Vec T‑69/04
Schunk GmbH a Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie – Námietka nezákonnosti – Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Závažnosť a účinok porušenia – Odstrašujúci účinok – Spolupráca počas správneho konania – Zásada proporcionality – Zásada rovnosti zaobchádzania – Protinávrh na zvýšenie pokuty“
Abstrakt rozsudku
1. Právo Spoločenstva – Všeobecné zásady práva – Právna istota – Zákonnosť trestov
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha priznaná Komisii článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 – Porušenie zásady zákonnosti trestov – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Vlastná právomoc Komisie vyplývajúca zo Zmluvy
[Články 81 ES, 82 ES, článok 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES, článok 202 tretia zarážka ES a článok 211 prvá zarážka ES; nariadenie Rady č. 17]
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Spochybnenie skutkového stavu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa sankcionuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Prípustnosť – Podmienka – Neuznanie tohto stavu počas správneho konania
(Článok 230 ES)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Určenie cien – Povinnosť Komisie odvolať sa pri posudzovaní dopadu porušenia na hospodársku súťaž, aká by existovala, keby k porušeniu nedošlo
(Nariadenie č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií s osobitnou východiskovou sumou
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Všeobecná požiadavka, ktorou sa má Komisia riadiť počas celého stanovovania pokút
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
11. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Uplatnenie Komisiou – Autonómia vo vzťahu k posúdeniam vykonaným orgánmi tretích štátov
[Článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 81 ES]
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc
(Články 229 ES, 230 ES a 231 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa)
1. Zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyžaduje najmä jasnosť a presnosť všetkých predpisov Spoločenstva, osobitne pokiaľ tieto predpisy ukladajú alebo umožňujú ukladať sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podľa toho konať. Táto zásada, ktorá je súčasťou ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umožňujú ukladať správne sankcie. Uplatňuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porušenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porušenia týchto uvedených noriem. V tejto súvislosti z článku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, že zákon musí jasne vymedzovať porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na splnenie požiadaviek tohto ustanovenia sa nevyžaduje, aby znenie ustanovení, podľa ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natoľko presné, aby následky, ktoré môžu z porušenia uvedených ustanovení nastať, bolo možné predvídať s absolútnou istotou. Podľa nej totiž existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porušenie článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a skutočnosť, že zákon pripúšťa mieru voľnej úvahy, sama osebe neodporuje požiadavke predvídateľnosti pod podmienkou, že rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatočne jasne definované so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli. V tejto súvislosti bez ohľadu na samotný text zákona zohľadňuje Európsky súd pre ľudské práva aj otázku, či použité neurčité pojmy boli upresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre. Okrem toho zohľadnenie spoločných ústavných tradícií členských štátov neumožňuje dať všeobecnej zásade práva Spoločenstva, akú predstavuje zásada zákonnosti trestov, odlišný výklad.
(pozri body 28, 29, 32 – 34)
2. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 o ukladaní pokút podnikom, ktoré porušili pravidlá Spoločenstva týkajúce sa hospodárskej súťaže, nie je v rozpore so zásadou zákonnosti trestov.
Komisia totiž nemá neobmedzenú mieru voľnej úvahy pri stanovení pokút, pretože musí dodržiavať maximálnu hranicu určenú v závislosti od obratu dotknutých podnikov a musí zohľadniť závažnosť porušenia a jeho trvanie. Navyše maximálna hranica 10 % obratu dotknutého podniku je primeraná vzhľadom na záujmy, ktoré obhajuje Komisia pri odhaľovaní a sankcionovaní porušení pravidiel hospodárskej súťaže, a vzhľadom na skutočnosť, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 umožňuje zavedenie systému, ktorý zodpovedá základným úlohám Spoločenstva. Komisia je rovnako povinná pri stanovení pokút dodržiavať všeobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality. Okrem toho Komisia vyvinula pod dohľadom súdov Spoločenstva známu a dostupnú správnu prax, ktorá bez toho, aby predstavovala právny rámec pokút, môže slúžiť ako podklad pre dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, hoci zvýšenie úrovne pokút v hraniciach určených uvedeným článkom 15 ods. 2 je stále možné, pokiaľ si to účinné uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže vyžaduje. Komisia navyše prijala usmernenia k stanovovaniu pokút, čím sa sama obmedzila vo výkone svojej voľnej úvahy, a prispela tak k zvýšeniu dodržiavania právnej istoty, pričom musí dodržiavať zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho prijatie uvedených usmernení Komisiou v rozsahu, v akom neprekročila právny rámec stanovený v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, len prispelo k presnejšiemu vymedzeniu jej výkonu voľnej úvahy, ktorá už vyplýva z tohto ustanovenia, bez toho, aby z toho bolo možné vyvodzovať pôvodne nedostatočné vymedzenie právomoci Komisie v predmetnej oblasti zo strany normotvorcu Spoločenstva. Na základe článku 253 ES je Komisia nakoniec povinná rozhodnutia ukladajúce pokutu odôvodniť.
(pozri body 35, 36, 38 – 44, 46)
3. Právomoc uložiť pokuty v prípade porušenia článkov 81 ES a 82 ES sa nemôže považovať za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila či jej výkonom poverila Komisiu v zmysle článku 202 tretej zarážky ES. V súlade s článkom 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES a článkom 211 prvá zarážka ES totiž táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpečovať uplatňovanie práva Spoločenstva, pričom je táto úloha, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, upresnená, upravená a formalizovaná nariadením č. 17. Právomoc ukladať pokuty, ktoré toto nariadenie priznáva Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cieľom je umožniť účinné uplatňovanie zákazov stanovených v uvedených článkoch.
(pozri body 48, 49)
4. Protisúťažné správanie podniku môže byť pripísané inému podniku v prípade, ak neurčoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zreteľom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú. Správanie dcérskej spoločnosti tak môže byť pripísané materskej spoločnosti, pokiaľ dcérska spoločnosť neurčuje samostatne svoje konanie na trhu, ale v podstate realizuje pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, pričom tieto dva podniky tvoria jednu hospodársku jednotku.
V konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastí 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje jednoduchá domnienka, podľa ktorej má uvedená materská spoločnosť rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti a podľa ktorej teda tvoria jediný podnik v zmysle článku 81 ES. Z tohto dôvodu prináleží materskej spoločnosti, ktorá na súde Spoločenstva napáda rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spoločnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, že predloží dôkazy preukazujúce nezávislosť tejto dcérskej spoločnosti.
Skutočnosť, že materská spoločnosť, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, je holding, nepostačuje na charakterizovanie funkčnej a organizačnej nezávislosti dcérskej spoločnosti. Pojem holding sa totiž vzťahuje na rôzne situácie. Vo všeobecnosti holding možno definovať ako spoločnosť, ktorá má majetkový podiel v jednej alebo vo viacerých spoločnostiach na účely ich kontroly. Holdingová spoločnosť, ktorej cieľom je získavanie, predaj, správa, najmä strategické riadenie podielov v priemyselných podnikoch, môže byť finančným holdingom nevykonávajúcim žiadnu priemyselnú ani obchodnú činnosť, alebo spoločnosťou vykonávajúcou činnosť správy a riadenia dcérskych spoločností. V kontexte skupiny spoločností je holding spoločnosťou, ktorej poslaním je zoskupovať podiely v rôznych spoločnostiach a ktorej úlohou je zabezpečiť jednotu ich riadenia. Medzi holdingovou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou môže tiež existovať jednota riadenia a koordinácie, čo môže naznačovať zohľadňovanie záujmov skupiny. Skutočnosť, že spoločnosť je holding, ktorého úlohou je spravovať svoje majetkové podiely na základnom imaní iných spoločností, tak sama osebe nestačí na vyvrátenie domnienky vyplývajúcej z vlastníctva celého základného imania dcérskej spoločnosti.
(pozri body 55, 56, 59 – 64, 66, 70)
5. Dôsledkom oznámenia o výhradách určeného na to, aby zabezpečilo podnikom, ktorých sa týka, účinný výkon práv obhajoby, je vymedzenie predmetu konania začatého proti podniku, lebo určuje postavenie Komisie voči uvedenému podniku, a tiež že inštitúcia nie je oprávnená vo svojom rozhodnutí použiť výhrady, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách.
Práve najmä na základe odpovedí na oznámenie o výhradách poskytnutých podnikmi, ktorým bolo určené, musí Komisia zaujať svoje stanovisko, pokiaľ ide o ďalší postup v nadväznosti na správne konanie.
V tomto kontexte, v prípade neexistencie výslovného uznania zo strany vyšetrovaného podniku v rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí Komisia ešte preukázať skutkový stav, pričom podnik môže vo vhodnom okamihu a najmä v rámci sporového konania použiť akékoľvek prostriedky na obranu, ktoré sa mu zdajú užitočné. Naopak, tak to nemôže byť v danom prípade, keď vyšetrovaný podnik uznal skutkový stav.
Takéto riešenie nemá za cieľ obmedziť podávanie sporových žalôb podnikmi, ktoré sú sankcionované Komisiou, ale upresniť rozsah sporu, ktorý môže byť predložený súdu Spoločenstva, aby sa predišlo akémukoľvek preneseniu určenia skutkového stavu v súvislosti s predmetným porušením z Komisie na súd Spoločenstva, ktorý rozhoduje o žalobe podľa článku 230 ES a má právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia.
(pozri body 80, 81, 84, 85)
6. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES, pojem zosúladený postup znamená okrem zosúladenia medzi podnikmi aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom tohto zosúladenia, a existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutočnosťami. Pokiaľ nie je preukázaný opak, čo prináleží dotknutým hospodárskym subjektom, platí domnienka, že podniky zúčastňujúce sa na zosúladení, ktoré ostávajú činné na trhu, zohľadňujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.
(pozri bod 118)
7. V rámci stanovenia sumy pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa závažnosť porušenia určuje s ohľadom na viacero faktorov, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, vo vzťahu ku ktorým Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy. Na účely určenia závažnosti porušenia tak Komisia môže legitímne zohľadniť skutočnosť, že dotknuté podniky prijali veľa príslušných opatrení, aby zabránili odhaleniu kartelu, ako aj ujmu, ktorú utrpela široká verejnosť.
Pokiaľ ide o poslednú uvedenú ujmu, všetky porušenia práva hospodárskej súťaže nespôsobujú ujmu hospodárskej súťaži a spotrebiteľom rovnakým spôsobom. V rámci stanovenia závažnosti porušenia sa zohľadnenie ujmy spôsobenej verejnosti odlišuje od zohľadnenia ekonomickej kapacity člena kartelu spôsobiť ujmu hospodárskej súťaži a spotrebiteľom, ku ktorému dochádza v rámci etapy stanovovania výšky pokuty upraveného v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO a smeruje k diferencovanému zaobchádzaniu najmä v prípade, keď sa porušenia dopustilo viacej podnikov.
(pozri body 153, 154, 156)
8. Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porušenia na trh vychádzať z hospodárskej súťaže, aká by normálne existovala, keby k porušeniu nedošlo.
Čo sa týka cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia zo skutočnosti, že členovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, že ich oznámili zákazníkom, dali svojim zamestnancom pokyn používať ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatňovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja, vyvodí záver, že porušenie malo účinky. Na vyvodenie záveru o dopade na trh totiž stačí, aby dohodnuté ceny slúžili ako základ na stanovenie cien individuálnych transakcií a tak obmedzovali rokovací priestor pre zákazníkov.
Naopak, od Komisie nemožno vyžadovať, aby v prípade, že vykonávanie kartelu je preukázané, systematicky dokazovala, že dohody skutočne umožnili dotknutým podnikom dosahovať vyššiu úroveň transakčných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. V tomto smere nie je možné prijať tvrdenie, podľa ktorého samotná skutočnosť, že úroveň transakčných cien by bola odlišná bez zosúladenia, sa môže zobrať do úvahy na účely posúdenia závažnosti porušenia. Okrem toho by bolo neprimerané požadovať takéto dokazovanie, ktoré by si vyžadovalo značné zdroje, keďže by boli potrebné hypotetické výpočty na základe ekonomických modelov, ktorých presnosť môže súd len ťažko overiť a ktorých neomylnosť vôbec nie je dokázaná.
Na posúdenie závažnosti porušenia je rozhodujúce vedieť, či členovia kartelu urobili všetko, čo bolo v ich možnostiach, aby dosiahli konkrétny účinok svojich úmyslov. Títo členovia nemôžu využívať vo svoj prospech vonkajšie faktory, ktoré skrížili ich plány, a urobiť z nich skutočnosti odôvodňujúce zníženie pokuty.
Komisia teda môže legitímne vychádzať z vykonávania kartelu na účely vyvodenia záveru o existencii dopadu na trh, pričom nie je potrebné stanoviť presný rozsah tohto dopadu.
Aj za predpokladu, že konkrétny dopad kartelu nebol z právneho hľadiska Komisiou dostatočne preukázaný, je kvalifikácia tohto porušenia ako „veľmi závažného“ primeraná. Tri aspekty, ktoré treba zohľadniť pri posúdení závažnosti porušenia podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorými sú samotná povaha porušenia, jeho skutočný dopad na trh tam, kde je ho možné stanoviť, a veľkosť relevantného geografického trhu, nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porušenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porušenia ako „veľmi závažného“. V tejto súvislosti z opisu veľmi závažných porušení v uvedených usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy smerujúce predovšetkým k určeniu cien, môžu byť už na základe ich povahy kvalifikované ako „veľmi závažné“ bez toho, aby sa tieto správania museli vyznačovať ich osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že aj keď opis závažných porušení výslovne uvádza dopad na trh a účinky na veľké oblasti jednotného trhu, opis veľmi závažných porušení naopak neuvádza žiadnu požiadavku konkrétneho dopadu na trh ani účinky na osobitnú geografickú oblasť.
(pozri body 165 – 169, 171)
9. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pri posúdení závažnosti porušenia s cieľom stanoviť výšku pokuty stanovujú, že sa má prihliadnuť na veľké množstvo faktorov, medzi ktoré patrí najmä samotná povaha porušenia, jeho konkrétny dopad, geografický rozsah dotknutého trhu a potreba zaistiť odstrašujúci účinok pokuty. Aj keď uvedené usmernenia nestanovujú, že výška pokút sa vypočíta v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri stanovení výšky pokuty v záujme dodržania všeobecných zásad práva Spoločenstva, a ak to vyžadujú okolnosti.
V prípade nezákonného kartelu, vzhľadom na veľký nepomer vo veľkosti medzi dotknutými podnikmi a v snahe o zohľadnenie konkrétneho významu každého z nich, a teda skutočného vplyvu ich protiprávneho správania na hospodársku súťaž, Komisia môže v súlade s bodom 1 A štvrtým a šiestym odsekom usmernení uplatniť diferencované zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa podieľali na porušení. Na tento účel môže rozdeliť dotknuté podniky do viacerých kategórií a vychádzať z obratu dosiahnutého každým podnikom v súvislosti s predmetnými výrobkami dotknutými konaním s tým, že do tohto obratu zahrnie najmä hodnotu vlastnej spotreby každého podniku. Z toho vyplýva výška trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam každého podniku na porušovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môže spôsobiť značnú škodu v rámci hospodárskej súťaže.
(pozri body 176, 177)
10. Cieľom sankcií stanovených v článku 15 nariadenia č. 17 je potláčať nedovolené správanie, rovnako ako zabrániť jeho opakovaniu. Keďže odstrašenie je účelom pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, požiadavka zabezpečiť ho je všeobecnou požiadavkou, ktorou sa má Komisia riadiť počas celého stanovovania pokút a nevyhnutne nevyžaduje, aby sa toto stanovenie vyznačovalo osobitnou etapou určenou na celkové posúdenie všetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto účelu.
Na účely zohľadnenia cieľa odstrašenia Komisia nedefinovala v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by bolo záväzné. Bod 1 A štvrtý odsek usmernení v kontexte posúdenia závažnosti porušenia sa len zmieňuje o nevyhnutnosti stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci účinok.
(pozri body 191 – 193)
11. Výkon právomoci orgánmi tretích štátov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej súťaže v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými požiadavkami týchto štátov. Skutočnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných štátov v oblasti hospodárskej súťaže, totiž nezahŕňajú iba špecifické účely a ciele, ale tiež vedú k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo občianskoprávnej oblasti v prípade, keď orgány týchto štátov preukázali porušenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže. Právna situácia je naopak úplne iná v prípade, keď sa na podnik v oblasti hospodárskej súťaže uplatňuje výlučne právo Spoločenstva a právo jedného alebo niekoľkých členských štátov, teda v prípade, keď sa kartel obmedzuje výlučne na oblasť územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spoločenstva.
Z toho vyplýva, že cieľom Komisie pri ukladaní sankcie za protiprávne správanie podniku, aj keď je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej súťaže vnútri spoločného trhu, ktorá je podľa článku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cieľom Spoločenstva. Z dôvodu osobitnej povahy právnych záujmov chránených na úrovni Spoločenstva sa posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci v danej oblasti môžu značne odlišovať od posúdení vykonaných orgánmi tretích štátov.
Každú úvahu založenú na existencii pokút uložených orgánmi tretieho štátu možno pripustiť iba v rámci voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovovaní pokút za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že Komisia zohľadní pokuty skôr uložené orgánmi tretích štátov, nie je však povinná tak urobiť.
Odstrašujúci účinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovovaní výšky pokuty, totiž smeruje k zabezpečeniu dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže upravených Zmluvou o ES podnikmi pri výkone ich činností na spoločnom trhu. V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrašujúcej povahy pokuty, ktorú má uložiť za porušenie týchto pravidiel, povinná zohľadniť prípadné sankcie uložené podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže tretích štátov.
(pozri body 205 – 209)
12. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovovania pokút za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, a v tejto súvislosti môže zohľadniť viacero skutočností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov počas vyšetrovania vedeného službami tejto inštitúcie. Komisia disponuje rovnako širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovšetkým v porovnaní s prínosmi ostatných podnikov.
Základom na zníženie pokút v prípade spolupráce podnikov je úvaha, podľa ktorej takáto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie, ktorej cieľom je preukázanie existencie porušenia, prípadne dosiahnutie jeho ukončenia.
V rámci celkového posúdenia môže Komisia zohľadniť skutočnosť, že podnik jej poskytol dokumenty až po doručení žiadosti o informácie, ale bez toho, aby mohla byť považovaná za určujúcu na zníženie významu spolupráce poskytnutej podnikom na základe bodu D ods. 2 prvej zarážky oznámenia o neuložení alebo znížení výšky pokút v prípadoch kartelov.
(pozri body 211, 212, 225, 234)
13. Súd prvého stupňa je v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva článok 229 ES a článok 17 nariadenia č. 17, oprávnený posúdiť primeranosť výšky pokút za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiž môže súd Spoločenstva napadnuté rozhodnutie nielen zrušiť, ako to stanovuje článok 231 ES, ale môže aj zmeniť sankciu uloženú týmto rozhodnutím. Súd Spoločenstva je teda oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.
Hoci je výkon neobmedzenej právomoci najčastejšie požadovaný žalobcami v snahe dosiahnuť zníženie pokuty, Komisia takisto môže nastoliť na súde Spoločenstva otázku výšky pokuty a navrhovať jej zvýšenie, pričom takáto možnosť je napokon výslovne stanovená v bode E ods. 4 oznámenia o neuložení alebo znížení výšky pokút v prípadoch kartelov.
Túto neobmedzenú právomoc môžu súdy Spoločenstva vykonávať len v rámci preskúmania aktov inštitúcií Spoločenstva, najmä v rámci žaloby o neplatnosť, keďže článok 229 ES iba rozširuje rozsah právomocí súdov Spoločenstva v rámci žaloby upravenej v článku 230 ES. Návrh Komisie na zvýšenie pokuty tak nie je nezlučiteľný s článkom 230 ES.
Vzhľadom na právomoc zverenú Súdu prvého stupňa zvýšiť pokutu, musí byť protinávrh Komisie smerujúci k zrušeniu zníženia pokuty uloženej podniku na základe jeho spolupráce počas správneho konania vyhlásený za prípustný, a to z dôvodu, že uvedený podnik spochybnil po prvýkrát na súde skutočnosti uvedené v oznámení o výhradách.
Takýto návrh však musí byť zamietnutý najmä z dôvodu, že keďže výška pokuty môže byť stanovená len v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania porušenia, skutočnosť, že Komisia bola nútená vypracovať obranu vzťahujúcu sa na skutkové zistenia, o ktorých bola oprávnene presvedčená, že už nebudú spochybnené, nemôže byť dôvodom na zvýšenie výšky pokuty. Trovy znášané Komisiou v dôsledku konania na Súde prvého stupňa nie sú kritériom na stanovenie výšky pokuty a musia byť zohľadnené výlučne v rámci uplatnenia ustanovení rokovacieho poriadku týkajúcich sa náhrady trov konania.
(pozri body 242 – 247, 251, 259, 262)