Žaloba podaná 17. júla 2021 – TO/EEA

(vec T-434/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: TO (v zastúpení: É. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Európska environmentálna agentúra (EEA)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd

rozhodol a vyhlásil:

–    zrušenie rozhodnutia EEA z 21. septembra 2020 v rozsahu, v akom EEA po vyhovení žiadosti o vrátenie príspevku na usídlenie, ktorý EEA omylom odpočítala pri platbe dlžných súm v dôsledku rozsudku Všeobecného súdu EÚ z 11. júna 2019 vo veci T-462/17, napriek tomu rozhodla – a v tomto rozsahu je rozhodnutie napadnuté – o zamietnutí ďalších návrhov, ktoré žalobkyňa uviedla najmä vo svojom e-maile zo 16. septembra 2009, na ktorý napadnuté rozhodnutie výslovne odkazuje, a ktoré spočívali v tom, že okrem vrátenia neoprávnene odpočítaného príspevku na usídlenie sa domáhala aj vrátenia,

značný zostatok – ktorý však nebol určený z dôvodu chýbajúceho podrobného vyúčtovania – stále dlžného spolu s úrokmi z odstupného od 22. septembra 2016 a odo dňa vyhlásenia rozsudku o výške náhrady do dňa skutočného zaplatenia,

podrobný výpis dlžných súm istiny, úrokov a iného príslušenstva, ako aj súm, ktoré už boli žalobkyni vyplatené a ktoré sa majú započítať najprv na úroky a príslušenstvo a potom na istinu, a

náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval jednak v porušení mlčanlivosti, ktorú Všeobecný súd priznal žalobkyni tým, že jej nového zamestnávateľa informovala o spore s EEA prostredníctvom výplatnej pásky z augusta 2019, na ktorej boli uvedené vyplatené pripísané a odpočítané sumy, a jednak tým, že jej odmietol sprístupniť komunikáciu s jej vtedajším právnym zástupcom pred vyhlásením uvedeného rozsudku, ako aj po ňom,

–    zrušenie rozhodnutia agentúry EEA, ktorá prijatím napadnutého rozhodnutia omietla vykonať rozsudok Všeobecného súdu EÚ z 11. júna 2019 vo veci T-462/17 vo vyššie uvedenom napadnutom rozsahu, a to vo výške istiny, úrokov a iného príslušenstva,

–    úplné vykonanie rozsudku Všeobecného súdu EÚ z 11. júna 2019 vo veci T-462/17 vo výške istiny, úrokov a iného príslušenstva, ako aj náhradu všetkých škôd, ktoré jej vznikli a vzniknú v dôsledku prijatia a vykonania tohto napadnutého rozhodnutia tak, že EEA jej zaplatí:

sumu zodpovedajúcu mzde za výpovednú dobu, ktorá jej bola uložená, ako aj odpočítaný príspevok na usídlenie vo výške 2 950 EUR, ak už nebol z dôvodu nemožnosti vrátený, to všetko spolu s úrokmi od 22. septembra 2016,

sumu 20 000 eur ako paušálnu náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poskytnutia jej osobných údajov tretím stranám a porušenia pravidiel mlčanlivosti, najmä voči súčasnému zamestnávateľovi žalobkyne,

sumu 20 000 eur ako paušálnu náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku odmietnutia sprístupniť jej komunikáciu s jej právnym zástupcom pred vyhlásením rozsudku a po ňom,

že žalovaná je povinná nahradiť všetky trovy konania v súlade s článkom 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ a zásad dobrej viery a riadnej správy vecí verejných z dôvodu, že EEA neprijala opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v prospech žalobkyne.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), porušení povinnosti odôvodnenia a porušení povinnosti starostlivosti.

Tretí žalobný dôvod je založený na ďalšom porušení ochrany osobných údajov žalobkyne, ktoré predstavuje priťažujúcu okolnosť vo vzťahu k prvému rozsudku, v rozpore s článkami 7 a 8 Charty a článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

____________