Veci T‑227/01 až T‑229/01, T‑265/01, T‑266/01 a T‑270/01
Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Štátna pomoc – Daňové výhody, ktoré poskytol územný celok členského štátu – Daňová úľava vo výške 45 % zo sumy investícií – Rozhodnutia vyhlasujúce schémy pomoci za nezlučiteľné so spoločným trhom a nariaďujúce vymáhanie poskytnutej pomoci – Profesijné združenie – Prípustnosť – Kvalifikovanie ako nová pomoc alebo existujúca pomoc – Zásada ochrany legitímnej dôvery – Zásada právnej istoty – Zásada proporcionality“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Prípustnosť – Opätovné preskúmanie po vydaní skoršieho uznesenia o pripustení vedľajšieho účastníka
(Štatút Súdneho dvora, článok 40 druhý odsek)
2. Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Dotknuté osoby – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je ochrana jeho členov – Prípustnosť vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky, ktoré sa týkajú týchto členov
(Štatút Súdneho dvora, článok 40 druhý odsek a článok 53 prvý odsek)
3. Konanie – Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania – Formálne náležitosti
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 4 druhý pododsek)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov
(Článok 230 štvrtý odsek ES)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie oslobodenia od dane určitým podnikom orgánmi verejnej moci – Zahrnutie
(Článok 87 ods. 1 ES)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Skúmanie sťažností – Povinnosti Komisie – Odôvodnenie
(Článok 87 ods. 2 ES a článok 253 ES)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Celkové preskúmanie schémy pomoci
(Článok 87 ES)
8. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Pomoc malého rozsahu – Dočasná pomoc – Neexistencia vplyvu
(Článok 87 ods. 1 ES)
9. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zavádza daňový úver
(Článok 87 ods. 1 ES)
10. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc poskytnutá regionálnymi alebo miestnymi územnými celkami – Zahrnutie
(Článok 87 ods. 1 ES)
11. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Konkrétne daňové opatrenie – Selektívna povaha opatrenia – Odôvodnenie založené na povahe alebo štruktúre daňového systému – Vylúčenie
(Článok 87 ods. 1 ES)
12. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Voľná úvaha Komisie
(Článok 87 ods. 3 ES)
13. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikovanie ako existujúca pomoc – Kritériá – Opatrenie, ktoré zavádza podstatnú zmenu existujúcej schémy pomoci – Vylúčenie
[Články 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) bod ii)]
14. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikovanie ako existujúca pomoc – Kritériá – Vývoj spoločného trhu
[Články 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) bod v)]
15. Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Právo dotknutých osôb predložiť svoje pripomienky
(Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6 ods. 1)
16. Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Návrh, ktorý podporuje návrhy niektorého z účastníkov konania
(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 3)
17. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Konanie o preskúmaní pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 – Nepodliehanie osobitným lehotám – Obmedzenie – Dodržanie požiadaviek právnej istoty – Povinnosť ukončiť v primeranej lehote predbežné preskúmanie začaté na základe sťažnosti
(Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999)
18. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ES – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Ochrana – Podmienky a obmedzenia
(Článok 88 ods. 2 prvý pododsek ES)
19. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Dodržanie primeranej lehoty
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES)
20. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Článok 88 ods. 2 prvý pododsek ES)
1. Skutočnosť, že Súd prvého stupňa skorším uznesením vyhovel návrhu na vstup osoby do konania na podporu návrhov účastníka konania, nebráni tomu, aby bola prípustnosť jej vedľajšieho účastníctva opätovne posúdená.
(pozri bod 81)
2. Prijatie širokého výkladu práva vstupu reprezentatívnych združení, ktorých cieľom je ochrana ich členov vo veciach týkajúcich sa zásadných otázok, ktoré môžu mať vplyv na týchto členov, do konania má za cieľ umožniť lepšie posúdiť rámec veci, ako aj predísť množstvu individuálnych vedľajších účastníkov konania, čím by sa ohrozila efektívnosť a riadny priebeh konania.
Záujem na vstupe do konania v rámci žaloby o neplatnosť, ktorá smeruje proti rozhodnutiam Komisie, ktorými vyhlasuje schémy oslobodenia od dane za protiprávne a nezlučiteľné so spoločným trhom a nariaďuje vymáhanie pomoci poskytnutej z tohto dôvodu, odôvodní profesijná medzisektorová konfederatívna organizácia, ktorej úlohou je najmä zastupovanie a ochrana záujmov podnikateľov vrátane niektorých skutočných príjemcov pomoci poskytnutej na základe uvedených daňových schém a ktorá sa navyše zúčastnila správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu dotknutých rozhodnutí.
(pozri body 83 – 90)
3. Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý musí podľa článku 116 ods. 4 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa obsahovať stručný opis dôvodov a tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, musí byť rovnako ako návrh na začatie konania dostatočne jasný a presný, aby umožnil žalovanému pripraviť si svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších podporných informácií.
Na zabezpečenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je rovnako ako pri návrhu na začatie konania potrebné, aby zo samotného textu návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to prinajmenšom stručne, ale súdržným a pochopiteľným spôsobom. Aj keď v tejto súvislosti obsah žaloby môže byť podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výňatky listín, ktoré sú k nej priložené, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci aj tvoriace jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa musia nachádzať v žalobe. Okrem toho Súdu prvého stupňa neprináleží vyhľadávať a identifikovať v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byť považované za základ žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a inštrumentálnu funkciu.
Týmto požiadavkám nezodpovedá návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý obsahuje všeobecný odkaz na žaloby podané vo veciach spojených s vecou, v ktorej podal tento návrh, pokiaľ zo samotného návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyplývajú, hoci aj stručne alebo v základných črtách, nijaké podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá.
(pozri body 94 – 97, 100, 101)
4. Združenie poverené ochranou kolektívnych záujmov podnikov je v zásade oprávnené podať žalobu o neplatnosť proti konečnému rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci len vtedy, ak tieto podniky alebo niektoré z nich majú samostatne aktívnu legitimáciu, alebo ak toto združenie môže uplatňovať vlastný záujem.
Fyzická alebo právnická osoba sa môže považovať za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporný akt dotýka na základe určitých vlastností, ktoré sú pre ňu osobitné, alebo na základe skutkovej situácie, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený. V tejto súvislosti síce nemožno potenciálnych príjemcov schémy pomoci považovať iba z dôvodu tohto postavenia za priamo dotknutých rozhodnutím Komisie konštatujúcim nezlučiteľnosť tejto schémy so spoločným trhom, avšak v odlišnej situácii sa nachádza podnik, ktorý je predmetným rozhodnutím dotknutý nielen ako podnik, ktorý je potenciálnym príjemcom spornej schémy pomoci, ale aj ako skutočný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. Okrem toho, pokiaľ podľa rozhodnutia musí členský štát podniknúť všetky potrebné opatrenia, aby vymohol dotknutú pomoc od príjemcov, podniky, ktorým bola poskytnutá, je potrebné považovať za priamo dotknuté týmto rozhodnutím.
V dôsledku toho má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti rozhodnutiam Komisie konštatujúcim protiprávnosť a nezlučiteľnosť schém pomoci so spoločným trhom a nariaďujúcim ich zrušenie a vymáhanie poskytnutej pomoci, združenie poverené ochranou záujmov podnikov, o ktorých je preukázané, hoci aj v rámci ústnej časti konania, že sú skutočnými príjemcami individuálnej pomoci poskytnutej na základe uvedených schém a že ako takí by mali samostatne aktívnu legitimáciu.
(pozri body 107 – 118)
5. Pojem pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES sa vzťahuje nielen na kladné plnenia, akými sú dotácie, ale tiež na zásahy, ktoré v rozličných formách zmierňujú náklady, ktoré bežne zaťažujú rozpočet podniku a ktoré tak, aj keď nie sú dotáciou v pravom zmysle slova, majú rovnaký charakter a rovnaké účinky.
Opatrenie, ktorým orgány verejnej moci členského štátu priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nezahŕňa prevod štátnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňových subjektov, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.
Je to tak v prípade daňových úľav zameraných na podporu investovania, ktoré tým, že zabezpečia prijímajúcim podnikom zníženie ich daňového zaťaženia rovnajúce sa percentuálnemu podielu z investovanej sumy, čím im umožňujú nezaplatiť celkovú konečnú sumu splatnej dane, ich dostanú do výhodnejšej situácie, ako je situácia iných daňových subjektov. Skutočnosť, že uvedené daňové úľavy sú zamerané na podporu investovania s cieľom vytvoriť budúce príjmy, je v tomto ohľade bezvýznamná, lebo cieľ sledovaný opatrením mu nemôže umožniť vyhnúť sa kvalifikovaniu ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.
(pozri body 124 – 126, 130, 184)
6. Odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka uvedenia dôvodov musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka.
Rozhodnutie Komisie, ktoré vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom schému pomoci vo forme daňových úľav, obsahuje dostatočné odôvodnenie týkajúce sa vplyvu uvedenej pomoci na obchod a na hospodársku súťaž, pokiaľ sa v ňom konštatuje, že vzhľadom na to, že hospodárstvo dotknutého členského štátu je otvorené smerom von a je orientované na vývoz, táto pomoc jednak posiľňuje postavenie prijímajúcich podnikov v porovnaní s ostatnými konkurenčnými podnikmi v obchode v rámci Spoločenstva, a tento obchod bol teda ovplyvnený, a jednak zvyšuje rentabilitu rovnakých prijímajúcich podnikov z dôvodu zvýšenia ich čistého zisku (zisku po zdanení) a umožňuje im konkurovať podnikom, ktorým neboli poskytnuté uvedené daňové úľavy.
(pozri body 136 – 138)
7. Ak finančná pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov posiľňuje postavenie jedného podniku voči ostatným podnikom konkurujúcim v rámci obchodu v Spoločenstve, treba na tento obchod hľadieť ako na ovplyvnený pomocou, hoci sa samotný prijímajúci podnik na vývoze nezúčastňuje. Komisia nie je povinná preukázať skutočný dosah tohto opatrenia na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či dané opatrenie môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž.
V prípade schémy pomoci sa môže Komisia obmedziť na skúmanie všeobecných znakov dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná osobitne skúmať každý jednotlivý prípad uplatnenia, pričom pokiaľ táto schéma nebola oznámená, nie je nevyhnutné, aby odôvodnenie v tejto súvislosti obsahovalo aktuálne posúdenie jej účinkov na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi.
(pozri body 142, 143)
8. Skutočnosť, že daňové výhody majú dočasnú povahu, že ich vplyv je obmedzený a nie je rozhodujúci, alebo že nie sú jediným faktorom, ktorý treba zohľadniť, nemôže spochybniť ich kvalifikovanie ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, lebo judikatúra nevyžaduje, aby narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozba takého narušenia a ovplyvnenie obchodu v rámci Spoločenstva bolo citeľné či podstatné.
(pozri bod 148)
9. Špecifickosť štátneho opatrenia, t. j. jeho selektívna povaha, predstavuje jednu z vlastností pojmu štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti treba preskúmať, či opatrenie spôsobí alebo nespôsobí zvýhodnenie výlučne v prospech niektorých podnikov alebo niektorých hospodárskych odvetví.
Selektívnu výhodu „v prospech niektorých podnikateľov“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES predstavujú daňové schémy, ktoré poskytujú výhody vo forme daňových úľav len v prospech podnikov, ktoré realizujú investície presahujúce určitú hranicu, a teda majú veľké finančné zdroje, a vylučujú všetky ostatné podniky, hoci aj investujú, a ktoré navyše a okrem toho priznávajú správnemu orgánu diskrečnú právomoc, ktorá mu umožňuje upraviť výšku alebo podmienky priznania daňovej výhody v závislosti od vlastností investičných projektov, ktoré mu boli predložené na posúdenie.
(pozri body 158 – 162, 166 – 168)
10. Skutočnosť, že vnútroštátny územný celok má daňovú autonómiu, ktorá je zakotvená a chránená ústavou členského štátu, tento celok neoslobodzuje od povinnosti dodržiavať ustanovenia Zmluvy v oblasti štátnej pomoci. Článok 87 ods. 1 ES tým, že spomína pomoc poskytnutú „štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“, sa vzťahuje na každú finančnú pomoc z verejných zdrojov. Z toho vyplýva, že opatrenia prijaté vnútroštátnymi územnými celkami (decentralizovanými, federatívnymi, regionálnymi alebo inými) členských štátov, bez ohľadu na ich právne postavenie či označenie, spadajú rovnako ako opatrenia prijaté federálnou či ústrednou vládou do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, ak sú splnené podmienky tohto ustanovenia.
(pozri bod 178)
11. V rámci posúdenia štátneho opatrenia ako štátnej pomoci možno jeho selektívnu povahu za určitých podmienok odôvodniť „povahou alebo štruktúrou systému“. V takom prípade sa na opatrenie neuplatní článok 87 ods. 1 ES. Na konkrétne daňové opatrenie, ktoré je odôvodnené vnútornou logikou daňového systému – akým je progresívne daňové zaťaženie, ktoré je odôvodnené logikou prerozdeľovania dane – sa tak článok 87 ods. 1 ES nevzťahuje.
Skutočnosť, že daňové opatrenia sa zakladajú na objektívnych kritériách a majú horizontálnu povahu, nepostačuje na spochybnenie ich selektívnej povahy a neumožňuje domnievať sa, že predstavujú opatrenia odôvodnené vnútornou logikou dotknutého daňového systému, pokiaľ sú len v prospech podnikov, ktoré realizujú investície presahujúce určitú hranicu, a teda majú veľké finančné zdroje, a vylučujú všetky ostatné podniky, hoci aj investujú. Rovnako cieľ sledovaný dotknutými opatreniami neumožňuje to, aby neboli kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, lebo inak by orgánom verejnej moci stačilo odvolať sa na legitimitu cieľov sledovaných prostredníctvom prijatia opatrenia pomoci, aby mohlo byť považované za všeobecné opatrenie, na ktoré sa neuplatní článok 87 ods. 1 ES. Toto ustanovenie však nerozlišuje podľa dôvodov či cieľov opatrení štátu, ale ich definuje v závislosti od ich účinkov.
(pozri body 179, 180, 184, 185)
12. Komisia disponuje v oblasti článku 87 ods. 3 ES širokou mierou voľnej úvahy. Preskúmanie vykonané súdom Spoločenstva sa teda musí obmedziť na overenie dodržania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti skutkových zistení, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. Súd Spoločenstva nie je oprávnený nahrádzať ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením.
V oblasti schém pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie všeobecných vlastností predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý jednotlivý prípad uplatnenia.
(pozri body 198, 199)
13. Zmluva zavádza rôzne konania podľa toho, či ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatiaľ čo nové pomoci musia byť podľa článku 88 ods. 3 ES Komisii vopred oznámené a nemôžu byť vykonané, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou, existujúca pomoc môže byť v súlade s článkom 88 ods. 1 ES naďalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlučiteľnosti. Existujúca pomoc môže teda byť prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlučiteľnosti s účinkami do budúcnosti.
Podľa článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES tvoria existujúcu pomoc okrem iného „všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti zmluvy v príslušných členských štátoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti zmluvy“.
Za existujúcu pomoc v zmysle týchto ustanovení nemožno považovať schému daňových úľav zavedenú po nadobudnutí účinnosti Zmluvy v dotknutom členskom štáte, ktorej podmienky uplatňovania, a teda okruh príjemcov, základ a percentuálna sadzba, ako aj doba uplatňovania sa zdajú byť podstatne zmenené oproti schéme, ktorá existovala pred týmto nadobudnutím účinnosti.
(pozri body 228 – 234)
14. Pojem „vývoj spoločného trhu“, ktorý sa nachádza v článku 1 písm. b) bode v) nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES, je možné chápať ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslušným opatrením. Taká zmena môže najmä vyplývať z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý pred hospodárskou súťažou.
Tento pojem sa naopak nevzťahuje na prípad, keď Komisia zmení svoje posúdenie len na základe prísnejšieho uplatnenia pravidiel Zmluvy v oblasti štátnej pomoci.
Z toho vyplýva, že aj keby bola preukázaná zmena doktríny Komisie po prijatí predmetného opatrenia, pokiaľ ide o kritériá selektívnosti uplatnené pri jej posúdení uvedeného opatrenia z hľadiska článku 87 ods. 1 ES, nemôže preukázať „vývoj spoločného trhu“ v zmysle článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 659/1999.
(pozri body 245, 247, 250)
15. Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES stanovuje, že v rámci konania vo veci formálneho zisťovania môžu zainteresované strany predkladať Komisii svoje pripomienky. Toto ustanovenie spresňuje, že tieto pripomienky musia byť predložené v stanovenej lehote, ktorú možno predĺžiť v riadne odôvodnených prípadoch, ale neupravuje možnosť, aby zainteresovaná strana predložila Komisii nové pripomienky z vlastného podnetu a po uplynutí na to stanovenej lehoty.
Z toho vyplýva, že skutočnosť, že Komisia nezohľadnila doplňujúce pripomienky zainteresovanej strany z dôvodu, že jej boli doručené po uplynutí lehoty a že uvedená strana nikdy nepožiadala o predĺženie lehoty podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, nemôže, pokiaľ nedošlo k presným uisteniam, že doplňujúce pripomienky, hoci oneskorené, budú zohľadnené, aj keď nebola predložená žiadosť o predĺženie lehoty, predstavovať porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery alebo riadnej správy vecí verejných.
Právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa totiž vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej inštitúcia Spoločenstva vytvorila dôvodné nádeje, a nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ mu správny orgán neposkytol presné uistenia.
Navyše medzi zárukami poskytnutými právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach sa nachádza najmä zásada riadnej správy vecí verejných, s ktorou je spojená povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu. V článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 sú uvedené zásady vyjadrené v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci. V rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci nemôžu zainteresované strany viesť s Komisiou také kontradiktórne konanie, ako je konanie začaté v prospech členského štátu, ktorý je zodpovedný za poskytnutie pomoci, a nemôžu sa dovolávať tak širokých práv, akým je právo na obranu samo osebe. Všeobecné právne zásady, akou je zásada riadnej správy vecí verejných, neumožňujú súdu Spoločenstva rozšíriť procesné práva, ktoré zainteresovaným stranám priznáva v rámci konaní o preskúmaní štátnej pomoci Zmluva a sekundárne právo.
(pozri body 259 – 272)
16. Hoci článok 40 štvrtý odsek Štatútu Súdneho dvora uplatniteľný na Súd prvého stupňa podľa článku 53 tohto štatútu a článok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa nebránia tomu, aby vedľajší účastník uviedol tvrdenia odlišné od tvrdení účastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môže tak urobiť len pod podmienkou, že tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a že vedľajšie účastníctvo smeruje stále k podpore návrhov tohto účastníka konania.
Výhrada predložená vedľajším účastníkom konania, ktorá sa viaže na predmet sporu, ako ho vymedzil žalobca, a teda jej účinkom nie je zmena rámca tohto sporu, akokoľvek by bola rozdielna od výhrad žalobcu, je prípustná.
(pozri body 292 – 294)
17. Hoci až do nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES Komisia nebola viazaná žiadnymi konkrétnymi lehotami na preskúmanie opatrení pomoci, mala však povinnosť neodďaľovať neustále výkon svojich právomocí, aby dodržala základnú požiadavku právnej istoty.
V rozsahu, v akom má Komisia výlučnú právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, je totiž povinná v záujme náležitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci vykonať starostlivé a nestranné preskúmanie sťažnosti, ktorá konštatuje existenciu pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom. Z toho vyplýva, že Komisia nemôže donekonečna predlžovať predbežné preskúmanie štátnych opatrení, ktoré sú predmetom sťažnosti. Primeranosť dĺžky skúmania sťažnosti sa musí posúdiť v závislosti od okolností každého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktoré musí Komisia vykonať, a od zložitosti prípadu.
Doba 38 mesiacov odo dňa, keď sa Komisia dozvedela o dotknutých schémach pomoci, do začatia konania vo veci formálneho zisťovania upraveného v článku 88 ods. 2 ES nie je vzhľadom na kontext, do ktorého uvedené schémy patria, neprimeraná a nevedie k tomu, že by predbežné preskúmanie porušovalo zásadu právnej istoty a v dôsledku toho ani zásadu riadnej správy vecí verejných, pokiaľ jednak dotknuté opatrenia vyžadovali podrobné preskúmanie predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy a jednak dĺžku konania je možné aspoň sčasti pripísať vnútroštátnym orgánom, ktoré najmä požiadali o predĺženie lehoty stanovenej na odpoveď na žiadosti Komisie o informácie.
(pozri body 296 – 309)
18. Na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti pomoci sa možno odvolávať len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v článku 88 ES. Regionálny orgán a starostlivý hospodársky subjekt totiž musia byť zvyčajne schopní sa ubezpečiť, či bol tento postup dodržaný. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade schém pomoci, keďže článok 88 ES nerozlišuje medzi tým, či ide o schémy pomoci alebo individuálnu pomoc.
Nemožno však vylúčiť možnosť, aby sa príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna z dôvodu, že nebola oznámená, dovolávali mimoriadnych okolností, na ktorých základe mohla byť oprávnene založená ich dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniesli námietky proti jej vráteniu.
(pozri body 310 – 314)
19. Primeraná dĺžka trvania konania o preskúmaní v oblasti štátnej pomoci, či už ide o fázu predbežného preskúmania alebo o konanie vo veci formálneho zisťovania, sa posudzuje s ohľadom na okolnosti každej veci, a najmä jej kontext, rôzne procesné štádiá vedené Komisiou, správania sa strán počas konania, zložitosť, ako aj význam veci pre jednotlivé dotknuté strany.
Konanie o preskúmaní v celkovej dĺžke trvania päť rokov a jeden mesiac, z čoho fáza predbežného preskúmania trvala 38 mesiacov a konanie vo veci formálneho zisťovania trvalo 23 mesiacov, nemá s prihliadnutím na kontext, zložitosť dotknutých opatrení a význam veci a vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne orgány svojím správaním prispeli aspoň čiastočne k predĺženiu konania o preskúmaní, neprimeranú povahu. Táto dĺžka trvania nepredstavuje mimoriadnu okolnosť, na ktorej by sa mohla zakladať legitímna dôvera v súlad pomoci s právom.
(pozri body 336 – 342, 347)
20. Zrušenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti. V dôsledku toho vymáhanie protiprávne poskytnutej štátnej pomoci s cieľom obnoviť pôvodný stav nemôže byť v zásade považované za neprimerané opatrenie vzhľadom na ciele ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci.
Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú mal na trhu voči svojim konkurentom, a obnoví sa pôvodný stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci. Z účelu tohto vrátenia tiež vyplýva, že Komisia v zásade, okrem výnimočných okolností, nemôže porušiť svoju diskrečnú právomoc, keď žiada od členského štátu, aby vymáhal sumy poskytnuté ako protiprávna pomoc, lebo tým sa len obnoví pôvodný stav.
Zásada proporcionality síce vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k tomu najmenej obmedzujúcemu.
Vymáhanie protiprávnej pomoci, keďže smeruje k obnoveniu pôvodného stavu, však nemôže byť v zásade považované za neproporcionálne opatrenie vzhľadom na ciele ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci. Také opatrenie nemôže predstavovať sankciu nestanovenú právom Spoločenstva, aj keď sa vykoná dlho po poskytnutí predmetnej pomoci.
(pozri body 372 – 375)