkoľvek konaní začatom proti určitej osobe, ktoré môže viesť k aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá musí byť zaručená aj vtedy, ak neexistuje žiadna osobitná úprava (pozri rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87, Zb., EU:C:1990:125, bod 46 a citovanú judikatúru). Súdny dvor už rozhodol, že táto zásada vyžaduje, aby dotknutý členský štát mal možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko k dôkazom, na ktorých Komisia založila svoje posúdenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Belgicko/Komisia, už citovaný, EU:C:1990:125, bod 47).

348    Podľa článku 6 nariadenia č. 659/1999, ak Komisia rozhodne o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie o začatí konania sa môže obmedziť na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbežného ohodnotenia dotknutého štátneho opatrenia s cieľom určiť, či má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (rozsudky z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, T‑269/99, T‑271/99 a T‑272/99, Zb., EU:T:2002:258, bod 104, a z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, Zb., EU:T:2008:457, bod 138).

349    Je potrebné poukázať na to, že konanie vo veci formálneho zisťovania umožňuje dôkladne preskúmať a objasniť otázky, ktoré boli predmetom rozhodnutia o začatí konania (rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T‑424/05, EU:T:2009:49, bod 69).

350    Z článku 7 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že na konci konania vo veci formálneho zisťovania môže dôjsť k posunu v analýze Komisie, keďže tá môže napokon rozhodnúť, že opatrenie nepredstavuje pomoc alebo že pochybnosti o jeho zlučiteľnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, že konečné rozhodnutie môže byť do istej miery odlišné od rozhodnutia o začatí konania bez toho, aby tieto rozdiely predstavovali vadu konečného rozhodnutia (rozsudky Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 349 vyššie, EU:T:2009:49, bod 69, a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, T‑231/06 a T‑237/06, Zb., EU:T:2010:525, bod 50).

351    V prejednávanom prípade je potrebné konštatovať, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania, a to najmä v bodoch 131 až 133 a 166 tohto rozhodnutia, uviedla, že na účely určenia, či rekapitalizácia a odpísanie pohľadávok predstavujú štátnu pomoc, zamýšľa uplatniť kritérium súkromného investora typu „Gröditzer“ a porovnať náklady na transakciu uskutočnenú na základe článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 s nákladmi, ktoré by žalobkyni vznikli v dôsledku likvidácie spoločnosti Sernam.

352    V prvom rade však treba poukázať na to, že v bodoch 141 a 142 rozhodnutia o začatí konania bolo jednoznačne uvedené, že tieto úvahy týkajúce sa posúdenia novej pomoci majú predbežný charakter, o čom svedčí použitie slovného spojenia “v tomto štádiu“. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že iné pasáže boli kategorickejšie, a to najmä vzhľadom na účel rozhodnutia o začatí konania a predbežný charakter analýzy, ktorá je v ňom obsiahnutá.

353    Hoci teda Komisia považovala za potrebné získať informácie o nákladoch na likvidáciu spoločnosti Sernam, záver uvedený v bode 140 rozhodnutia o začatí konania, podľa ktorého bude potrebné určiť, či celkové náklady na rekapitalizáciu boli vyššie alebo nižšie ako hypotetické náklady na likvidáciu spoločnosti Sernam, musí byť chápaný v súvislostiach konania vo veci formálneho zisťovania a jeho cieľov, t. j. umožniť dotknutým tretím osobám vyjadriť sa a Komisii úplne objasniť všetky skutočnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia. Konanie vo veci formálneho zisťovania nemôže mať iný rozsah ako ten, ktorý bol vyššie uvedený, a predovšetkým v ňom nie je možné s konečnou platnosťou rozhodnúť o niektorých skutočnostiach v spise už pred prijatím konečného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T‑62/08, Zb., EU:T:2010:268, body 174 a 175 a citovanú judikatúru).

354    V druhom rade vzhľadom na to, že v rozhodnutí o začatí konania bola spomenutá otázka týkajúca sa kritéria súkromného investora na účely posúdenia, či rekapitalizácia a odpísanie pohľadávok predstavovali výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, členský štát mohol už vtedy uviesť všetky tvrdenia, aby vysvetlil, prečo sa má uplatniť toto kritérium, a to najmä vzhľadom na špecifický kontext prejednávaného prípadu. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neexistovali predchádzajúce prípady uplatnenia kritéria súkromného investora v kontexte vykonávania rozhodnutia o podmienečnej zlučiteľnosti pomoci.

355    Tiež treba poukázať na to, že Komisia v bode 161 rozhodnutia o začatí konania spomenula, že zo záruk poskytnutých spoločnosťou SNCF môžu vyplynúť rôzne ďalšie prostriedky, ktoré má Sernam Xpress k dispozícii, najmä vo forme finančnej výhody.

356    Vzhľadom na rozhodnutie o začatí konania sa teda Francúzska republika mohla oboznámiť s úvahami, na základe ktorých Komisia dospela k predbežnému záveru, že rekapitalizácia, odpísanie pohľadávok a záruky môžu predstavovať nezlučiteľnú novú pomoc, a účinne vyjadriť svoje stanovisko k dôkazom, na ktorých Komisia založila svoje posúdenie.

357    V treťom rade zo žiadneho ustanovenia týkajúceho sa štátnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnosť Komisie vypočuť príjemcu štátnych prostriedkov s ohľadom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnosť informovať dotknutý členský štát – alebo a fortiori príjemcu pomoci – o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokiaľ dotknuté osoby a daný členský štát vyzvala na predloženie pripomienok (rozsudok z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia, T‑53/08, Zb., EU:T:2010:267, bod 123).

358    V štvrtom rade vzhľadom na odôvodnenie neuplatniteľnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad uvedené v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia, a to kontext vymáhania štátnej pomoci, a na skutočnosť, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol opatrením, ktoré bolo rovnocenné kompenzačným opatreniam v zmysle odseku 1 a ktoré nebolo dodržané, uvedenú v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania musela Komisia ešte overiť, či článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako aj vymáhanie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci vo výške 41 miliónov eur boli správne uplatnené. Preto Komisia v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania ešte nebola schopná určiť, že kritérium súkromného investora sa na prejednávaný prípad neuplatní.

359    Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení práva Francúzskej republiky na obranu treba zamietnuť.

 O prvom žalobnom dôvode žalobkyne založenom na porušení jej práva na obranu

360    Žalobkyňa, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate dve výhrady. V rámci svojej prvej výhrady žalobkyňa tvrdí, že rozpor medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím, ktorý je spomenutý v bode 345 vyššie, predstavuje porušenie jej práva na obranu. V rámci svojej druhej výhrady tvrdí, že uvedený rozpor predstavuje porušenie jej práva ako dotknutej osoby vyjadriť sa k podstatnej skutočnosti, ktorá umožnila dospieť k záveru, že podmienky prevodu predstavovali štátnu pomoc.

361    Pokiaľ ide o procesné práva žalobkyne, je potrebné pripomenúť, že tieto práva sú v každom prípade užšie ako procesné práva Francúzskej republiky ako členského štátu dotknutého v konaní vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dotknuté osoby, ako je v tejto veci žalobkyňa, ktoré nie sú dotknutým členským štátom, majú v konaní o preskúmaní štátnej pomoci len možnosť predložiť Komisii všetky informácie určené na to, aby bola informovaná pri svojom budúcom konaní, a nemôžu žiadať o kontradiktórnu výmenu stanovísk s Komisiou, aká je možná v prípade tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, Zb., EU:C:2011:732, body 180 a 181 a citovanú judikatúru). Právo dotknutých osôb na informácie nemá väčší rozsah ako právo byť vypočutý Komisiou. Predovšetkým nemôže zahŕňať všeobecné právo vyjadriť sa ku všetkým potenciálne zásadným otázkam nastoleným v konaní vo veci formálneho zisťovania (pozri rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia, T‑427/04 a T‑17/05, Zb., EU:T:2009:474, bod 149 a citovanú judikatúru).

362    Vzhľadom na tieto zásady je teda potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa ani zďaleka nemôže dovolávať práva na obranu priznaného osobám, voči ktorým sa vedie konanie, a má len právo zúčastniť sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zreteľom na okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb., EU:T:1998:140, bod 60, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, Zb., EU:T:2003:57, bod 125).

363    Preto treba výhradu žalobkyne založenú na porušení jej práva na obranu zamietnuť.

364    Čo sa týka výhrady žalobkyne založenej na porušení jej práva ako dotknutej osoby, je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa mala možnosť predložiť Komisii poznámky k rozhodnutiu o začatí konania, v ktorom boli sporné opatrenia presne označené ako potenciálne nezlučiteľná štátna pomoc, a túto možnosť využila. Žalobkyňa teda bola dostatočne informovaná o existencii konania o preskúmaní a mala možnosť predložiť všetky pripomienky, ktoré ako dotknutá osoba považovala za užitočné.

365    Keďže zistený rozpor medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím nepredstavuje porušenie práva Francúzskej republiky na obranu a keďže žalobkyňa uvádza v podstate rovnaké tvrdenia ako Francúzska republika, je potrebné konštatovať, že uvedený rozpor medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím nepredstavuje ani porušenie procesných práv žalobkyne ako dotknutej osoby v konaní.

366    Preto treba výhradu založenú na porušení práva žalobkyne ako dotknutej osoby účinne sa vyjadriť zamietnuť.

367    Vzhľadom na vyššie uvedené sa prvý žalobný dôvod žalobkyne musí zamietnuť.

5.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

368    Žalobkyňa uvádza v podstate tri výhrady. V rámci svojej prvej výhrady žalobkyňa tvrdí, že článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 v nej vyvolali odôvodnené očakávania, že mohla postupovať tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní pomoci vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2. V rámci svojej druhej výhrady žalobkyňa tvrdí, že žiadosť Komisie o informácie týkajúce sa podrobného vyčíslenia nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam zo 14. marca 2006 ju utvrdila v tom, že na prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku sa uplatní kritérium súkromného investora, a teda že tento prevod nepredstavuje štátnu pomoc. V rámci svojej tretej výhrady žalobkyňa v podstate napáda odôvodnenia 126 a 177 až 182 napadnutého rozhodnutia.

 O prvej výhrade založenej na tom, že článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 vyvolali v žalobkyni odôvodnené očakávania, že mohla postupovať tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní sumy 41 miliónov eur

369    Žalobkyňa tvrdí, že článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 predstavovali „úplne jednoznačné zásady“ a „konečné stanoviská“, na ktorých spočívala je legitímna dôvera, pokiaľ ide o skutočnosť, že je oprávnená vykonať ich tak, ako ich vykonala.

370    Podľa ustálenej judikatúry sa právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci nachádzajúcu sa v situácii, keď v nej inštitúcia Únie vyvolala odôvodnené očakávania [rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, 265/85, EU:C:1987:121, bod 44]. Toto právo predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky, pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov, musia byť dotknutej osobe poskytnuté správnymi orgánmi Únie. Po druhé tieto záruky musia byť takej povahy, že z nich u osoby, ktorej sú určené, vznikne legitímne očakávanie. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s uplatniteľnými predpismi (pozri rozsudok z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T‑347/03, Zb., EU:T:2005:265, bod 102 a citovanú judikatúru; rozsudky z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, Zb., EU:T:2006:64, bod 77, a z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T‑444/07, Zb., EU:T:2009:227, bod 126).

371    Je potrebné poukázať na to, že článok 1 rozhodnutia Sernam 2 (pozri bod 14 vyššie) výslovne stanovuje, že štátna pomoc v prospech spoločnosti Sernam, schválená v máji 2001, vo výške 503 miliónov eur, je zlučiteľná so spoločným trhom za podmienok uvedených v článkoch 3 a 4 toho istého rozhodnutia.

372    Z bodov 118, 278 a 279 vyššie vyplýva, že článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 boli dostatočne zrozumiteľné, pokiaľ ide o skutočnosť, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku nedovoľoval prevod pasív tejto spoločnosti, a že v prípade, ak by Sernam alebo iný subjekt, ktorý by bol z ekonomického hľadiska nástupcom spoločnosti Sernam, naďalej pôsobil na trhu, musel by vrátiť 41 miliónov eur aj za predpokladu, že predaj by sa uskutočnil za trhovú cenu prostredníctvom transparentného postupu otvoreného všetkým konkurentom spoločnosti Sernam. Z preskúmania štvrtého a piateho žalobného dôvodu navyše vyplýva, že žalobkyňa nesprávne uplatnila tieto dve ustanovenia rozhodnutia Sernam 2.

373    Článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 teda nemohli vyvolať v žalobkyni nijakú legitímnu dôveru, pokiaľ ide o skutočnosť, že mohla spolu s aktívami previesť aj pasíva spoločnosti Sernam a obmedziť sa na zapísanie sumy 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam, hoci medzi spoločnosťami Sernam a Sernam Xpress existovala hospodárska kontinuita.

374    Okrem toho článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 stanovovali určité podmienky, a preto nemohli poskytnúť presné a bezpodmienečné záruky, pokiaľ ide o skutočnosť, že tieto podmienky sa budú považovať za splnené. Ako Komisia správne poznamenáva, táto výhrada sa netýka legitímnej dôvery ako takej, ale skôr overenia dodržania podmienok zlučiteľnosti stanovených v rozhodnutí Sernam 2.

375    Z toho vyplýva, že prvú výhradu treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na obsahu žiadosti o informácie týkajúce sa podrobného vyčíslenia nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam zo 14. marca 2006

376    Žalobkyňa tvrdí, že žiadosť Komisie o informácie týkajúce sa podrobného vyčíslenia nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam zo 14. marca 2006 ju utvrdila v tom, že Komisia uplatní kritérium súkromného investora typu „Gröditzer“ týkajúce sa predaja za zápornú cenu, a teda že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku nepredstavuje štátnu pomoc.

377    Po prvé je potrebné poukázať na to, že list zo 14. marca 2006 bol súčasťou postupu na overenie splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí Sernam 2 a bol zaslaný po transakcii, ktorú žalobkyňa uskutočnila s cieľom vykonať článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Tento list teda nemohol vyvolať v žalobkyni legitímnu dôveru, pokiaľ ide o skutočnosť, že transakcia, ktorú žalobkyňa uskutočnila pred zaslaním uvedeného listu, nezahŕňala novú štátnu pomoc.

378    Po druhé – v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa – uvedenie takej skutočnosti v liste zo 14. marca 2006 jej v nijakom prípade nemohlo poskytnúť presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky, podľa ktorých Komisia jednak vo svojom konečnom rozhodnutí skutočne uplatní kritérium súkromného investora a jednak bude v prejednávanom prípade považovať toto kritérium za splnené. Išlo totiž len o žiadosť Komisie o informácie, ktorá bola súčasťou postupu overovania, a nie o úplnú a konečnú analýzu predmetných opatrení.

379    Z toho vyplýva, že druhú výhradu treba zamietnuť.

 O tretej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 126 a 177 až 182 napadnutého rozhodnutia pochybila

380    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia v odôvodneniach 177 až 182 napadnutého rozhodnutia pochybila tým, že poprela, že na základe krokov francúzskych orgánov voči Komisii vznikla na strane Francúzskej republiky alebo príjemcov pomoci legitímna dôvera, pokiaľ ide o súlad transakcie s rozhodnutím Sernam 2.

381    Všeobecný súd sa domnieva, že v súvislosti s touto výhradou je potrebné preskúmať aj určité tvrdenia uvedené v rámci šiestej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktoré smerujú proti odôvodneniu 126 napadnutého rozhodnutia a ktoré sa do veľkej miery zhodujú s tvrdeniami uvedenými v rámci tejto výhrady.

382    Žalobkyňa uvádza na podporu svojej tretej výhrady v podstate tri tvrdenia.

383    Z odôvodnení 126 a 177 až 182 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia v podstate poprela, že na základe krokov francúzskych orgánov – napríklad ich návštevy Komisie z 24. novembra 2004, ich listu z 21. decembra 2004, ako aj iných kontaktov s Komisiou – vznikla legitímna dôvera, pokiaľ ide o súlad uskutočnenej transakcie s rozhodnutím Sernam 2 a s právom Únie. Komisia v odôvodneniach 178 až 181 konštatovala, že informácie poskytnuté Francúzskou republikou sa obmedzili na to, že Komisii bolo oznámené rozhodnutie predať aktíva vcelku bez toho, aby opísali podstatné prvky transakcie prevodu aktív spoločnosti Sernam, a že francúzske orgány sa v každom prípade nemôžu domáhať legitímnej dôvery bez toho, aby samy od seba oznámili tieto podstatné skutočnosti Komisii 21. decembra 2004 alebo neskôr. Komisia v odôvodneniach 126 a 182 napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že ak mali francúzske orgány ťažkosti s vykonávaním rozhodnutia Sernam 2, mali sa obrátiť na Komisiu, aby po dohode s ňou dospeli k riešeniu týkajúcemu sa inej schémy v zmysle zásady lojálnej spolupráce ustanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ a oddielu 3.2.3 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa členský štát nemôže odchýliť od plánu reštrukturalizácie bez predchádzajúceho oznámenia a odsúhlasenia tejto odchýlky Komisiou.

384    Žalobkyňa sa po prvé odvoláva na určité kontakty s Komisiou, na základe ktorých vznikla jej legitímna dôvera, pokiaľ ide o skutočnosť, že uskutočnená transakcia bola v súlade s rozhodnutím Sernam 2.

385    Pokiaľ ide o telefonát medzi generálnym riaditeľom Agentúry pre štátne podiely (Agence des participations de l’État, ďalej len „APE“) a generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva (GR) pre energetiku a dopravu z 8. novembra 2004, treba konštatovať, že žalobkyňa sa neodvoláva na nijaký záznam o tomto telefonáte a že v spise sa tiež nenachádza úradný záznam o tomto telefonáte. To isté platí pre stretnutie riaditeľa pre všeobecné záležitosti GR pre energetiku a dopravu a delegácie APE‑SNCF 24. novembra 2004, ako aj telefonát medzi prezidentom spoločnosti SNCF a riaditeľom GR pre energetiku a dopravu z júla 2005. Niekoľko stručných zmienok o týchto kontaktoch nachádzajúcich sa v spise neumožňuje vytvoriť si jasnú a úplnú predstavu o kontaktoch, ktoré sa uskutočnili, ani dospieť k záveru, že francúzskym orgánom bolo udelené povolenie, pokiaľ ide o sporné prvky transakcie.

386    Po druhé žalobkyňa poukazuje na list francúzskych orgánov Komisii z 21. decembra 2004. Zo znenia tohto dokumentu pritom vyplýva, že Komisia v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatovala, že tento list jej neumožnil predpokladať konkrétny spôsob, akým francúzske orgány vykonajú rozhodnutie Sernam 2, lebo v ňom neboli uvedené podstatné a sporné prvky transakcie, konkrétne skutočnosť, že prevod bol založený na prevode aktív a pasív na iný právny subjekt v rámci skupiny (Sernam Xpress) a na následnom prevode tohto subjektu (share deal); skutočnosť, že väčšina pasív sa prevedie spolu s aktívami a že v likvidačných pasívach spoločnosti Sernam zostanú vykázané iba príkaz na vrátenie pomoci vo výške 41 miliónov eur a pohľadávky spoločnosti SNCF vo výške 38,5 milióna eur, alebo aj skutočnosť, že Francúzska republika bola ochotná rekapitalizovať spoločnosti Sernam a Sernam Xpress v prípade ponuky prevzatia za zápornú cenu.

387    V tomto liste sa totiž výslovne neuvádza žiadna z týchto skutočností. Ako Komisia zdôrazňuje, „naopak v oznámení z 21. decembra 2004 sa naznačuje, že prevod sa uskutočňuje [uskutoční – neoficiálny preklad] bez rozlišovania medzi pasívami a za kladnú cenu, pretože sa v ňom uvádza, že ‚hneď, ako sa prevod uskutoční, výnosy, ktoré z neho vyplynú, sa použijú na úhradu pasív právnickej osoby Sernam vrátane nezlučiteľnej pomoci, v rámci obvyklých vnútroštátnych postupov‘“.

388    Po tretie žalobkyňa napáda odôvodnenia 126 a 182 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podľa jej názoru bolo rozhodnutie Sernam 2 vykonané správne a nedošlo k žiadnej zmene plánu reštrukturalizácie. Túto argumentáciu treba zamietnuť, keďže z preskúmania štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že článok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v skutočnosti nebol dodržaný. Táto podmienka zlučiteľnosti pomoci bola pritom neoddeliteľnou súčasťou plánu reštrukturalizácie schváleného rozhodnutím Sernam 2. Francúzske orgány preto mali v súlade s bodom 52 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii požiadať Komisiu, aby schválila zmeny plánu reštrukturalizácie.

389    Z toho vyplýva, že tretiu výhradu treba zamietnuť.

390    Vzhľadom na vyššie uvedené sa druhý žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

6.     O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti dodržať primeranú lehotu a zásady právnej istoty

391    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia tým, že prijala napadnuté rozhodnutie viac ako sedem rokov po uskutočnení transakcie nazývanej „predaj aktív vcelku“, porušila povinnosť dodržať primeranú lehotu, článok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkom 52 ods. 3 a zásadu právnej istoty. Jej tvrdenia možno v podstate rozdeliť na tri výhrady.

392    Na úvod je potrebné pripomenúť, že dodržanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej rešpektovanie zabezpečuje súd Únie a ktorá je prevzatá v článku 41 ods. 1 Charty základných práv ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných (rozsudok z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T‑67/01, Zb., EU:T:2004:3, bod 36).

393    Porušenie zásady primeranej lehoty však neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej súťaže, pokiaľ nebolo porušené právo dotknutého podniku na obranu. Pokiaľ totiž nie je preukázané, že neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnosť dotknutých podnikov účinne sa brániť, nedodržanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnosť správneho konania, a teda ju nemožno považovať za dôvod ujmy, na ktorý sa možno odvolávať v konaní na súde Únie. V každom prípade treba tiež pripomenúť, že vo fáze preskúmania upravenej v článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa dotknuté osoby, ako napríklad žalobkyňa v prejednávanom prípade, ani zďaleka nemôžu dovolávať práva na obranu priznaného osobám, voči ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúčastniť sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zreteľom na okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Eridania Sadam/Komisia, už citovaný v bode 230 vyššie, EU:T:2011:608, body 80 a 81 a citovanú judikatúru).

 O prvej výhrade založenej na trojročnej lehote, ktorá uplynula od predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku do začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008

394    Žalobkyňa v podstate vytýka Komisii neprimeranú trojročnú lehotu, ktorá uplynula od predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku do začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008. Žalobkyňa poukazuje na viaceré dôkazy s cieľom preukázať, že Komisia sa rýchlo dozvedela o podmienkach prevodu aktív spoločnosti Sernam, ktorý uskutočnila žalobkyňa, ako napríklad sťažnosť, ktorú podal prvý sťažovateľ už v júni 2005, rozhovor s prezidentom spoločnosti SNCF uverejnený v denníku Les Échos 26. júla 2005, alebo telefonické informácie o podmienkach prevodu, ktoré boli poskytnuté riaditeľovi GR pre energetiku a dopravu už v júli 2005. Navyše tvrdí, že proti Komisii bola 22. februára 2006 podaná žaloba na nečinnosť a že Komisia už 11. apríla 2006 mala k dispozícii všetky informácie a listiny potrebné pre jej analýzu.

395    Ako už bolo spomenuté, dodržanie primeranej lehoty pri prijímaní rozhodnutí na konci správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže Komisiou predstavuje jednu zo zásad riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T‑190/00, Zb., EU:T:2003:316, bod 136 a citovanú judikatúru, a JCB Service/Komisia, už citovaný v bode 392 vyššie, EU:T:2004:3, bod 36).

396    Podľa judikatúry skutočnosť, že fáza predbežného preskúmania sa začala na základe sťažnosti, a nie na základe oznámenia, nemôže viesť Komisiu k tomu, aby na základe voľnej úvahy predĺžila fázu predbežného preskúmania. Bolo totiž rozhodnuté, že v rozsahu, v akom má Komisia výlučnú právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom, je povinná v záujme náležitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci vykonať náležité a nestranné preskúmanie sťažnosti, ktorá oznamuje existenciu štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, a teda že nemôže neustále predlžovať predbežné preskúmanie štátnych opatrení, ktoré sú predmetom sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci. Podľa ustálenej judikatúry sa primeranosť dĺžky takého administratívneho konania musí posúdiť v závislosti od okolností každého prípadu, najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktorými musí Komisia prejsť, zložitosti prípadu, ako aj od jeho významu pre rôzne dotknuté osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, T‑394/08, T‑408/08, T‑453/08 a T‑454/08, Zb., EU:T:2011:493, body 98 a 99 a citovanú judikatúru).

397    V prejednávanom prípade zo spisu vyplýva, že Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ktorý sa podľa článku 16 tohto nariadenia vzťahuje mutatis mutandis na zneužitú pomoc, bezodkladne preskúmala informácie o sťažnostiach týkajúcich sa zneužitia pomoci, ktoré mala k dispozícii, a počas obdobia troch rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí konania nezostala nečinná.

398    Hlavnými etapami boli:

–        otázky, ktoré Komisia položila francúzskym orgánom listami z 30. septembra 2005, a odpoveď francúzskych orgánov z 2. novembra 2005,

–        otázky, ktoré Komisia položila francúzskym orgánom listom zo 14. marca 2006, a odpoveď francúzskych orgánov z 11. apríla 2006,

–        druhá dotknutá osoba listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 tiež predložila Komisii sťažnosť,

–        otázky, ktoré Komisia položila francúzskym orgánom listom z 8. septembra 2006, a odpoveď francúzskych orgánov z 10. októbra 2006,

–        stretnutie francúzskych orgánov s Komisiou 14. mája 2007; francúzske orgány odpovedali na otázky Komisie listom z 25. júla 2007,

–        stretnutie Komisie s francúzskymi orgánmi 18. apríla 2008 a v nadväznosti na toto stretnutie oznámenie francúzskych orgánov zo 6. mája 2008, ktoré obsahovalo odpovede na otázky položené na tomto stretnutí.

399    V rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, Komisia nepoznala k 11. aprílu 2006 celý spis, lebo vo svojich nových otázkach z 8. septembra 2006 uviedla, že obe odpovede francúzskych orgánov, ako aj nové skutočnosti, ktoré jej boli oznámené, vyvolávajú doplňujúce otázky.

400    Táto lehota sa navyše vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť veci nezdá neprimeraná.

401    Preto treba prvú výhradu zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na viac ako trojročnej lehote, ktorá uplynula od začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008 do zaslania žiadosti o informácie z 29. novembra 2011

402    Žalobkyňa v podstate vytýka Komisii viac ako trojročnú lehotu, ktorá uplynula od začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008 do zaslania žiadosti o informácie z 29. novembra 2011. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že posledné poznámky francúzskych orgánov k pripomienkam prvého sťažovateľa týkajúcim sa rozhodnutia o začatí konania boli predložené 7. mája 2009, teda dva a pol roka pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Po druhé, pokiaľ ide o žiadosť o informácie z 29. novembra 2011, žalobkyňu prekvapuje, že položené otázky sa týkali jedine nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam, čo je problematika, ktorou sa Komisia o tri mesiace pri prijatí napadnutého rozhodnutia už nezaoberala, a tiež ju prekvapuje, že Komisia si vyžiadala kópiu návrhov na prevzatie aktív spoločnosti Sernam vcelku predložených počas postupu verejnej súťaže až po šiestich rokoch.

403    V prvom rade je potrebné poukázať na to, že po začatí konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008 nasledovali tieto hlavné etapy konania:

–        v dňoch 8. októbra 2008, 13. novembra 2008, 6. a 9. februára 2009 francúzske orgány, prvý sťažovateľ, žalobkyňa a investičný fond, ktorý uskutočnil vklad do základného imania spoločnosti Sernam Xpress, predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania; Komisia 25. marca 2009 zaslala pripomienky, ktoré dostala, Francúzskej republike,

–        dňa 5. mája 2009 francúzske orgány predložili svoje pripomienky k pripomienkam prvého sťažovateľa (ktoré boli Komisii doručené 7. mája 2009),

–        dňa 25. novembra 2009 Komisia zaslala ďalšiu žiadosť o informácie francúzskym orgánom, ktoré na ňu odpovedali 14. januára 2010,

–        dňa 15. marca 2011 druhý sťažovateľ vyzval Komisiu, aby vykonala vyšetrovacie úkony s cieľom preveriť podmienky uplatňovania rozhodnutia Sernam 2; Komisia odpovedala na túto výzvu 18. mája 2011,

–        v dňoch 29. novembra 2011 a 13. januára 2012 Komisia opäť položila určité otázky francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali 6. a 25. januára 2012,

–        dňa 9. marca 2012 bolo prijaté napadnuté rozhodnutie.

404    Je však potrebné poukázať na to, že viac ako trojročná lehota, ktorá uplynula od začatia konania vo veci formálneho zisťovania do zaslania žiadosti o informácie z novembra 2011, ktorú žalobkyňa napáda, bola prerušená jednotlivými pripomienkami k rozhodnutiu o začatí konania a žiadosťou o informácie z 25. novembra 2009.

405    Komisia teda musela spracovať a preskúmať doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania, a to najmä určité dokumenty pripojené k pripomienkam Francúzskej republiky z 8. októbra 2008, ako napríklad aktualizovanú správu audítorskej spoločnosti Y a správu týkajúcu sa vnútroštátneho práva, ktorú vypracoval profesor francúzskeho práva.

406    Vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť veci sa táto lehota na uskutočnenie analýzy nezdá neprimeraná. Kontext prípadu bol totiž špecifický tým, že predtým Komisia musela už dvakrát preskúmať protiprávne poskytnutú pomoc a už konštatovala, že došlo k zneužitiu pomoci, ktorá bola vyhlásená za zlučiteľnú rozhodnutím Sernam 1. Okrem toho prevodné transakcie, ktoré mala Komisia preskúmať, boli zložité a Komisia musela posúdiť nielen splnenie podmienok zlučiteľnosti stanovených v rozhodnutí Sernam 2, otázku vymáhania pomoci vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, a hospodársku kontinuitu medzi viacerými subjektmi, ale aj otázku novej pomoci obsiahnutej v protokole o dohode z 21. júla 2005.

407    Žalobkyňa ani Francúzska republika navyše netvrdia, že sa počas správneho konania sťažovali na dĺžku tohto konania.

408    V druhom rade je potrebné po prvé poukázať na to, že Komisia bola oprávnená vyžiadať si kópiu ponúk predložených počas verejnej súťaže až po určitom čase. Mohla totiž najprv považovať za dostatočné vysvetlenia francúzskych orgánov týkajúce sa týchto ponúk, ktoré jej boli zaslané predtým, najmä v listoch z 11. apríla 2006 a zo 6. mája 2008, v ich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania z 8. októbra 2008 a v ich pripomienkach z 5. mája 2009. Po druhé skutočnosť, že otázky položené v žiadosti o informácie z 29. novembra 2011 sa týkali najmä, ale nie výlučne nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam, čo je problematika, ktorou sa Komisia o tri mesiace pri prijatí napadnutého rozhodnutia už nezaoberala, nestačí na preukázanie porušenia zásady primeranej lehoty, keďže Komisia nezostala nečinná a mala právo dôkladne zvážiť túto otázku.

409    Z toho vyplýva, že druhú výhradu treba zamietnuť, a preto nie je opodstatnené konštatovať, že došlo k porušeniu práva na vybavenie veci v primeranej lehote.

 O tretej výhrade založenej na porušení zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, a na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv

410    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že neprimeraná dĺžka konania predstavuje porušenie článku 41 ods. 1 Charty základných práv. V tejto súvislosti v replike zdôrazňuje, že toto ustanovenie v spojení s článkom 52 ods. 3 tejto charty vyžaduje, aby boli zaručené účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia niektorého zo základných práv, akým je napríklad právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Medzi možné spôsoby odstránenia následkov porušenia zásady primeranej lehoty v zmysle článku 41 Charty základných práv pritom patrí upustenie od uloženia sankcie a zastavenie konania.

411    Z bodu 409 vyššie vyplýva, že v prejednávanom prípade nie je opodstatnené konštatovať, že došlo k porušeniu práva na vybavenie veci v primeranej lehote. Preto treba výhradu založenú na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv v spojení s článkom 52 ods. 3 tejto charty tiež zamietnuť.

412    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že neprimeraná dĺžka konania spôsobila porušenie zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou.

413    Podľa judikatúry zásada právnej istoty vyžaduje, aby pravidlá práva Únie boli jasné a presné s cieľom umožniť dotknutým osobám orientovať sa v situáciách a právnych vzťahoch, ktoré spadajú do pôsobnosti právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 30. apríla 2014, Tisza Erőmű/Komisia, T‑468/08, EU:T:2014:235, bod 221 a citovanú judikatúru).

414    Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že dĺžka konania spôsobila porušenie zásady právnej istoty, pričom neuvádza presné tvrdenia, z bodu 409 vyššie vyplýva, že túto výhradu treba zamietnuť, keďže zo spisu nevyplýva, že Komisia porušila svoju povinnosť dodržať primeranú lehotu.

415    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa mala od prijatia rozhodnutia o začatí konania 16. júla 2008 záruku, že Komisia prijme konečné rozhodnutie o otázkach týkajúcich sa splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí Sernam 2, vrátenia pomoci vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú rozhodnutím Sernam 2, ako aj novej štátnej pomoci. Nemôže teda tvrdiť, že pravidlá práva Únie v tejto súvislosti neboli jasné a presné.

416    V prípade, ak by žalobkyňa chcela namietať porušenie zásady právnej istoty na základe toho, že ju prekvapuje, že otázky položené v žiadosti o informácie z 29. novembra 2011 sa týkali len nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam, čo je problematika, ktorou sa Komisia neskôr nezaoberala, stačí uviesť, že taká žiadosť o informácie – tak ako žiadosť o informácie zo 14. marca 2006 – neporušuje zásadu právnej istoty ani zásadu legitímnej dôvery, ako to vyplýva z bodov 376 až 379 vyššie, lebo bola zaslaná v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, a že hoci žalobkyňa mala záruku, že sa prijme rozhodnutie týkajúce sa okrem iného posúdenia opatrení uvedených v protokole o dohode z 21. júla 2005 z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ, nemohla žiadať, aby jej Komisia vopred oznámila, ako napokon z právneho hľadiska posúdi tieto opatrenia.

417    Preto treba tretiu výhradu zamietnuť.

418    Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť ako nedôvodný.

419    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby – z dôvodov hospodárnosti konania – bolo potrebné najprv rozhodnúť o jej prípustnosti (rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb., EU:C:2002:118, body 51 a 52, a Regione autonoma della Sardegna/Komisia, už citovaný 343 v bode vyššie, EU:T:2005:219, bod 155).

 O trovách

420    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa v prejednávanom prípade nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s návrhom Komisie.

421    Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania na základe článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku.

422    Mory a Mory Team znášajú svoje vlastné trovy konania na základe článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba spoločnosti Société nationale des chemins de fer français (SNCF) sa zamieta.

2.      SNCF znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.

3.      Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

4.      Mory a Mory Team znášajú svoje vlastné trovy konania.

van der Woude Wiszniewska‑Białecka Ulloa Rubio

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2015.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. O žalobkyni a spoločnosti Sernam v čase skutkových okolností

2. O rozhodnutí Sernam 1

3. O rozhodnutí Sernam 2

4. O prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku na spoločnosť Financičre Sernam a o udalostiach, ktoré po ňom nasledovali

5. O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia

6. Napadnuté rozhodnutie

O zneužití štátnej pomoci povolenej rozhodnutím Sernam 2

O vymožení pomoci vo výške 41 miliónov eur

O novej pomoci poskytnutej spoločnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam

7. O skutočnostiach, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že pri prevode aktív spoločnosti Sernam vcelku neboli dodržané podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2

O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že k prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku nedošlo 30. júna 2005

O druhej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 99 až 102 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod aktív spoločnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj

O tretej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 103 až 116 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že transakcia predstavovala prevod „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)

O prvej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 103 a 113 až 116 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že prevod, ktorý uskutočnila žalobkyňa, sa neobmedzil na aktíva, ale zahŕňal celú spoločnosť Sernam (aktíva aj pasíva)

– O prvom tvrdení, podľa ktorého Komisia podala nesprávny výklad článku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, keďže vychádzala z predpokladu, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa musel týkať len aktív spoločnosti Sernam a nesmel sa týkať pasív

– O druhom tvrdení založenom na tom, že žalobkyňa bola vzhľadom na požiadavky vnútroštátneho práva nútená previesť spolu s aktívami spoločnosti Sernam aj určité pasíva (s výnimkou finančných pasív)

– O treťom tvrdení založenom na tom, že prevod sa v skutočnosti netýkal „celej“ spoločnosti Sernam (aktív aj pasív)

O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 108 až 112 a 124 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spoločnosti, ktorá ich prijala

O štvrtej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prevod sa neobmedzil na aktíva spoločnosti Sernam, ale zvýšil sa o netto sumu 57 miliónov eur

O piatej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že predaj aktív spoločnosti Sernam vcelku sa neuskutočnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu

O prvej výhrade založenej na tom, že vedenie sa zúčastňovalo na verejnej súťaži už od jej začiatku

O druhej výhrade založenej na platnosti ponuky spoločnosti Financičre Sernam, hoci táto spoločnosť v čase predloženia ponuky vedenia ešte nebola založená

O tretej výhrade založenej na tom, že všetci uchádzači mali príležitosť predložiť ponuku, zaobchádzalo sa s nimi rovnako, mali rovnaké možnosti informovať sa a vzťahovali sa na nich rovnaké lehoty

O štvrtej výhrade založenej na tom, že podľa judikatúry skutočnosť, že predaju aktív predchádzali neúspešné pokusy týkajúce sa inej spoločnosti, ako to bolo v prejednávanom prípade, predstavuje „indíci[u], ktorá nasvedčuje tomu, že uskutočnený postup bol dostatočne otvorený a transparentný“

O výhrade Francúzskej republiky založenej na tom, že záporná cena vo výške 57 miliónov eur bola predloženými znaleckými posudkami potvrdená ako trhová cena

O šiestej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, keďže v odôvodneniach 121 až 123 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účel predaja aktív nebol splnený

O prvej výhrade založenej na tom, že účel predaja aktív vcelku bol splnený, lebo hospodárska činnosť spoločnosti Sernam bola prerušená

O druhej výhrade založenej na tom, že pojem predaj aktív vcelku v skutočnosti umožňoval pokračovanie činnosti spoločnosti Sernam

Závery týkajúce sa štvrtého žalobného dôvodu

2. O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc vo výške 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spoločnosť Financičre Sernam a na jej dcérske spoločnosti

O prvej výhrade založenej na tom, že v prejednávanom prípade nie je splnené žiadne z kritérií hospodárskej kontinuity

O predmete prevodu

O skutočnosti, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku

O okamihu prevodu

O hospodárskej logike transakcie

O cene prevodu

O druhej výhrade založenej na tom, že zápis sumy 41 miliónov eur do likvidačných pasív spoločnosti Sernam bol v súlade s článkom 4 rozhodnutia Sernam 2

3. O šiestom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keďže konštatovala, že opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúcom sa prevodu aktív spoločnosti Sernam vcelku predstavovali novú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam

O prvej časti založenej na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keďže konštatovala, že kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade neuplatní

O prvej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, založenej na tom, že predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzačných opatrení v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2

O druhej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, založenej na tom, že kompenzačné opatrenie má uplatniť príjemca pomoci alebo prípadne štát, ktorý je akcionárom, ale nie štát ako nositeľ verejnej moci

O druhej časti založenej na tom, že žiadne zo sporných opatrení nepredstavuje výhodu v prospech spoločnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam

O záruke týkajúcej sa zariadenia prevádzky vo Valentone a záruke týkajúcej sa zvýšenia nájomného nových prevádzok

O záruke trvácnosti TBE a prístupu k nemu

O predĺžení záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci skupiny žalobkyne o tri roky

4. O prvom žalobnom dôvode žalobkyne a o žalobnom dôvode Francúzskej republiky, ktoré sú založené na porušení ich práva na obranu

O žalobnom dôvode Francúzskej republiky založenom na porušení jej práva na obranu

O prvom žalobnom dôvode žalobkyne založenom na porušení jej práva na obranu

5. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

O prvej výhrade založenej na tom, že článok 3 ods. 2 a článok 4 rozhodnutia Sernam 2 vyvolali v žalobkyni odôvodnené očakávania, že mohla postupovať tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní sumy 41 miliónov eur

O druhej výhrade založenej na obsahu žiadosti o informácie týkajúce sa podrobného vyčíslenia nákladov na likvidáciu spoločnosti Sernam zo 14. marca 2006

O tretej výhrade založenej na tom, že Komisia v odôvodneniach 126 a 177 až 182 napadnutého rozhodnutia pochybila

6. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti dodržať primeranú lehotu a zásady právnej istoty

O prvej výhrade založenej na trojročnej lehote, ktorá uplynula od predaja aktív spoločnosti Sernam vcelku do začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008

O druhej výhrade založenej na viac ako trojročnej lehote, ktorá uplynula od začatia konania vo veci formálneho zisťovania 16. júla 2008 do zaslania žiadosti o informácie z 29. novembra 2011

O tretej výhrade založenej na porušení zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, a na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv

O trovách

* Jazyk konania: francúzština.