Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Duisburg (Nemecko) 7. decembra 2023 – SP/BMW Bayerische Motorenwerke AG
(vec C-750/23, BMW)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landgericht Duisburg
Účastníci konania na vnútroštátnom súde
Žalobca: SP
Žalovaná: BMW Bayerische Motorenwerke AG
Prejudiciálne otázky
Možno zrušiť alebo aspoň obmedziť právomoc civilného súdu členského štátu Európskej únie – v prípadoch, keď bolo pre typ motorového vozidla udelené typové schválenie ES, kupujúcemu motorového vozidla, ktoré bolo podľa informácií výrobcu vyrobené a uvedené na trh na základe tohto typového schválenia ES – priznať nárok na náhradu škody predovšetkým voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že príslušné vozidlo nespĺňa požiadavky práva Európskej únie v dôsledku určitých okolností z dôvodu nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES bez toho, aby bolo vydané právne záväzné vyhlásenie niektorého z orgánov uvedených v článku 5 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2018/8581 , že predmetné vozidlo nespĺňa požiadavky práva Európskej únie práve na základe týchto okolností a z týchto dôvodov, a to nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES?
2. V prípade kladnej odpovede na otázku 1:
V ktorých konkrétnych prípadoch a do akej miery sa civilným súdom členského štátu bráni v tom, aby priznali kupujúcemu motorového vozidla, ktoré bolo podľa informácií výrobcu vyrobené a uvedené na trh na základe tohto typového schválenia ES, nárok na náhradu škody predovšetkým voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že príslušné vozidlo vzhľadom na určité okolnosti nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, pretože nezodpovedá schválenému typu a/alebo typové schválenie ES je samo osebe protiprávne?
3. V prípade kladnej odpovede na otázku 1:
Stanovuje právo Európskej únie požiadavky na rozdelenie bremena predstavenia skutkových okolností a dôkazného bremena, uľahčenie dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dôkazov týkajúcich sa existencie takých podmienok, za ktorých má civilný súd členského štátu právomoc priznať kupujúcemu motorového vozidla náhradu škody z dôvodu, že predmetné vozidlo na základe určitých okolností nespĺňa požiadavky práva Európskej únie v dôsledku nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, ktorý sa týka povinnosti výrobcu nahradiť škodu kupujúcemu?
4. V prípade kladnej odpovede na otázku 3, a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie bremena predstavenia skutkových okolností podľa práva Európskej únie?
Ako by sa malo rozdeliť dôkazné bremeno podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké? V prípade, že musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
5. Možno právomoc civilného súdu členského štátu Európskej únie v prípadoch, keď existuje právne záväzné vyhlásenie niektorého z orgánov uvedených v článku 5 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/858, že motorové vozidlo na základe určitých okolností nespĺňa požiadavky práva Únie v dôsledku nezhody so schváleným typom a/alebo z dôvodu nezákonnosti samotného typového schválenia ES, zamietnuť kupujúcemu tohto motorového vozidla nárok na náhradu škody voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi z dôvodu, že sporné motorové vozidlo napriek tomuto právne záväznému vyhláseniu spĺňa požiadavky práva Európskej únie zo skutkových a/alebo právnych dôvodov, zrušiť alebo aspoň obmedziť?
6. V prípade kladnej odpovede na otázku 5:
Presne v ktorých takýchto prípadoch a v akom rozsahu sa civilným súdom členského štátu bráni v tom, aby kupujúcemu tohto motorového vozidla zamietli nárok na náhradu škody voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že sporné motorové vozidlo napriek tomuto právne záväznému vyhláseniu skutočne spĺňa požiadavky práva Európskej únie zo skutkových a/alebo právnych dôvodov?
Predovšetkým: Vzťahuje sa obmedzenie právomoci civilného súdu členského štátu v týchto prípadoch len na zamietnutie nároku na náhradu škody zo skutkových dôvodov, alebo len na zamietnutie nároku na náhradu škody z právnych dôvodov, alebo tak na zamietnutie nároku na náhradu škody zo skutkových dôvodov, ako aj na zamietnutie nároku na náhradu škody z právnych dôvodov?
7. Za akých podmienok platia pre motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje emisná norma Euro 5, emisné limity výfukových plynov stanovené v nariadení (ES) č. 715/20071 ?
8. Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď je civilný súd členského štátu v spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom a/alebo predajcom vo veci nároku na náhradu škody, ktorý uplatnil kupujúci proti výrobcovi a/alebo predajcovi z dôvodu údajného rozporu vozidla s požiadavkami práva Európskej únie, oprávnený nezávisle zistiť, či predmetné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie týkajúce sa dodržiavania limitných hodnôt emisií výfukových plynov:
Stanovuje právo Európskej únie kritériá pre rozdelenie dôkazného bremena, uľahčenie dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dôkazov v súvislosti s otázkou, či emisie výfukových plynov motorových vozidiel spĺňajú stanovené limitné hodnoty za podmienok, za ktorých by tieto limitné hodnoty museli spĺňať, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody, ktorý kupujúci uplatňuje voči výrobcovi z dôvodu, že vozidlo údajne prekračuje zákonom stanovené limitné hodnoty emisií výfukových plynov za podmienok, za ktorých by museli byť dodržané?
9. V prípade kladnej odpovede na otázku 8 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?
Ako by sa malo rozdeliť dôkazné bremeno podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké?
V prípade, že musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
10. Môže konštrukčný prvok motorového vozidla, ktorý určuje teplotu, rýchlosť vozidla, otáčky motora (RPM), zaradený prevodový stupeň, podtlak v sacom potrubí alebo iné parametre na účely – v závislosti od výsledku tohto overovania – zmeny parametrov spaľovacieho procesu v motore, znížiť účinnosť systému regulácie emisií v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, a teda predstavovať rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 tohto nariadenia, ak zmena parametrov spaľovacieho procesu vyplývajúca z výsledkov overovania konštrukčnou časťou, zvyšuje emisie jednej alebo viacerých škodlivých látok, napríklad oxidov dusíka, ale zároveň znižuje emisie inej škodlivej látky alebo viacerých škodlivých látok, napríklad tuhých častíc, uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a/alebo oxidu uhličitého?
11. V prípade kladnej odpovede na otázku 10:
Za akých podmienok obsahuje konštrukčný prvok rušiace zariadenie?
12. Môže prevodovka alebo riadenie v motorovom vozidle, ktorá/ktoré zmenou parametrov spaľovacieho procesu zvyšuje emisie jednej alebo viacerých škodlivých látok, napríklad oxidov dusíka na jednej strane, ale na druhej strane zároveň znižuje emisie jednej či viacerých škodlivých látok, napríklad pevných častíc, uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a/alebo oxidu uhličitého, byť podľa práva Európskej únie zakázaná/zakázané z iných dôvodov, než je existencia rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007?
13. V prípade kladnej odpovede na otázku 12:
Za akých podmienok ide o tento prípad?
14. V prípade kladnej odpovede na otázku 10:
Je podľa článku 5 ods. 2 druhej vety písm. a) nariadenia č. 715/2007 rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 tohto nariadenia prípustné aj vtedy, ak nie je potrebné na ochranu motora pred poškodením alebo nehodou, ale napriek tomu je nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky motorového vozidla?
15. Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď má civilný súd členského štátu v spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom a/alebo predajcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody kupujúceho proti výrobcovi/predajcovi z dôvodu, že vozidlo je údajne v rozpore s požiadavkami práva Európskej únie, právomoc nezávisle určiť, či sporné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie, pokiaľ ide o prevodovky a riadenia, ktoré sú v ňom nainštalované,
a zároveň
okrem toho treba na otázku 10 odpovedať kladne:
Existujú v práve Európskej únie požiadavky týkajúce sa dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody, ktorý kupujúci uplatnil voči výrobcovi motorového vozidla z dôvodu zakázaného rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, ktoré je v ňom údajne nainštalované, pokiaľ sú skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia rušiaceho zariadenia a jeho zákaz, medzi stranami sporné?
16. V prípade kladnej odpovede na otázku 15 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké?
Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
17. Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď má civilný súd členského štátu v konaní medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom vo veci práva na náhradu škody, ktorý uplatnil kupujúci voči výrobcovi z dôvodu, že vozidlo je údajne v rozpore s požiadavkami práva Európskej únie, právomoc nezávisle určiť, či sporné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie, pokiaľ ide o prevodovky a riadenia, ktoré sú v ňom nainštalované,
a zároveň
okrem toho treba na otázku 12 odpovedať kladne:
Existujú v práve Európskej únie požiadavky týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností účastníkov konania v súvislosti s vykonávaním dokazovania v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody uplatnený kupujúcim voči výrobcovi motorového vozidla z dôvodu prevodoviek a riadení, ktoré sú v ňom údajne nainštalované a ktoré síce nemožno kvalifikovať ako rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, ale údajne sú zakázané z iných dôvodov, pokiaľ sú skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia prevodoviek a riadení a ich zákaz, medzi účastníkmi konania sporné?
18. V prípade kladnej odpovede na otázku 17 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by malo v tejto súvislosti vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu či druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov? Ak áno, aké?
Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
19. Majú ustanovenia smernice 2007/46/ES1 , predovšetkým článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 prvý pododsek, článok 3 bod 36 tejto smernice, ako aj predpisy, ktoré na ich základe prijmú členské štáty, za cieľ aj ochranu individuálneho kupujúceho motorového vozidla bez ohľadu na to, od koho vozidlo kúpil, aj voči jeho výrobcovi, vždy alebo aspoň v určitých prípadoch pred kúpou motorového vozidla, ktorá je pre neho ekonomicky nevýhodná a ktorá sa vzťahuje na motorové vozidlo nespĺňajúce požiadavky práva Európskej únie, ktorú by neuskutočnil, keby vedel, že nespĺňa požiadavky práva EÚ, pretože ju nechcel uskutočniť (ochrana tzv. negatívneho záujmu neuzatvoriť takú kúpnu zmluvu)? Ak je to tak len v určitých prípadoch a/alebo iba v obmedzenom rozsahu: v ktorých prípadoch a/alebo v akom rozsahu je to tak?
20. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku uvedenú v bode 19:
Majú ustanovenia smernice 2007/46/ES, predovšetkým článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 prvý pododsek, článok 3 bod 36 tejto smernice, ako aj predpisy, ktoré na ich základe prijmú členské štáty, za cieľ aj ochranu individuálneho kupujúceho motorového vozidla bez ohľadu na to, od koho vozidlo kúpil, aj voči jeho výrobcovi, vždy alebo aspoň v určitých prípadoch pred kúpou, ktorá je pre neho ekonomicky nevýhodná, motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, ktorú by neuskutočnil, keby vedel, že vozidlo nespĺňa požiadavky práva EÚ, pretože ju nechcel uskutočniť, a pred tým, aby sa na nej, hoci aj čiastočne, trvalo a pred znášaním jej dôsledkov, hoci aj čiastočne, a ďalej pred tým, aby bol zaťažený nákladmi, ktoré primerane vznikli tým, že uplatní úplné oslobodenie od takého nežiaduceho nadobudnutia? Ak je to tak iba v určitých prípadoch a/alebo iba v obmedzenom rozsahu: v ktorých prípadoch a/alebo v akom rozsahu je to tak?
21. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku uvedenú v bode 19:
Musí výrobca bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúcu otázku uvedenú v bode 20 vždy alebo minimálne v určitých prípadoch byť povinný z iných dôvodov podľa práva EÚ v prípade, že výrobca motorového vozidla poruší ustanovenia členských štátov prijaté na základe článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 prvého pododseku a článku 3 bodu 36 smernice 2007/46 v podobe porušenia zákazu vydania nesprávneho osvedčenia o zhode zo strany výrobcu motorového vozidla, odškodniť kupujúceho v plnom rozsahu, bez ohľadu na to, od koho vozidlo nadobudol, za dôsledky ekonomicky nevýhodného nadobudnutia motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie a ktoré by nechcel, keby vedel, že vozidlo nespĺňa tieto požiadavky, teda, ak o to požiada, uhradiť mu náklady na nadobudnutie vozidla – prípadne súčasne s prevodom vlastníckeho práva k vozidlu a po započítaní hodnoty akýchkoľvek iných výhod, ktoré kupujúci získal v dôsledku nadobudnutia vozidla – a okrem toho mu vrátiť aj tie primerané náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s tým, že uplatňuje nárok na náhradu nákladov na kúpu vozidla? Ak uvedené platí len v niektorých prípadoch a/alebo v obmedzenom rozsahu: v ktorých prípadoch a/alebo v akom rozsahu je to tak?
22. Ak na prvú otázku uvedenú v bode 20 treba odpovedať kladne iba v určitých prípadoch:
Stanovuje právo Únie kritériá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania vo vzťahu k otázke, či sú dané podmienky prípadu, v ktorom ustanovenia smernice 2007/46, najmä článku 18 ods. 1 a článku 3 bodu 36 tejto smernice, ako aj predpisy, ktoré majú členské štáty prijať na jej základe, majú za cieľ chrániť aj individuálneho kupujúceho motorového vozidla, bez ohľadu na to, od koho vozidlo nadobudol, aj pred jeho výrobcom vždy, alebo minimálne v určitých prípadoch práve aj pred kúpou motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, ktorá je pre neho ekonomicky nevýhodná a ktorú by neurobil, keby vedel, že vozidlo nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, a preto by ju nechcel uskutočniť, a pred tým, aby na nej, hoci len čiastočne, trval a aby, hoci len čiastočne, niesol dôsledky, a okrem toho pred tým, aby bol musel niesť náklady účelne vynaložené na uplatnenie nároku na úplné zrušenie takéhoto nežiaduceho nadobudnutia, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim vozidla a jeho výrobcom, voči ktorému bol zo strany kupujúceho uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu údajného nezákonného stavu vozidla?
23. V prípade kladnej odpovede na otázku 22 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by malo v tejto súvislosti vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu či druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov? Ak áno, aké?
Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
24. Ak na prvú otázku uvedenú v bode 21 treba odpovedať kladne iba v určitých prípadoch:
Stanovuje právo Európskej únie kritériá pre rozdelenie dôkazného bremena, uľahčenie dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania vo vzťahu k otázke, či sú dané podmienky prípadu, v ktorom z iných dôvodov, ako sú dôvody opísané v otázke v bode 20, podľa práva Európskej únie v prípade porušenia predpisov, ktoré členské štáty prijali na základe článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 prvého pododseku, článku 3 bodu 36 smernice, v podobe porušenia zákazu vydať nesprávne osvedčenie o zhode, ktorého sa dopustil výrobca motorového vozidla, musí byť výrobca povinný v plnej miere odškodniť kupujúceho, bez ohľadu na to, od koho vozidlo nadobudol, za dôsledky nadobudnutia motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, založeného na tomto porušení a ktoré by si kupujúci nekúpil, keby vedel, že nespĺňa požiadavky práva EÚ, a teda kupujúcemu, ak o to požiada, poskytnúť náhradu – prípadne náhradu súčasne s odovzdaním a prevodom vlastníckeho práva k vozidlu so započítaním hodnoty prípadných ostatných výhod, ktoré kupujúci získal v dôsledku nadobudnutia vozidla – nákladov za nadobudnutie vozidla, a okrem toho mu nahradiť náklady, ktoré mu primeraným spôsobom vznikli, keď uplatňuje nárok na náhradu nákladov na kúpu vozidla v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim vozidla a jeho výrobcom, voči ktorému kupujúci uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu údajného nezákonného stavu vozidla?
25. V prípade kladnej odpovede na otázku 24 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:
Ako by malo v tejto súvislosti vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?
Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu či druhú stranu? Ak áno, aké?
Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov? Ak áno, aké?
Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?
26. V prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú v bode 19:
Ak kupujúci vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie týkajúce sa jeho emisií výfukových plynov a/alebo kvality jeho systému regulácie emisií, uplatní voči výrobcovi vozidla právo na tzv. malú náhradu škody z dôvodu porušenia ustanovení § 6 a § 27 Verordnung über die EG-Genehmigung für Kraftfahrzeuge und ihre Anhänger sowie für Systeme, Bauteile und selbstständige technische Einheiten für diese Fahrzeuge (EG-Fahrzehmigungsverordnung) (nariadenie o schválení ES pre motorové vozidlá a ich prívesy, ako aj pre systémy, komponenty a samostatné technické jednotky určené pre tieto vozidlá), teda nárok na vrátenie iba tej sumy, o ktorú ním zaplatená kúpna cena prevyšuje hodnotu vozidla, pričom jeho nárok je obmedzený na maximálne 15 % kúpnej ceny, je to stále v súlade s požiadavkami práva Európskej únie, ak výrobca len z nedbanlivosti vydal pre vozidlo osvedčenie o zhode, v ktorom sa nesprávne uvádza, že vozidlo je v čase jeho výroby v súlade so všetkými právnymi predpismi? Ak to nie je tak: kedy nejde o tento prípad?
27. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku uvedenú v bode 19 a keď na otázky uvedené v bode 26 treba odpovedať v tom zmysle, že obmedzenie nároku kupujúceho vozidla, ktoré je opísané v prvej otázke uvedenej v bode 26, je prinajmenšom v určitých prípadoch v súlade s právom Európskej únie:
Vyžaduje sa vždy alebo prinajmenšom v určitých prípadoch podľa práva Európskej únie obmedzenie nároku kupujúceho vozidla opísané v prvej časti otázky 26? Ak je takéto obmedzenie predpísané len v určitých prípadoch: kedy ide o tieto prípady?
28. Požaduje právo Európskej únie, aby v prípadoch, keď je výrobca v zásade povinný nahradiť škodu kupujúcemu motorového vozidla z dôvodu vydania osvedčenia o zhode, v ktorom je nesprávne uvedené, že vozidlo je v súlade so všetkými právnymi predpismi v čase jeho výroby, bola kupujúcemu motorového vozidla priznaná minimálna náhrada škody voči jeho výrobcovi s výhradou započítania výhod, ktoré boli získané kúpou, aj keď bez zohľadnenia započítania výhod kupujúcemu v skutočnosti nevznikla vôbec žiadna alebo len minimálna škoda? Ak je to tak iba v určitých prípadoch: v ktorých prípadoch existuje taká požiadavka?
29. V prípade kladnej odpovede na otázku 28 minimálne v určitých prípadoch:
Aká je minimálna výška náhrady škody, ktorá sa má priznať, s výhradou započítania akýchkoľvek výhod získaných z nadobudnutia?
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 2018, s. 1
).1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1)
.1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1)
.