ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 11. júla 2013 (*)
„Kohézny fond – Nariadenie (ES) č. 1164/94 – Projekt sanácie Zaragozy – Čiastočné zrušenie finančnej pomoci – Verejné zákazky – Pojem dielo – Článok 14 ods. 10 a 13 smernice 93/38/EHS – Rozdelenie zákaziek – Legitímna dôvera – Povinnosť odôvodnenia – Lehota na prijatie rozhodnutia – Stanovenie finančných opráv – Článok H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 – Proporcionalita – Premlčanie“
Vo veci T‑358/08,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne J. Rodríguez Cárcamo, neskôr A. Rubio González, abogados del Estado,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3249 z 25. júna 2008 o znížení podpory poskytnutej z Kohézneho fondu Španielskemu kráľovstvu na projekt č. 96/11/61/018 „Saneamiento de Zaragoza“, ktorá bola pôvodne poskytnutá rozhodnutím Komisie K(96) 2095 z 26. júla 1996,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro a A. Popescu (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. novembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Komisia Európskych spoločenstiev schválila rozhodnutím K(96) 2095 z 26. júla 1996 (ďalej len „rozhodnutie z roku 1996“) poskytnutie finančnej pomoci z Kohézneho fondu vo výške 8 850 689 eur na projekt č. 96/11/61/018 „Saneamiento de Zaragoza“ (ďalej len „projekt sanácie Zaragozy“). Tento projekt, ktorého cieľom je zlepšiť a rozšíriť zariadenia určené na úpravu odpadových vôd v meste Zaragoza (Španielsko), sa skladá z dvoch skupín činností. Prvá skupina činností nazvaná „Plán výmeny kanalizácie“ (ďalej len „etapa FIMMA 96“) predvída výmenu kanalizácie v niektorých štvrtiach mesta. Druhá skupina činností nazvaná „Program sanácie západnej zóny aglomerácie (rezervoár čističky odpadových vôd Almozara)“ (ďalej len „etapa SPWS“) obsahuje najmä výstavbu kanalizačných zberačov, sekundárnej siete kanalizačných zberačov a odtoku dažďovej vody. Konečným poberateľom finančnej pomoci bolo mesto Zaragoza, ktoré bolo poverené aj riadením projektu, ktorého realizácia bola naplánovaná na obdobie medzi 1. májom 1996 a 31. decembrom 1998.
2 Na návrh Španielskeho kráľovstva bolo rozhodnutie z roku 1996 zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(97) 2601 z 29. júla 1997 (ďalej len „rozhodnutie 1997“), pričom sa do neho zaradilo osem dodatočných činností (ďalej len „etapa FIMMA 97“). Sedem dodatočných činností sa týkalo výmeny, obnovy, ako aj výstavby kanalizačných zberačov a jedna činnosť pozostávala z výstavby závodu na spracovanie kalu. Lehota na ukončenie prác bola predĺžená do 31. decembra 1999.
[omissis]
Napadnuté rozhodnutie
13 Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala nedostatky týkajúce sa ôsmich zákaziek etapy SPWS a najmä štyroch zákaziek etapy FIMMA 97.
14 Ide o týchto osem zákaziek etapy SPWS:
– odtokový zberač do rieky Ebro,
– kanalizačný zberač v mestskej časti Los Palos,
– kanalizačný zberač v zóne Martín Arpal,
– kanalizačný zberač vo Valles Verdes,
– kanalizačný zberač v San Lamberto – Vistabella,
– kanalizačný zberač na Madridskej ulici,
– sekundárna sieť kanalizačných zberačov,
– kanalizačný zberač okrajovej zóny územia mesta.
15 Štyri zákaziek etapy FIMMA 97 sú tieto:
– kanalizačný zberač pravého brehu rieky Huerva,
– závod na spracovanie kalu,
– kanalizačný zberač rieky Gállego,
– spájacie kanalizačné potrubie k čističke odpadových vôd Almozara.
16 Komisia v odôvodnení 20 napadnutého rozhodnutia zastávala názor, že podľa článku 4 ods. 2 a článku 14 ods. 1, 10 a 13 smernice 93/38 predstavujú sporné verejné obstarávania časti jedného diela, ktorého iniciatíva spadá pod jediného obstarávateľa, a preto mali podliehať ustanoveniam uvedenej smernice. Komisia sa domnievala, že rozdelenie týchto verejných obstarávaní predstavuje porušenie ustanovení tejto smernice, predovšetkým tých týkajúcich sa úrovne, zverejnenia a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.
[omissis]
18 Po prvé na preukázanie existujúcich nedostatkov v zmysel článku H prílohy II nariadenia č. 1164/94 Komisia najprv pripomenula ustanovenia článku 1 ods. 4 písm. b), článku 4 ods. 2 a článku 14 ods. 1, 10 a 13 smernice 93/38 (odôvodnenia 19, 21 až 23 napadnutého rozhodnutia).
19 Komisia potom v odôvodnení 24 napadnutého rozhodnutia uviedla, že vo všetkých oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania uverejnených v Boletín Oficial de Aragón a v miestnych médiách bolo obstarávateľom mestské zastupiteľstvo Zaragozy, ktorému bolo potrebné zasielať ponuky. Komisia tiež poukázala na podrobný opis prác, ktoré sa mali vykonať na kanalizačnej sieti a úprave odpadových vôd, a zastávala názor, že práce mali spĺňať rovnakú ekonomickú a technickú funkciu. Komisia sa domnievala, že v danom prípade ide o špecifické práce údržby, rozšírenia a prispôsobenia existujúcej kanalizačnej siete a úpravy odpadových vôd, ktorých ukončenie má viesť k celkovému zlepšeniu siete pre konečných užívateľov. Komisia zdôraznila, že práce boli späté s kanalizačnými zberačmi odpadovej vody, odtokovými zberačmi dažďovej vody, závodom na spracovanie kalu a kanalizačným potrubím spájajúcim dve čističky odpadovej vody Almorzara a Cartuja. Komisia zastávala názor, že rozdiel medzi jednotlivými typmi prác bol funkčný, a nie technický alebo ekonomický a že z toho vyplýva, že sa na ich realizáciu nevyžadovali špeciálne technické znalosti. Nakoniec Komisia uviedla, že z ekonomického hľadiska mali koneční užívatelia platiť za poskytovanie služieb v závislosti od ich využívania.
20 Po prvé, pokiaľ ide o osem projektov etapy SPWS, Komisia zastávala v odôvodnení 24 písm. a) napadnutého rozhodnutia názor, že práce slúžia podobnému cieľu a ich jediným rozdielom bolo, že boli realizované v odlišných geografických oblastiach. Komisia sa domnievala, že hlavným cieľom prác bola výstavba alebo výmena kanalizácie v rozdielnych oblastiach, vrátane zavedenia kanalizačných zberačov odpadových vôd a odtokov.
21 Po druhé, pokiaľ ide o štyri projekty etapy FIMMA 97 citované v bode 15 vyššie, ktoré sa nemôžu odvolávať na výnimku v článku 14 ods. 10 smernice 93/38, Komisia sa v odôvodnení 24 písm. b) napadnutého rozhodnutia domnievala, že práce slúžili podobnému cieľu a ich jediným rozdielom bolo, že boli realizované v odlišných geografických oblastiach. Komisia zastávala názor, že hlavným cieľom prác bolo zavedenie kanalizačných zberačov pozdĺž riek Huerva a Gállego, ktoré mali slúžiť tým častiam mesta, ktoré ešte stále vypúšťali odpadovú vodu priamo do riek, a obnova dvoch zariadení na čistenie odpadových vôd, ku ktorým bola odpadová voda nasmerovaná.
22 V odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že pokiaľ ide o porušenie článku 4 ods. 2 a článku 14 ods. 10 smernice 93/38, mali byť zmluvy považované za zmluvy určené na výkon jedného diela v prípade, ak sú ako v danej veci prepojené tak, že ich podnik Spoločenstva môže považovať za jedinú hospodársku činnosť a predloží tak iba jednu ponuku pre celú činnosť. Komisia uviedla, že tento výklad zodpovedá cieľu smernice 93/38, ktorým je dohliadať, aby sa podniky ostatných členských štátov mohli z objektívnych dôvodov týkajúcich sa hodnoty zákazky zúčastniť verejného obstarávania, pokiaľ majú na tom záujem. Takýto podnik by mohol chcieť byť informovaný o hodnote všetkých častí obstarávaných prác, hoci nemusel byť schopný ich všetky vykonať. Komisia dodala, že tak išlo o jedinú možnosť ako ohodnotiť presný rozsah zákaziek a prispôsobiť cenu počtu časti prác, na ktoré sa vypísali verejné obstarávania.
23 Komisia tak v odôvodnení 26 napadnutého rozhodnutia uzavrela, že osem projektov etapy SPWS ako celok a štyri projekty etapy FIMMA 97 ako celok spĺňajú ekonomickú a technickú funkciu a že španielske orgány preto umelo rozdelili práce týkajúce sa údržby, rozšírenia a prispôsobenia kanalizačnej siete a existujúcej úpravy odpadových vôd. Komisia zdôraznila, že tento záver sa zakladá na rovnakom opise prác a podobnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, podobnom vykonávacom postupe a podobnej celkovej koordinácii zo strany rovnakého obstarávateľa, ako aj na skutočnosti, že práce sa uskutočnili v jedinej geografickej zóne.
[omissis]
Konanie a návrhy účastníkov konania
28 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. septembra 2008 podalo Španielske kráľovstvo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
29 Dňa 30. novembra 2010 bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v druhej komore. Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený do ôsmej komory, ktorej bola prejednávaná vec následne pridelená.
30 Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol na základe správy sudcu spravodajcu o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 28. novembra 2012.
31 Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
32 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v celom rozsahu,
– zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.
Právny stav
[omissis]
1. O prvom žalobnom dôvode založenom nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v rámci uplatnenia článku H prílohy II smernice č. 1164/94 týkajúcej sa finančných opráv v spojení s článkom 14 ods. 13 smernice 93/38
[omissis]
35 Na úvod je potrebné uviesť, že Španielske kráľovstvo v odpovedi na otázky Všeobecného súdu počas pojednávania zdôraznilo, že v prvom žalobnom dôvode poukazuje na porušenie článku 14 ods. 13 smernice 93/83, pričom toto ustanovenie sa musí vykladať v spojení s článkom 14 ods. 10 smernice 93/38. Toto bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
36 Navyše Španielske kráľovstvo uviedlo, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj závažného nesprávneho posúdenia, keď potvrdila existenciu porušenia ustanovení smernice 93/38. Španielske kráľovstvo tvrdí, že hoci dôkazné bremeno zaťažuje Komisiu, je potrebné uskutočniť stručnú analýzu zákaziek, ktoré sú predmetom tohto sporu, podľa kritérií Súdneho dvora, aby bolo možné preukázať, že nebola splnená žiadna z podmienok umožňujúcich prijať záver o existencii jedného diela. Je nutné konštatovať, že Španielske kráľovstvo touto žalobou namieta tak voči definícii Komisie týkajúcej sa podmienok uplatnenia článku 14 ods. 10 prvého pododseku a článku 14 ods. 13 smernice 93/38, ako aj voči ich uplatneniu v napadnutom rozhodnutí na predmetné zákazky. Preto je potrebné skúmať, či Komisia prišla k chybnému záveru, pokiaľ ide o porušenie citovaných ustanovení, pričom dokazovacia povinnosť je na strane Španielskeho kráľovstva.
[omissis]
O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokiaľ ide o pojem dielo
38 Podľa Španielskeho kráľovstva prišla Komisia k nesprávnemu záveru, že mesto Zaragoza porušilo ustanovenia smernice 93/38, keď rozdelilo predmetné zákazky a neuverejnilo oznámenia o verejnom obstarávaní v úradnom vestníku. Španielske kráľovstvo považuje za neodôvodnené tvrdenia Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení 8 druhom odseku, v odôvodnení 9, v odôvodnení 23 písm. b) a v odôvodnení 24 napadnutého rozhodnutia.
39 Po prvé Španielske kráľovstvo uvádza, že aby bolo možné posúdiť, či projekt môže obsahovať niekoľko odlišných diel, je vo svetle znenia ustanovení smernice 93/38 a judikatúry Súdneho dvora potrebné vykonať analýzu na základe troch hľadísk: technicko‑ekonomického, geografického a časového.
40 Po druhé Španielske kráľovstvo poukazuje v danom prípade na chybné uplatnenie kritérií. Komisia neuskutočnila žiadnu objektívnu analýzu diel na základe týchto „troch hľadísk“, ale sa zdá, že použila dosť špecifické kritériá na preukázanie porušenia zo strany španielskych orgánov, akými sú schopnosti potenciálnych uchádzačov alebo ich záujem realizovať niektoré alebo všetky verejné obstarávania naraz (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho technicko‑ekonomické preskúmanie neprebehlo po technickej stránke správne.
41 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnieva, že španielske orgány sa dopustili porušenia článku 14 ods. 13 smernice 93/38 v spojení s odsekmi 1 a 10 tohto článku, keď rozdelili jednak etapu SPWS na osem zákaziek a jednak predovšetkým etapu FIMMA 97 na štyri zákazky. Po tom, čo v odôvodnení 23 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula definíciu diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38, uplatnila ju v odôvodneniach 24 až 26 napadnutého rozhodnutia na sporné zákazky.
[omissis]
O pojme dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 v napadnutom rozhodnutí
43 Podľa článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 93/38 sa uvedená smernica uplatňuje na zákazky, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH je minimálne 5 miliónov eur v prípade zákaziek na zhotovenie prác. Podľa článku 14 ods. 13 smernice 93/38 „obstarávatelia nemôžu obísť túto smernicu tým, že rozdelia predmet obstarávania alebo použijú špeciálne metódy výpočtu hodnoty zákazky“.
44 Okrem toho podľa článku 14 ods. 10 smernice 93/38 je „základom pre výpočet hodnoty zákazky na zhotovenie prác na účely odseku 1… celková hodnota diela“, pričom dielo je definované v prvom odseku tohto ustanovenia ako „výsledok stavebných a inžinierskych činností braných ako celok, ktoré sú samotné dostatočné k splneniu ich ekonomickej a technickej funkcie“.
45 Po prvé je potrebné podľa vzoru Španielskeho kráľovstva a Komisie uviesť, že Súdny dvor podal výklad článku 14 ods. 10 a 13 smernice 93/38 v rozsudku z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko (C‑16/98, Zb. s. I‑8315). V tomto rozsudku Súdny dvor usúdil, že článok 14 ods. 13 smernice 93/38 „jasne vyjadruje povinnosti vyplývajúce pre obstarávateľov z článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice [93/38], a preto musí byť spolu s týmto článkom zohľadnený pri rozhodnutí o existencii rozdelenia diela“ (bod 31). Navyše podľa Súdneho dvora „z definície pojmu dielo nachádzajúceho sa v článku 14 ods. 10 prvom pododseku smernice [93/38] vyplýva, že existencia diela sa má posúdiť v súlade s ekonomickou a technickou funkciou výsledku dotknutých prác“ (bod 36).
46 Z tohto rozsudku vyplýva, že Súdny dvor pri posúdení, či práce boli navzájom prepojené tak, že musia byť považované za jedno dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38, prijal funkčný prístup (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2012, Komisia/Nemecko, C‑574/10, neuverejnený v Zbierke, bod 37). Súdny dvor zohľadnil dve kritériá, a to ekonomickú a technickú funkciu výsledku prác.
47 Je nutné uviesť, že Komisia v súlade s už citovaným rozsudkom Komisia/Francúzsko v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že na účely definície diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 (odôvodnenia 23 a 24) je potrebné uplatniť kritériá ekonomickej a technickej funkcie výsledku prác. Po pripomenutí pojmov tohto ustanovenia v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia sa tak Komisia v odôvodnení 24 domnievala, že „opis prác, ktoré sa mali vykonať na kanalizačnej sieti a úprave odpadových vôd, bol podobný a práce spĺňali rovnakú ekonomickú a technickú funkciu“, že „tento prípad sa odvoláva na špecifické práce údržby, rozšírenia a prispôsobenia existujúcej kanalizačnej siete a úpravy odpadových vôd, ktorých ukončenie má viesť k celkovému zlepšeniu siete pre konečných užívateľov“ a že „rozdiel medzi jednotlivými druhmi prác [nie je] technickej alebo ekonomickej povahy“.
48 Bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k otázke Komisie, či sú na účely definície diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 kritériá ekonomickej a technickej funkcie výsledku prác kumulatívne, je preto potrebné uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely definície diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 rozhodla o uplatnení kritérií ekonomickej a technickej funkcie výsledku prác.
49 Po druhé Španielske kráľovstvo uvádza, že pri analýze sporných zákaziek sa malo zohľadniť aj geografické a časové kritérium.
50 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko použil pri definovaní jedného diela kritériá technickej a ekonomickej funkcie výsledku prác (body 49 až 56). Súdny dvor ďalej v bode 65 zdôraznil, že „každý prípad verejného obstarávania by sa mal posúdiť v rámci svojho kontextu a vlastných osobitostí“. Súdny dvor dodal, že v situácii, ktorá viedla k prijatiu tohto rozsudku, „existovali dôležité okolnosti, akými sú zhodný okamih vyhlásenia sporných verejných obstarávaní, podobnosť oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, jednotnosť geografického rámca, v ktorom boli uvedené obstarávania vyhlásené, a spolupráca zabezpečená prostredníctvom organizácie zoskupujúcej interkomunálne elektrifikačné odbory na krajskej úrovni, ktorá obhajovala spojenie uvedených zákaziek na tejto úrovni“.
51 Súdny dvor tak v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko zohľadnil geografické hľadisko pri overení, či v širšej geografickej zóne existuje pri jednotlivých miestnych sieťach, či už distribúcie elektriny (body 64 a 65) alebo verejného osvetlenia (body 69 a 70), jednotná povaha technickej a ekonomickej funkcie prác a že miestne siete sa tak môžu na základe prepojenia medzi týmito miestnymi sieťami zlúčiť do jednotnej siete.
52 Pokiaľ ide o časové hľadisko, Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko poukázal na „zhodný okamih vyhlásenia sporných verejných obstarávaní“ (bod 65).
53 Je potrebné sa domnievať, že geografické a časové hľadisko nepredstavujú kritériá určené na definovanie diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38, ale sú nevyhnutné na potvrdenie existencie takého diela, pretože za jedno dielo možno považovať len práce spadajúce do rovnakého geografického a časového rámca.
54 Je potrebné uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí poukazuje na geografické hľadisko (odôvodnenia 24 a 26 napadnutého rozhodnutia) a časové hľadisko pri spojení zákaziek týkajúcich sa projektu spadajúceho do rovnakej etapy, teda buď do etapy SPWS, alebo do etapy FIMMA 97. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď uskutočnila analýzu sporných zákaziek uplatnením geografického a časového hľadiska bez toho, aby ich považovala za funkčné kritériá pri definovaní predmetných diel.
55 Po tretie sa podľa Španielskeho kráľovstva zdá, že Komisia použila dosť špecifické kritériá na preukázanie porušenia zo strany španielskych orgánov, akými sú schopnosti potenciálnych uchádzačov alebo ich záujem realizovať niektoré alebo všetky verejné obstarávania naraz (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia).
56 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí, v časti týkajúcej sa úvodného posúdenia, skutočne zmienila o určitých skutočnostiach týkajúcich sa potenciálnych uchádzačov (odôvodnenie 9).
57 V tejto súvislosti sa Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko domnieval, že definícia diela, ktorú obsahuje článok 14 ods. 10 prvý pododsek smernice 93/38, nepodriaďuje existenciu diela preskúmaniu takých kritérií, akými sú počet obstarávateľov alebo možnosť realizácie všetkých prác jedným podnikom (bod 43). Súdny dvor uviedol, že hoci môže existencia jediného a toho istého obstarávateľa a možnosť uskutočniť všetky práce uvedené v predmetných zákazkách jediným podnikom Únie v závislosti od okolností predstavovať indície, ktoré potvrdzujú existenciu diela v zmysle tejto smernice, nemôže naopak v tejto súvislosti predstavovať určujúce kritériá. Súdny dvor dodal, že „väčšie množstvo obstarávateľov a nemožnosť uskutočniť všetky dotknuté práce jediným podnikom neumožňuje spochybniť existenciu diela v prípade, ak podľa funkčných kritérií definovaných v článku 14 ods. 10 prvom pododseku druhej vete smernice je nutné tento záver prijať“ (bod 42).
58 Preto z už citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko vyplýva, že je možné zohľadniť niektoré aspekty týkajúce sa najmä potenciálnych uchádzačov, tieto však nemôžu byť určujúce a nemôžu ani spochybňovať záver o existencii diela, ktorý vyplýva z kritérií technickej a ekonomickej funkčnosti výsledku prác.
59 Z toho vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí je potrebné preskúmať uplatnenie týchto kritérií na predmetné zákazky a posúdiť, či ich Komisia pri prijatí záveru o existencii dvoch diel správne určila za splnené. Následne je potrebné skúmať, z akého titulu boli zohľadnené ostatné aspekty.
O uplatnení pojmu dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 na sporné zákazky v napadnutom rozhodnutí
60 Španielske kráľovstvo poukazuje na absenciu objektívnej analýzy diel z technicko‑ekonomického, geografického a časového hľadiska, na chybné uplatnenie kritérií v danom prípade, ako aj na uplatnenie neobvyklých kritérií.
61 Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, že existujú dve skupiny diel pozostávajúce jednak z ôsmich projektov etapy SPWS [(odôvodnenie 24 písm. a)] a jednak zo štyroch projektov etapy FIMMA 97 [(odôvodnenie 24 písm. b)]. Preto je potrebné postupne preskúmať každú z týchto dvoch skupín.
– O ôsmich sporných zákazkách etapy SPWS
62 Španielske kráľovstvo poukazuje pri technicko‑ekonomickom skúmaní na nedostatok prísnosti zo strany Komisie a podáva technickú a ekonomickú analýzu ôsmich sporných zákaziek etapy SPWS uvedených v bode 14 vyššie a týkajúcich sa kanalizačných zberačov odpadovej vody, odtoku dažďovej vody a sekundárnej siete kanalizačných zberačov, ktoré predstavovali samostatné projekty.
63 Po prvé, pokiaľ ide o technickú funkciu týchto prác, Španielske kráľovstvo uvádza, že táto funkcia sa pri každom z predmetných projektov odlišuje.
64 Analýza Komisie však nespočívala na samostatnom preskúmaní jednotlivých prác, ktoré sú predmetom sporných zákaziek, a posúdení ich vlastnej technickej funkcie, teda na prístupe, ktorý zastávalo Španielske kráľovstvo, ale v súlade s judikatúrou citovanou v bode 45 vyššie skúmala, či výsledok prác predstavuje rovnakú technickú funkciu.
65 V súlade s vyššie uvedeným sa tak Komisia domnievala, že ide o práce, ktorých výsledkom je celkové zlepšenie sanačnej siete, a preto musia spĺňať rovnakú technickú funkciu (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia).
66 Na jednej strane je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o šesť kanalizačných zberačov a o sekundárnu sieť kanalizačných zberačov, obe slúžia v rámci sanačnej siete na zber odpadovej vody.
67 Jednak pokiaľ ide o odtok dažďovej vody, Španielske kráľovstvo uvádza, že tento má odlišnú technickú funkciu, ktorá nepozostáva z hospodárenia alebo úpravy odpadových vôd, ale zo zabránenia povodniam v prípade silných zrážok. Španielske kráľovstvo však netvrdí, že uvedený odtok v danom prípade neplní spolu s kanalizačnými zberačmi a sekundárnou sieťou kanalizačných zberačov aj technickú funkciu sanačnej siete. Ako správne uvádza Komisia, úlohou tohto odtoku je zabrániť zbytočnému zvýšeniu hladiny vody počas jej úpravy v čističke odpadových vôd a obmedziť znečistenie zberných vôd pri preťažení v čase silných zrážok a prispievať tak k zlepšeniu hospodárenia s odpadovou vodou. Okrem toho Španielske kráľovstvo uvádza, že odtok odpadovú vodu neupravuje, ale zároveň netvrdí, že ju nevypúšťa. Zdôrazňuje, že nie je možné striktne oddeliť dažďovú vodu prechádzajúcu cez predmetný odtok a odpadovú vodu prechádzajúcu cez kanalizačné zberače. Je potrebné konštatovať, že predmetný odtok odvádza dažďovú a odpadovú vodu, pričom odľahčuje kanalizačné zberače odpadovej vody a umožňuje lepšie fungovanie sanačnej siete.
68 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že španielske orgány v odpovediach na dotazník k žiadosti o finančnú pomoc predloženej v roku 1996 uviedli, že cieľom projektu sanácie je výstavba kanalizačných zberačov určených na doplnenie vybavenia zóny odvádzajúcej odpadovú vodu k čističke odpadových vôd Almozara. Tiež uviedli, že bola naplánovaná výstavba protipovodňového odtoku, ktorý bude vypúšťať do rieky Ebro dažďovú vodu, ktorú jedine v čase silných zrážok nebudú schopné prijať kanalizačné zberače, pričom bude využitý príslušný stupeň riedenia odpadovej vody s dažďovou vodou. Nakoniec orgány zdôraznili, že hlavným cieľom všetkých projektov bola „sanácia zastaranej existujúcej sústavy a oprava nedostatkov v systéme, pričom sa obci poskytne kanalizačná sieť, ktorá bude schopná odviesť odpadovú vodu k hlavným zberačom, a tak zabráni povodniam, presakovaniu odpadovej vody do podzemných vôd a jej nekontrolovanému odtoku“. Rovnaký opis hlavného cieľa sa nachádza aj v rozhodnutí z roku 1996 v prehľade, ktorý zahŕňa projekt a ktorý sa nachádza v jeho prílohe. Z toho aj podľa samotného Španielskeho kráľovstva vyplýva, že v rámci sanačného systému existuje prepojenie medzi odvádzaním odpadovej vody a zabránením záplavám prostredníctvom uvedeného odtoku.
69 Je potrebné uzavrieť, že osem projektov nie je samostatných, tak ako to uvádza Španielske kráľovstvo, ale že všetky sú súčasťou projektu sanačnej siete, ktorý podľa dotazníka k žiadosti o finančnú pomoc predloženej v roku 1996 a podľa prehľadu nachádzajúceho sa v prílohe rozhodnutia z roku 1996 predstavuje kanalizačnú sieť schopnú odviesť odpadovú vodu k hlavným zberačom, pričom tým zabraňuje povodniam, presakovaniu odpadovej vody do podzemných vôd a jej nekontrolovanému odtoku. Ako sa správne domnievala Komisia, predmetné práce etapy SPWS sledovali podobný cieľ, ktorým je výstavba alebo výmena kanalizácie v rozdielnych oblastiach, vrátane zavedenia kanalizačných zberačov odpadových vôd a odtokov [odôvodnenie 24 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. Predmetné práce tak skutočne predstavujú skupinu prác, ktoré smerujú k celkovému zlepšeniu siete pre konečných užívateľov (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). V súlade s článkom 14 ods. 10 prvým pododsekom smernice 93/38 a už citovaným rozsudkom Komisia/Francúzsko samotný výsledok daných prác spĺňa technickú funkciu, ktorou je sanácia odpadových vôd.
70 Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého sa smernica 93/38 neuplatňuje na odtoky v rozsahu, v akom tieto nie sú určené na likvidáciu odpadovej vody. Jednak ako už bolo uvedené (pozri bod 67 vyššie), je chybou uvádzať, že predmetný odtok odvádza len dažďovú vodu. Jednak ako správne uviedla Komisia, je potrebné sa domnievať, že pôsobnosť článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 93/38 sa neobmedzuje len na zariadenia, ktoré priamo likvidujú alebo upravujú odpadovú vodu, ale že toto ustanovenie sa uplatňuje aj na zákazky, ktoré „sú spojené s likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd“.
71 Navyše je potrebné zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva, ktorým namietalo voči tvrdeniu Komisie, podľa ktorého smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 135, s. 40) podporuje zaradenie skupiny činností spojených s rozdielnym typom kanalizačných zberačov mestskej odpadovej vody do jedného diela. Smernica sa totiž týka najmä zvádzania, údržby a odvádzania mestskej odpadovej vody definovanej v jej článku 2 ods. 1 ako vody, ktorá zahŕňa aj splaškovú dažďovú vodu. Navyše, ak by sme aj predpokladali, že smernica individualizuje systém uplatniteľný na čističky odpadových vôd, Španielske kráľovstvo nevysvetlilo, aký následok by z toho vyplýval pre predmetné projekty, z ktorých sa žiadny netýka čističky odpadových vôd.
72 Po druhé Španielske kráľovstvo namieta voči totožnosti ekonomickej funkcie predmetných projektov. Dažďová voda nepodlieha dani za sanačné služby odpadovej vody, ktorá sa uhrádza mestu Zaragoza. Preto za odtok dažďovej vody nemožno uhrádzať individuálnu daň alebo poplatok. Okrem toho v odpovedi Komisie Španielske kráľovstvo uvádza, že na financovanie nákladov prevádzky kanalizačnej siete bola prijatá zvláštna daň, ktorá však nepostačuje a sú potrebné aj príspevky z rozpočtu mesta. Z toho vyplýva, že hoci je hospodárenie s odpadovými vodami čiastočne pokryté z príjmov daní, infraštruktúra siete určenej na zber a úpravu dažďovej vody musí byť financovaná aj z verejných zdrojov. Medzi daňou za čistenie odpadových vôd a platbou za verejnú službu poskytovanú odtokmi dažďovej vody existuje základný rozdiel, čo preukazuje absenciu totožnosti z ekonomického hľadiska. Daň za čistenie odpadových vôd je totiž stanovená na základe skutočne vypusteného odpadu každej domácnosti, ide tak o individuálnu daň stanovenú na základe spotreby každého platiteľa, pričom platba za verejnú službu poskytovanú odtokmi dažďovej vody môže byť eventuálne prenesená na obyvateľstvo, bez zmeny výšky sumy požadovanej na základe prospešnosti pre dotknuté osoby.
73 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že z ekonomického hľadiska musia „koneční užívatelia platiť za poskytovanie používanej služby“ (odôvodnenie 24).
[omissis]
75 V prvom rade Španielske kráľovstvo počas verejného pojednávania v odpovedi na otázku Všeobecného súdu potvrdilo, že daň za sanačné služby odpadovej vody, ktorá sa uhrádza mestu Zaragoza a ktorú spomína vo svojej žalobe, upravuje článok 2 kapitoly 2 s názvom „Sanačné služby odpadovej vody“ všeobecne záväzného nariadenia obce Zaragoza č. 24.25 o dani za služby spojené s dodávkou pitnej vody a sanačné služby odpadovej vody, pričom tento článok citovala Komisia vo svojom písomnom vyjadrení. Podľa tohto ustanovenia „zdaniteľné plnenie za túto daň zodpovedá poskytnutiu sanačných služieb odpadovej vody, ak ide o dažďovú a/alebo odpadovú vodu, ktorá bola zvedená do zberačov alebo kanalizácie vo vlastníctve alebo užívaní mesta, keďže v takom prípade je to mesto Zaragoza, kto zabezpečuje hospodárenie s danými vodami, vrátane nákladov spojených s ich odvedením, čistením a vypustením do prírodných tečúcich vôd za podmienok stanovených v povoleniach o vypúšťaní vydaných hydrografickou konfederáciou rieky Ebro“. Z tohto vyplýva, že toto ustanovenie nerozlišuje medzi odpadovou vodou a dažďovou vodou.
76 V druhom rade je nutné konštatovať, že tvrdenie Španielskeho kráľovstva o financovaní infraštruktúry siete určenej na zber a čistenie dažďovej vody nie je preukázané, keďže sa Španielske kráľovstvo obmedzuje na tvrdenie, že uvedená infraštruktúra musí byť financovaná z verejných zdrojov. Navyše Španielske kráľovstvo nepredložilo dôkazy preukazujúce, že táto infraštruktúra nie je, hoci len čiastočne, financovaná prostredníctvom zvláštnej dane za sanačné služby.
77 Z toho vyplýva, že je potrebné prísť k záveru, že predmetné práce etapy SPWS predstavovali jeden celok, ktorého samotný výsledok mal plniť ekonomickú funkcie.
78 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné sa domnievať, že Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že Komisia prišla v odôvodnení 26 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že predmetné práce etapy SPWS mali spĺňať rovnakú technickú a ekonomickú funkciu v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38.
– O štyroch sporných zákazkách etapy FIMMA 97
79 Španielske kráľovstvo poukazuje pri technicko‑ekonomickom skúmaní na nedostatok prísnosti zo strany Komisie a podáva technickú a ekonomickú analýzu štyroch sporných zákaziek etapy FIMMA 97 uvedených v bode 15 vyššie a týkajúcich sa závodu na spracovanie kalu, spájacieho kanalizačného potrubia a kanalizačných zberačov, medzi ktoré patria zberače rieky Gállego. Španielske kráľovstvo ďalej analyzuje zákazky uvedenej etapy a prichádza k záveru, že každý projekt musí byť považovaný za samostatný a že sa nevyžadovalo zverejnenie oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku.
80 Po prvé, pokiaľ ide o technickú funkciu projektov etapy FIMMA 97, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnieva, že štyri projekty predstavujú jedno dielo, voči čomu Španielske kráľovstvo namieta.
81 Podľa dotazníka k žiadosti o finančnú pomoc predloženej v roku 1997 plnili projekty etapy FIMMA 97 tri rozdielne ciele. Podľa vzoru Komisie je však potrebné uviesť, že štyri sporné projekty uvedenej etapy patrili do rovnakej skupiny a plnili ten istý cieľ, ktorým bolo „zamedziť vypúšťaniu nevyčistenej odpadovej vody“.
82 Pokiaľ ide o spájacie kanalizačné potrubie, Španielske kráľovstvo uvádza, že „jeho funkciou nebolo, ako v prípade ostatných kanalizačným zberačov, zberať a odvádzať odpadovú alebo dažďovú vodu jednotlivo do čističiek odpadových vôd alebo odtokov“, ale tvrdí, že toto spájacie kanalizačné potrubie „má zmierniť nerovnováhu v sanačnej štruktúre, ktorá vznikla v dôsledku nerovného rozvoja mesta Zaragoza“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, je však chybné tvrdiť, že spájacie kanalizačné potrubie medzi dvoma čističkami odpadových vôd „je infraštruktúra úplne nezávislá od ostatných kanalizačných zberačov“ v rozsahu, v akom je uvedené spájacie kanalizačné potrubie integrované do sanačnej siete mesta Zaragoza. Španielske kráľovstvo tak rozlišuje technickú funkciu každého projektu bez zohľadnenia skutočnosti, že predstavujú skupinu prác, ktoré smerujú k celkovému zlepšeniu siete pre konečných užívateľov (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia) a ktoré sú samy osebe určené plniť technickú funkciu, ktorou je sanácia odpadových vôd.
83 Pokiaľ ide totiž o závod na spracovanie kalu, Španielske kráľovstvo tvrdí, že na rozdiel od kanalizačných zberačov jeho úlohou nie je odvádzať dažďovú alebo odpadovú vodu, ale zabrániť vypúšťaniu kalu do rieky Huerva, ktorý vznikol ako vedľajší produkt čistenia pitnej vody na osobnú, komerčnú a priemyselnú spotrebu celého mesta. Nejde však o určenie, či samotný závod na pracovanie kalu spĺňal odlišnú technickú funkciu ako kanalizačné zberače, ale o posúdenie, či v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 patria kanalizačné zberače a závod na spracovanie kalu do jednej skupiny prác, ktorých výsledok má spoločnú technickú funkciu, ktorou je sanácia odpadových vôd. Španielske kráľovstvo nepopiera, že závody na spracovanie kalu prispievajú v meste Zaragoza k sanácii odpadových vôd.
84 Okrem toho sa tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého sa profil uchádzača verejného obstarávania na kanalizačné zberače značne odlišuje od profilu uchádzača verejného obstarávania na závod na spracovaniu kalu, musí zamietnuť v rozsahu, v akom nejde o jedno z kritérií umožňujúcich definovať dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38.
85 Nakoniec Španielske kráľovstvo namieta voči tvrdeniu Komisie, podľa ktorého sú z technického hľadiska rovnocenné kanalizačné zberače a závody na spracovanie kalu, ktoré majú, pokiaľ ide o čistenie odpadovej vody, doplňujúcu funkciu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o závod na spracovanie kalu patriaci k úpravni pitnej vody, a nie k čističke odpadových vôd. Je však nutné konštatovať, že Španielske kráľovstvo nevysvetlilo dôvody, na základe ktorých skutočnosť, že ide o takýto závod na spracovanie kalu, znamená, že daný závod sa podporne nezúčastňuje na úprave odpadovej vody v rozsahu, v akom tento závod spĺňa ciel zamedziť vypúšťaniu nevyčistenej odpadovej vody, tak ako ho zdôraznil dotazník k žiadosti o finančnú pomoc predloženej v roku 1997.
[omissis]
87 Je potrebné uzavrieť, že štyri projekty nie sú, ako uvádza Španielske kráľovstvo, nezávislé, ale patria do rovnakého projektu týkajúceho sa sanačnej siete. Ako sa správne domnievala Komisia, predmetné práce etapy FIMMA 97 sledujú podobný cieľ, ktorým je zavedenie kanalizačných zberačov pozdĺž riek Huerva a Gállego, ktoré tak mali obsluhovať časti mesta vypúšťajúce odpadovú vodu ešte priamo do riek, a obnova dvoch zariadení na čistenie odpadových vôd, ku ktorým boli kanalizačné zberače nasmerované [odôvodnenie 24 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. Predstavujú tak skupinu prác, ktoré smerujú k celkovému zlepšeniu siete pre konečných užívateľov (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). V súlade s článkom 14 ods. 10 prvým pododsekom smernice 93/38 a už citovaným rozsudkom Komisia/Francúzsko samotný výsledok daných prác spĺňa technickú funkciu, ktorou je sanácia odpadových vôd.
[omissis]
89 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné sa domnievať, že Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že Komisia prišla v odôvodnení 26 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že predmetné práce etapy FIMMA 97 mali spĺňať rovnakú technickú a ekonomickú funkciu v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38.
– Záver
90 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o predmetné projekty etapy SPWS a FIMMA 97, Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že Komisia v odôvodnení 26 napadnutého rozhodnutia prišla k nesprávnemu záveru, že uvedené projekty tvorili v oboch etapách umelo rozdelené dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku a článku 13 smernice 93/38. Analogicky so situáciou, ktorá viedla k prijatiu už citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko, tvorili totiž predmetné projekty dve série špecifických prác týkajúcich sa existujúcej sanačnej siete, ktorých výsledok je po skončení prác neoddeliteľnou súčasťou funkcie, ktorú spĺňa uvedená sieť.
91 Tento záver nespochybňuje ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva týkajúce sa ďalších kritérií, ktoré Španielske kráľovstvo uvádza, t. j. geografické a časové hľadisko alebo kritérií, ktoré mala Komisia chybne použiť v napadnutom rozhodnutí.
92 V prvom rade, pokiaľ ide o geografické a časové hľadisko, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 a jeho výkladu, ktorý poskytol Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko, nejde samo osebe o kritériá vyplývajúce z textu, alebo judikatúry (pozri bod 53 vyššie).
93 Po prvé v prípade geografického hľadiska Komisia v odôvodnení 24 napadnutého rozhodnutia uviedla, že „pokiaľ ide o osem projektov [etapy] SPWS… ich jediným rozdielom bolo, že boli realizované v odlišných geografických oblastiach“ a že „pokiaľ ide o štyri projekty [etapy] FIMMA 97… ich jediným rozdielom bolo, že boli realizované v odlišných geografických oblastiach“. Komisia v odôvodnení 26 dodala, že „práce sa uskutočnili v jedinej geografickej zóne“.
94 V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo poukazuje na rozpor existujúci v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého Komisia paradoxne potvrdila rozdielne geografické rozptýlenie a zároveň aj jedinú geografickú zónu. Je však nutné konštatovať, že Španielske kráľovstvo tvrdí rovnakú vec, keď uvádza, že „napriek skutočnosti, [že sa predmetné diela] týkali len jediného územia, boli jedna od druhej značne vzdialené a z geografického hľadiska ich nebolo možné spojiť“.
95 Španielske kráľovstvo poukazuje na absenciu materiálneho prepojenia prác naplánovaných v rámci predmetných projektov, ktorá mala zabrániť Komisii prijať záver o existencii dvoch diel. Ak by sa však aj predpokladalo preukázanie absencie materiálneho prepojenia, nič to nemení na skutočnosti, že jednotlivé práce sa neoddeliteľne podieľajú na funkcii, ktorú plní sanačná sieť mesta Zaragoza, čo umožňuje sa domnievať, že sú súčasťou rovnakého diela. Z toho vyplýva, že nie je dôležité, že uvedené práce sú rozptýlené v sieti a že nie sú priamo materiálne prepojené v rozsahu, v akom sa uvedené práce nachádzajú, tak ako uvádza Komisia a bez toho, aby jej Španielske kráľovstvo odporovalo, v rámci zóny, ktorú pokrýva kanalizačná sieť spravovaná mestom Zaragoza. Z toho vyplýva, ako to uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, že hoci boli uvedené práce „realizované v odlišných geografických oblastiach“, nachádzajú sa „len v jednej geografickej zóne“.
96 Tvrdenie Španielskeho kráľovstva, ktoré poukazuje na podobnosť so situáciou, ktorú skúmal už citovaný rozsudok Komisia/Francúzsko, je tak potrebné zamietnuť. Španielske kráľovstvo nepredložilo žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že sporné zákazky sa týkajú rozdielnych sanačných sietí, a preto je potrebné skúmať, či nemohli byť zoskupené.
97 Nakoniec v odpovedi na tvrdenie Komisie, podľa ktorého smernica 91/271 používa pojem „aglomerácia“ ako geografický referenčný rámec, Španielske kráľovstvo uvádza, že tento odkaz je pri definícii práce v zmysle právnej úpravy o verejnom obstarávaní úplne irelevantný. Skutočnosť, že táto smernica používa pojem aglomerácia ako geografický referenčný rámec, by malo zmysel v rámci úpravy odpadovej vody a ochrany verejného zdravia. V tejto súvislosti je potrebné sa domnievať, že v rozsahu, v akom sa výsledok jednotlivých prác neoddeliteľne podieľa na funkcii, ktorú plní sanačná sieť mesta Zaragoza, relevantnú geografickú zónu predstavuje pokrytie touto sieťou bez ohľadu, či je táto spojená s mestskou aglomeráciou alebo mestským územím.
98 Preto je potrebné prísť k záveru, že nemožno prijať tvrdenie Španielskeho kráľovstva o uplatnení údajného geografického kritéria, ktoré malo viesť Komisiu v napadnutom rozhodnutí k názoru, že predmetné projekty netvoria dve diela v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38.
99 Po druhé, pokiaľ ide o časové hľadisko, Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala existenciu dvoch skupín projektov, jeden týkajúci sa etapy SPWS a druhý týkajúci sa etapy FIMMA 97.
100 Aj za predpokladu, že by Španielske kráľovstvo malo záujem namietať voči tomuto rozdeleniu do dvoch rozhodnutí, jeho tvrdenie, podľa ktorého nebolo možné definovať dve skupiny iba na základe skutočnosti, že projekty boli odsúhlasené dvoma rozdielnymi rozhodnutiami, je potrebné zamietnuť. Ako totiž uviedla Komisia, skutočnosť, že ustanovila dve skupiny projektov, vyplýva z uplatnenia časového hľadiska, keďže zoskupenie prác bolo spojené s ich zaradením do dvoch časovo oddelených etáp sanačného plánu mesta Zaragozy.
101 Navyše Španielske kráľovstvo spochybňuje skutočnosť, že sporné projekty mohli byť v rámci každej z dvoch etáp považované za projekty spadajúce do rovnakej časovej jednotky. Španielske kráľovstvo namieta voči spätnej analýze Komisie, ktorá počas správneho konania nevyvrátila jeho tvrdenie, podľa ktorého boli zmluvy uzavreté v rámci štrnástich mesiacov v prípade etapy SPWS a v rámci dvadsiatich mesiacov v prípade etapy FIMMA 97.
102 Ako už bolo zdôraznené (pozri body 50, 52 a 53 vyššie), Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko nedefinoval časové kritérium, ale zohľadnil časové hľadisko ako jeden z prvkov posúdenia. Je potrebné uviesť, že Súdny dvor neuvádza existenciu časovej jednotky, ale „zhodný okamih vyhlásenia sporných verejných obstarávaní“, zatiaľ čo, ako tvrdí Komisia, generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch k už citovanému rozsudku Komisia/Francúzsko (Zb. s. I‑8341, I‑8318) odkazuje na „určité obdobie“ (bod 72).
103 Ako v danom prípade správne uviedla Komisia, oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania boli pre každú zo skupín predmetných projektov uverejnené v rovnakom období. Z ôsmich zákaziek etapy SPWS tak bolo sedem zverejnených v rozmedzí menej ako päť mesiacov medzi 29. júlom a 17. decembrom 1997, pričom päť zákaziek malo dva dátumy zverejnenia a jedna bola zverejnená 24. júla 1998, ale s lehotou predĺženou o 4 mesiace. V prípade štyroch zákaziek etapy FIMMA 97 boli oznámenia o verejnom obstarávaní zverejnené v rozmedzí menej ako sedem mesiacov medzi 13. novembrom 1998 a 9. júnom 1999.
[omissis]
107 Nakoniec nemožno prijať tvrdenie Španielskeho kráľovstva o existencii údajného časového kritéria, ktorého uplatnenie by v danom prípade umožnilo sa domnievať, že Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí chybný záver o existencii dvoch diel.
108 V druhom rade Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí opierala o dosť špecifické kritériá na preukázanie porušenia zo strany španielskych orgánov, akými sú schopnosti potenciálnych uchádzačov alebo ich záujem realizovať niektoré alebo všetky verejné obstarávania naraz (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia).
109 Komisia sa skutočne v napadnutom rozhodnutí v časti týkajúcej sa úvodného posúdenia zmienila o určitých skutočnostiach týkajúcich sa potenciálnych uchádzačov (odôvodnenie 9). Tiež ich uviedla v úvodnom posúdení (odôvodnenie 25), pričom však použila odlišnú formuláciu.
110 Z odôvodnení 24 a 26 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že Komisia prišla k záveru o existencii dvoch diel v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38 z dôvodu spájajúceho technické a ekonomické funkčné kritériá. Skutočnosti uvedené v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia sú tak jedine potvrdením záveru, ktorý sa zakladá na daných funkčných kritériách. Z toho vyplýva, že uvedenie takýchto kritérií nespochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
111 Subsidiárne je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o odvolanie sa v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia na údajných uchádzačov, Súdny dvor v bode 42 už citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko zdôraznil, že „možnosť pre podnik Spoločenstva uskutočniť všetky práce týkajúce sa predmetných verejných obstarávaní“ môže predstavovať indíciu podporujúcu existenciu diela v zmysle smernice 93/38.
112 Navyše v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia Komisia spomenula článok 4 ods. 2 smernice 93/38. Toto ustanovenie však zakazuje akúkoľvek diskrimináciu medzi uchádzačmi, pričom chráni aj tých, ktorí boli odradení od predloženia ponuky, keďže boli obstarávateľom v konaní znevýhodnení (rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 109). Skutočnosti týkajúce sa potenciálnych uchádzačov nachádzajúce sa v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia sú preto zmienené aj v súvislosti s článkom 4 ods. 2 smernice 93/38.
113 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné prísť k záveru, že Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia tak pokiaľ ide o definíciu kritérií umožňujúcich definovať dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38, ako aj pokiaľ ide o ich uplatnenie v danom prípade. Predmetné práce totiž predstavovali dve kategórie špecifických prác týkajúcich sa sanačnej siete Zaragozy, ktorých výsledok sa po skončení prác neoddeliteľne podieľa na funkcii, ktorú plní uvedená sieť. Preto Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že Komisia prišla k chybnému záveru o existencii dvoch diel, jedného v etape SPWS a druhého v etape FIMMA 97.
114 Z toho vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.
O druhej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokiaľ ide o existenciu úmyselnosti
115 Španielske kráľovstvo v podstate uvádza, že porušenie článku 14 ods. 13 smernice 93/38 predpokladá úmysel, ktorý musí dokázať Komisia. V tejto súvislosti sa mala zohľadniť jedine právna úprava týkajúca sa verejných obstarávaní, a nie nariadenia č. 1164/94. Komisia však takýto zámer nepreukázala. V každom prípade Španielske kráľovstvo tvrdí, že konalo transparentne, ako aj v dobrej viere a počas celého konania plne spolupracovalo s Komisiou.
116 V danom prípade sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnieva, že španielske orgány porušili článok 14 ods. 13 smernice 93/38, a preto v súlade s článkom H prílohy II nariadenia č. 1164/94 nariadila Španielskemu kráľovstvu finančnú opravu.
117 Ako správne uvádza Španielske kráľovstvo, generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch k už citovanému rozsudku Komisia/Francúzsko tvrdil, že znenie článku 14 ods. 13 smernice 93/38 vyžaduje v konaní určitý stupeň úmyslu (body 37 až 39).
118 Súdny dvor sa však v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko (bod 31) domnieval, že článok 14 ods. 13 smernice 93/38 jasne vyjadruje povinnosti vyplývajúce pre obstarávateľov z článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38, a preto musí byť spolu s týmto článkom zohľadnený v rozhodnutí o existencii rozdelenia diela. Súdny dvor neskúmal, či obstarávatelia úmyselne rozdelili jedno dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38.
119 Preto je potrebné sa domnievať, že Komisia nebola v danom prípade povinná v zmysle článku 14 ods. 13 smernice 93/38 preukázať existenciu úmyslu španielskych orgánov rozdeliť medzi rozdielne zákazky jedno dielo v zmysle článku 14 ods. 10 prvého pododseku smernice 93/38. Z toho vyplýva, že Komisia neniesla dôkazné bremeno a nemožno jej v danom prípade vytýkať, že nepreukázala takýto úmysel.
120 Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého španielske orgány spolupracovali lojálne s Komisiou a konali transparentne a v dobrej viere. Na konštatovanie porušenia článku 14 ods. 13 smernice 93/38 sa totiž zo strany dotknutých orgánov nepožadoval žiadny úmysel, dôvody týkajúce sa konania španielskych orgánov v danom prípade nie sú na preukázanie, že Komisia prišla k chybnému záveru, pokiaľ ide o existenciu porušenia tohto ustanovenia, relevantné.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Truchot | Martins Ribeiro | Popescu |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2013.
Podpisy