ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 13. júna 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2001/23/ES – Pôsobnosť – Prevod časti podniku – Zachovanie práv zamestnancov – Pojem ,prevod‘ – Pojem ,hospodársky subjekt‘ – Prevod časti hospodárskej činnosti materskej spoločnosti na novovytvorenú dcérsku spoločnosť – Identita – Nezávislosť – Výkon hospodárskej činnosti – Kritérium trvalosti výkonu hospodárskej činnosti – Využitie výrobných faktorov tretích strán – Úmysel likvidovať prevádzaný subjekt“
Vo veci C‑664/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko) z 8. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 27. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním
Ellinika Nafpigeia AE
proti
Panagiotis Anagnostopoulos a i.
za účasti:
Syllogos Ergazomenon Nafpigeion Skaramagka I TRIAINA,
Panellinia Omospondia Ergatoÿpallilon Metallou (POEM),
Geniki Synomospondia Ergaton Ellados (GSEE),
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, J. Malenovský (spravodajca), C. G. Fernlund a L. S. Rossi,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. novembra 2018,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Ellinika Nafpigeia AE, v zastúpení: S. Andriopoulos a D. Zerdelis, dikigoroi,
– P. Anagnostopoulos a 89 ďalších zamestnancov, Syllogos Ergazomenon Nafpigeion Skaramagka, I TRIAINA a Panellinia Omospondia Ergatoÿpallilon Metallou (POEM), v zastúpení: V. Pittas, dikigoros,
– D. Karampinis, v zastúpení: M. Michalopoulos, dikigoros,
– K. Priovolos a K. Kostopoulos, v zastúpení: A. Tzellis, dikigoros,
– Geniki Synomospondia Ergaton Ellados (GSEE), v zastúpení: S. Kazakou, dikigoros,
– grécka vláda, v zastúpení: S. Charitaki, S. Papaioannou a E.‑M. Mamouna, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Konstantinidis a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú Ellinika Nafpigeia AE na jednej strane a pán Panagiotis Anagnostopoulos a 89 ďalších zamestnancov (ďalej len „dotknutí zamestnanci“) na druhej strane, ktorý sa týka plnenia pracovných zmlúv pôvodne uzavretých medzi týmito účastníkmi konania.
Právny rámec
Právo Únie
3 Smernicou 2001/23 sa s účinnosťou od 11. apríla 2001 pristúpilo ku kodifikácii smernice Rady 77/187/ES zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26), zmenenej smernicou Rady 98/50/ES z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 201, 1998, s. 88). Všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa prevodu sporného vo veci samej nastali po 11. apríli 2001, takže z časového hľadiska je na konanie vo veci samej uplatniteľná smernica 2001/23.
4 Odôvodnenia 3 a 8 smernice 2001/23 uvádzajú:
„(3) Je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované.
…
(8) Úvahy o právnej bezpečnosti a transparentnosti si vyžiadali, aby bola objasnená právna koncepcia prevodu z hľadiska precedenčného práva Súdneho dvora. Toto objasnenie však nezmenilo rozsah pôsobnosti smernice 77/187/EHS, ako ju interpretoval Súdny dvor.“
5 Článok 1 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice stanovuje:
„a) Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.
b) Podľa písmena a) a nasledujúcich ustanovení tohto článku prevod v zmysle tejto smernice je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková.“
6 Článok 2 ods. 1 písm. a) a b) uvedenej smernice znie:
„Na účely tejto smernice:
a) ‚prevádzateľom‘ sa rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v zmysle článku 1 ods. 1 prestáva byť zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu;
b) ‚nadobúdateľom‘ sa rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v zmysle článku 1 ods. 1 sa stáva zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu.“
7 Podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 2001/23:
„Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.“
8 Článok 4 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:
„1. „Prevod podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu nemôže byť automaticky dôvodom na prepúšťanie z práce zo strany prevádzateľa alebo nadobúdateľa. Toto ustanovenie však nebráni prepúšťaniu, ku ktorému môže dôjsť z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov.
…
2. Ak dôjde k zrušeniu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, že prevod má za následok zásadnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť za skončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi.“
9 Článok 5 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Pokiaľ členské štáty nezabezpečia inak, články 3 a 4 neplatia pre prevody podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, pri ktorých je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť, ktoré bolo ustanovené v súvislosti s likvidáciou majetku prevádzateľa a ktoré je pod dozorom príslušného verejného orgánu (ktorým môže byť profesionálny odborník vo veciach platobnej neschopnosti, splnomocnený príslušným verejným orgánom).“
Grécke právo
10 Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a c) Proedrikó Diátagma 178/2002: Métra schetiká me tin prostasía ton dikaiomáton ton ergazoménon se períptosi metavívasis epicheiríseon, enkatastáseon í tmimáton enkatastáseon í epicheiríseon, se symmórfosi pros tin Odigía 98/50/EK tou Symvoulíou“ (dekrét prezidenta republiky č. 178/2002 o opatreniach týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov v súlade so smernicou 98/50/ES (FEK A’ 162/12.7.2002, ďalej len „prezidentský dekrét č. 178/2002“), sa jeho ustanovenia uplatňujú na každý zmluvný alebo zákonný prevod podnikov alebo zlúčenie podnikov, závodov alebo častí závodov, pri ktorom dochádza k zmene osoby zamestnávateľa a ktorý sa môže týkať verejných alebo súkromných subjektov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť, či už s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie.
11 § 2 ods. 1 písm. b) tohto dekrétu vymedzuje pojem „prevod“ ako prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
12 § 3 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného dekrétu vymedzuje pojmy „prevádzateľ“ a „nadobúdateľ“ tak, že prevádzateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu v uvedenom zmysle prestáva byť zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu, a nadobúdateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa v dôsledku takého prevodu stáva zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu.
13 Podľa § 4 ods. 1 prvého pododseku dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 sa všetky existujúce práva a povinnosti, ktoré mal prevádzateľ na základe pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, prevedú dňom prevodu na nadobúdateľa.
14 § 4 ods. 1 druhý pododsek tohto dekrétu stanovuje, že po prevode je prevádzateľ naďalej spoločne a nerozdielne zodpovedný za povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu až do dňa prevzatia funkcie zamestnávateľa nadobúdateľom.
15 Z § 4 ods. 2 uvedeného dekrétu vyplýva, že nadobúdateľ aj po prevode zachová pracovné podmienky, ktoré už boli stanovené v kolektívnej pracovnej zmluve, rozhodcovskom rozsudku, nariadení alebo individuálnej pracovnej zmluve.
16 § 5 ods. 1 prvý pododsek dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 stanovuje, že prevod podniku, závodu alebo časti podniku nemôže byť automaticky dôvodom na prepúšťanie zamestnancov. Podľa ustanovení uvedených v § 5 ods. 1 druhom odseku tohto dekrétu za predpokladu splnenia ustanovení týkajúcich sa podmienok prepúšťania môže dôjsť k prepúšťaniu, ktoré bude nevyhnutné z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov. § 5 ods. 2 uvedeného dekrétu však stanovuje, že ak dôjde k zrušeniu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, že prevod má za následok zásadnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnancov, zodpovednosť za skončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi.
17 Podľa § 6 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 178/2002 dôsledky prevodu stanovené v § 4 a § 5 toho istého dekrétu sa nebudú uplatňovať, ak je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo iného podobného konania.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
18 Dotknutí zamestnanci boli spoločnosťou Ellinika Nafpigeia prijatí do zamestnania približne pred 30 rokmi na základe pracovných zmlúv na dobu neurčitú a pracovali v zariadeniach tejto spoločnosti so sídlom v Skaramangase (Grécko).
19 Uvedená spoločnosť bola podnikom verejného sektora od roku 1985, ktorý bol v roku 2002 sprivatizovaný a podliehal zákazu zníženia počtu jeho zamestnancov až do 30. septembra 2008.
20 Počas svojej privatizácie Ellinika Nafpigeia vykonávala štyri druhy činností, a to stavbu vojnových a obchodných lodí, opravu lodí, stavbu a opravu ponoriek, ako aj stavbu a opravu železničných vozidiel. Tieto druhy činností boli rozdelené medzi štyri „riaditeľstvá“, a to riaditeľstvo pre povrchové lode, riaditeľstvo pre opravy, riaditeľstvo pre ponorky a riaditeľstvo pre koľajové vozidlá. Organizačná štruktúra spoločnosti Ellinika Nafpigeia okrem toho zahŕňala aj štyri výrobné „úseky“, a to lisovňu, závod na výrobu potrubia, stolársku dielňu a výrobňu. Participácia týchto výrobných „úsekov“ bola nevyhnutná na realizáciu prác vykonávaných v rámci každej z týchto vyššie uvedených činností organizovaných v riaditeľstvách.
21 Krátko po svojej privatizácii Ellinika Nafpigeia vytvorila dcérsku spoločnosť v odvetví koľajových vozidiel, a to Etaireia Trochaiou Ylikou Ellados AE (ďalej len „ETYE“) s cieľom previesť na túto spoločnosť programové dohody vo fáze realizácie týkajúce sa výroby a dodania rôznych typov železničných vozidiel. Podľa znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania 28. septembra 2006 Ellinika Nafpigeia a ETYE uzavreli viacero zmlúv s cieľom, aby sa „riaditeľstvu pre koľajové vozidlá“ Ellinika Nafpigeia umožnilo od 1. októbra 2006 fungovať v rámci nezávislej spoločnosti pod názvom ETYE.
22 Predmetom týchto zmlúv bol najmä prenájom pozemku Ellinika Nafpigeia na komerčné účely, predaj a odovzdanie hnuteľných vecí zo strany spoločnosti Ellinika Nafpigeia v prospech spoločnosti ETYE, dodanie administratívnych služieb zo strany spoločnosti Ellinika Nafpigeia v prospech spoločnosti ETYE, ako aj zadanie vykonania prebiehajúcich prác, ktoré sa mali vykonať podľa troch programových dohôd, zo strany spoločnosti Ellinika Nafpigeia v prospech spoločnosti ETYE.
23 Počas roku 2007 Ellinika Nafpigeia a ETYE uzavreli ďalšie zmluvy, ktorých predmetom bol prenájom zamestnancov zo strany spoločnosti ETYE v prospech spoločnosti Ellinika Nafpigeia, zadanie vykonania prebiehajúcich prác, ktoré sa mali vykonať podľa programovej dohody zo strany spoločnosti Ellinika Nafpigeia v prospech spoločnosti ETYE, ako aj poskytovanie služieb zo strany spoločnosti ETYE v prospech spoločnosti Ellinika Nafpigeia.
24 Dňa 28. septembra 2007 Ellinika Nafpigeia a ETYE uzavreli rámcovú dohodu, ktorá predpokladala likvidáciu spoločnosti ETYE k dátumu 30. septembra 2008. Okrem iného bolo dohodnuté, že Ellinika Nafpigeia bude znášať náklady likvidácie zodpovedajúce odhadovaným nákladom na prepustenie 160 zamestnancov spoločnosti ETYE. Plánovaný dátum tejto likvidácie sa však preložil v dôsledku zmeny a doplnenia uvedenej rámcovej zmluvy, ku ktorému došlo 10. septembra 2008.
25 Dňa 1. októbra 2007 sa všetky akcie spoločnosti ETYE stali vlastníctvom ΙΝΤΕΙ Industriebeteiligungsgesellschaft mbH (ΙΝΤΕΙ) a Industriegesellschaft Waggonbau Ammendorf mbH (ΙGWA), skupiny nemeckých spoločností s ručením obmedzeným.
26 Oznámením z 8. októbra 2007 boli dotknutí zamestnanci informovaní o prevode spoločnosti ETYE na túto skupinu spoločností. Podniková kolektívna zmluva týkajúca sa podmienok odmeňovania a pracovných podmienok všetkých zamestnancov spoločnosti ETYE bola uzavretá 13. mája 2008.
27 V roku 2010 Polymeles Protodikeio Athinon (Prvostupňový senátny súd Atény, Grécko) vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti ETYE.
28 Dotknutí zamestnanci 1. júna 2009 podali na Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca, Grécko) žalobu o určenie kontinuity ich pracovného pomeru so spoločnosťou Ellinika Nafpigeia na základe pracovných zmlúv na neurčitý čas, o priznanie nároku, aby im Ellinika Nafpigeia zaplatila zákonom stanovené odmeny za celé obdobie trvania pracovných zmlúv, a nároku, aby Ellinika Nafpigeia v prípade výpovede jednotlivých zmlúv zaplatila každému zamestnancovi zákonom stanovené odstupné.
29 Keďže súd tejto žalobe vyhovel, Ellinika Nafpigeia podala odvolanie na Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko). Tento súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, keďže dospel najmä k záveru, že ETYE nikdy neexistovala ako samostatný hospodársky subjekt. Rozhodol, že po prvé ETYE nepredstavovala nezávislú výrobnú jednotku, pretože na výrobu a opravu koľajových vozidiel bol nevyhnutný prínos všetkých štyroch výrobných úsekov spoločnosti Ellinika Nafpigeia, a ak by Ellinika Nafpigeia ukončila svoju činnosť, ETYE by nemohla vyrábať a opravovať železničné vozidlá. Po druhé, keďže ETYE nemala svoju vlastnú administratívnu podporu, poskytovala jej ju Ellinika Nafpigeia a po tretie, keďže nemala žiadnu finančnú nezávislosť, jej hospodárske riadenie musela zabezpečovať Ellinika Nafpigeia. Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény) z toho vyvodil záver, že nedošlo k prevodu podniku alebo závodu ani časti závodu alebo podniku, a že z tohto dôvodu sú dotknutí zamestnanci stále zamestnaní v spoločnosti Ellinika Nafpigeia.
30 Ellinika Nafpigeia podala 29. augusta 2013 proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko). V senáte uvedeného súdu, ktorému bola vec predložená, vznikli názorové rozdiely týkajúce sa rozsahu pojmu „hospodársky subjekt“ uvedeného v článku 1 smernice 2001/23.
31 Podľa názoru troch členov tohto senátu totiž ETYE nemohla ďalej vykonávať prevzatú podnikateľskú činnosť, keďže pred predmetným prevodom nedisponovala potrebnou materiálovou alebo technickou infraštruktúrou a keďže prevedené riaditeľstvo pre koľajové vozidlá, ktoré jej pravdepodobne bolo prevedené, nemohlo pracovať bez zapojenia výrobných úsekov spoločnosti Ellinika Nafpigeia a jej administratívnych a finančných útvarov. Toto posúdenie potvrdzuje malý objem činnosti vykonávanej zo strany ETYE, ktorý viedol k jej konkurzu. Vyššie uvedené okrem toho potvrdzuje stanovisko dotknutých zamestnancov, podľa ktorého účelom predmetného prevodu bolo zrušenie činnosti stavby a opravy železničných vozidiel zo strany spoločnosti Ellinika Nafpigeia a zánik s ňou súvisiacich pracovných miest, a to bez negatívnych finančných dôsledkov pre túto spoločnosť.
32 Naopak, dvaja členovia vo veci konajúceho senátu zastávajú názor, že prevádzaná jednotka mala dostatočnú mieru nezávislosti pred prevodom aj po ňom, takže mohla vykonávať svoju hospodársku činnosť. V prípade prevodu menšej jednotky môže byť údajne ponímanie prvkov tvoriacich podstatu pojmu „hospodársky subjekt“ menej prísne než v prípade prevodu celého podniku alebo hlavnej činnosti. Skutočnosť, že nadobúdateľa pri výkone prevzatej činnosti podporoval prevádzateľ v rámci dcérskej spoločnosti, nevylučuje existenciu prevodu, lebo pri výklade pojmu „prevod“ sa berú do úvahy moderné formy „podnikania“, najmä využitie tovarov a služieb tretích osôb. Napokon zámer prevádzateľa a nadobúdateľa zrušiť podnik nie je ukazovateľom vylučujúcim prevod, ale skôr prvkom, ktorý prípadne umožňuje prijať podľa predpisov vnútroštátneho práva záver o jednostrannej zmene zmluvných podmienok a porušení zmluvy prevádzajúcim zamestnávateľom.
33 Areios Pagos (Kasačný súd) preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Vzťahuje sa pojem ‚hospodársky subjekt‘ v súlade s ustanovením článku 1 smernice [2001/23] a na účel preskúmania prípadnej existencie prevodu podniku, závodu alebo časti závodu alebo podniku na samostatnú výrobnú jednotku, ktorá je spôsobilá prevádzky na účely dosahovania vlastných hospodárskych cieľov, pričom si nemusí zaobstarávať (prostredníctvom kúpy, pôžičky, nájmu alebo inak) nijaký výrobný faktor (suroviny, pracovnú silu, mechanické zariadenia, časti konečného výrobku, pomocné služby, hospodárske zdroje, atď.) od tretích osôb? Alebo, naopak, na naplnenie znakov pojmu ‚hospodársky subjekt‘ postačuje samostatný predmet činnosti, samotná možnosť, že tento predmet predstavuje cieľ podnikania a účinnú organizáciu výrobných faktorov (surovín, strojov a iných zariadení, pracovnej sily a pomocných služieb) na dosahovanie tohto cieľa, s tým, že nie je relevantné, či si nový prevádzkovateľ zaobstaráva výrobné faktory aj externe, alebo či v konkrétnom prípade nedosiahol svoj cieľ?
2. Možno alebo nemožno konštatovať prevod podniku v súlade s ustanovením článku 1 smernice 2001/23 v prípade, že sa prevádzateľ alebo nadobúdateľ, či obaja, dohodnú nielen na úspešnom pokračovaní činnosti novým prevádzkovateľom, ale aj na jej budúcom ukončení v súvislosti s likvidáciou podniku?“
O prejudiciálnych otázkach
34 Svojimi dvomi otázkami, ktoré sa musia preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 2001/23, najmä jej článok 1 ods. 1 písm. a) a b), má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prevod výrobnej jednotky, ak na jednej strane prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obe tieto osoby spoločne konajú s cieľom pokračovať v hospodárskej činnosti vykonávanej prevádzateľom zo strany nadobúdateľa, ale tiež s cieľom uskutočniť neskorší zánik samotného nadobúdateľa v rámci likvidácie a na druhej strane, či daná jednotka, ktorá nemá žiadnu kapacitu na dosiahnutie svojho hospodárskeho cieľa bez využitia výrobných faktorov tretích strán, je úplne nezávislá.
35 Na úvod treba poznamenať, že z článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časti podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.
36 S výhradou splnenia vyššie uvedených podmienok prevod musí spĺňať tiež podmienky stanovené v článku 1 ods. 1 písm. b) tejto smernice a to, že ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
37 Na účel poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba najprv odpovedať na otázku, či sa smernica 2001/23, najmä jej článok 1 ods. 1 písm. b), môže uplatňovať v situácii, v akej prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obe tieto osoby spoločne zamýšľajú nielen pokračovanie v činnosti prevádzaného subjektu zo strany nadobúdateľa, ale tiež budúcu likvidáciu samotného nadobúdateľa. Iba v prípade kladnej odpovede totiž treba odpovedať ako na druhú v poradí na otázku, či prevádzaný subjekt, ako je subjekt vo veci samej, môže patriť pod článok 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23.
38 Po prvé, hoci článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23 uvádza, že prevod sa musí uskutočniť „s cieľom vykonávať hospodársku činnosť“, z tejto formulácie napriek tomu nevyplýva, že takéto vykonávanie činnosti má byť časovo neobmedzené, ani že prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obaja spolu nemôžu mať tiež úmysel nechať neskôr po pokračovaní predmetnej činnosti zaniknúť samotného nadobúdateľa.
39 Zo žiadneho ustanovenia smernice 2001/23 tak nevyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal podmieniť uplatniteľnosť uvedenej smernice tým, že nadobúdateľ bude po určitom období naďalej existovať.
40 V nadväznosti na to treba zdôrazniť, že výklad, ktorý by viedol k vylúčeniu prevodu, ako je prevod vo veci samej, z pôsobnosti smernice 2001/23 by odporoval hlavnému cieľu tejto smernice.
41 Cieľom smernice 2001/23 je totiž zabezpečenie kontinuity pracovnoprávnych vzťahov, ktoré existujú v rámci hospodárskeho subjektu nezávisle od zmeny vlastníka (rozsudok zo 6. marca 2014, Amatori a i., C‑458/12, EU:C:2014:124, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).
42 Je to práve perspektíva pokračovania v hospodárskej činnosti zo strany nového prevádzkovateľa, pre ktorú bol prevod vo veci samej pravdepodobne vykonaný, takže pokračovanie pracovných vzťahov zaručené smernicou 2001/23 musí byť v danom prípade garantované.
43 Tomuto výkladu nasvedčuje článok 5 ods. 1 smernice 2001/23, ktorý predstavuje prvok kontextu, do ktorého zapadá článok 1 ods. 1 písm. b) tejto smernice.
44 Podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/23, jej články 3 a 4 sa v zásade neuplatňujú, ak je prevádzateľ subjektom konkurzného konania alebo podobného konania o platobnej neschopnosti, ktoré bolo začaté s cieľom likvidácie majetku prevádzateľa.
45 Z toho vyplýva, že ochrana zaručená vo vzťahu k zamestnancom prostredníctvom článkov 3 a 4 smernice 2001/23 môže byť ukončená iba za predpokladu, že je to prevádzateľ, kto je subjektom takého konania ku dňu prevodu.
46 Vo veci samej je nesporné, že na jednej strane prevádzateľ nie je subjektom takého konania a že na druhej strane ukončenie prevádzanej hospodárskej činnosti sa predvída len v budúcnosti v rámci likvidácie nadobúdateľa.
47 Z toho vyplýva, že za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, zamestnanci dotknutí prevodom nemôžu byť zbavení ochrany, ktorú im poskytujú články 3 a 4 smernice 2001/23.
48 Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že smernica 2001/23, najmä jej článok 1 ods. 1 písm. b), sa v zásade môže uplatňovať v situácii, v akej prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obe tieto osoby spoločne zamýšľajú nielen pokračovať v činnosti prevádzaného subjektu zo strany nadobúdateľa, ale tiež uskutočniť budúcu likvidáciu samotného nadobúdateľa.
49 Ako vyplýva z bodu 31 tohto rozsudku, zdá sa, že vnútroštátny súd má napriek tomu pochybnosti týkajúce sa otázky, či vo veci, ktorú prejednáva, prevod nebol spôsobom, akým prevádzateľ, nadobúdateľ, alebo obe tieto osoby spoločne, zakryli ich skutočný úmysel, ktorým bolo uľahčiť likvidáciu prevádzaného subjektu, bez toho, aby s tým museli prijať finančné dôsledky.
50 V tejto súvislosti treba pripomenúť všeobecnú zásadu práva Únie podľa ktorej uplatnenie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby zakrývalo transakcie, ktoré sú vykonávané s cieľom získať výhody stanovené právom Únie podvodom alebo jeho zneužitím (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, N Luxembourg 1 a i., C‑115/16, C‑118/16, C‑119/16 a C‑299/16, EU:C:2019:134, body 96 až 97 a citovanú judikatúru).
51 Z toho vyplýva, že získanie výhod z ustanovení práva Únie treba odmietnuť, pokiaľ sa dovolávanie týchto ustanovení neuskutočňuje na dosiahnutie ich cieľov, ale na účely získania výhody z práva Únie, hoci podmienky na získanie tohto zvýhodnenia sú splnené len formálne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, N Luxembourg 1 a i., C‑115/16, C‑118/16, C‑119/10 a C‑299/16, EU:C:2019:134, bod 98).
52 Súdnemu dvoru tak prislúcha poskytnúť vnútroštátnemu súdu informácie užitočné na to, aby mohol overiť, či prevádzateľ a nadobúdateľ dodržiavajú alebo nedodržiavajú zásadu pripomenutú v bode 50 tohto rozsudku.
53 V tejto súvislosti, hoci článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23 podmieňuje svoju uplatniteľnosť tým, aby sa hospodárska činnosť prevádzaného subjektu vykonávala po prevode, samotné pokračovanie tejto činnosti nemôže samo osebe viesť ku konštatovaniu, že uvedená podmienka je splnená.
54 Súdny dvor totiž rozhodol, že na to, aby patril pod smernicu 2001/23, prevod musí nadobúdateľovi umožňovať pokračovanie činností alebo určitých činností prevádzateľa trvalým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i., C‑234/98, EU:C:1999:594, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).
55 Požiadavku trvalosti, ktorú stanovil Súdny dvor, treba chápať ako odkazujúcu na konzistentný súbor rôznych výrobných faktorov, najmä hmotných alebo nehmotných prvkov, ako aj počet potrebných zamestnancov, ktorý prevádzajúcemu subjektu umožňuje vykonávať hospodársku činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 1995, Rygaard, C‑48/94, EU:C:1995:290, bod 21).
56 Súbor výrobných faktorov, ktorý od prevodu smeruje k vytvoreniu nerovnováhy medzi vstupmi a výstupmi vo výrobe, čo hrozí nebezpečenstvom zaseknutia výroby, a vedie, postupne ale nevyhnutne, k zániku prevádzanej činnosti, nielen nemožno považovať za vyhovujúci požiadavke trvalosti, ale možno ho považovať za odrážajúci úmysel predmetných hospodárskych subjektov vyhnúť sa negatívnym finančným dôsledkom spojeným s budúcou likvidáciou prevádzaného podniku, ktoré by obvykle musel znášať prevádzateľ a nadobúdateľ ich nie je schopný prijať.
57 Takým môže byť tiež prípad, ak sa činnosť prevádzaného subjektu obmedzuje na ukončenie určitých zmlúv alebo programov, bez toho, aby u podniku nadobúdateľa bol zavedený organizovaný súbor faktorov, ako sa uvádzajú v bode 55 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 1995, Rygaard, C‑48/94, EU:C:1995:290, body 20 až 22).
58 Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či v situácii, akou je situácia vo veci samej, predmetní prevádzateľ a nadobúdateľ rešpektovali všeobecnú zásadu práva Únie uvedenú v bode 50 tohto rozsudku, a teda môžu využiť výhody, ktoré smernica 2001/23 stanovuje v prípade prevodu podniku.
59 Po druhé, tak ako bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, treba preskúmať, či článok 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23 možno uplatňovať na prevod takého subjektu, ako je subjekt vo veci samej.
60 Na to, aby patril do pôsobnosti uvedenej smernice, prevod sa musí týkať časti podniku prevádzateľa, ktorá tvorí hospodársky subjekt chápaný ako organizovaný súbor osôb a zložiek umožňujúcich vykonávať hospodársku činnosť, ktorou sa sleduje vlastný cieľ a ktorý je dostatočne štruktúrovaný a samostatný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2007, Jouini a i., C‑458/05, EU:C:2007:512, bod 31 a citovanú judikatúru).
61 Na rovnaký účel si predmetný subjekt musí po prevode zachovávať tiež svoju identitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2009, Klarenberg, C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 39).
62 V rozsahu, v akom identita hospodárskeho subjektu vyplýva z viacerých neoddeliteľných zložiek, akými sú zamestnanci, ktorí ho tvoria, ich zaradenie, organizácia práce, spôsoby ich využívania, prípadne disponibilné prevádzkové prostriedky podniku (rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo, C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 43 a citovaná judikatúra), táto identita medzi inými zložkami nevyhnutne predpokladá funkčnú nezávislosť.
63 Keďže je inherentná jeho identite, funkčná nezávislosť takého subjektu musí byť, ako to vyžaduje článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23, zachovaná po prevode.
64 Okrem toho nie je potrebné, aby uvedená nezávislosť bola úplná. Zo znenia článku 1 ods. 1 písm. a) totiž výslovne vyplýva, že tento je uplatniteľný nielen na prevod podniku, ale aj v prípade, ak sa prevádza časť podniku.
65 V dôsledku toho výrobná jednotka podniku, ako je jednotka vo veci samej, ktorej činnosť sa pred prevodom vykonávala v rámci tohto podniku a ktorej nezávislosť v rámci neho bola z tohto dôvodu obmedzená, nemôže byť hneď vylúčená z pôsobnosti smernice 2001/23.
66 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prevádzaná výrobná jednotka nemusela mať schopnosť fungovať na to, aby dosiahla svoj hospodársky cieľ bez využitia výrobných faktorov tretích strán.
67 Hoci totiž časti toho istého podniku disponujú nezávislosťou od celého tohto podniku, nezávislosť, ktorú tieto časti podniku potrebujú vo svojich vlastných vzťahoch s externým svetom, môže absentovať.
68 V podobnom kontexte Súdny dvor najmä rozhodol, že výklad článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23, ktorý by vylúčil z pôsobnosti tejto smernice situáciu, v ktorej by vlastníkom hmotného majetku nevyhnutného na výkon dotknutej činnosti nikdy neprestal byť prevádzateľ, by túto smernicu zbavil časti jej potrebného účinku (pozri rozsudok zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza, C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 39 a citovanú judikatúru).
69 Keďže však, ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, výrobná jednotka, akou je jednotka vo veci samej, ktorú tvorí „riaditeľstvo pre koľajové vozidlá“ spoločnosti Ellinika Nafpigeia bola prevedená na ETYE, teda dcérsku spoločnosť prvej menovanej spoločnosti, túto jednotku nemožno považovať za disponujúcu nezávislosťou od materskej spoločnosti. Zachovanie nezávislosti oddelenej jednotky, akou je jednotka vo veci samej, teda predpokladá, že táto jednotka po prevode disponuje dostatočnými garanciami, ktoré jej zaručujú prístup k výrobným faktorom dotknutej tretej strany, aby nebola závislá na hospodárskych rozhodnutiach, ktoré táto urobí jednostranne.
70 Tieto záruky môžu mať najmä podobu dohôd alebo zmlúv medzi prevádzanou jednotkou a dotknutou treťou stranou, ktoré stanovia presné a záväzné podmienky, za ktorých sa zabezpečí prístup k výrobným faktorom tejto tretej strany.
71 V konečnom dôsledku bude prislúchať vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku a pri zohľadnení všetkých skutkových okolností, ktoré charakterizujú predmetnú operáciu, overil, že prevádzaná výrobná jednotka disponuje dostatočnými zárukami, ktoré jej zabezpečujú prístup k výrobným faktorom tretích strán.
72 Za týchto okolností je na položené otázky potrebné odpovedať, že smernica 2001/23, najmä jej článok 1 ods. 1 písm. a) a b), sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prevod výrobnej jednotky, ak na jednej strane prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obe tieto osoby spoločne konajú s cieľom pokračovať v hospodárskej činnosti vykonávanej prevádzateľom zo strany nadobúdateľa, ale tiež s cieľom uskutočniť neskorší zánik samotného nadobúdateľa v rámci likvidácie a na druhej strane, že daná jednotka, ktorá nemá žiadnu kapacitu na dosiahnutie svojho hospodárskeho cieľa bez využitia výrobných faktorov tretích strán, nie je úplne nezávislá, pokiaľ, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, nie je splnená podmienka, že jednak všeobecná zásada práva Únie ukladajúca prevádzateľovi a nadobúdateľovi neusilovať o podvodné a zneužívajúce využívanie výhod, ktoré môžu získať zo smernice 2001/23, je rešpektovaná, a jednak dotknutá výrobná jednotka disponuje dostatočnými zárukami, ktoré jej zabezpečujú prístup k výrobným faktorom tretej strany, aby nebola závislá od ekonomických rozhodnutí, ktoré táto urobí jednostranne.
O trovách
73 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, najmä jej článok 1 ods. 1 písm. a) a b), sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prevod výrobnej jednotky, ak na jednej strane prevádzateľ, nadobúdateľ alebo obe tieto osoby spoločne konajú s cieľom pokračovať v hospodárskej činnosti vykonávanej prevádzateľom zo strany nadobúdateľa, ale tiež s cieľom uskutočniť neskorší zánik samotného nadobúdateľa v rámci likvidácie a na druhej strane, že daná jednotka, ktorá nemá žiadnu kapacitu na dosiahnutie svojho hospodárskeho cieľa bez využitia výrobných faktorov tretích strán, nie je úplne nezávislá, pokiaľ, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, nie je splnená podmienka, že jednak všeobecná zásada práva Únie ukladajúca prevádzateľovi a nadobúdateľovi neusilovať o podvodné a zneužívajúce využívanie výhod, ktoré môžu získať zo smernice 2001/23, je rešpektovaná, a jednak dotknutá výrobná jednotka disponuje dostatočnými zárukami, ktoré jej zabezpečujú prístup k výrobným faktorom tretej strany, aby nebola závislá od ekonomických rozhodnutí, ktoré táto urobí jednostranne.
Podpisy