ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 14. decembra 2018 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Reforma služobného poriadku – Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 – Typy pracovných miest – Prechodné opatrenia týkajúce sa zaradenia do typov pracovných miest – Článok 31 prílohy XIII služobného poriadku – Asistenti v prechodnom období – Povýšenie podľa článku 45 služobného poriadku povolené iba pri služobnom postupe zodpovedajúcom typu obsadeného pracovného miesta – Prístup k typu pracovného miesta ,samostatný asistent‘ (AST 10) výlučne pri uplatnení postupu podľa článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku – Rovnosť zaobchádzania – Strata oprávnenosti na povýšenie do platovej triedy AST 10 – Legitímna dôvera“
Vo veci T‑525/16,
GQ, úradník Európskej komisie a ďalší úradníci Európskej komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe(1), v zastúpení: T. Bontinck a A. Guillerme, advokáti,
žalobcovia,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne J. Currall a G. Gattinara, neskôr G. Gattinara a C. Berardis‑Kayser, a nakoniec G. Gattinara a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európsky parlament, v zastúpení: pôvodne M. Dean a N. Chemaï, neskôr J. Steele, L. Deneys a J. Van Pottelberge, splnomocnení zástupcovia,
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: pôvodne M. Bauer a E. Rebasti, neskôr M. Bauer a R. Meyer, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí Komisie, na základe ktorých menovací orgán tejto inštitúcie zaradil žalobcov na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ s následkom straty, s účinnosťou k 1. januáru 2014, ich oprávnenosti na povýšenie do vyššej platovej triedy, tak ako boli potvrdené rozhodnutím uvedeného orgánu z 3. júla 2014 o zamietnutí sťažností podaných žalobcami medzi 11. a 28. marcom 2014,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia P. Nihoul a J. Svenningsen (spravodajca),
tajomník: M. Marescaux, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. októbra 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 GQ a sedem ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, sú úradníkmi Európskej komisie vo funkčnej skupine asistentov (AST) platovej triedy AST 9.
2 Z oddielu A prílohy I Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v jeho znení uplatniteľnom od 1. mája 2004 do 31. decembra 2013 (ďalej len „služobný poriadok z roku 2004“) vyplýva, že úradníci vo funkčnej skupine asistentov zaradení v súlade s článkom 5 daného služobného poriadku mohli postúpiť z platovej triedy AST 1 do platovej triedy AST 11 povýšením podľa článku 45 tohto služobného poriadku, ktorého postup vedúci k „vymenovan[iu] úradníka do nasledujúcej vyššej platovej triedy vo funkčnej skupine, do ktorej patrí“, „sa vykonáva výhradne výberom spomedzi úradníkov, ktorí odpracovali aspoň dva roky vo svojej platovej triede, po vyhodnotení porovnateľných zásluh úradníkov, ktorí spĺňajú požiadavky na povýšenie“. Za účinnosti tohto služobného poriadku tak úradník zastávajúci miesto asistenta platovej triedy AST 9 mal podľa článku 45 tohto služobného poriadku spôsobilosť na povýšenie do platovej triedy AST 10 a potom do platovej triedy AST 11.
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 15), nadobudlo účinnosť 1. novembra 2013. Odôvodnenia 17, 18 a 19 tohto nariadenia znejú:
„(17) Rada požiadala Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila príslušné návrhy k článku 5 ods. 4, prílohe I oddiele A a článku 45 ods. 1 služobného poriadku s cieľom ustanoviť jednoznačné prepojenie medzi zodpovednosťou a platovou triedou a na účely kladenia väčšieho dôrazu na stupeň zodpovednosti pri porovnávaní zásluh v súvislosti s povýšením.
(18) Berúc do úvahy túto požiadavku je vhodné, aby povýšenie do vyššej platovej triedy bolo podmienené osobnou angažovanosťou, zlepšovaním zručností a schopností a vykonávaním povinností, ktorých význam odôvodňuje vymenovanie úradníka do tejto vyššej platovej triedy.
(19) Služobný postup vo funkčných skupinách AD a AST by sa mal reštrukturalizovať takým spôsobom, aby boli najvyššie platové triedy vyhradené pre obmedzený počet úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa. Administrátori preto môžu postúpiť iba do platovej triedy AD 12, pokiaľ nie sú vymenovaní na osobitné pracovné miesto nad touto platovou triedou, a platové triedy AD 13 a 14 by mali byť vyhradené pre zamestnancov, ktorých postavenie nesie významnú zodpovednosť. Podobne môžu byť úradníci v platovej triede AST 9 povýšení do platovej triedy AST 10 len v súlade s postupom ustanoveným v článku 4 a v článku 29 ods. 1 služobného poriadku.“
4 Článok 5 ods. 4 služobného poriadku úradníkov v znení uplatniteľnom od 1. januára 2014 (ďalej len „nový služobný poriadok“ alebo „služobný poriadok“) stanovuje:
„Tabuľka, v ktorej sú uvedené typy pracovných miest, sa nachádza v prílohe I oddiele A [nového služobného poriadku]. Podľa tejto tabuľky môže menovací orgán každej inštitúcie po porade s Výborom pre služobný poriadok podrobnejšie vymedziť povinnosti a právomoci spojené s každým typom pracovného miesta.“
5 Z bodu 2 oddielu A prílohy I nového služobného poriadku s názvom „Typy pracovných miest v každej funkčnej skupine, ako je stanovené v článku 5 ods. 4“, vyplýva, že pokiaľ ide o funkčnú skupinu AST:
– novovymenovaní úradníci na typ pracovného miesta „asistent“ môžu postúpiť z platovej triedy AST 1 do platovej triedy AST 9,
– novovymenovaní úradníci na typ pracovného miesta „samostatný asistent“ môžu postúpiť z platovej triedy AST 10 do platovej triedy AST 11.
6 Podľa bodu 2 oddielu A nového služobného poriadku „asistent“ „vykonáva administratívne, technické alebo vzdelávacie činnosti, ktoré si vyžadujú určitý stupeň samostatnosti, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel a predpisov alebo všeobecných pokynov, alebo zastáva funkciu osobného asistenta člena inštitúcie, vedúceho kabinetu člena alebo (zástupcu) generálneho riaditeľa alebo vyššieho vedúceho pracovníka rovnocenného postavenia“. „Samostatný asistent“ vykonáva „administratívne, technické alebo vzdelávacie činnosti, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň samostatnosti, a nesie významnú zodpovednosť, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov, plnenie rozpočtu alebo politickú koordináciu“.
7 Článok 45 služobného poriadku z roku 2004 bol okrem toho zmenený dodaním nasledujúcej vety do znenia tohto ustanovenia nachádzajúceho sa v novom služobnom poriadku: „Pokiaľ sa neuplatňuje postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1 [služobného poriadku], úradníci môžu byť povýšení, len ak zastávajú funkciu, ktorá zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu“.
8 V rámci prechodných opatrení, ktoré sú predmetom prílohy XIII nového služobného poriadku, článok 31 tejto prílohy stanovuje:
„1. Odchylne od prílohy I oddielu A bodu 2 sa na úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere, uplatňuje nasledujúca tabuľka typov pracovných miest vo funkčnej skupine AST:
Samostatný asistent v prechodnom období | AST 10 – AST 11 |
Asistent v prechodnom období | AST 1 – AST 9 |
Administratívny asistent v prechodnom období | AST 1 – AST 7 |
Pomocný zamestnanec v prechodnom období | AST 1 – AST 5 |
2. S účinnosťou od 1. januára 2014 menovací orgán zaradí úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere vo funkčnej skupine AST, do jednotlivých typov pracovných miest takto:
a) úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AST 10 alebo AST 11, sú zaradení na pracovné miesto typu [,]samostatný asistent v prechodnom období[‘];
b) úradníci, na ktorých sa nevzťahuje písmeno a) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie B, alebo ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalých kategórií C alebo D a stali sa členmi funkčnej skupiny AST bez obmedzenia, a tiež úradníci skupiny AST prijatí od 1. mája 2004, sú zaradení na pracovné miesto typu [,]asistent v prechodnom období[‘];
c) úradníci, na ktorých sa nevzťahujú písmená a) a b) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie C, sú zaradení na pracovné miesto typu [,]administratívny asistent v prechodnom období[‘];
d) úradníci, na ktorých sa nevzťahujú písmená a) a b) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie D, sú zaradení na pracovné miesto typu [,]pomocný zamestnanec v prechodnom období[‘].
3. Priradenie k typu pracovného miesta je platné dovtedy, kým úradník nie je priradený do novej funkcie, ktorá zodpovedá inému typu pracovného miesta. Administratívni asistenti v prechodnom období a pomocní zamestnanci v prechodnom období môžu byť priradení na pracovné miesto typu asistenta, ako je vymedzené v prílohe I oddiele A, iba v súlade s postupom stanoveným v článku 4 a v článku 29 ods. 1 služobného poriadku. Povýšenie je možné len v rámci služobných postupov zodpovedajúcich jednotlivým typom pracovných miest uvedených v odseku 1.
…“
9 Komisia prijala 16. decembra 2013 rozhodnutie C(2013) 8968 v konečnom znení, ktorým sa vydávajú všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 45 nového služobného poriadku, uverejnené v Administratívnych informáciách č. 55‑2013 z 19. decembra 2013. Podľa článku 3 druhej zarážky týchto všeobecných vykonávacích ustanovení „úradníkovi môže byť vydané rozhodnutie o povýšení [len] ak“ „v dobe, keď začne povyšovanie… je zaradený na pracovné miesto, ktoré zodpovedá jednému z typov pracovných miest pre platovú triedu, do ktorej môže byť povýšený, uvedených v prílohe I oddiele A, v článku 30 ods. 1 alebo v článku 31 ods. 1 prílohy XIII [nového] služobného poriadku“.
10 V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti opatrení uvedených v bodoch 3 až 9 vyššie 1. januára 2014 boli žalobcovia zaradení na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“, čo znamenalo, že ich služobný postup bol vymedzený medzi platovými triedami AST 1 a AST 9. Menovací orgán Komisie (ďalej len „MO“) teda zmenil v informačnom systéme pre správu personálu nazývanom „SysPer 2“ (ďalej len „SysPer 2“) osobné spisy žalobcov tak, že v nich uviedol, že zastávali daný typ pracovného miesta, s následkom, že s účinnosťou od 1. januára 2014 už nemali oprávnenosť na povýšenie do vyššej platovej triedy AST 10.
11 V období medzi 11. a 28. marcom 2014 podal každý zo žalobcov podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť proti rozhodnutiam MO, vo všeobecnosti, ako aj individuálne, smerujúcim k zablokovaniu akéhokoľvek povýšenia žalobcov do platovej triedy AST 10 v rámci každoročného povyšovania stanoveného v článku 45 služobného poriadku.
12 MO rozhodnutiami z 3. júla 2014 formulovanými rovnako zamietol sťažnosti žalobcov.
Konanie a návrhy účastníkov konania
13 Návrhom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu Európskej únie 17. októbra 2014 a zapísaným pod číslom F‑111/14 podali žalobcovia predmetnú žalobu.
14 Rozhodnutím z 26. novembra 2014 predseda tretej komory Súdu pre verejnú službu po vypočutí účastníkov konania rozhodol prerušiť konanie, až kým rozhodnutia ukončujúce konania vo veciach U4U a i./Parlament a Rada (T‑17/14) a USFSPEI/Parlament a Rada (T‑75/14) nenadobudnú právoplatnosť.
15 Dňa 10. decembra 2014 a 20. januára 2015 podali Rada Európskej únie a Európsky parlament na základe článku 86 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. V tejto súvislosti im bolo oznámené, že o ich návrhoch sa rozhodne, keď sa bude pokračovať v konaní.
16 Podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2016/1192 zo 6. júla 2016 o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni v sporoch medzi Európskou úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd (Ú. v. EÚ L 200, 2016, s. 137) sa táto vec preniesla na Všeobecný súd v stave, v akom sa nachádzala k 31. augustu 2016, a musí sa už prejednávať v súlade s Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu. Táto vec tak bola zapísaná do registra pod číslom T‑525/16 a pridelená prvej komore.
17 V nadväznosti na vyhlásenie rozsudku z 15. septembra 2016, U4U a i./Parlament a Rada (T‑17/14, neuverejnený, EU:T:2016:489) a neskôr rozsudku zo 16. novembra 2017, USFSPEI/Parlament a Rada (T‑75/14, EU:T:2017:813) a na konštatovanie, že nedošlo k podaniu odvolania proti týmto rozhodnutiam v lehote stanovenej v článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, sa v prejednávanej veci ďalej pokračovalo a Komisia bola vyzvaná, aby predložila vyjadrenie k žalobe, čo urobila v stanovenej lehote, a to 15. apríla 2018.
18 Rozhodnutím zo 17. apríla 2018 bolo Parlamentu a Rade povolené podľa článku 144 rokovacieho poriadku vstúpiť do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Komisie.
19 Európsky parlament a Rada predložili 29. a 30. mája 2018 svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania, ku ktorým hlavní účastníci konania nepredložili pripomienky.
20 Dňa 30. mája 2018 podali žalobcovia repliku v rámci druhého kola vyjadrení, ktoré bolo povolené Všeobecným súdom.
21 V nadväznosti na podanie návrhu vo veci GM a i./Komisia (T‑539/16) na spojenie tejto veci s prejednávanou vecou boli účastníci konania vypočutí v tejto súvislosti a nevzniesli v tomto smere žiadnu námietku.
22 Po podaní dupliky 18. júla 2018 sa písomná časť konania ukončila.
23 Rozhodnutím z 28. júna 2018 po vypočutí účastníkov konania bola prejednávaná vec spojená s vecami T‑526/16 (FZ a i./Komisia) a T‑540/16 (FZ a i./Komisia) na účely ústnej časti konania.
24 Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 17. októbra 2018. Všeobecný súd vyzval Komisiu počas pojednávania, aby v lehote dvoch týždňov predložila niektoré informácie o aktuálnom služobnom postavení žalobcov. Po odpovedi Komisie z 31. októbra 2018 a pripomienkach žalobcov z 13. novembra 2018 sa ústna časť konania ukončila.
25 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– v prvom rade
– určil protiprávnosť článku 45 a prílohy I nového služobného poriadku, ako aj príslušných prechodných ustanovení,
– zrušil rozhodnutia MO, vo všeobecnosti, ako aj individuálne, o blokovaní akejkoľvek možnosti povýšenia žalobcov, úradníkov na úrovni platovej triedy AST 9, v rámci každoročného povyšovania v roku 2014,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania,
– subsidiárne
– zrušil rozhodnutia menovacieho orgánu, vo všeobecnosti, ako aj individuálne, o blokovaní akejkoľvek možnosti povýšenia žalobcov, úradníkov na úrovni platovej triedy AST 9, v rámci každoročného povyšovania v roku 2014,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
27 Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol „tvrdenia účastníkov konania, ktorými sa snažia dosiahnuť neuplatniteľnosť článku 45 [nového] služobného poriadku“.
28 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti žaloby
29 Komisia na úvod zdôrazňuje, dospejúc k záveru o prípustnosti žaloby, že žaloba sa v skutočnosti týka iba rozhodnutí MO o zaradení žalobcov na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ s účinnosťou od 1. januára 2014, a že z tohto hľadiska daný akt, ktorý im spôsobil ujmu, bol predmetom ich sťažností podaných v lehotách stanovených v služobnom poriadku.
30 Vzhľadom na to, že existencia aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti každej žaloby, ktorú podajú úradníci proti inštitúcii, ku ktorej patria, za okolností prejednávanej veci treba v prvom rade určiť, ktoré akty chcú žalobcovia napadnúť prostredníctvom predmetnej žaloby, a posúdiť, či tieto akty predstavujú akty, ktoré im spôsobujú ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2017, HN/ Komisia, T‑588/16, neuverejnený, EU:T:2017:292, bod 39, a uznesenie zo 16. júla 2015, FG/Komisia, F‑20/15, EU:F:2015:93, bod 43).
31 V tejto súvislosti, na rozdiel od prípadu úradníkov zamestnaných na pracovnom mieste administrátor, ktorí mohli byť zaradení do rôznych typov pracovných miest, ako napríklad na miesto „samostatný administrátor v prechodnom období“, „administrátor v prechodnom období“, „administrátor“, „poradca alebo rovnocenná pozícia“ alebo „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2017, HN/ Komisia, T‑588/16, neuverejnený, EU:T:2017:292, bod 40, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 43), MO nemal v prejednávanej veci inú možnosť než zaradiť úradníkov, ktorí k 31. decembru 2013 zastávali asistentské miesto platovej triedy AST 9, na jediný typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ stanovený článkom 31 ods. 2 písm. b) prílohy XIII nového služobného poriadku.
32 Ako však zdôrazňuje Komisia, aj keď MO iba uplatňuje ustanovenia služobného poriadku, ktoré nedávno nadobudli účinnosť, rozhodnutie, ktorým boli tieto ustanovenia prvýkrát uplatnené, môže byť považované za akt spôsobujúci ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 1985, Agostini a i./Komisia, 233/83, EU:C:1985:291, bod 13, a z 20. júla 2017, Barnett a Mogensen/Komisa, T‑148/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:539, bod 47).
33 Hoci boli rozhodnutia MO o zaradení žalobcov na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ s účinnosťou od 1. januára 2014 prijaté s ohľadom na znenie článku 31 ods. 2 prílohy XIII nového služobného poriadku, vo viazanej právomoci, tieto rozhodnutia, ktoré sa prejavili zápisom o zaradení žalobcov na tento typ pracovného miesta v ich príslušných osobných spisoch v systéme SysPer 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), im spôsobujú ujmu, pretože majú za následok stratu ich spôsobilosti na povýšenie do platovej triedy AST 10 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2017, HN/ Komisia, T‑588/16, neuverejnený, EU:T:2017:292, bod 42 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 45). Okrem toho v každom prípade boli napadnuté prostredníctvom sťažností podaných v lehote troch mesiacov, v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku.
34 Za týchto podmienok treba prejednávanú žalobu vyhlásiť za prípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti napadnutým rozhodnutiam. Navyše vzhľadom na vyvíjajúci sa charakter konania pred podaním žaloby bude potrebné zohľadniť odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutiach o zamietnutí sťažností žalobcov, keďže toto odôvodnenie by sa malo zhodovať s odôvodnením napadnutých rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, EU:T:2009:485, body 58 a 59, a zo 16. januára 2018, SE/ Rada, T‑231/17, neuverejnený, EU:T:2018:3, bod 22).
O návrhoch podaných na účely určenia protiprávnosti niektorých ustanovení služobného poriadku
35 Pokiaľ ide o návrhy smerujúce k tomu, aby Všeobecný súd určil protiprávnosť článku 45 nového služobného poriadku a príslušných prechodných ustanovení, treba pripomenúť, že úradník alebo agent v rámci návrhov na zrušenie individuálneho rozhodnutia, ktoré sa ho týka, môže na základe článku 277 ZFEÚ namietať protiprávnosť všeobecne záväzného aktu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie prijaté. V zmysle tohto ustanovenia je totiž len súd Únie oprávnený konštatovať protiprávnosť všeobecne záväzného právneho aktu a vyvodiť dôsledky z neuplatniteľnosti, ktorá z toho vyplýva, pokiaľ ide o individuálny akt, ktorý bol pred ním napadnutý (rozsudok z 27. októbra 2016, ECB /Cerafogli, T‑787/14 P, EU:T:2016:633, bod 49).
36 Konštatovanie protiprávnosti súdom Únie v súlade s ustanoveniami článku 277 ZFEÚ však nemá účinok erga omnes, pretože, hoci má za následok protiprávnosť napadnutého individuálneho aktu, ponecháva však všeobecne záväzný právny akt v právnom poriadku bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť ostatných aktov, ktoré boli prijaté na jeho základe a ktoré neboli napadnuté žalobou v stanovenej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 1974, Kortner a i./Rada a i., 15/73 až 33/73, 52/73, 53/73, 57/73 až 109/73, 116/73, 117/73, 123/73, 132/73 a 135/73 až 137/73, EU:C:1974:16, body 37 a 38, a z 27. októbra 2016, ECB/Cerafogli, T‑787/14 P, EU:T:2016:633, bod 53).
37 Z toho vyplýva, že v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu je súd Únie oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, na ktorom je napadnutý akt založený. Nie je však oprávnený na takéto určenie vo výroku svojich rozsudkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2009, Ramaekers‑Jørgensen/Commission, F‑74/08, EU:F:2009:142, bod 37).
38 Ako správne tvrdí Komisia, návrhy smerujúce k tomu, aby Všeobecný súd konštatoval protiprávnosť článku 45 a prílohy I nového služobného poriadku, ako aj príslušných prechodných ustanovení, treba z tohto dôvodu vyhlásiť za zjavne neprípustné vzhľadom na to, že nepatria pod námietku protiprávnosti podanú podľa článku 277 ZFEÚ na dosiahnutie zrušenia napadnutých rozhodnutí.
O návrhoch na zrušenie
39 Žalobcovia na podporu svojich návrhov na zrušenie uvádzajú v prvom rade dva žalobné dôvody založené po prvé na protiprávnosti článku 45 a prílohy I nového služobného poriadku a po druhé na protiprávnosti týchto ustanovení z dôvodu absencie prechodných ustanovení o náhrade pri strate oprávnenosti na povýšenie úradníkov platovej triedy AST 9. Subsidiárne vznášajú ďalšie dva žalobné dôvody, prvý týkajúci sa porušenia daného článku a existencie zjavne nesprávneho posúdenia a druhý týkajúci sa porušenia povinnosti odôvodnenia.
40 Komisia podporovaná Parlamentom a Radou navrhuje zamietnuť všetky žalobné dôvody ako nedôvodné.
O prvom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti článku 45 a prílohy I nového služobného poriadku
41 Podľa žalobcov úprava stanovená v novom služobnom poriadku, a to nemožnosť pre úradníkov platovej triedy AST 9 zaradených na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ dosiahnuť povýšenie do vyššej platovej triedy podľa článku 45 nového služobného poriadku, keďže títo úradníci nezastávajú typ pracovného miesta zakladajúci nárok na dosiahnutie platovej triedy AST 10, porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, právo na služobný postup a zásadu proporcionality, ako aj povinnosť starostlivosti. V tomto kontexte sa domnievajú, že počas ich prijímania do zamestnania boli oprávnení na povýšenie až do platovej triedy AST 11 bez obmedzenia. Uvedený článok a príloha I nového služobného poriadku tým zasiahli do ich nadobudnutých práv. Namietajú preto protiprávnosť daných ustanovení.
42 Komisia podporovaná Parlamentom a Radou navrhuje zamietnuť námietku protiprávnosti ako nedôvodnú.
43 Tento žalobný dôvod sa skladá zo šiestich častí, ktoré treba preskúmať postupne.
– O prvej časti prvého žalobného dôvodu, ktorý sa týka porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a práva na služobný postup
44 Žalobcovia na podporu prvej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že s ohľadom na článok 5 ods. 5 služobného poriadku, podľa ktorého „rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí patria do rovnakej funkčnej skupiny“, normotvorca Únie porušil zásady rovnosti zaobchádzania a práva na služobný postup.
45 Žalobcovia sa na jednej strane domnievajú, že normotvorca Únie stanovením v článku 31 ods. 1 až 3 prílohy XIII nového služobného poriadku, ktorá obsahuje „prechodné opatrenia, uplatniteľné na úradníkov Únie“, že „povýšenie je možné [už] len v rámci služobných postupov zodpovedajúcich jednotlivým typom pracovných miest“, porušil zásady rovnosti zaobchádzania a práva na služobný postup tým, že zablokoval žalobcov na type pracovného miesta „asistent v prechodnom období“, ktoré im už neponúka možnosť povýšenia do platovej triedy AST 10, keďže táto trieda je vyhradená úradníkom zastávajúcim typ prechodného pracovného miesta „samostatný asistent v prechodnom období“, stanoveného v článku 31 ods. 1 tejto prílohy, alebo typ pracovného miesta novo definovaného v bode 2 oddielu A prílohy I nového služobného poriadku, „samostatný asistent“.
46 Na druhej strane normotvorca Únie tiež porušil zásady rovnosti zaobchádzania a práva na služobný postup tým, že sa rozhodol dodať do článku 45 nového služobného poriadku vetu, podľa ktorej „pokiaľ sa neuplatňuje postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1 [služobného poriadku], úradníci môžu byť povýšení, len ak zastávajú funkciu, ktorá zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu“.
47 Žalobcovia tvrdia, že sú predmetom nerovného zaobchádzania v porovnaní s asistentmi platových tried nižších než trieda AST 9, keďže tí môžu naďalej využiť mechanizmus povýšenia založený na porovnaní zásluh v priebehu času, zatiaľ čo v prípade žalobcov je povýšenie do platovej triedy AST 10 možné iba na základe postupu podľa článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku, ktorý neumožňuje získať povýšenie preukázaním zásluh dosiahnutých v priebehu času, pretože sa zakladá predovšetkým na hodnotení schopností úradníkov platovej triedy AST 9 preukazujúcich svoj záujem o vymenovanie na voľné miesto „samostatný asistent“.
48 Žalobcovia okrem toho uvádzajú, že zatiaľ čo asistenti z nižších platových tried AST 1 až AST 8 majú záruky týkajúce sa povýšenia vzhľadom na počet povýšení, ktorý musí MO v rámci inštitúcie každoročne schváliť, oni sú vystavení náhode, pokiaľ ide o počet voľných pracovných miest pre „samostatných asistentov“, ktoré sa MO každoročne rozhodne obsadiť podľa postupu stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku. Navyše v rámci postupu vymenovania na tieto pracovné miesta MO disponuje širšou mierou voľnej úvahy ako v rámci postupu povýšenia, najmä z dôvodu absencie zásahu spoločného výboru pre povýšenia. Žalobcovia dodávajú, že v rámci daného postupu vymenovania sa nachádzajú v konkurenčnom postavení nielen s ostatnými asistentmi Komisie, tak ako pri porovnávaní zásluh, ktoré sa robí pri postupe povýšenia, ale tiež s asistentmi z iných inštitúcií, čo zoslabuje ich šancu na povýšenie.
49 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právny vzťah medzi úradníkmi a administratívou má služobnú, a nie zmluvnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 1975, Gillet/ Komisia, 28/74, EU:C:1975:46, bod 4). Práva a povinnosti úradníkov môže normotvorca Únie kedykoľvek zmeniť, pričom v tejto súvislosti normy, ktorými sa menia a dopĺňajú ustanovenia právnych predpisov, akými sú nariadenia o zmene a doplnení služobného poriadku prijaté na základe článku 336 ZFEÚ, sa v zásade, ak nie je stanovené inak, uplatnia na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, okrem prípadov, ktoré vznikli a s konečnou platnosťou sa realizovali za platnosti predchádzajúceho pravidla a ktoré zakladajú nadobudnuté práva (rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, body 60 až 62, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 58).
50 Podľa judikatúry sa v kontexte reformy služobného poriadku právo považuje za nadobudnuté, ak okolnosť, na základe ktorej vzniklo, nastala pred legislatívnou zmenou, a nie je to tak v prípade práva, pri ktorom okolnosť vedúca k jeho vzniku nenastala počas platnosti právnej úpravy, ktorá bola zmenená. Ak teda, tak ako v prejednávanej veci, úradníci mali do momentu nadobudnutia účinnosti nového služobného poriadku len oprávnenosť na povýšenie a táto oprávnenosť bola podmienená rozhodnutím o povýšení do platovej triedy AST 10 vyplývajúcim z výkonu právomoci MO, ktoré tento orgán ešte neprijal, v danom prípade k 1. januáru 2014, títo úradníci sa nemôžu dovolávať nadobudnutého práva týkajúceho sa zachovania si oprávnenosti na toto povýšenie po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, body 63 až 65, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 59).
51 Úradníci sa navyše nemôžu odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery na účely namietania voči uplatneniu nového právneho ustanovenia najmä v oblasti, v ktorej normotvorca disponuje širokou mierou voľnej úvahy (rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, bod 91, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 60). Tvrdenia žalobcov týkajúce sa porušenia zásady legitímnej dôvery a ich údajných nadobudnutých práv, pokiaľ ide o oprávnenosť na povýšenie do platovej triedy AST 10, z dôvodu vymedzenia hornej hranice ich služobných postupov, o ktorom údajne rozhodol tento normotvorca a/alebo Komisia a vyplývajúceho z ich zaradenia na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“, preto treba zamietnuť.
52 Treba ďalej zdôrazniť, že so zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú normotvorcovi Únie sa tento mohol oprávnene domnievať, v odôvodnení 19 nariadenia č. 1023/2013 a v bode 2 oddielu A prílohy I nového služobného poriadku, že platové triedy AST 10 a AST 11 mali byť už vyhradené pre obmedzený počet úradníkov, v danom prípade iba pre asistentov nesúcich vysokú mieru zodpovednosti v zmysle tohto odôvodnenia, a to „významnú zodpovednosť, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov, plnenie rozpočtu alebo politickú koordináciu“.
53 Predovšetkým a na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, normotvorca Únie sa mohol domnievať, že prístup k pracovnému miestu platovej triedy AST 10 s názvom „samostatný asistent“ už nemal byť možný v rámci povýšenia podľa článku 45 služobného poriadku z roku 2004, ktorého postup smeruje podľa judikatúry k zmene služobného postupu úradníkov z dôvodu vynaloženého úsilia a zásluh preukázaných pri výkone ich povinností (rozsudky z 11. júla 2007, Konidaris/ Komisia, T‑93/03, EU:T:2007:209, bod 91, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 72), ale na základe postupu vymenovania stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku.
54 Tento postup obsadenia voľného pracovného miesta stanovený v článku 29 ods. 1 služobného poriadku totiž smeruje k hľadaniu, v záujme služby, úradníka danej inštitúcie alebo iných inštitúcií, ktorý by bol najvhodnejší na výkon funkcií spätých s pracovným miestom, ktoré sa má obsadiť. Z hľadiska cieľa normotvorcu Únie racionalizovať verejné výdavky a dosiahnuť koreláciu medzi funkciami a platovou triedou sa tento normotvorca mohol domnievať, že takýto postup mohol lepšie umožniť MO zveriť najvýznamnejšie funkcie na vysokej úrovni, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň samostatnosti, obmedzenému počtu úradníkov preukazujúcich najvhodnejšie odborné schopnosti, v danom prípade asistentom, ktorí môžu prevziať významnú zodpovednosť.
55 Okrem toho treba zdôrazniť, že MO disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii a vytváraní štruktúry svojich služieb, a teda miery zodpovednosti za úlohy, ktorú považuje za potrebnú zveriť svojim úradníkom a agentom (pozri rozsudok z 28. apríla 2017, HN/ Komisia, T‑588/16, neuverejnený, EU:T:2017:292, bod 81 a citovanú judikatúru), na základe čoho je slobodný, za kontroly rozpočtového orgánu, určiť a racionalizovať počet samostatných asistentov, ktorých skutočne potrebuje.
56 V tomto zmysle a na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, zmena služobného poriadku, pokiaľ ide o štruktúru služobného postupu asistentov, nie je v rozpore so zachovaním, v novom služobnom poriadku, článku 5 ods. 5, podľa ktorého „rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí patria do rovnakej funkčnej skupiny“. V novom služobnom poriadku sa totiž na všetkých asistentov, bez ohľadu na dátum ich prijatia do zamestnania alebo nástupu do funkcie, vzťahujú rovnaké podmienky služobného postupu, a to možný postup až do platovej triedy AST 9 na základe mechanizmu povýšenia stanoveného v článku 45 nového služobného poriadku, a povýšenie nad túto platovú triedu na účely výkonu funkcií vyžadujúcich zvýšenú mieru zodpovednosti, ako sú pracovné miesta typu „samostatný asistent“, sa uskutočňuje výlučne na základe postupu stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 nového služobného poriadku.
57 Pokiaľ ide o zásadu práva na služobný postup, treba ešte pripomenúť, že právo Únie výslovne nezakotvuje zásadu jednoty služobného postupu, ani zásadu služobného postupu. Naproti tomu judikatúra uznala zásadu oprávnenosti na služobný postup ako osobitnú formu zásady rovnosti zaobchádzania uplatniteľnú na úradníkov (rozsudok z 5. marca 2008, Toronjo Benitez/Komisia, F‑33/07, EU:F:2008:25, body 87 a 88, a uznesenie z 27. septembra 2011, Lübking a i./Komisia, F‑105/06, EU:F:2011:152, body 81 a 82).
58 V tejto súvislosti síce z článku 5 ods. 5 služobného poriadku vyplýva, že „rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí patria do rovnakej funkčnej skupiny“. Z článku 45 a z článku 31 ods. 3 prílohy XIII nového služobného poriadku, ktorého príloha má rovnakú právnu silu ako samotný služobný poriadok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2010, K omisia/Rada, C‑40/10, EU:C:2010:713, bod 61, a z 5. februára 2016, Barnett a Mogensen/Komisia, F‑56/15, EU:F:2016:11, bod 68) však vyplýva, že normotvorca Únie sa rozhodol, že od 1. januára 2014, „pokiaľ sa neuplatňuje postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1 [služobného poriadku], úradníci môžu byť povýšení, len ak zastávajú funkciu, ktorá zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A [služobného poriadku] pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu“ a že, inými slovami, „povýšenie je možné len v rámci služobných postupov zodpovedajúcich jednotlivým typom pracovných miest uvedených v odseku 1 [článku 31 prílohy XIII služobného poriadku]“.
59 Ako vyplýva z odôvodnenia 19 nariadenia č. 1023/2013, normotvorca Únie chcel pri uplatnení článku 5 ods. 5 služobného poriadku, ktorý vyžaduje „rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu“ pre všetkých asistentov, „reštrukturalizovať“ služobný postup asistentov tým, že pre nich stanoví dva nadväzujúce služobné postupy, prvý pre platové triedy AST 1 až AST 9 a druhý vyhradený iba pre asistentov nesúcich vysokú mieru zodpovednosti, umožňujúc im prístup k vyšším platovým triedam AST, a to AST 10 a AST 11.
60 Ako zdôrazňuje Rada, normotvorca Únie požiadavkou – pokiaľ sa neuplatní postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku – aby k povýšeniu úradníkov mohlo dôjsť iba v prípade, že zastávajú pracovné miesto, ktoré zodpovedá jednému z typov pracovných miest nasledujúcej vyššej platovej triedy, stanovil obmedzenie, ktoré je bez rozdielu uplatniteľné na všetky funkčné skupiny a v rámci týchto skupín na všetkých administrátorov a asistentov, a to bez ohľadu na dátum ich prijatia do zamestnania alebo nástupu do funkcie.
61 V každom prípade o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a uplatniteľnú v práve verejnej služby Únie ide iba vtedy, ak sa na dve kategórie osôb, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatňuje odlišné zaobchádzanie pri ich zaradení a ak takéto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Pri uplatnení tejto zásady sa v rámci preskúmania porovnávaných situácií musia zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré ich charakterizujú (rozsudok zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 65; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, bod 76, z 15. novembra 2011, Nolin/Komisia, T‑58/11 P, EU:T:2011:664, body 37 a 38).
62 Treba teda určiť, či úradníci platovej triedy AST 9 zaradení na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ sú v porovnateľnej situácii ako úradníci nižších platových tried, AST 1 až AST 8, ktorí môžu naďalej využívať povýšenie podľa článku 45 služobného poriadku.
63 V tomto zmysle treba pripomenúť, pokiaľ ide o asistentov v služobnom pomere k 31. decembru 2013, že MO disponoval, na rozdiel od toho, čo platilo, pokiaľ ide o administrátorov, voľnou úvahou, pokiaľ ide o typ pracovného miesta, na ktoré mali byť asistenti zaradení, iba pri asistentoch platovej triedy AST 1 až AST 7, ktorí mohli byť zaradení na typy prechodných pracovných miest, a to „pomocný zamestnanec v prechodnom období“ (AST 1 – AST 5) alebo „administratívny asistent v prechodnom období“ (AST 1 – AST 7) alebo „asistent v prechodnom období“ (AST 1 – AST 9). Naproti tomu, pokiaľ ide o takých úradníkov, akými sú žalobcovia, zastávajúcich typ pracovného miesta „asistent“ za účinnosti služobného poriadku z roku 2004 a ktorí boli zaradení do platovej triedy AST 9 k 31. decembru 2013, títo mohli byť zaradení iba na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“.
64 Pokiaľ ide o úradníkov asistentov platovej triedy AST 1 až AST 8, títo sa objektívne nenachádzajú v rovnakej situácii ako úradníci platovej triedy AST 9, keďže na rozdiel od nich a napriek tomu, že boli za účinnosti služobného poriadku z roku 2004 všetci zaradení na rovnaký typ pracovného miesta, ešte nedosiahli maximálnu platovú triedu stanovenú pre typ pracovného miesta, na ktoré sa snažia postúpiť.
65 Podľa judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania znamená, že všetci úradníci v tej istej platovej triede majú pri rovnakých zásluhách rovnaké vyhliadky na povýšenie do vyššej platovej triedy (pozri rozsudok zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 70 a citovanú judikatúru). Je teda v súlade s touto zásadou, že asistenti v prechodnom období alebo asistenti podliehajú všetci postupu povýšenia stanovenému v článku 45 služobného poriadku na dosiahnutie najvyššej platovej triedy ponúkanej týmito typmi pracovných miest a že po dosiahnutí tejto platovej triedy AST 9 budú všetci podliehať rovnakému postupu, v danom prípade tomu z článku 4 a článku 29 služobného poriadku, na účely povýšenia na pracovné miesto vyššej platovej triedy, v danom prípade platovej triedy AST 10, ktorých počet určí MO podľa svojich potrieb.
66 Všeobecný súd na doplnenie uvádza, že ani úradníci platovej triedy AST 9, ktorí boli takto povýšení do platovej triedy AST 10 v rámci vymenovania podľa článku 29 ods. 1 služobného poriadku, sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako úradníci, ktorí mali oprávnenosť na povýšenie do tejto platovej triedy AST 10 podľa článku 45 služobného poriadku z roku 2004 a ktorí stratili túto oprávnenosť z dôvodu voľby normotvorcu Únie vyhradiť v tejto súvislosti pracovné miesta asistentov platových tried AST 10 a AST 11 pre obmedzený počet úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa.
67 V každom prípade žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú, že k 31. decembru 2013 niesli zodpovednosť najvyššieho stupňa v zmysle odôvodnenia 19 nariadenia č. 1023/2013 alebo „významnú zodpovednosť, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov, plnenie rozpočtu alebo politickú koordináciu“ v zmysle bodu 2 oddielu A prílohy 1 nového služobného poriadku.
68 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu.
– O druhej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá je založená na porušení zásady proporcionality
69 Žalobcovia na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu uvádzajú, že zablokovanie ich služobných postupov v platovej triede AST 9, zavedené podľa nich novými ustanoveniami služobného poriadku, je neprimerané z hľadiska cieľa vyhláseného normotvorcom Únie vyhradiť najvyššie platové triedy obmedzenému počtu úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa. Na jednej strane je tento cieľ už splnený z dôvodu zablokovania, za účinnosti služobného poriadku z roku 2004, prístupu do platových tried AD 15 a AD 16 pre administrátorov, keďže tieto platové triedy boli vyhradené iba pre riaditeľov a generálnych riaditeľov. Na druhej strane opatrenie, o ktoré ide v prípade žalobcov, nemožno považovať za schopné dosiahnuť uvádzaný cieľ, keďže MO môže každoročne prehodnotiť počet platových tried, ktoré majú byť vyhradené pre úradníkov nesúcich zodpovednosť vysokej úrovne a tým neodôvodnene znížiť možnosti služobného postupu úradníkov z funkčnej skupiny asistentov.
70 V tomto smere treba pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. Čo sa týka súdneho preskúmania dodržiavania týchto podmienok, Súdny dvor priznal normotvorcovi Únie v rámci výkonu právomocí, ktorými disponuje, širokú mieru voľnej úvahy v oblastiach, kde si jeho konanie vyžaduje výber tak politickej, ako aj hospodárskej alebo sociálnej povahy, a povinnosť vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie. Nie je teda potrebné vedieť, či prijaté opatrenie v tejto oblasti bolo jediné alebo najlepšie možné. Keď totiž normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, čo je v prípade, keď prijíma na základe článku 336 ZFEÚ zmeny služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, iba zjavne neprimeraná povaha tohto opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia vzhľadom na zásadu proporcionality (rozsudok z 26. februára 2016, Bodson a i./EIB, T‑240/14 P, EU:T:2016:104, body 116 a117).
71 V prejednávanej veci sa zdá, že pokiaľ ide o ustanovenia reformy, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014 a o ktoré ide v prejednávanej veci, normotvorca Únie si určil za legitímny cieľ dosiahnuť, aby povýšenie do vyššej platovej triedy bolo podmienené osobnou angažovanosťou, zlepšením zručností a schopností, ako aj vykonávaním povinností, ktorých význam odôvodňuje vymenovanie úradníka do tejto vyššej platovej triedy.
72 Normotvorca Únie chcel totiž napraviť neuspokojivú situáciu konštatovanú v praxi v rámci verejnej služby Únie, teda že nemusel byť nevyhnutne preukázaný jasný vzťah medzi zodpovednosťou a platovou triedou úradníkov. V tejto súvislosti vyplýva, predovšetkým zo správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 30. marca 2011 o rovnocennosti medzi starým a novým systémom služobného postupu [KOM(2011)171 v konečnom znení], že „… systém služobného postupu [podľa služobného poriadku z roku 2004] m[ohol] mať väčší vplyv na štruktúru platov v rámci oddelení, než sa pôvodne predpokladalo“ a že „[bolo] napríklad možné, že vedúci oddelenia zarábal menej ako všetci jemu podriadení úradníci na jeho oddelení vrátane sekretára [a že] [v]edúci oddelení m[ohli] byť vymenovaní do triedy AD 9, zatiaľ čo administrátori m[ohli] dosiahnuť triedu AD 14 (ktorá je o päť tried vyššie, v porovnaní s len o jednou triedou vyššie v prípade predchádzajúceho služobného poriadku) a sekretári/administratívni pracovníci triedu AST 11 (ktorá je o dve triedy vyššie, než je trieda vedúcich oddelení pri ich nástupe do zamestnania)“.
73 Podľa normotvorcu Únie mal byť tak dôraz daný viac na úroveň zodpovednosti pri porovnávaní zásluh v rámci povýšenia. V konečnom dôsledku z nariadenia č. 1023/2013 jednoznačne vyplýva, že tento normotvorca chcel ukončiť možnosť ponúkanú služobným poriadkom z roku 2004, aby úradníci mohli byť priamo povýšení do najvyšších platových tried bez toho, aby bolo možné preukázať vzťah medzi zodpovednosťou, ktorú musia niesť, a zastávanou platovou triedou, čo mohlo mať za následok, že úradníci z kategórie asistentov dosiahli platové triedy AST 10 alebo AST 11 bez toho, aby museli niesť zodpovednosť najvyššieho stupňa alebo zvýšenú zodpovednosť.
74 S ohľadom na tento legitímny cieľ sa normotvorca Únie mohol domnievať, bez porušenia zásady proporcionality, že platové triedy AST 10 a AST 11 zakladajúce nárok na osobitne vysokú odmenu, ktorá je okrem toho rovnaká ako odmena úradníkov z funkčnej skupiny administrátorov platových tried AD 10 a AD 11, sú už vyhradené iba pre asistentov nesúcich vysokú zodpovednosť. Podobné opatrenie sa totiž zdá vhodné na nápravu konštatovaného chýbajúceho prepojenia medzi, na jednej strane, vyššou platovou triedou, do ktorej postúpili niektorí asistenti prostredníctvom mechanizmu povýšenia stanoveného v článku 45 služobného poriadku, ktorý je v podstate založený na dlhodobých zásluhách, a nie na spôsobilostiach a schopnostiach dotknutých osôb, a na druhej strane úrovňou zodpovednosti, ktorá im bola zverená a ktorá sa nemusela meniť v priebehu času.
75 Okolnosť uvádzaná žalobcami, že pokiaľ ide o funkčnú skupinu administrátorov, platové triedy AD 15 a AD 16 boli za účinnosti služobného poriadku z roku 2004 vyhradené len pre riaditeľov, nie je relevantná. Navyše treba uviesť, že v rámci reformy, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014, chcel normotvorca Únie vylúčiť prístup do najvyšších platových tried len na základe samotného mechanizmu povyšovania stanoveného v článku 45 nového služobného poriadku tak pre administrátorov, ktorí už nemôžu dosiahnuť platové triedy AD 13 a AD 14 týmto jednoduchým mechanizmom, ako aj pre „asistentov“ alebo „asistentov v prechodnom období“, pre ktorých je prístup jednoduchým povýšením do platových tried AST 10 a AST 11 už tiež vylúčený v prospech mechanizmu menovania‑povýšenia na typ pracovného miesta „samostatný asistent“ podľa postupu stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku.
76 Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
– O tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka porušenia zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti
77 Žalobcovia v rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu uvádzajú, že MO prijatím napadnutých rozhodnutí nedostatočne zohľadnil ich záujmy, porušiac tým zásadu riadnej správy vecí verejných, ako aj svoju povinnosť starostlivosti. Okrem toho kritizujú skutočnosť, že budú musieť byť znovu podrobení skúškam testujúcim ich spôsobilosť vykonávať funkcie „samostatného asistenta“, hoci nezmenili funkčnú skupinu, že MO ich už podrobil týmto skúškam spôsobilosti pri ich prijímaní do zamestnania a že preukázali svoje zásluhy v priebehu svojej kariéry.
78 Pokiaľ ide o žalobcami uvádzané porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti, treba konštatovať, že tieto zásady neumožňujú MO porušiť ustanovenia služobného poriadku prijaté normotvorcom Únie, ktoré sa ako také vzťahujú na tento orgán, ako aj na všetky ostatné menovacie orgány iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. Predovšetkým, povinnosť starostlivosti nemôže byť vykladaná v tom zmysle, že vyžaduje, aby bol MO povinný nahradiť stratu oprávnenosti na povýšenie do platovej triedy AST 10, o ktorej rozhodol daný normotvorca, internými opatreniami smerujúcimi k vytvoreniu väčšieho počtu miest pre „samostatných asistentov“ platových tried AST 10 a AST 11, pretože takýto postup by priviedol MO k tomu, že by konal proti vôli normotvorcu Únie znížením chceného pôsobenia opatrení, ktoré prijal v rámci reformy.
79 Z nariadenia č. 1023/2013 totiž jednoznačne vyplýva, že normotvorca Únie chcel urobiť koniec možnosti založenej služobným poriadkom z roku 2004, že úradníci mohli byť priamo povýšení do najvyšších platových tried bez toho, aby bolo možné preukázať vzťah medzi zodpovednosťou, ktorú nesú, a zastávanou platovou triedou, čo mohlo mať za následok, že úradníci kategórie asistentov dosiahli platové triedy AST 10 alebo AST 11 bez toho, aby museli niesť zodpovednosť najvyššieho stupňa alebo zvýšenú zodpovednosť.
80 MO mohol za týchto podmienok iba uplatniť ustanovenia služobného poriadku, keďže nemal žiadnu mieru voľnej úvahy pri svojich rozhodnutiach o zaradení žalobcov na typ pracovného miesta „asistent v prechodnom období“ podľa článku 31 ods. 2 prílohy XIII nového služobného poriadku.
81 Z tohto dôvodu, napriek ťažkostiam, na ktoré poukazujú žalobcovia v súvislosti s ich vyhliadkami, teraz obmedzenejšími, na prístup k pracovnému miestu v platovej triede AST 10 s ohľadom na prísnejšie a selektívnejšie pravidlá prístupu k typu pracovného miesta „samostatný asistent“, MO neprislúchalo mariť uplatňovanie nových ustanovení služobného poriadku v mene zásady riadnej správy vecí verejných alebo jeho povinnosti starostlivosti.
82 Z toho vyplýva, že tretiu časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
– O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka porušenia nadobudnutých práv
83 Žalobcovia na podporu štvrtej časti prvého žalobného dôvodu uvádzajú, že vylúčením možnosti ich povýšenia do platovej triedy AST 10 podľa postupu povýšenia stanoveného v článku 45 služobného poriadku normotvorca Únie porušil ich nadobudnuté práva na porovnanie ich zásluh so zásluhami všetkých úradníkov platovej triedy AST 9.
84 V tomto zmysle stačí pripomenúť, že pokiaľ tak ako v prejednávanej veci boli úradníci až do nadobudnutia účinnosti nového služobného poriadku iba spôsobilí na povýšenie a toto povýšenie záviselo od rozhodnutia o povýšení do platovej triedy AST 10 vyplývajúceho z právomoci MO, ktoré tento orgán ešte neprijal, v danom prípade k 1. januáru 2014, títo úradníci si nemôžu uplatňovať nadobudnuté právo na zachovanie možnosti na toto povýšenie po uvedenom dátume (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, body 63 až 65, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 59). Judikatúra rozvinutá v tejto súvislosti Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), ktorá sa netýka služobného poriadku, je irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2017, Arango Jaramillo a i./EIB, T‑482/16 RENV, EU:T:2017:901, neuverejnený, bod 113).
85 Okrem toho žalobcovia nemôžu platne tvrdiť, že vyhradenie prístupu do platovej triedy AST 10 pre osoby vybrané na základe postupu stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku s cieľom obsadenia budúcich pracovných miest „samostatní asistenti“ „zjavne porušuje základné podmienky zamestnania, ktoré mohli byť rozhodujúce na vstup a zotrvanie [v službe] inštitúcií“ Únie.
86 Podľa nového služobného poriadku totiž úradníci platovej triedy AST 9 nie sú zbavení prístupu do platovej triedy AST 10, ale musia iba, na účely dosiahnutia tejto platovej triedy, preukázať schopnosti požadované zo strany MO zodpovedajúce vysokej úrovni zodpovednosti očakávanej od držiteľov týchto pracovných miest. Nejde preto o zablokovanie ich služobných postupov, ale, ako tvrdí Rada, o zmenu v spôsobe umožňujúcom dosiahnuť povýšenie do platových tried AST 10 a AST 11, najvyšších z funkčnej skupiny asistentov, v danom prípade tak, že budú vybraní na obsadenie nového pracovného miesta, s ktorým sa spája skutočná vyššia zodpovednosť odôvodňujúca vyššiu úroveň odmeny. Žalobcovia sa teda stále môžu zúčastniť výberového konania podľa článku 4 a článku 29 služobného poriadku s cieľom obsadiť typ pracovného miesta „samostatný asistent“, ktoré im potom umožní znovu získať oprávnenosť na povýšenie do platovej triedy AST 10 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2017, HN/ Komisia, T‑588/16, neuverejnený, EU:T:2017:292, bod 86). To aj napokon žalobcovia urobili a šiestim z nich tento postup umožnil vymenovanie na pracovné miesto samostatného asistenta zakladajúce nárok na povýšenie do platových tried AST 10 a AST 11.
87 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť štvrtú časť prvého žalobného dôvodu.
– O piatej časti prvého žalobného dôvodu, ktorý sa týka porušenia sadzieb stanovených v článku 9 prílohy XIII a v oddiele B prílohy I nového služobného poriadku
88 V piatej časti prvého žalobného dôvodu žalobcovia uvádzajú, že nové ustanovenia služobného poriadku porušujú pravidlá a zásady uplatniteľné v oblasti sadzieb pri povýšení, tak ako sú stanovené v oddiele B prílohy I nového služobného poriadku a v článku 9 prílohy XIII služobného poriadku, pretože sa na nich tieto sadzby už nevzťahujú a z tohto dôvodu nemôžu počítať s povýšením do platovej triedy AST 10.
89 V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že táto argumentácia nemôže obstáť. Normotvorca Únie totiž s cieľom zabezpečiť užší vzťah medzi platovými triedami AST 10 alebo AST 11 a úrovňou zodpovednosti úradníkov z týchto platových tried vylúčil, aby sa prístup k týmto platovým triedam uskutočňoval len samotným mechanizmom povýšenia stanoveným v článku 45 služobného poriadku, ktorý predtým s istou automatickosťou zabezpečoval, že určitý počet asistentov platovej triedy AST 9 bude každoročne povýšený do platovej triedy AST 10 bez toho, aby museli niesť významnú zodpovednosť alebo zvýšenú zodpovednosť.
90 Pre normotvorcu Únie bolo teda logické stanoviť, že následkom toho počet pracovných miest „samostatný asistent“ platovej triedy AST 10 nebude za účinnosti nového služobného poriadku práve určený v závislosti od sadzieb uplatniteľných v rámci postupu povýšenia. Opatrenie prijaté v kontexte reformy služobného poriadku smerovalo totiž naopak k tomu, aby MO určil tento počet, mimochodom obmedzený, v závislosti od skutočných potrieb počtu zamestnancov na vysokej úrovni spomedzi funkčnej skupiny asistentov, a už nie automaticky.
91 Navyše, keďže vylúčenie uplatnenia postupu povýšenia stanoveného v článku 45 služobného poriadku na účely prístupu k platovej triede AST 10 nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, v prejednávanej veci nie je potrebné pýtať sa, či mechanizmy, ktoré sú zvyčajne uplatniteľné na postup povýšenia, mali byť rozšírené na postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku.
92 Navyše, na jednej strane súčasťou cieľa reformy služobného poriadku je obmedziť počet pracovných miest platových tried AST 10 a AST 11 na úradníkov, ktorí nesú významnú zodpovednosť, a to práve vyňatím týchto pracovných miest zo samého mechanizmu povýšenia.
93 Na druhej strane menovacím orgánom prislúcha určiť počet miest samostatných asistentov, ktorý potrebujú, profily schopností potrebných pre obsadenie týchto miest a okrem toho získať v tomto smere povolenie rozpočtového orgánu na účely vytvorenia týchto miest. Pokiaľ by sa normotvorca Únie rozhodol uložiť MO povinnosť každoročne vytvoriť určitý počet pracovných miest samostatných asistentov platovej triedy AST 10, malo by to nepriamo za následok opätovné zavedenie systému povýšenia, ktorý z jeho pohľadu neumožňoval zabezpečiť, aby bolo povýšenie do najvyšších platových tried, akými sú triedy AST 10 a AST 11, podmienené osobnou angažovanosťou, zlepšovaním zručností a schopností, ako aj nesením zvýšenej zodpovednosti.
94 Tieto úvahy platia a fortiori, pokiaľ ide o sadzby stanovené v oddiele B prílohy I služobného poriadku, ktoré, ako správne zdôrazňuje Komisia, sa mali v každom prípade uplatňovať iba do 30. apríla 2011.
95 Vzhľadom na vyššie uvedené treba piatu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.
– O šiestej časti prvého žalobného dôvodu, ktorý sa týka porušenia „dohody“ uzavretej medzi odborovými zväzmi a združeniami zamestnancov a Radou pri prijímaní predchádzajúcej reformy služobného poriadku
96 Žalobcovia v šiestej časti prvého žalobného dôvodu uvádzajú, že normotvorca Únie a Komisia prijatím nariadenia č. 1023/2013 na jednej strane porušili dohodu, ktorá bola uzavretá medzi Radou a odborovými zväzmi a združeniami zamestnancov (ďalej len „OZZ“) v rámci predchádzajúcej reformy služobného poriadku z roku 2004, a na druhej strane nesplnili svoju povinnosť spolupracovať s OZZ, a najmä povinnosť účinného konzultovania s OZZ tým, že im poskytnú potrebné informácie. Pokiaľ ide osobitne o blokovanie služobného postupu asistentov platovej triedy AST 9, žiaden dialóg sa nezačal a OZZ boli v konečnom dôsledku nedostatočne a zle informované o zmenách stanovených v rámci reformy služobného poriadku. Žalobcovia z toho vyvodzujú, že boli porušené články 27 a 28 Charty základných práv.
97 Všeobecný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že dohoda uzavretá medzi Radou a OZZ v kontexte prijatia reformy, ktorá viedla k služobnému poriadku z roku 2004, sa týkala iba tejto reformy, a preto následné prijatie nariadenia č. 1023/2013 nemohlo porušiť túto dohodu, pretože pripustenie takéhoto uvažovania by znamenalo zasiahnuť do právomoci normotvorcu Únie stanovenej v článku 336 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2017, USFSPEI/Parlament a Rada, T‑75/14, EU:T:2017:813, body 86 až 89).
98 Pokiaľ ide o otázku, či boli OZZ dostatočne informované a konzultované v rámci postupu prijímania nového služobného poriadku, aj s ohľadom na články 27 a 28 Charty základných práv, Všeobecný súd už rozhodol o tejto otázke podrobným spôsobom, keď vyčerpávajúco odpovedal na výhrady vznesené v tejto súvislosti viacerými OZZ v rozsudkoch z 15. septembra 2016, U4U a i./Parlament a Rada (T‑17/14, neuverejnený, EU:T:2016:489, body 120 až 174), a zo 16. novembra 2017, USFSPEI/Parlament a Rada (T‑75/14, EU:T:2017:813, body 96 až 124).
99 Pri absencii tvrdenia, ktoré by bolo podstatne nové v porovnaní s podrobnými a podloženými tvrdeniami OZZ uvedenými vo veciach, ktoré viedli k dvom rozsudkom citovaným v bode 98 vyššie, treba z rovnakých dôvodov, ako sú tie v daných dvoch rozsudkoch, v očakávaní ktorých bola prejednávaná vec prerušená, zamietnuť šiestu časť prvého žalobného dôvodu.
100 Vzhľadom na zamietnutie týchto jednotlivých častí treba prvý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti článku 31 prílohy XIII nového služobného poriadku z dôvodu absencie prechodných ustanovení o náhrade pri strate oprávnenosti na povýšenie úradníkov platovej triedy AST 9
101 Žalobcovia v rámci druhého žalobného dôvodu napádajú protiprávnosť článku 31 prílohy XIII nového služobného poriadku v rozsahu, v akom nestanovuje, na rozdiel od toho, čo je stanovené v článku 30 tejto prílohy, pokiaľ ide o funkčnú skupinu administrátorov, prechodný režim, ktorý by analogickým spôsobom ako režim stanovený pre administrátorov umožnil asistentom zaradenie na typy pracovných miest zakladajúce nárok na povýšenie do platovej triedy AST 10 alebo možnosť požiadať o dodatočné zvýšenie ich základných platov. Podľa žalobcov ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi týmito dvoma funkčnými skupinami. Okrem toho tým bola porušená legitímna dôvera žalobcov, pokiaľ ide o prijatie prechodných opatrení.
102 Komisia podporovaná Parlamentom a Radou navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný.
103 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania ide vtedy, ak je na dve kategórie osôb, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatnené odlišné zaobchádzanie a ak takéto odlišné zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Pri uplatnení tejto zásady sa v rámci preskúmania porovnávaných situácií musia zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré ich charakterizujú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, EU:C:2008:767, bod 76 a citovanú judikatúru, a z 15. novembra 2011, Nolin/Komisia, T‑58/11 P, EU:T:2011:664, bod 38).
104 Okrem toho v oblasti, ktorá patrí do výkonu diskrečnej právomoci, akou je prijímanie prechodných opatrení sledujúcich zaručenie spravodlivého prechodu zo starého režimu podľa služobného poriadku do nového režimu, sa zásada rovnosti zaobchádzania poruší len v prípade, ak dotknutá inštitúcia pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu vo vzťahu k sledovanému cieľu právnej úpravy (rozsudok z 20. marca 2012, Kurrer a i./Komisia, T‑441/10 P až T‑443/10 P, EU:T:2012:133, bod 54).
105 V prejednávanej veci treba konštatovať, že úradníci z funkčnej skupiny administrátorov a úradníci z funkčnej skupiny asistentov sú z dôvodu samotnej povahy funkcií, ktoré vykonávajú, rovnako ako minimálnych požiadaviek na prístup k týmto funkciám, objektívne a podstatne v rozdielnych právnych a skutkových situáciách.
106 Vzhľadom na rozdiel vykonávaných funkcií medzi úradníkmi funkčnej skupiny administrátorov a funkčnej skupiny asistentov tak normotvorca Únie nebol povinný prijať prechodné opatrenia, ani prijať prechodné opatrenia rovnakej povahy pre tieto dve funkčné skupiny.
107 Z tohto dôvodu mohol normotvorca Únie na jednej strane stanoviť, výlučne pre administrátorov vo funkcii k 31. decembru 2013, že môžu byť v závislosti od úloh a zodpovednosti, ktorú niesli, zodpovedajúcim spôsobom zaradení do rôznych typov pracovných miest, akými sú „administrátor“, „administrátor v prechodnom období“, „samostatný administrátor v prechodnom období“, „poradca alebo rovnocenná pozícia“ a „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“, podľa úrovne a povahy ich zodpovednosti. Navyše, vytvorenie typu pracovného miesta „samostatný asistent“ vychádza z podobnej logiky. Preto pri absencii porovnateľných situácií medzi dvoma funkčnými skupinami tento normotvorca nebol povinný stanoviť pre skupinu asistentov možnosť odchylného zaradenia, než stanovuje článok 30 ods. 3 prílohy XIII nového služobného poriadku, ktoré je založené na výkone „osobitných úloh“ pre niektorých administrátorov, ktorí boli takto zaradení pred 31. decembrom 2015.
108 Na druhej strane normotvorca Únie mohol tiež stanoviť prechodný režim, taký ako je stanovený v článku 30 ods. 5 až 10 prílohy XIII nového služobného poriadku, len v prospech administrátorov platových tried AD 12 a AD 13 z dôvodov spojených s touto funkčnou skupinou. Ako uvádza Rada, v tomto smere mohol najmä zohľadniť skutočnosť, že táto funkčná skupina bola najviac ovplyvnená predchádzajúcou reformou služobného poriadku.
109 V každom prípade na rozdiel od toho, čo uvádzajú žalobcovia, títo nemohli počas ich prijímania do zamestnania založiť svoju legitímnu dôveru na skutočnosti, že ich služobné postupy museli nevyhnutne znamenať zvýšenie platov až do výšky zodpovedajúcej platovým triedam AST 10 alebo AST 11. Rovnako nemôžu žiadať, aby normotvorca Únie prijal prechodný režim, ktorý by bol osobitne uplatniteľný na ich individuálne situácie.
110 Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 45 služobného poriadku a na zjavne nesprávnom posúdení
111 Na podporu tretieho žalobného dôvodu vzneseného subsidiárne žalobcovia uvádzajú „porušenie článku 45 služobného poriadku a zjavne nesprávne posúdenie“, v podstate namierené proti odôvodneniu 19 nariadenia č. 1023/2013 prijatého normotvorcom Únie. V tejto súvislosti uvádzajú, že vzhľadom na to, že „jadro“ systému povýšenia stanoveného v článku 45 nebolo týmto nariadením zmenené, normotvorca Únie bol povinný dodržiavať zásady, na ktorých stojí tento systém, a nemohol teda vylúčiť žalobcov z každého porovnávacieho hodnotenia ich zásluh na účely prístupu do vyššej platovej triedy. Odôvodnenie 19 je preto v rozpore s článkom 45 služobného poriadku.
112 Komisia podporovaná Parlamentom a Radou navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný.
113 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že normotvorca Únie môže kedykoľvek zmeniť služobný poriadok prostredníctvom nariadení prijatých podľa článku 336 ZFEÚ (pozri uznesenie z 23. apríla 2015, Bensai/ Komisia, F‑131/14, EU:F:2015:34, bod 40 a citovanú judikatúru). Ak sa rozhodne tak urobiť, nemožno mu vytýkať porušenie tohto služobného poriadku, keďže on je jeho autorom, vrátane jeho zmien, a keďže tento služobný poriadok ho nezaväzuje tak, ako ho zaväzujú texty vyššej právnej sily, akým je Zmluva.
114 Okrem toho a v každom prípade za predpokladu, že by tretí žalobný dôvod bolo možné považovať za námietku protiprávnosti podanú voči odôvodneniu 19 nariadenia č. 1023/2013 a že by bola prípustná, hoci podľa judikatúry odôvodnenie samo osebe nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť (uznesenie zo 17. septembra 2014, Afepadi a i./Komisia, T‑354/12, neuverejnené, EU:T:2014:798, bod 32), treba konštatovať, že práve prijatím tohto odôvodnenia, ako aj zmenou článku 45 a článku 31 prílohy XIII nového služobného poriadku chcel normotvorca Únie jasne zmeniť postup povýšenia podľa článku 45 služobného poriadku z roku 2004 tým, že nebude uplatniteľný na úradníkov platovej triedy AST 9, ktorí už budú môcť postúpiť do platovej triedy AST 10 iba na základe vymenovania na pracovné miesto „samostatný asistent“ tejto platovej triedy podľa článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku. V tomto smere na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, tento normotvorca výslovne dodal vetu do znenia článku 45 nového služobného poriadku na účely vylúčenia uplatnenia tohto postupu na situácie, akými sú situácie žalobcov, v ktorých úradníci dosiahli najvyššiu platovú triedu stanovenú pre typ pracovného miesta, ktoré zastávajú.
115 Tretí žalobný dôvod treba preto zamietnuť.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
116 V rámci štvrtého žalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne žalobcovia vytýkajú Komisii, že porušila povinnosť odôvodnenia, keď podrobnejšie nevysvetlila dôvody, nad rámec vysvetlení uvedených normotvorcom Únie v odôvodneniach 17 až 19 nariadenia č. 1023/2013, na základe ktorých neboli považovaní za úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa a už nemohli byť povýšení do platovej triedy AST 10 podľa postupu vymenovania stanoveného v článku 4 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku.
117 Komisia podporovaná Parlamentom a Radou navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný.
118 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia nariadená článkom 25 druhým odsekom služobného poriadku, ktorý iba preberá všeobecnú povinnosť stanovenú článkom 296 ZFEÚ, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe údaje dostatočné na posúdenie dôvodnosti aktu, alebo či má prípadne vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie, a jednak umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Z toho vyplýva, že odôvodnenie musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe zároveň s rozhodnutím, ktoré bolo prijaté v jej neprospech, a nedostatok odôvodnenia nemožno napraviť tým, že dôvody rozhodnutia sú dotknutej osobe oznámené počas konania na súde Únie (rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, EU:C:1981:284, bod 22, a z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, EU:C:2008:134, bod 50).
119 Tieto zásady sa však musia vykonávať pri zohľadnení vyvíjajúcej sa povahy postupu pred podaním žaloby, pričom správna sťažnosť a jej zamietnutie, výslovné alebo implicitné, sú neoddeliteľnou súčasťou komplexného konania, keďže vypracovanie aktu určujúceho konečné stanovisko inštitúcie je ukončené až pri prijatí odpovede menovacím orgánom na sťažnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2014, Mocová/ Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, body 33, 34 a 45).
120 Všeobecný súd v tomto kontexte pripomenul, že doplnenie odôvodnenia v štádiu rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti je v súlade s účelom článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v zmysle ktorého samotné rozhodnutie o sťažnosti má byť odôvodnené. Toto ustanovenie nevyhnutne predpokladá, že orgán, ktorý má rozhodnúť o sťažnosti, nebude viazaný samotným odôvodnením, niekedy nedostatočným či dokonca neexistujúcim, rozhodnutia, ktoré je predmetom sťažnosti (rozsudky zo 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, EU:T:2011:338, bod 72, a z 21. mája 2014, Mocová/ Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, bod 35).
121 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, napadnuté rozhodnutia neboli doplnené o osobitné odôvodnenie MO. Tento orgán sa predovšetkým obmedzil na vykonanie ustanovení služobného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť k 1. januáru 2014, a viedli, v prípade žalobcov, k ich zaradeniu na typ prechodného pracovného miesta „asistent v prechodnom období“, čo sa prejavilo zmenou v ich osobných spisoch vedených v systéme SysPer 2 s účinnosťou k tomuto dátumu.
122 V odpovedi na sťažnosti žalobcov však MO vysvetlil, že svojím postupom smeroval k výkonu ustanovení služobného poriadku, o ktorých rozhodol normotvorca Únie, bez toho, aby v tomto ohľade disponoval mierou voľnej úvahy, a poskytol im podrobné vysvetlenie problémov a spôsobov výkonu reformy služobného poriadku, ktorá sa začala uplatňovať v roku 2014. Podobné vysvetlenia zo strany MO sú dostatočné vzhľadom na jeho povinnosť odôvodnenia, tak ako je stanovená v článku 25 ods. 2 služobného poriadku, ktorú má ako autor napadnutých rozhodnutí prijatých v rámci vymedzenej právomoci.
123 Pokiaľ majú žalobcovia týmto žalobným dôvodom v úmysle vytýkať normotvorcovi Únie, že porušil povinnosť odôvodnenia, ktorú má podľa článku 296 ZFEÚ, bolo už rozhodnuté, osobitne v súvislosti s odôvodneniami 17 až 19 nariadenia č. 1023/2013, že odôvodnenie zmien článku 45, ako aj príloh I a XIII nového služobného poriadku, týkajúcich sa štruktúry služobného postupu zamestnancov, jasne a jednoznačne preukázalo uvažovanie Parlamentu a Rady a umožnilo tak žalobcom poznať dôvody prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, U4U a i./Parlament a Rada, T‑17/14, neuverejnený, EU:T:2016:489, body 182 a 183).
124 Okrem toho z nového služobného rámca jasne vyplýva, že len ak sa MO rozhodne, v závislosti od svojich potrieb, vytvoriť pracovné miesta „samostatný asistent“ alebo obsadiť voľné miesta tohto typu, úradníci platovej triedy AST 9 budú mať možnosť podľa článku 4 a článku 29 služobného poriadku prejaviť svoj záujem zastávať miesto tohto typu a byť prípadne vybraní MO na účely obsadenia tohto miesta prostredníctvom povýšenia do platovej triedy AST 10.
125 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod musí byť zamietnutý. Žalobu treba preto zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
126 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
127 Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
128 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania.
129 Parlament a Rada znášajú teda svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. GQ a ďalší úradníci Európskej komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe, sú povinní nahradiť trovy konania.
3. Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.
Pelikánová | Nihoul | Svenningsen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2018.
Podpisy