ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
zo 16. decembra 2015 (*)
„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Hovädzie a teľacie mäso – Ovčie a kozie mäso – Tabak – Článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 – Článok 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005 – Článok 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 796/2004“
Vo veci T‑241/13,
Helénska republika, v zastúpení: I. Chalkias, S. Papaïoannou a A. Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Marcoulli a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/123/EÚ z 26. februára 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 67, s. 20), v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 14. júla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 29. novembra 2010 v nadväznosti na vyšetrovanie prebiehajúce od 17. do 20. apríla 2007, zaregistrované pod spisovou značkou NAC/2007/004, Európska komisia oznámila Helénskej republike svoj zámer vylúčiť z financovania Európskou úniou niektoré výdavky, ktoré tento členský štát vynaložil v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v rozpočtových rokoch 2007, 2008 a 2009 (roky podania žiadosti 2006 a 2007).
2 Výdavky Helénskej republiky boli vynaložené na základe článku 69 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci SPP a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).
3 Dňa 3. januára 2011 Helénska republika podala žiadosť o začatie konania na zmierenie stanovísk oboch strán v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní SPP (Ú. v. EÚ L 209, s. 1).
4 Dňa 19. apríla 2011 zmierovací orgán vydal svoje stanovisko pod spisovou značkou 11/GR/467.
5 Komisia 23. júla 2012 oznámila Helénskej republike svoje konečné stanovisko (ďalej len „konečné stanovisko“).
6 Dňa 15. októbra 2012 Komisia vydala súhrnnú správu o výsledkoch kontrol Komisie vykonaných v rámci konania o overení súladu v súlade s článkom 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní SPP (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414) a článkom 31 nariadenia č. 1290/2005, ktorá bola doručená členským štátom (ďalej len „súhrnná správa“).
7 Vykonávacím rozhodnutím 2013/123/EÚ z 26. februára 2013 (Ú. v. EÚ L 67, s. 20, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo prijaté v nadväznosti na konanie o overení súladu, uplatnené na základe článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999, a pokiaľ ide o výdavky vynaložené po 16. októbri 2006, na základe článku 31 nariadenia č. 1290/2005, Komisia vylúčila z financovania Úniou niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) z dôvodu ich nesúladu s pravidlami Únie.
8 Komisia v tomto rozhodnutí vylúčila z financovania Úniou najmä výdavky vo výške 3 686 189,20 eura vyplatené platobnými agentúrami v odvetví hovädzieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a tabaku za rozpočtové roky 2007, 2008 a 2009 (roky podania žiadosti 2006 a 2007) a deklarované v rámci Záručnej sekcie (EPUZF) alebo (EPZF) (ďalej len pre všetky „Fond“) z dôvodu ich nesúladu s pravidlami Únie.
Konanie a návrhy účastníkov konania
9 Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. apríla 2013 podala túto žalobu.
10 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 1. júla 2013 bola táto vec pridelená šiestej komore. Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 27. septembra 2013 táto vec pridelená.
11 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 3. februára 2015 bola táto vec opätovne pridelená šiestej komore a novému sudcovi spravodajcovi.
12 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.
13 Dňa 27. mája 2015 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 boli účastníci konania požiadaní odpovedať na niektoré otázky. Účastníci konania vyhoveli tejto žiadosti v stanovených lehotách.
14 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 14. júla 2015.
15 Helénska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka v súlade s tým, čo je uvedené v žalobe,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.
Právny stav
17 Helénska republika uvádza na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa v podstate zakladá na porušení článku 69 nariadenia č. 1782/2003 a článku 31 nariadenia č. 1290/2005, pokiaľ ide o vylúčené výdavky v odvetví hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa. Druhý žalobný dôvod sa v podstate zakladá na porušení článku 23 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 141, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), na nesprávnom posúdení skutkových okolností, na nedostatočnom a protichodnom odôvodnení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o vylúčené výdavky v odvetví tabaku.
18 Na úvod treba uviesť, ako vyplýva aj z písomností účastníkov konania, že Helénska republika namieta proti napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu, v akom Komisia vylúčila z financovania Úniou výdavky vyplatené gréckymi platobnými agentúrami pre odvetvie hovädzieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a tabaku za rozpočtové roky 2007, 2008 a 2009 (roky podania žiadosti 2006 a 2007), a to v celkovej výške 3 686 189,20 eura.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 69 nariadenia č. 1782/2003 a článku 31 nariadenia č. 1290/2005, pokiaľ ide o vylúčené výdavky v odvetví hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa
19 Prvý žalobný dôvod spočíva v podstate na dvoch častiach. V prvej časti Helénska republika poukazuje na porušenie článku 69 nariadenia č. 1782/2003. V druhej časti Helénska republika uvádza porušenie článku 31 nariadenia č. 1290/2005.
O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 69 nariadenia č. 1782/2003
20 Helénska republika tvrdí, že členské štáty majú rozšírené právomoci na prijatie opatrení týkajúcich sa financovania SPP stanovených nariadením č. 1782/2003. Článok 69 uvedeného nariadenia tomu zodpovedá, keď stanovuje, že členské štáty si môžu ponechať až 10 % celkovej výšky pomoci zodpovedajúcej každému odvetviu výrobkov, aby bola poskytnutá dodatočná platba v rovnakom odvetví pre zvláštne druhy poľnohospodárskej činnosti. Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, len on má právomoc na základe značne rozšírenej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje, určiť výrobcov výrobkov osobitných odvetví, ktorým bude poskytnutá daná pomoc, ako aj stanoviť osobitné podmienky a spôsoby týkajúce sa poskytnutia tejto dodatočnej platby. Z toho dôvodu prípadné pochybenie členského štátu súvisiace s nenáležitou formou alebo konaním pri uplatnení článku 69 nariadenia č. 1782/2003, ktoré v prejednávanej veci konštatovala Komisia, nemôže svojou povahou viesť k finančnej oprave. Helénska republika spochybňuje najmä skutočnosť, že nesplnenia povinnosti, ku ktorým dospela Komisia, by mohli narušiť ciele sledované článkom 69 nariadenia č. 1782/2003.
21 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza Helénska republika.
22 Treba pripomenúť, že konanie o zúčtovaní výdavkov, ktoré predložili členské štáty ako výdavky financované z Fondu, má za cieľ zistiť najmä skutočné vynaloženie výdavkov a ich správnosť. Komisia je navyše v konaní o overení súladu povinná uplatniť finančnú opravu, ak výdavky, pre ktoré sa požaduje financovanie, neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, pričom takáto finančná oprava má zabrániť zaťažovaniu Fondu výdavkami, ktoré neslúžili na financovanie cieľa sledovaného predmetnou právnou úpravou Únie [pozri rozsudok z 10. júla 2014, Grécko/Komisia, T‑376/12, Zb. (Výňatky), EU:T:2014:623, bod 163 a citovanú judikatúru].
23 Okrem toho je potrebné uviesť, že cieľom nariadenia č. 1782/2003 je umožniť prechod z podpory výroby na podporu výrobcu postupným znižovaním priamych platieb a zavedením oddeleného režimu podpory príjmu dosiahnutého vo výrobe, a to konkrétne jednotnej platby stanovenej na základe predchádzajúcich nárokov počas referenčného obdobia, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárov Únie. Zavedenie systému priamej platby je súčasťou novej SPP, ktorej jedným z hlavných cieľov je racionalizácia a zjednodušenie relevantných pravidiel Únie pri realizácii väčšej decentralizácie vykonávania politík, pričom členským štátom a ich regiónom sa ponechá väčšia miera voľnej úvahy (rozsudok z 19. septembra 2013, Panellinios Syndesmos Viomichanion Metapoiisis Kapnou, C‑373/11, Zb., EU:C:2013:567, body 17 a 18).
24 Hlava III nariadenia č. 1782/2003 zahŕňa pravidlá týkajúce sa režimu jednotnej platby. Poľnohospodári, ktorým sa poskytla platba počas referenčného obdobia v rámci aspoň jedného z režimov podpory uvedených v prílohe VI nariadenia č. 1782/2003, majú nárok na pomoc vypočítanú na základe poskytnutej referenčnej sumy pre každého poľnohospodára z ročného priemeru za toto obdobie, z celkových platieb poskytnutých v rámci týchto režimov. Celková výška referenčných čiastok nemôže byť vyššia než vnútroštátny strop stanovený pre každý členský štát v prílohe VIII toho istého nariadenia.
25 Samotná kapitola 5 hlavy III nariadenia č. 1782/2003 obsahuje ustanovenia, ktoré dávajú členským štátom možnosť sa rozhodnúť najmä čiastočne uplatniť režim jednotnej platby. Členské štáty si môžu tak ponechať niektoré priame platby súvisiace s výrobou.
26 Článok 69 nariadenia č. 1782/2003 je súčasťou týchto ustanovení. Stanovuje, že členské štáty si môžu ponechať až 10 % zložky vnútroštátnych stropov každého odvetvia uvedeného v prílohe VI toho istého nariadenia a vyplatiť na ročnom základe dodatočnú platbu poľnohospodárom v odvetví alebo v odvetviach, ktorých sa týka uvedené opatrenie. Táto dodatočná platba sa poskytuje pre osobitné druhy poľnohospodárskej činnosti, ktoré sú dôležité na ochranu či zlepšenie životného prostredia alebo pre zlepšenie kvality a uvádzania poľnohospodárskych produktov na trh.
27 Podmienky poskytnutia dodatočnej platby stanovenej článkom 69 nariadenia č. 1782/2003 Komisia definovala v článku 48 nariadenia (ES) č. 795/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 141, s. 1; Mim. vyd. 03/044, s. 226).
28 V prejednávanej veci, ako vyplýva zo súhrnnej správy, Komisia, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa, poukázala na nedostatky v kľúčových kontrolách a tiež vo vedľajších kontrolách. Komisia okrem toho konštatovala, že kritériá oprávnenosti na získanie pomoci boli po roku podania žiadosti 2006 zmenené, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa, a stanovené oneskorene v prípade rokov podania žiadosti 2006 a 2007, pokiaľ ide o odvetvie ovčieho a kozieho mäsa. Tieto nedostatky viedli k uplatneniu paušálnych finančných opráv za hospodárske roky 2007, 2008 a 2009, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa, ako aj dôkladnej finančnej opravy za hospodársky rok 2007, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa.
29 Helénska republika nespochybňuje skutkové zistenia Komisie, ktoré uviedla v súhrnnej správe. V podstate po prvé tvrdí, že v rámci uplatňovania článku 69 nariadenia č. 1782/2003 disponuje určitou mierou flexibility, a po druhé, že konštatované nedostatky nenarušili ciele sledované uvedeným článkom 69.
30 V prvom rade treba uviesť, že cieľom dodatočnej platby stanovenej článkom 69 nariadenia č. 1782/2003 je jednak podnietiť poľnohospodárov, aby dodržiavali požiadavky týkajúce sa zlepšenia kvality ich výrobkov a ochrany životného prostredia, a to v podobe odmeny za ich lepšie prispôsobenie sa novým požiadavkám SPP, a jednak zmierniť dosah, ktorý má na niektoré sektory výrobkov prechod z režimu priamych platieb na režim jednotnej platby (rozsudok Panellinios Syndesmos Viomichanion Metapoiisis Kapnou, už citovaný v bode 23 vyššie, EU:C:2013:567, bod 47).
31 V tomto kontexte článok 69 nariadenia č. 1782/2003 priznáva všetkým členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, aby v rámci reformy SPP vykonali dodatočné platby. Oprávnenie priznané členským štátom je však striktne vymedzené a podlieha sérii materiálnych a procesných podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Panellinios Syndesmos Viomichanion Metapoiisis Kapnou, už citovaný v bode 23 vyššie, EU:C:2013:567, body 23 a 29).
32 Konkrétne článok 48 ods. 6 nariadenia č. 795/2004, na ktorý osobitne poukazuje súhrnná správa, pokiaľ ide odvetvia hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa (body 11.2.1.2 a 11.2.1.3 súhrnnej správy), stanovuje:
„Dotknuté členské štáty oznámia presné údaje o platbe, ktorú hodlajú poskytnúť, a to najmä pokiaľ ide o nárokovateľnosť, podmienky a dotknuté sektory najneskôr do 1. augusta roku, ktorý predchádza uplatňovaniu schémy jednotných platieb.
Všetky zmeny týkajúce sa oznámenia uvedeného v prvom pododseku sa vykonajú najneskôr do 1. augusta príslušného roku a budú sa vzťahovať na nasledujúci rok. Bezodkladne sa oznámia Komisii spolu s objektívnymi kritériami, ktorými sú takéto zmeny zdôvodnené. Jednako členský štát nemôže pozmeniť ani dotknuté sektory, ani percento odvodu.“
33 Táto povinnosť umožňuje Komisii byť informovaná o podmienkach oprávnenosti, o ktorých rozhodli členské štáty. Umožňuje tiež zaručiť, že dotknuté hospodárske subjekty pred začiatkom roka podania žiadosti budú oboznámené s podmienkami, ktoré im umožnia prístup k dodatočnej platbe stanovenej článkom 69 nariadenia č. 1782/2003. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom uvedenej dodatočnej platby je najmä podnietiť poľnohospodárov, aby dodržiavali požiadavky týkajúce sa zlepšenia kvality ich výrobkov a ochrany životného prostredia, a to v podobe odmeny za ich lepšie prispôsobenie sa novým požiadavkám SPP. Toto podnecovanie k dodatočnej platbe môže byť účinné len vtedy, ak dotknutí poľnohospodári poznajú podmienky oprávnenosti na určitý rok podania žiadosti ešte pred začiatkom uvedeného roka a nie sú neskôr zmenené. V prejednávanej veci pritom nijaká skutočnosť neumožňuje domnievať sa, že dotknutí poľnohospodári odvetvia ovčieho a kozieho mäsa poznali načas podmienky oprávnenosti na roky podania žiadosti 2006 a 2007, ako to uviedol zmierovací orgán v bode 6.3 svojej správy. Okrem toho, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa, podmienky oprávnenosti boli zmenené po skončení roka podania žiadosti 2006.
34 Navyše treba uviesť, že Komisia okrem nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z článku 48 ods. 6 nariadenia č. 795/2004 konštatovala nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol a zároveň vedľajších kontrol predovšetkým na základe článku 23 ods. 1, článku 25 a článku 28 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 796/2004, ako aj bodu 1 C a bodu 4 A prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 (Ú. v. EÚ L 171, s. 90), ako boli uplatniteľné v čase skutkových okolností.
35 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že členské štáty sú povinné vykonávať všetky administratívne kontroly a kontroly na mieste, ktoré umožnia zabezpečiť riadne dodržiavanie hmotnoprávnych a procesných podmienok na poskytnutie pomoci. Ak organizovanie takýchto kontrol chýba alebo ich zavedenie členským štátom vykazuje nedostatky, takže vyvstávajú pochybnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie týchto podmienok, Komisia môže odôvodnene neuznať niektoré výdavky vynaložené členským štátom (rozsudky z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia, C‑8/88, Zb., EU:C:1990:241, body 20 a 21; zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, C‑468/02, EU:C:2005:221, bod 36, a z 30. septembra 2009, Portugalsko/Komisia, T‑183/06, EU:T:2009:370, bod 31).
36 Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti vyúčtovania výdavkov, Komisia musí odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým konštatuje neuskutočnenie kontrol alebo nedostatky pri ich zavedení daným členským štátom. Komisia však nie je povinná v plnom rozsahu preukázať nedostatky v kontrolách, ktoré vykonali vnútroštátne správne orgány, alebo nesprávnosť nimi predložených čísel, ale len existenciu vážnej a opodstatnenej pochybnosti týkajúcej sa týchto kontrol alebo čísel. Samotný daný členský štát nemôže vyvrátiť zistenia Komisie bez tvrdení, ktoré sú podložené dôkazom o spoľahlivosti a funkčnosti kontrolného systému. Ak sa mu teda nepodarí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne, majú tieto zistenia za následok vznik vážnych pochybností týkajúcich sa vytvorenia primeraného a účinného systému opatrení pre dohľad a kontrolu. Dôvodom tohto uľahčenia dôkaznej povinnosti Komisie je, že členský štát má lepšiu možnosť zhromaždiť a overiť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov európskych poľnohospodárskych fondov, a preto mu prináleží, aby predložil čo najpodrobnejší a úplný dôkaz o skutočnom stave svojich kontrol a číselných údajov a prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudky z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C‑247/98, Zb., EU:C:2001:4, body 7 až 9; zo 6. marca 2001, Holandsko/Komisia, C‑278/98, Zb., EU:C:2001:124, body 39 až 41, a z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C‑300/02, Zb., EU:C:2005:103, body 33 až 36).
37 V prejednávanej veci treba uviesť, že nedostatkami, ktoré konštatovala Komisia v súvislosti s kľúčovými kontrolami a vedľajšími kontrolami, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa, sú dôkazy o existencii vážnej a opodstatnenej pochybnosti, ktorú Komisia preukázala v súvislosti so všetkými administratívnymi kontrolami a kontrolami na mieste, ktoré mala Helénska republika zaviesť, aby sa uistila, že hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky poskytnutia pomoci boli riadne dodržané. Okrem toho treba konštatovať, že Helénska republika pred Všeobecným súdom nespochybňuje nedostatky konštatované Komisiou, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa. Na základe nijakej skutočnosti nemožno preto spochybniť rozhodnutie Komisie neuznať niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou. Navyše treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, ju miera flexibility, ktorou disponuje v rámci článku 69 nariadenia č. 1782/2003, v podstate nezbavuje povinností, ktorými je viazaná, a to najmä povinnosti zabezpečiť dodržiavanie podmienok poskytnutia dotknutej dodatočnej platby, ktorá sa účtuje Fondu.
38 V druhom rade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, nesplnenia povinností, ktoré v prejednávanej veci konštatovala Komisia, mali nevyhnutne vplyv na ciele sledované článkom 69 nariadenia č. 1782/2003. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že dotknutí poľnohospodári neboli načas informovaní o podmienkach poskytnutia dodatočnej platby, v dôsledku čoho bola iniciatívna úloha, ktorú sleduje článok 69 nariadenia č. 1782/2003, zmarená. Okrem toho na základe nedostatkov konštatovaných Komisiou v súvislosti s kľúčovými kontrolami a vedľajšími kontrolami sa nemožno uistiť, že dodatočné platby účtované Fondu skutočne zodpovedajú cieľom sledovaným článkom 69 nariadenia č. 1782/2003. Napokon v každom prípade treba zdôrazniť, že nedostatky, na ktoré poukázala Komisia, spočívajú najmä na oneskorenom oznámení maximálnej miery mikroflóry pre ovčie a kozie mlieko a na neskoršej zmene minimálneho počtu otelení na výrobcu, pokiaľ ide o hovädzie mäso. Ako to správne zdôrazňuje Komisia, tieto nedostatky sa pritom týkajú podmienok oprávnenosti, ktoré úzko súvisia s cieľmi sledovanými článkom 69 nariadenia č. 1782/2003.
39 Za týchto podmienok vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Komisia z právneho hľadiska mohla v prejednávanej veci rozhodnúť, že sa má na platby vykonané gréckymi platobnými agentúrami na základe článku 69 nariadenia č. 1782/2003 uplatniť finančná oprava, pokiaľ ide o odvetvie hovädzieho mäsa a ovčieho a kozieho mäsa.
40 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 31 nariadenia č. 1290/2005
41 Helénska republika uvádza, že jednou z podmienok stanovených článkom 31 nariadenia č. 1290/2005 na uplatnenie finančnej opravy je, že Fondu bola spôsobená ujma. V prejednávanej veci dodatočné platby stanovené článkom 69 nariadenia č. 1782/2003 pritom neboli poskytnuté navyše k vnútroštátnemu stropu priamych platieb, ale vyplývali zo zrážky, ktorá sa vzťahovala na výrobcov toho istého odvetvia. Tieto platby teda neboli pre Fondy ujmou, takže jedna z podmienok stanovených článkom 31 naradenia č. 1290/2005 nebola splnená. Finančná oprava uplatnená v prejednávanej veci totiž viedla k bezdôvodnému obohateniu Fondu, keďže 10 % stanovených článkom 69 nariadenia č. 1782/2003 bolo strhnutých poľnohospodárom, ktorí sú príjemcami priamej pomoci dotknutého sektora.
42 Komisia s tvrdeniami Helénskej republiky nesúhlasí.
43 Treba uviesť, že podľa článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, na ktoré Helénska republika v podstate poukazuje vo svojich písomnostiach:
„Komisia vyhodnotí čiastky, ktoré sa majú vylúčiť, najmä na základe závažnosti zaznamenaného nesúladu. Komisia zohľadňuje charakter a závažnosť porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Spoločenstvu.“
44 V prejednávanej veci stačí konštatovať, na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Helénska republika, že článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 nestanovuje podmienku, na základe ktorej musí byť každá oprava preukázaná skutočnou ujmou spôsobenou Fondu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. júla 2014, Grécko/Komisia, C‑71/13 P, EU:C:2014:2119, bod 21). Skutočnosť, že Helénska republika poukazuje na toto ustanovenie, nemôže teda spochybniť závery Komisie, ktoré spočívajú na nedostatku súladu vynaložených výdavkov s pravidlami Únie.
45 Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie Helénskej republiky spočívajúce v tom, že sa možno domnievať, že v prejednávanej veci dochádza k bezdôvodnému obohateniu zo strany Fondu. Ako to správne uvádza Komisia vo svojich písomnostiach, dodatočná platba poskytnutá na základe článku 69 nariadenia č. 1782/2003 je totiž financovaná zo strany Fondu. Skutočnosť, že sa vytvára 10 % rezerva stanovená v článku 69 nariadenia č. 1782/2003 znížením výšky jednotných platieb poskytnutých poľnohospodárom v dotknutom odvetví, nemôže totiž zmeniť tento záver. Tvrdenie Helénskej republiky je preto zjavne nedôvodné.
46 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
47 Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 nariadenia č. 796/2004, nesprávnom posúdení skutkových okolností, nedostatočnom a protichodnom odôvodnení a na skutkovom omyle, pokiaľ ide o vylúčené výdavky v odvetví tabaku
48 Druhý žalobný dôvod spočíva v podstate na dvoch častiach. V prvej časti Helénska republika poukazuje na porušenie článku 23 nariadenia č. 796/2004, nesprávne posúdenie skutkových okolností a nedostatočné a protichodné odôvodnenie. V druhej časti Helénska republika uvádza skutkový omyl.
O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 23 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, nesprávneho posúdenia skutkových okolností a nedostatočného a protichodného odôvodnenia
49 Helénska republika uvádza, že paušálna finančná oprava uplatnená Komisiou v odvetví tabaku spočíva najmä na neuskutočnení kontrol počas približne dvoch mesiacov v hospodárskom roku 2006. Článok 23 nariadenia č. 796/2004 pritom nestanovuje presnú lehotu na vykonanie kontrol na mieste, ale požaduje len, aby boli kontroly účinné. V odvetví tabaku sa kontroly na mieste môžu uskutočniť po septembri, teda po zbere tabakových listov, bez toho, aby došlo k narušeniu ich efektívnosti, čo Komisia počas konania pripustila. Odôvodnenie Komisie nemá nijakú oporu v právnej úprave. Navyše nie je dostatočne presné, pretože sa z neho nedá zistiť, prečo by mali byť dotknuté kontroly neúčinné. Toto odôvodnenie je tiež v rozpore so skutočnosťou, že Komisia počas konania pripustila, že kontroly boli účinné. V rámci svojej odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Helénska republika zdôrazňuje, že existuje zjavný rozpor medzi odôvodnením prijatým v konečnom stanovisku a odôvodnením prijatým v súhrnnej správe.
50 Komisia uvádza, že prijala vysvetlenia, ktoré jej poskytla Helénska republika v súvislosti s oneskorením uskutočnenia kontrol na mieste. Toto oneskorenie nie je dôvodom na finančnú opravu v odvetví tabaku, ako vyplývalo z konečného stanoviska Komisie. Vykonaná finančná oprava spočívala na opomenutí konštatovanom v rámci kľúčových kontrol v spracovateľských odvetviach v rokoch 2006 a 2007, ktoré sú predmetom druhej výhrady. Komisia v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uvádza, že „nesúlad“, ktorý by sa mohol zdať medzi konečným stanoviskom a súhrnnou správou, „zjavne vyplýva z pochybenia alebo neistoty autora súhrnnej správy, pokiaľ ide o ‚závažnosť‘ opomenutia vzniknutého neuskutočnením kontrol“. Komisia však uvádza, že tento „nesúlad“ nemal vplyv na finančnú opravu uplatnenú v prejednávanej veci. Komisia odvolaním sa na dokument č. VI/5330/97, nazvaný „Usmernenia týkajúce sa výpočtu finančných dôsledkov pri príprave vyúčtovania výdavkov zo Záručnej sekcie EPUZF“ (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“), tvrdí, že v prejednávanej veci samotné opomenutie súvisiace „s neuskutočnením kľúčových kontrol v spracovateľských podnikov v rokoch 2006 a 2007“, ktoré bolo konštatované aj v súhrnnej správe, je dôvodom na finančnú opravu „vo výške 5 %“. V dôsledku toho by zohľadnenie alebo nezohľadnenie ďalšieho opomenutia neviedlo k zmene finančnej opravy, ktorá bola nakoniec uplatnená.
51 Na úvod treba uviesť, ako to potvrdili aj účastníci konania vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, že súhrnná správa bola odovzdaná členským štátom v rámci výboru fondov, teraz výbor poľnohospodárskych fondov. Odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti spresňuje, že „v súvislosti s prípadmi, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, Komisia v súhrnnej správe oznámila členským štátom vyhodnotenie súm, ktoré treba vylúčiť z dôvodu ich nesúladu s pravidlami… [Ú]nie“. Komisia okrem toho na úvod súhrnnej správy uvádza, že „každé rozhodnutie je doložené súhrnnou správou vykonaných šetrení, ktorá umožní zhodnotiť, či sa s členskými štátmi zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o prijaté závery“. Súhrnná správa je teda dôležitý dokument na porozumenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie bolo prijaté na jej základe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2011, Luxembursko/Komisia, T‑232/08, EU:T:2011:751, bod 12).
52 V prejednávanej veci treba uviesť, ako vyplýva zo strany 74 súhrnnej správy, že Komisia sa rozhodla uplatniť voči Helénskej republike paušálnu finančnú opravu v odvetví tabaku z dôvodu dvoch nedostatkov v kľúčových kontrolách, a to z dôvodu „obdobia bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“ a „nedostatku kľúčových kontrol v spracovateľských podnikoch v rokoch 2006 a 2007“.
53 Ako vyplýva z bodu 4.3 konečného stanoviska, nedostatok súvisiaci s „obdobím bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“, už však nebol súčasťou nedostatkov, ku ktorým dospela Komisia.
54 Okrem toho bod 2.4 konečného stanoviska pod názvom „Obdobie bez uskutočnenia kontrol“ obsahuje štvrtý odsek, ktorý spresňuje, že Komisia, pokiaľ ide o odvetvie tabaku, súhlasí, že dotknuté obdobie bez uskutočnenia kontrol vyplýva z nedostatku riadenia, ktorý nemal podstatný negatívny vplyv na efektívnosť kontrol na mieste. Tento štvrtý odsek bol vyňatý z rovnakého bodu v súhrnnej správe, a to z bodu 11.2.5.4.
55 Medzi odôvodnením konečného stanoviska a súhrnnej správy existuje teda zjavný nesúlad, čo aj Komisia v podstate pripustila v rámci svojej odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania. Súhrnná správa je takisto v rozpore so skutočnosťou, že Komisia prijala, ako to uvádza vo svojich písomnostiach, vysvetlenia Helénskej republiky v rámci administratívneho konania v súvislosti s dotknutým nedostatkom.
56 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že nesúlad v odôvodnení rozhodnutia je porušením povinnosti vyplývajúcej z článku 296 ZFEÚ v tom zmysle, že môže narušiť platnosť dotknutého aktu, ak sa preukáže, že pre tento rozpor nemôže ten, komu je tento akt určený, poznať úplne alebo sčasti skutočné dôvody rozhodnutia, a že na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo sčasti právne nepodložený (pozri rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T‑424/05, EU:T:2009:49, bod 67 a citovanú judikatúru).
57 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o žalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatňovania, alebo zneužitia právomocí. Článok 264 ZFEÚ stanovuje, že ak je žaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Všeobecný súd teda v žiadnom prípade nemôžu nahradiť svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora napadnutého aktu (pozri rozsudok z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia, C‑246/11 P, EU:C:2013:118, bod 85 a citovanú judikatúru).
58 Po prvé treba uviesť, že zo znenia súhrnnej správy nie je možné zistiť, či uvedenie nedostatku súvisiaceho s „obdobím bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“ v tejto správe vyplýva len z vecnej nesprávnosti alebo úmyslu Komisie nakoniec tento nedostatok zohľadniť, hoci sa zdalo, že prijala vysvetlenia Helénskej republiky v rámci administratívneho konania. Na jednej strane k doplneniu tejto zmienky o nedostatku totiž došlo súbežne so stiahnutím stanoviska Komisie vyjadreného v jej konečnom stanovisku, podľa ktorého dotknutý nedostatok nemal podstatný negatívny vplyv na efektívnosť kontrol na mieste. Na druhej strane samotná Komisia vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania pripustila, že daný nesúlad „zjavne vyplýva z omylu alebo neistoty autora súhrnnej správy, pokiaľ ide o ‚závažnosť‘ opomenutia vzniknutého neuskutočnením kontrol“. Komisia teda prijala dve rozdielne stanoviská na to, aby vysvetlila zmienku o nedostatku súvisiaceho s „obdobím bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“ v súhrnnej správe. Helénska republika sa preto ocitla v situácií, keď musela postupovať na základe domnienok, aby mohla porozumieť, prečo dotknutý nedostatok bol uvedený v súhrnnej správe, hoci sa už nenachádzal v konečnom stanovisku, a zistiť, či tento nedostatok bol v konečnom dôsledku zohľadnený na stanovenie finančnej opravy a prípadne, aký bol jeho vplyv na výšku uvedenej opravy. Navyše treba uviesť, že Helénska republika v rámci svojej žaloby podanej na Všeobecnom súde dôkladne rozpracovala tvrdenia, aby preukázala, že Komisia konštatovaním dotknutého nedostatku pochybila.
59 Po druhé podľa dokumentu č. VI/5330/97, na ktorý sa odvoláva Komisia, „pokiaľ ten istý systém preukazuje viacero nedostatkov, paušálne sadzby opravy nie sú kumulatívne, pretože za ukazovateľa rizík, ktorý predstavuje kontrolný systém ako celok, sa považuje najzávažnejší nedostatok“ (dokument č. VI/5330/97, s. 13). Táto časť dokumentu č. VI/5330/97 je uvedená v súhrnnej správe. Pokiaľ ide o odvetvie tabaku, Komisia dodáva, že: „pre rok podania žiadosti 2007 preto platí, že ak sa zistí jeden alebo viacero nedostatkov kľúčových kontrol, ako aj nedostatky vedľajších kontrol, riziko, ktoré tieto kontroly predstavujú pre fondy, je vyvážené finančnou opravou zodpovedajúcou (jednému alebo viacerým) nedostatkom kľúčových kontrol“.
60 V tejto súvislosti treba najprv zdôrazniť, že príslušná časť dokumentu č. VI/5330/97 bola uvedená v súhrnnej správe len na spochybnenie vplyvu nedostatkov vedľajších kontrol na výšku uplatnenej paušálnej opravy, ako to preukazuje použitie výrazu „preto“.
61 Ďalej treba uviesť, že príslušná časť súhrnnej správy opäť obsahuje nesúlad v odôvodnení v porovnaní s konečným stanoviskom, čo Komisia pripustila na pojednávaní. Zatiaľ čo súhrnná správa uvádza „rok podania žiadosti 2007“, konečné stanovisko uvádza „roky podania žiadosti 2006 a 2007“. Treba zdôrazniť, že nesúlad v odôvodnení, na ktorý poukazuje Helénska republika, sa týka roku podania žiadosti 2006. Treba tiež uviesť, že názov súhrnnej správy týkajúcej sa odvetvia tabaku obsahuje túto vetu: „Zmena finančnej opravy navrhnutá pre rok podania žiadosti 2006“. Rok podania žiadosti 2006 však nie je zahrnutý v dôvodoch súhrnnej správy, na ktorých spočíva finančná oprava. Tieto jednotlivé skutočnosti dodávajú odôvodneniu, ktoré je už aj tak rozporuplné, určitú nejasnosť.
62 Napokon a za predpokladu, že nedostatok týkajúci sa „neuskutočnenia kľúčových kontrol v spracovateľských podnikoch v rokoch 2006 a 2007“ by mohol odôvodňovať finančnú opravu „vo výške 5 %“, ako to tvrdí Komisia, zo znenia súhrnnej správy nie je možné zistiť, či tento nedostatok Komisia v prejednávanej veci zohľadnila na účely stanovenia výšky finančnej opravy v súvislosti s rokom podania žaloby 2006, alebo či Komisia skôr zohľadnila nedostatok v súvislosti s „obdobím bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“, pokiaľ nezohľadnila oba nedostatky. V prvom rade súhrnná správa totiž nejednoznačne uvádza, že finančná oprava zodpovedá „jednému alebo viacerým“ nedostatkom kľúčových kontrol (súhrnná správa, s. 74). V druhom rade treba uviesť, že súhrnná správa v časti týkajúcej sa „hlavných konštatovaní“ (bod 11.2.1 súhrnnej správy) a „všeobecných poznámok“ (bod 11.2.1.1 súhrnnej správy) obsahuje oddiel týkajúci sa nedostatkov konštatovaných „v plánovaní kontrol na mieste“ v odvetví hovädzieho mäsa a ovčieho mäsa a v odvetví „tabaku“. Komisia v tomto oddiele uvádza, že „oneskorené uskutočnenie kontrol na mieste v roku 2006 (približne dva mesiace po uplynutí lehoty na podanie žiadostí) viedlo k obdobiu bez uskutočnenia kontrol a v dôsledku toho sa narušila efektívnosť všetkých kontrolných systémov“. Toto konštatovanie je prevzaté v časti súhrnnej správy nazvanej „Konečné stanovisko Komisie“ (bod 11.2.5 súhrnnej správy), kde je uvedené, že Komisia „trvá na tom, že oneskorené uskutočnenie kontrol na mieste (približne dva mesiace po uplynutí lehoty na podanie žiadostí) viedlo k obdobiu bez uskutočnenia kontrol a že sa narušila efektívnosť všetkých kontrolných systémov a predstavovalo to riziko pre fondy“. Z týchto skutočností vyplýva, na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia najmä na pojednávaní, že nemožno tvrdiť, že nedostatok v súvislosti s „obdobím bez uskutočnenia kontrol (približne dva mesiace) v roku 2006“ bol vnímaný ako vedľajší, či zanedbateľný, a že len nedostatok týkajúci sa „neuskutočnenia kľúčových kontrol v spracovateľských podnikoch v rokoch 2006 a 2007“ bol zohľadnený na stanovenie výšky finančnej opravy pre rok podania žiadosti 2006.
63 Z týchto úvah vyplýva, že nesúlad v odôvodnení, ktorý existuje medzi súhrnnou správou a ostatnými relevantnými dokumentmi administratívneho konania, ku ktorému sa pripájajú ďalšie nepresnosti alebo rozpory v odôvodnení v uvedenej správe, nedáva Helénskej republike možnosť poznať skutočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s uplatnenou finančnou opravou pre platby týkajúce sa roku podania žiadosti 2006 v odvetví tabaku.
64 Treba preto vyhovieť prvej časti druhého žalobného dôvodu a na tomto základe zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou v odvetví tabaku pre rok podania žiadosti 2006.
O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa skutkového omylu
65 Helénska republika uvádza, že paušálna finančná oprava uplatnená Komisiou v odvetví tabaku spočíva tiež na nedostatku kľúčových kontrol v tabakových spracovateľských podnikoch. Konkrétne sa Komisia domnievala, že kontrolný systém zavedený Gréckom nie je úplne v súlade s článkom 38 nariadenia č. 796/2004 a ustanoveniami článku 33 ods. 3 toho istého nariadenia týkajúcimi sa kontrol. Proces kontroly dodatočných platieb v odvetví tabaku totiž v širokej miere upravujú viaceré vnútroštátne ustanovenia, ktoré Helénska republika demonštrovala vo svojich písomnostiach. Tieto ustanovenia, ktoré sa údajne dôsledne dodržiavajú, preukazujú, že systém zavedený Gréckom je v súlade s právnou úpravou Únie. Posúdenie Komisie spočíva teda na skutkovom omyle. Helénska republika dodáva, že článok 33c ods. 2 nariadenia č. 796/2004 uvedený Komisiou sa netýka platieb, ktoré upravuje článok 69 nariadenia č. 1782/2003. Okrem toho Helénska republika odvolaním sa na dve ďalšie rozhodnutia Komisie, ktorými sa z financovania Úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi, vo svojej replike tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Napokon Helénska republika nesúhlasí s tvrdeniami Komisie, podľa ktorých vnútroštátne opatrenia kontroly neboli v danom období v účinnosti.
66 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza Helénska republika.
67 Na úvod treba uviesť, že nedostatok týkajúci sa „neuskutočnenia kľúčových kontrol v spracovateľských podnikoch“ súvisí s platbami uskutočnenými v odvetví tabaku za roky podania žiadosti 2006 a 2007. Je potrebné tiež uviesť, že prvej časti druhého žalobného dôvodu bolo vyhovené a že napadnuté rozhodnutie sa musí zamietnuť v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou v oblasti tabaku za rok podania žiadosti 2006. Vzhľadom však na to, že toto zrušenie sa týka len roku podania žiadosti 2006, Helénska republika si zachováva záujem na preskúmaní týchto tvrdení Všeobecným súdom, pokiaľ ide o platby uskutočnené za rok podania žiadosti 2007, ktorých finančná oprava spočíva výlučne na nedostatku v súvislosti s „neuskutočnením kľúčových kontrol v spracovateľských podnikoch“.
68 Podľa článku 33c ods. 2 nariadenia č. 796/2004, ktorý sa uplatňuje na dodatočné platby na základe článku 38 toho istého nariadenia, kontroly „počas prvého spracovania a trhovej prípravy tabaku“ zahŕňajú najmä „kontroly zásob spracovateľského závodu“. Odsek 3 toho istého ustanovenia spresňuje, že „kontroly vyplývajúce z tohto článku sa musia podniknúť na mieste, kde sa spracúva surový tabak“.
69 V prejednávanej veci zo súhrnnej správy vyplýva, že podľa Komisie dodatočné overenia mali dopĺňať overenia, ktoré už boli uskutočnené v rámci kontrol pri dodaní tabaku, ako „kontrola zásob spracovateľského závodu“ (bod 11.2.1.4.3 súhrnnej správy).
70 Helénska republika Komisii potvrdila, že neuskutočnila v danej súvislosti „nijakú kontrolu“ predovšetkým preto, lebo tieto sú ekonomicky nákladné (bod 11.2.2.4 2 súhrnnej správy).
71 V tejto súvislosti stačí konštatovať, ako to pripustila Helénska republika v rámci administratívneho konania, že kontroly na mieste týkajúce sa zásob spracovateľských podnikov tabaku, neboli uskutočnené, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami nariadenia č. 796/2006. Na základe toho preto Komisia bola oprávnená uplatniť finančnú opravu.
72 Ostatné tvrdenia Helénskej republiky nemôžu spochybniť tento záver.
73 Pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorú poukazuje Helénska republika, že proces kontroly dodatočných platieb v odvetví tabaku v širokej miere upravujú viaceré vnútroštátne ustanovenia, nedá sa na jej základe preukázať, že kontroly na mieste týkajúce sa zásob spracovateľských podnikov tabaku boli skutočne uskutočnené.
74 Čo sa týka dokumentov priložených v prílohe 7 k žalobe, a za predpokladu, že boli predložené v rámci administratívneho konania, nedá sa podľa nich preukázať, že kontroly na mieste týkajúce sa zásob spracovateľských podnikov tabaku boli skutočne uskutočnené, ako to správne Komisia uvádza vo svojich písomnostiach. Ako navyše spresňuje Helénska republika, tieto dokumenty totiž pozostávajú: z troch žiadostí o certifikáciu prevzatého tabaku spolu so zodpovedajúcim podrobným stavom prevzatého tabaku a osvedčeniami o kontrole spracovaní vydanými riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo prefektúry Kavala (Grécko); zo žiadosti spracovateľského podniku predloženej Organismos pliromon kai elenchou koinotikon enischyseon prosanatolismou kai engyiseon (grécka platobná a kontrolná agentúra orientačnej a záručnej pomoci Spoločenstva), pokiaľ ide o prevzatie kúpeného tabaku spolu so zodpovedajúcim osvedčením tejto agentúry týkajúcim sa kontroly vstupu príslušného množstva, podrobného stavu dodaného tabaku a osvedčením prefektúry Kavala o kontrole spracovania; z čestných vyhlásení spracovateľského podniku týkajúcich sa dovozu tabaku z Bulharska spolu so zodpovedajúcimi výpismi z predaja zabaleného tabaku. Tieto dokumenty sa teda netýkajú kontrol na mieste zásob spracovateľských podnikov.
75 Napokon pokiaľ ide o uvedenie zásady ne bis in idem, pričom nie je potrebné skúmať prípustnosť tohto tvrdenia uvedeného v štádiu repliky, stačí konštatovať, že dve ďalšie rozhodnutia Komisie, ktorými sa vylučujú z financovania Úniou niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi, na ktoré sa odvoláva Helénska republika spoločne s ich jednotlivými súhrnnými správami, sa týkajú rokov podania žiadosti, režimov podpory alebo nedostatkov odlišných od nedostatkov v prejednávanej veci. Tvrdenie Helénskej republiky je preto zjavne nedôvodné.
76 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
O trovách
77 Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.
78 Keďže sa žalobe čiastočne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností veci bude rozhodnutie, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/123/EÚ z 26. februára 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), sa zrušuje v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou v odvetví tabaku pre rok podania žiadosti 2006.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia a Helénska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2015.
Podpisy