ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 15. februára 2023 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na situáciu v Bielorusku – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky a hospodárske zdroje – Zaradenie a ponechanie mena žalobkyne na zoznamoch – Pojem ‚osoba zodpovedná za represie‘ – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita“
Vo veci T‑536/21,
Belaeronavigatsia, so sídlom v Minsku (Bielorusko), v zastúpení: M. Michalauskas, advokát,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: R. Meyer a S. Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito a M. Carpus Carcea, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia J. Laitenberger a M. Stancu (spravodajkyňa),
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú fázu konania,
po pojednávaní z 30. novembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Belaeronavigatsia, domáha zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/1001 z 21. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (Ú. v. EÚ L 219 I, 2021, s. 67), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2021/999 z 21. júna 2021, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 219 I, 2021, s. 55) (ďalej spolu len „pôvodné akty“), rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/307 z 24. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (Ú. v. EÚ L 46, 2022, s. 97), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/300 z 24. februára 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (Ú. v. EÚ L 46, 2022, s. 3) (ďalej spolu len „ponechávajúce akty“), v rozsahu, v akom sa tieto akty (ďalej spolu len „napadnuté akty“) týkajú žalobkyne.
Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
2 Žalobkyňa, Belaeronavigatsia, je bieloruský štátny podnik, ktorého činnosť spočíva v regulácii vzdušného priestoru a riadení letovej prevádzky v Bielorusku.
3 Táto vec je súčasťou reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijíma od roku 2004 vzhľadom na situáciu v Bielorusku v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Konkrétne to súvisí so zintenzívnením pokračujúceho porušovania ľudských práv, ako aj s brutálnymi represiami voči odporcom režimu prezidenta Lukašenka po prezidentských voľbách konaných 9. augusta 2020, ktoré Únia považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými normami.
4 Rada Európskej únie prijala 18. mája 2006 na základe článkov [75 a 215 ZFEÚ] nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1) a 15. októbra 2012 na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1).
5 Podľa článku 4 prvého odseku písm. a) rozhodnutia 2012/642 a článku 2 ods. 4 nariadenia č. 765/2006, zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012, pričom posledné ustanovenie odkazuje na prvé ustanovenie, sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou najmä osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku (ďalej len „sporné všeobecné kritérium“).
6 Pôvodnými aktmi bolo meno žalobkyne zaradené do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2012/642 a v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006 (ďalej len „predmetné zoznamy“).
7 V pôvodných aktoch Rada odôvodnila zaradenie mena žalobkyne do predmetných zoznamov nasledujúcimi dôvodmi:
„Štátny podnik BELAERONAVIGATSIA je zodpovedný za bieloruské riadenie letovej prevádzky. Je preto zodpovedný za odklonenie letu FR4978 na letisko v Minsku bez náležitého odôvodnenia, ku ktorému došlo 23. mája 2021. Cieľom tohto politicky motivovaného rozhodnutia bolo zadržanie a uväznenie opozičného novinára Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej a je formou represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku.
Štátny podnik BELAERONAVIGATSIA je preto zodpovedný za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.“
8 Listom z 22. júna 2021 Rada zaslala žalobkyni individuálne oznámenie o zaradení jej mena do predmetných zoznamov, ku ktorému pripojila kópiu pôvodných aktov. V tomto liste Rada informovala žalobkyňu, že má možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutia o zaradení jej mena do uvedených zoznamov a napadnúť toto rozhodnutie na Všeobecnom súde.
9 Listom z 3. novembra 2021 žalobkyňa namietala proti zaradeniu svojho mena do predmetných zoznamov a požiadala Radu o preskúmanie.
10 Listom zo 17. januára 2022 Rada odpovedala na žiadosť žalobkyne o preskúmanie a zaslala jej dokument WK 15389/2021 INIT. Tým istým listom informovala žalobkyňu o svojom zámere ponechať jej meno na predmetných zoznamoch a o jej možnosti vyjadriť sa do 2. februára 2022.
11 Listami z 26. januára a 1. februára 2022 žalobkyňa spochybnila relevantnosť dôkazov zhromaždených v dokumente WK 15389/2021 INIT a požiadala Radu, aby preskúmala zaradenie jej mena do sporných zoznamov.
12 Na základe ponechávajúcich aktov bolo meno žalobkyne ponechané v predmetných zoznamoch do 28. februára 2023, pričom dôvody tohto ponechania boli tieto:
„Štátny podnik Belaeronavigatsia je zodpovedný za bieloruské riadenie letovej prevádzky. Je preto zodpovedný za odklonenie letu FR4978 na letisko v Minsku bez náležitého odôvodnenia, ku ktorému došlo 23. mája 2021. Cieľom tohto politicky motivovaného rozhodnutia bolo zadržanie a uväznenie opozičného novinára Ramana Prataševiča a Sofie Sapegovej a je formou represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku.
Štátny podnik Belaeronavigatsia je preto zodpovedný za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.“
13 Listom z 25. februára 2022 Rada odpovedala na listy žalobkyne uvedené v bode 11 vyššie a zaslala žalobkyni dokumenty WK 1795/2022 INIT a WK 1795/2022 ADD 1. Tým istým listom Rada informovala žalobkyňu o svojom rozhodnutí ponechať jej meno na predmetných zoznamoch.
Návrhy účastníkov konania
14 Žalobkyňa svojou žalobou podanou 1. septembra 2021 najskôr napadla pôvodné akty v rozsahu, v akom sa jej týkali. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. mája 2022 žalobkyňa zmenila žalobné návrhy tak, aby sa vzťahovali aj na ponechávajúce akty, ktoré sa jej týkajú.
15 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
16 Rada a Komisia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
17 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom posúdení a druhý na nedodržaní zásady proporcionality.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení
18 V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka Rade, že predmetné všeobecné kritérium považovala za objektívne kritérium, ktoré nevyžaduje dôkaz, že osoba alebo subjekt, na ktoré boli reštriktívne opatrenia zamerané, mali v úmysle zúčastniť sa uskutočneného represívneho konania. V tejto súvislosti bez toho, aby namietala nezákonnosť predmetného všeobecného kritéria, sa žalobkyňa v zásade domnieva, že z pojmu „osoby zodpovedné za represie“ použitého v článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 a v článku 2 ods. 4 nariadenia č. 765/2006 vyplýva, že toto kritérium predpokladá existenciu úmyselného prvku, a teda preukázanie, že osoba alebo subjekt, na ktoré sa obmedzujúce opatrenia vzťahujú, mali v úmysle zúčastniť sa na represii, ktorá sa im kladie za vinu.
19 Žalobkyňa teda tvrdí, že Rada sa nemala obmedziť len na preukázanie objektívnej zodpovednosti odklonu letu FR4978 na letisko v Minsku (Bielorusko), ku ktorému došlo 23. mája 2021 a že mala preukázať aj úmyselný prvok na strane žalobkyne, t. j. skutočnosť, že sa svojím konaním úmyselne podieľala na represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii. Pri absencii takéhoto dôkazu Rada nemohla dospieť k záveru, že existuje dostatočný skutkový základ na preukázanie jej úmyslu podieľať sa na represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.
20 Žalobkyňa po prvé tvrdí, že jej konanie nebolo motivované politickými úvahami, ale, naopak, povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z leteckej bezpečnosti ako štátnemu podniku zodpovednému za reguláciu vzdušného priestoru a poskytovanie pomoci leteckej doprave v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktorých je Bielorusko zmluvnou stranou. Žalobkyňa teda konala v súlade s Dohovorom o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, uzavretým v Montreale (Kanada) 23. septembra 1971, a Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve, uzavretým v Chicagu (USA) 7. decembra 1944.
21 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že sa mohla nechať zmanipulovať službami mimo jej spoločnosti, ktoré ju informovali o prítomnosti bomby na palube letu FR4978, a keďže nemala k dispozícii zoznam cestujúcich, nemala dôvod na podozrenie z takejto manipulácie. Skutočnosť, ktorú žalobkyňa spochybňuje, teda že letisko v Minsku dostalo e‑mail s bombovou hrozbou až 24 minút po tom, čo bola táto hrozba oznámená pilotovi letu FR4978, nevylučuje dobrú vieru žalobkyne, keďže konala výlučne na základe informácií získaných od bezpečnostných služieb letiska v Minsku. Okrem toho nemôže niesť zodpovednosť za odklonenie letu FR4978, keďže iba vydala odporúčanie pilotovi, ktorý sám rozhodol o pristátí v Bielorusku.
22 Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
23 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 a článku 2 ods. 4 nariadenia 765/2006 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou najmä osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku.
24 Pokiaľ ide o povahu predmetného všeobecného kritéria, je potrebné uviesť, že pojem „zodpovedné za represie“ použitý v článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 a v článku 2 ods. 4 nariadenia č. 765/2006 nie sú definované ani v týchto, ani v iných ustanoveniach rozhodnutia 2012/642 alebo nariadenia č. 765/2006.
25 Preto sa význam a rozsah týchto pojmov musí stanoviť v súlade s ich obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používajú, a ciele sledované nariadením, ktorého sú súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2005, EasyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, bod 21 a citovanú judikatúru, a zo 7. mája 2019, Nemecko/Komisia, T‑239/17, EU:T:2019:289, bod 40 a citovanú judikatúru).
26 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poznamenať, že v bežnom jazyku sa pojem „zodpovedný za“ vzťahuje na osobu, ktorej konanie a/alebo činnosť spôsobili následok, o ktorom páchateľ tohto konania a/alebo činnosti vie alebo o ktorom nemôže nevedieť.
27 Po druhé z kontextu, v ktorom sa používa výraz „zodpovedný za represie“, najmä zo skutočnosti, že v článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 a v článku 2 ods. 4 nariadenia č. 765/2006 sa používa slovné spojenie „osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú zodpovedné za… represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku“, vyplýva, že normatívny zámer spočíval v tom, aby sa predmetné všeobecné kritérium vzťahovalo všeobecne na všetky osoby, subjekty alebo orgány, ktorých činnosti vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku. Okrem toho použitie slovného spojenia „iným spôsobom“ v druhej časti týchto ustanovení svedčí o normatívnom zámere považovať represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozície za druh činností, ktoré vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku. Napokon použitie pojmu „činnosti“ naznačuje normatívny zámer zamerať sa na osoby, subjekty alebo orgány, ktorých činnosť vážne ohrozuje demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, pretože tieto činnosti prispievajú k uvedenému ohrozeniu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú úmysel.
28 Po tretie, pokiaľ ide o ciele sledované rozhodnutím 2012/642 a nariadením č. 765/2006, najskôr je potrebné uviesť, že podľa článku 21 ods. 2 písm. b) ZEÚ je upevňovanie a podpora demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodného práva na medzinárodnej úrovni jedným z cieľov Únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).
29 Ako sa uvádza v prvom odôvodnení rozhodnutia 2012/642, v tomto prípade boli reštriktívne opatrenia voči Bielorusku prijaté z dôvodu pretrvávajúceho nedodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu v tejto krajine. Cieľom týchto opatrení je vyvinúť tlak na režim prezidenta Lukašenka, aby ukončil porušovanie ľudských práv a represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.
30 Treba však konštatovať, že prístup zameraný na osoby, subjekty a orgány, ktorých konanie a/alebo činnosti prispievajú k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, je v súlade s cieľom uvedeným v bode 29 vyššie a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za neprimeraný s prihliadnutím na sledovaný cieľ (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 28. marca 2017 Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 147). Konania a/alebo činnosti, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv a represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, sa musia zastaviť nielen v prípade, že boli spáchané úmyselne, ale aj v prípade, že úmysel páchateľov nie je možné preukázať.
31 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predmetné všeobecné kritérium musí vykladať v tom zmysle, že osoby, subjekty alebo orgány, ktorých konanie a/alebo činnosti prispievajú k takejto represii, sú za ňu zodpovedné bez ohľadu na ich úmysel, hneď ako vedia alebo nemôžu nevedieť o následkoch svojho konania a/alebo činnosti.
32 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, reštriktívne opatrenia nepredstavujú represívne opatrenia, ktoré by vyžadovali preukázanie úmyslu zo strany páchateľa predmetných konaní a/alebo činností.
33 Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne nepredstavuje správnu sankciu a nespadá do pôsobnosti článku 49 ods. 1 prvej vety Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
34 Po prvé v práve Únie neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by reštriktívnym opatreniam spočívajúcim v zmrazení finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov prijatým voči osobe, subjektu alebo orgánu na základe ustanovení SZBP dávalo trestnoprávny charakter. Tieto opatrenia predstavujú cielené preventívne opatrenia, ktorých cieľom je podľa článku 21 ods. 2 písm. b) ZEÚ upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva na medzinárodnej úrovni.
35 Po druhé cieľom ustanovení rozhodnutia 2012/642 zavádzajúcich režim zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov voči Bielorusku nie je trestať akékoľvek správanie, ani zabrániť jeho zopakovaniu. Ich jediným cieľom je zachovanie majetku v držbe osôb, subjektov a orgánov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 v súlade s cieľmi stanovenými v článku 21 ods. 2 písm. b) ZEÚ (pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2014, Ezz a i./Rada, T‑256/11, EU:T:2014:93, bod 78 a citovanú judikatúru). Finančné prostriedky a majetok dotknutých osôb sa preto nekonfiškujú, ale preventívne zmrazujú.
36 Po tretie účinky týchto ustanovení sú časovo obmedzené a zrušiteľné. Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov stanovené v tomto rozhodnutí sa uplatňuje podľa článku 8 rozhodnutia 2012/642 na určité obdobie a Rada, ktorá ich priebežne preskúmava, môže kedykoľvek rozhodnúť o ich zrušení.
37 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, predmetné všeobecné kritérium je teda objektívnym kritériom súvisiacim s konaním a/alebo činnosťou osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a preto nevyžaduje dôkaz, že táto osoba mala v úmysle podieľať sa prostredníctvom predmetného konania a/alebo činnosti na represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku.
38 V prejednávanej veci preto postačuje, že spis Rady obsahuje súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodných dôkazov, ktoré preukazujú, že konanie vytýkané žalobkyni v súvislosti s presmerovaním letu FR4978, prispelo k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku a že žalobkyňa vedela alebo nemohla nevedieť o tomto následku svojho konania.
39 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne ani skutočnosť, že konanie, ktoré jej je vytýkané, predstavuje ojedinelé konanie, ani skutočnosť, že ide o právnickú osobu verejného práva poverenú reguláciou vzdušného priestoru a podporou leteckej dopravy v Bielorusku, nemôžu mať žiadny vplyv na rozsah súdneho preskúmania a dôkazné bremeno, ktoré znáša Rada, keďže ani článok 29 ZEÚ, ani článok 215 ZFEÚ, ani napadnuté akty prijaté na základe týchto ustanovení nerozlišujú, či ide o ojedinelé alebo opakované konanie a/alebo činnosti, alebo či majú povahu konania a/alebo činností fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa môžu vzťahovať reštriktívne opatrenia.
40 Pokiaľ ide o rozsah tohto preskúmania, z judikatúry vyplýva, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty vyžaduje, aby súd Únie zabezpečil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119). Posúdenie toho, či je skutkový základ prijatý Radou dostatočne silný, sa musí vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi subjektom, proti ktorému je namierené opatrenie o zmrazení finančných prostriedkov, a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti dotknutými situáciami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15, EU:T:2017:532, bod 99 a citovanú judikatúru).
41 V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobkyňa je bieloruský štátny podnik zodpovedný za reguláciu vzdušného priestoru a riadenie letovej prevádzky a že prostredníctvom svojho riadiaceho letovej prevádzky (ďalej len „riadiaci letovej prevádzky“), ktorý bol v kontakte s pilotom letu FR4978, odporučil, aby bolo lietadlo odklonené na letisko v Minsku a tam pristálo, čím umožnil bieloruským orgánom zatknúť novinára a opozičného politika Ramana Prataševiča a Sofiu Sapegovú.
42 V tejto súvislosti je potrebné uviesť predovšetkým, že prepis komunikácie medzi pilotom letu FR4978 a riadiacim letovej prevádzky, ktorý poskytli bieloruské orgány a ktorého obsah je uvedený v článku uverejnenom 25. mája 2021 na webovej stránke agentúry Reuters, je súčasťou dôkazov Rady zhromaždených v dokumente WK 6825/2021 INIT, na základe ktorých je meno žalobkyne zaradené do dotknutých zoznamov pôvodnými aktmi, že odporúčanie odkloniť let na letisko v Minsku nepochádza od leteckej spoločnosti prevádzkujúcej predmetný let ani od letísk príletu alebo odletu, ale výlučne od žalobkyne.
43 Okrem toho z viacerých článkov v tlači zhromaždených v dokumente WK 6825/2021 INIT vyplýva, že odklonenie letu FR4978 viedlo k zatknutiu novinára a opozičného politika Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej, ktorí týmto letom cestovali.
44 Informácie, ktoré mala Rada k dispozícii v čase prijatia pôvodných aktov, teda predstavujú súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodných dôkazov preukazujúcich, že bez odporúčania žalobkyne pristáť na letisku v Minsku by let FR4978 nebol odklonený na toto letisko a že toto odklonenie bolo príčinou zatknutia novinára a opozičného politika Ramana Prataševiča a Sofie Sapegovej.
45 Toto zatknutie predstavuje akt represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, keďže, ako vyplýva z dôkazov Rady, novinár a opozičný politik Raman Prataševič bol zatknutý na základe toho, že ho bieloruské orgány obvinili z terorizmu, pretože pôsobil ako novinár a oponent režimu prezidenta Lukašenka. Z dôkazov predložených Radou okrem toho vyplýva, že k tomuto zatknutiu došlo po prezidentských voľbách z 9. augusta 2020, ktoré Únia považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými normami a po ktorých došlo k zintenzívneniu pokračujúceho porušovania ľudských práv a brutálneho potláčania odporcov režimu prezidenta Lukašenka.
46 Pokiaľ ide o pokračovanie uvádzania mena žalobkyne v predmetných zoznamoch, je potrebné uviesť, že informácie, ktoré boli k dispozícii po prijatí pôvodných aktov, konkrétne rôzne články v tlači obsiahnuté v dokumente WK 15389/2021 INIT, predbežná správa uverejnená 7. januára 2022 Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) po počiatočnom vyšetrovaní skutkového stavu týkajúceho sa núteného pristátia letu FR4978, obsiahnuté v dokumentoch WK 1795/2022 INIT a WK 795/2022 INIT, ako aj výpoveď riadiaceho letovej prevádzky, ktorú získali poľské súdne orgány, a prepis ním vyhotoveného záznamu rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v riadiacej veži počas udalostí, obsiahnutý v dokumente WK 1795/2022 ADD 1, len potvrdzujú a objasňujú skutkové prvky, ktoré boli k dispozícii v čase prijatia pôvodných aktov. Z týchto dôkazov teda vyplýva, že e‑mail obsahujúci varovanie pred bombovým útokom, ktorý dostalo najmä letisko v Minsku – údajne hnutím Hamas, ktoré okamžite poprelo, že je jeho pôvodcom – bol odoslaný po tom, čo bol pilot o tomto údajnom varovaní informovaný. Okrem toho žalobkyňa vyhlásila stav pohotovosti až vtedy, keď pilot vyslal tiesňový signál „Mayday“ a informoval riadiaceho letovej prevádzky o rozhodnutí pristáť na letisku v Minsku.
47 Okrem toho je potrebné poznamenať, že hoci bola záverečná správa ICAO uverejnená 19. júla 2022, t. j. po prijatí ponechávajúcich aktov, potvrdzuje informácie uvedené v predbežnej správe ICAO zo 7. januára 2022 (pozri v súvislosti s vykonateľnosťou informácií poskytnutých v priebehu súdneho konania rozsudok z 28. februára 2019, Souruh/Rada, T‑440/16, neuverejnený, EU:T:2019:115, bod 93 a citovanú judikatúru).
48 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že jednak mohla byť zmanipulovaná službami mimo jej spoločnosti, ktoré ju informovali o prítomnosti bomby na palube letu FR4978, a jednak, keďže nemala k dispozícii zoznam cestujúcich, nemala dôvod na podozrenie z takejto manipulácie, treba uviesť, že zo spisu, najmä z výpovede riadiaceho letovej prevádzky, ktorú získali poľské súdne orgány a ktorá bola zahrnutá aj do záverečnej správy ICAO z 19. júla 2022, je zrejmé, že riadiace orgány žalobkyne, ako aj jej príslušní zamestnanci, si boli vedomí, že sa podieľajú na operácii zameranej na odklonenie letu FR4978 na letisko v Minsku z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s bezpečnosťou letu.
49 Najskôr riadiaci letovej prevádzky uviedol, že predtým, ako let FR4978 vstúpil do bieloruského vzdušného priestoru, prišiel generálny riaditeľ žalobkyne v sprievode neznámej osoby, o ktorej žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že patrí k výboru Štátnej bezpečnosti Bieloruska (KGB), aby sa porozprával s jej nadriadeným, a že následne nadriadený informoval riadiaceho letovej prevádzky, že v bieloruskom vzdušnom priestore sa očakáva lietadlo s bombou na palube, ale zakázal mu okamžite informovať príslušné lietadlo, pretože by mohlo chcieť pristáť na najbližšom letisku alebo v susednom sektore vzdušného priestoru, v ktorom sa vtedy nachádzalo, a to na Ukrajine.
50 Potom riadiaci letovej prevádzky uviedol, že jeho nadriadený mu nariadil, aby pilotovi letu FR4978 odovzdal informáciu, že nad Vilniusom (Litva) na palube vybuchne bomba, a že následne neznáma osoba, o ktorej mal podozrenie, že je členom KGB, sedela celý čas vedľa neho a inštruovala ho, ako má odpovedať na otázky pilota letu FR4978. Na základe pokynov uvedenej osoby teda riadiaci letovej prevádzky povedal pilotovi, že informácia o bombe pochádza od bezpečnostných služieb, že v tejto súvislosti bol zaslaný e‑mail a že výstražný kód je červený. Po tom, čo uvedený pilot vyslal tiesňový signál „Mayday“ a začal klesať na letisko v Minsku, si uvedená osoba vymenila telefonické správy s treťou stranou, ktorá potvrdila, že pilot sa rozhodol pristáť na letisku v Minsku.
51 Okrem toho zo spisu vyplýva, že niekoľko dní po odklonení letu FR4978 bol riadiaci letovej prevádzky predvolaný do priestorov žalobkyne, kde ho jeho nadriadení požiadali, aby zmenil svoju výpoveď tak, aby sa v nej neobjavili nezrovnalosti v chronológii udalostí.
52 Napokon zo spisu vyplýva, že americké orgány viedli vlastné vyšetrovanie, na základe ktorého veľká porota federálneho okresného súdu pre južný okres New York (Spojené štáty) vzniesla obvinenie týkajúce sa presmerovania letu FR4978 proti štyrom bieloruským úradníkom, a to generálnemu riaditeľovi a zástupcovi generálneho riaditeľa žalobkyne, ako aj dvom agentom KGB. V tomto dokumente sa okrem iného uvádza, že tieto osoby boli kľúčovými účastníkmi sprisahania zameraného na odklonenie letu FR4978 na letisko v Minsku, že spolupracovali so zamestnancami žalobkyne pri vysielaní falošného varovania pred bombovým útokom na lete FR4978 s cieľom jeho odklonenia a že následne sfalšovali správy, aby zatajili svoje konanie.
53 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a so zreteľom na politický kontext v Bielorusku v danom čase, ktorý sa vyznačoval zintenzívnením pokračujúceho porušovania ľudských práv, ako aj brutálnymi represiami voči odporcom režimu prezidenta Lukašenka po prezidentských voľbách 9. augusta 2020, ktorý bol uznaný za nezlučiteľný s medzinárodnými normami, žalobkyňa nemohla prinajmenšom nevedieť, že jej konanie spočívajúce v presmerovaní letu FR4978 do Minsku z dôvodov, ktoré nesúviseli s leteckou bezpečnosťou, prispelo k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.
54 Rada sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobkyňa ako verejný podnik zodpovedný za reguláciu vzdušného priestoru a pomoc leteckej doprave v Bielorusku sa svojou účasťou na presmerovaní letu FR4978 podieľala na represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku.
55 Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami žalobkyne.
56 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že vzhľadom na článok 20 Charty by posúdenie objektívnej účasti žalobkyne na odklonení letu FR4978 malo viesť k automatickému uloženiu sankcií všetkým osobám, ktorých kľúčová úloha bola preukázaná, vrátane pilota tohto letu, je potrebné zdôrazniť, že Rada v rámci výkonu právomocí, ktoré jej priznáva Zmluva o FEÚ, môže slobodne posúdiť spôsob výkonu rozhodnutí prijatých v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o EÚ, vrátane určenia osôb, na ktoré sa vzťahuje prípadné prijatie individuálnych reštriktívnych opatrení na základe článku 215 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Bank Melli Iran/Rada, T‑35/10 a T‑7/11, EU:T:2013:397, bod 194).
57 Okrem toho, na rozdiel od toho, čo tvrdila žalobkyňa na pojednávaní, výklad predmetného všeobecného kritéria, ako je uvedený v bode 31 vyššie, neznamená, že každé konanie a/alebo činnosť, ktoré rovnakým spôsobom prispievajú k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, spadajú pod toto kritérium bez ohľadu na jeho vecnú kvalifikáciu. Ich objektívna povaha sa totiž musí nevyhnutne určiť v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642 a článkom 2 ods. 4 nariadenia č. 765/2006, ktoré sa vzťahujú len na konania a/alebo činnosti, ktoré možno kvalifikovať ako akty represie, čím sa vylučujú konania, ktoré svojou povahou nemajú žiadnu vnútornú súvislosť s represiou voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.
58 Po druhé, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne založenú na rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten (C‑130/19, EU:C:2021:782), podľa ktorého sa na jednej strane na uvedenom odklonení skutočne podieľali len niektorí jej predstavitelia a zamestnanci a na druhej strane sankcia uložená členovi inštitúcie, ktorý sa previnil, nesmie byť automaticky uložená inštitúcii ako celku, je potrebné uviesť, že ako Rada správne uvádza, existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane skutkom, spáchaným výlučne zamestnancom alebo členom inštitúcie v jeho vlastnom záujme a na škodu inštitúcie, ku ktorej patrí, a na druhej strane, ako v prejednávanej veci, skutkom spáchaným zamestnancami verejného orgánu v jeho mene v rámci plnenia zverených úloh s využitím prostriedkov a právomocí dotknutého orgánu. Tento argument žalobkyne preto nemôže obstáť.
59 Po tretie, pokiaľ ide o argument, že prijatie reštriktívnych opatrení by sa malo zakladať na tvrdeniach o systematickom porušovaní ľudských práv, je potrebné poznamenať, že predmetné všeobecné kritérium nevyžaduje, aby k prijatiu reštriktívnych opatrení viedli len konania a/alebo činnosti, ktoré majú takýto charakter. Okrem toho a v každom prípade odklonenie letu FR7948 na účely zatknutia novinára a opozičného politika Ramana Prataševiča a Sofie Sapegovej nemožno posudzovať izolovane od kontextu, v ktorom k nemu došlo, a to od kontextu prezidentských volieb z 9. augusta 2020, ktoré Únia označila za nezlučiteľné s medzinárodnými normami a po ktorých došlo k zintenzívneniu sústavného porušovania ľudských práv, ako aj k brutálnym represiám voči odporcom režimu prezidenta Lukašenka.
60 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie, že Rada prijala reštriktívne opatrenia voči žalobkyni v čase, keď ICAO ešte nevydala svoje závery a Spojené štáty takéto opatrenia neprijali, je potrebné konštatovať, ako to urobila Rada, že zásada prezumpcie neviny, ktorá vyžaduje, aby sa každá osoba obvinená z trestného činu považovala za nevinnú do času, kým sa v súlade so zákonom nepreukáže jej vina, nebráni prijatiu reštriktívnych opatrení keďže tieto opatrenia nemajú trestnoprávnu povahu, ako sa uvádza v bodoch 34 a 35 vyššie.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že prvý žalobný dôvod je nedôvodný, a preto musí byť zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
62 V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila zásadu proporcionality.
63 Po prvé podľa nej je neprimerané potrestať žalobkyňu aj jej generálneho riaditeľa za tie isté skutky. Okrem toho, aj keby došlo k pochybeniu zo strany jej zamestnancov, žalobkyňa by nemala byť potrestaná, pretože nezodpovedá za pochybenie, ktoré vnútorne nesúvisí s výkonom povinností.
64 Po druhé podľa žalobkyne môžu reštriktívne opatrenia prijaté voči nej ohroziť jej poslanie medzinárodnej verejnej služby. Konkrétne by tieto opatrenia mohli zabrániť tomu, aby mohla hradiť svoje bežné výdavky, splácať svoje dlhy voči viacerým inštitúciám a spoločnostiam a financovať investície potrebné na zlepšenie kvality svojich služieb.
65 V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že výnimočné povolenia na uvoľnenie finančných prostriedkov stanovené v článku 3 nariadenia č. 765/2006, vo vykonávacom nariadení 2021/999 a v článku 5 rozhodnutia 2021/1001 nie je možné vykonať. Skutočnosť, že uvedené povolenia nie sú uskutočniteľné, vyplýva najmä z toho, že nezodpovedajú štrukturálnej povahe investícií v oblasti leteckej bezpečnosti.
66 Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
67 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P, EU:C:2012:137, bod 52 a citovanú judikatúru).
68 Z judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality, normotvorcovi Únie treba priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblastiach, ako je SZBP, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Preto zákonnosť takého opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať (pozri rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 146 a citovanú judikatúru).
69 Je pravda, že práva dotknutej strany sú do určitej miery obmedzené reštriktívnymi opatreniami prijatými voči nej, pretože okrem iného s výnimkou osobitných povolení nemôže disponovať svojimi prípadnými finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na území Únie alebo ich previesť do Únie. Rovnako opatrenia týkajúce sa dotknutej strany môžu prípadne vyvolať určité obavy alebo nedôveru jej partnerov a zákazníkov voči nej [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 174 (neuverejnený)].
70 V prejednávanej veci je však potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, existuje primeraný vzťah medzi reštriktívnymi opatreniami prijatými napadnutými aktmi a sledovaným cieľom.
71 Vzhľadom na to, že týmto cieľom je okrem iného podpora demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Bielorusku, ako je uvedené v bodoch 28 a 29 vyššie, je prístup zameraný na osoby, subjekty a orgány, ktorých konanie a/alebo činnosti prispeli k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku, v súlade s týmto cieľom a v žiadnom prípade ho v tejto súvislosti nemožno považovať za nevhodný.
72 Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatrenia sa týkajú tak žalobkyne, ako aj jej generálneho riaditeľa, je potrebné pripomenúť, ako je uvedené v bode 56 vyššie, že Rada v rámci výkonu právomocí, ktoré jej priznáva Zmluva o FEÚ, môže slobodne posúdiť spôsob výkonu rozhodnutí prijatých v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o EÚ, vrátane prijatia individuálnych reštriktívnych opatrení na základe článku 215 ZFEÚ a že dôležitosť cieľa sledovaného napadnutými aktmi odôvodňuje, aby sa reštriktívne opatrenia týkali všetkých osôb zodpovedných za konanie a/alebo činnosti prispievajúce k represii voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.
73 Pokiaľ ide o tvrdenie, že zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov by mohlo ohroziť jej poslanie medzinárodnej verejnej služby, treba uviesť, ako to urobila Rada, že z dokumentov predložených žalobkyňou vyplýva, že napriek uloženiu predmetných opatrení dosiahla v rokoch 2019 a 2020 značný zisk. Okrem toho žalobkyňa neposkytla žiadne konkrétne informácie o dlhodobých investíciách, na ktoré sa odvoláva, ani o príslušných sumách.
74 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že výnimočné povolenie na uvoľnenie nie je v praxi uplatniteľné, stačí uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, že podala žiadosť o uvoľnenie, ktorá by bola zamietnutá, a že nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali, že takéto povolenie by nepostačovalo na to, aby mohla vykonávať svoje úlohy v oblasti bezpečnosti letectva.
75 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod žalobkyne ako nedôvodný a spolu s ním aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
76 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
77 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.
78 Keďže žalobkyňa nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené ju zaviazať na náhradu trov konania. Okrem toho Komisia ako inštitúcia, ktorá je vedľajším účastníkom konania, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť Belaeronavigatsia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Svenningsen | Laitenberger | Stancu |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. februára 2023.
Podpisy