ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 10. júla 2014

Vec F‑48/13

CW

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Posúdenia a poznámky uvedené v hodnotiacej správe – Zjavne nesprávne posúdenie – Zneužitie právomoci – Neexistencia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, v ktorej CW navrhuje zrušenie hodnotiacej správy za rok 2011 v jej konečnom znení zmenenom rozhodnutiami menovacieho úradu (ďalej len „MO“) Európskeho parlamentu z 18. júla 2012 a 29. januára 2013 (ďalej len „hodnotiaca správa 2011“)

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. CW znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Voľná úvaha hodnotiteľov – Posúdenia a poznámky uvedené v hodnotiacej správe – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Hodnotiaca správa obsahujúca negatívne poznámky, ktoré však nie sú voči úradníkovi hanlivé – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

1.      Podľa ustanovení príručky vedúceho tímu vydanej generálnym riaditeľstvom Parlamentu „Tlmočenie a konferencie“ sa musia všetky významné incidenty a osobitné problémy, ktoré sa vyskytnú počas misie, oznámiť generálnemu riaditeľovi, riaditeľom a vedúcim útvarov. Táto povinnosť podať administratíve správu o ťažkostiach, ktoré sa vyskytli, bola zavedená preto, aby administratíva mohla prijať opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu týchto významných incidentov a osobitných problémov v budúcnosti.

S prihliadnutím na znenie a cieľ tohto interného pravidla, sa menovací orgán nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v hodnotiacej správe domnieval, na jednej strane, že problém, s ktorým sa počas misie stretol tím, ktorého vedúcou bola žalobkyňa, bol významným incidentom alebo osobitným problémom v zmysle uvedeného interného pravidla, a na druhej strane, že ako taký mal byť tento incident oznámený v „Team Leader Report“ bez ohľadu na skutočnosť, že ju bolo možné vyriešiť na mieste alebo že mohla byť posúdená ako technický problém. Okrem toho sa menovací orgán nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia ani tým, že sa napriek tomu, že žalobkyňa ako vedúca tímu ústne informovala svojho vedúceho útvaru o pracovných podmienkach nezodpovedajúcich príslušným európskym technickým normám, domnieval, že sa tým žalobkyňa nezbavila svojej povinnosti oznámiť daný incident vo svojej „Team Leader Report“ predkladanej svojmu generálnemu riaditeľovi.

Navyše, hoci vedúci tímu môže byť oprávnený požadovať, aby bol oboznámený s internými pravidlami, menovací orgán sa vzhľadom na kontext a obsah korešpondencie medzi žalobkyňou a vedúcim útvaru, mohol domnievať, že žalobkyňa prispela k negatívnej atmosfére v útvare bez toho, aby sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

Napokon vzhľadom na voľnú úvahu, ktorú má menovací orgán pri organizácii svojich služieb, neprináleží ani úradníkovi alebo zamestnancovi, a napokon ani súdu Únie, určovať metódu komunikácie medzi vedúcim a členmi jeho útvaru, ktorú treba uprednostniť. V každom prípade je úradník alebo zamestnanec povinný byť k dispozícii na stretnutie so svojím hierarchicky nadriadeným, keď ho tento nadriadený pozve na stretnutie. Za týchto okolností a vzhľadom na to, že negatívna poznámka v hodnotiacej správe sa obmedzila na želanie, aby žalobkyňa zlepšila svoju komunikáciu a svoju vnímavosť voči pokynom, nie je vôbec namieste konštatovať, že táto poznámka je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením.

(pozri body 81 – 83, 104, 123 a 125)

2.      Pokiaľ otázka psychického obťažovania, ktoré žalobkyňa údajne utrpela, nie je predmetom žaloby, súd Únie nemôže mať výhrady voči negatívnej poznámke v hodnotiacej správe na základe tvrdení o psychickom obťažovaní, ktorému mala byť žalobkyňa vystavená. V konaní o takejto žalobe sa teda uvedený súd môže obmedziť na preskúmanie otázky, či je sporná hodnotiaca správa postihnutá zjavne neprávnym posúdením, pokiaľ ide o negatívnu poznámku.

Pokiaľ sa žalobkyňa opiera o údajné obťažovanie, ktorého mala byť obeťou počas roka, v ktorom bola vypracovaná jej hodnotiaca správa, aby preukázala zneužitie právomoci, potom treba uviesť, na jednej strane, že otázka jej obťažovania nie je predmetom žaloby a na druhej strane, že negatívne poznámky, zohľadňované samostatne v kontexte tejto správy, svojím obsahom neprekračujú hranicu hanlivej alebo zraňujúcej kritiky samotnej osoby dotknutej žalobkyne.

(pozri body 121 a 129)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok N/Parlament, F‑26/09, EU:F:2010:17, bod 86