Vec T‑502/16

(uverejnenie výňatkov)

Stefano Missir Mamachi di Lusignano ako dedič Livia Missira Mamachiho di Lusignana a i.

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 20. novembra 2019

„Verejná služba – Úradníci – Zavraždenie úradníka a jeho manželky – Povinnosť zaistiť bezpečnosť zamestnancov v službách Únie – Zodpovednosť inštitúcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým zosnulého úradníka – Matka, brat a sestra úradníka – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť – Aktívna legitimácia na základe článku 270 ZFEÚ – Osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok – Primeraná lehota“

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia, prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o náhradu škody – Návrh, ktorý nemá samostatnú povahu vo vzťahu k návrhom na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

(pozri bod 29)

2.      Žaloby úradníkov – Aktívna legitimácia – Osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok – Pojem – Žaloba o náhradu škody, ktorú podali brat a sestra zosnulého úradníka – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 270 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 1; Služobný poriadok úradníkov, články 40, 42b, 55a, 73, 90 a 91)

(pozri body 42, 50 – 57)

3.      Žaloby úradníkov – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Premlčacia lehota – Premlčanie, ktoré nepredstavuje kogentnú prekážku konania

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 46 ods. 1; Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

(pozri body 68, 69)

4.      Žaloby úradníkov – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

(pozri body 77 – 79)

5.      Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná ujma – Nemajetková ujma spôsobená smrťou blízkej osoby – Zahrnutie – Stanovenie sumy ex æquo et bono

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

(pozri body 146, 147, 167, 168, 171, 172)

Zhrnutie

Súrodenci zavraždeného európskeho úradníka majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená ako „osobám, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok“

V rozsudku Missir Mamachi di Lusignano a i./Komisia (T‑502/16, EU:T:2019:795) z 20. novembra 2019 Všeobecný súd vyhovel návrhu na náhradu ujmy, ktorý podali matka, brat a sestra pána Alessandra Missira Mamachiho di Lusignana (ďalej len „žalobcovia“), európskeho úradníka zavraždeného v Rabate (Maroko).

Pán Alessandro Missir Mamachi di Lusignano (ďalej len „pán Alessandro Missir“ alebo „zosnulý úradník“) bol zavraždený 18. septembra 2006 so svojou manželkou v Rabate (Maroko), kde sa mal ujať svojej funkcie politického a diplomatického radcu pri delegácii Európskej komisie. K vražde došlo v zariadenom dome, ktorý táto delegácia prenajala pre pána Alessandra Missira, jeho manželku a ich štyri deti. Návrh, ktorý žalobcovia podali v tejto veci nadväzuje na rozsudok Všeobecného súdu zo 7. decembra 2017, Missir Mamachi di Lusignano a i./Komisia (T‑401/11 P RENV RX, EU:T:2017:874), v ktorom Všeobecný súd rozhodol o návrhu na náhradu ujmy podaného otcom a deťmi zosnulého úradníka. Žalobcovia vo svojich pripomienkach zastávali názor, že hoci rozhodnutia, ktoré už boli vydané viedli k náhrade určitých ujm, ešte zostávalo posúdiť v rámci tejto žaloby iné ujmy, t. j. nemajetkové ujmy, ktoré utrpeli matka, brat a sestra zosnulého úradníka. Komisia vyjadrila námietku, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorú uvádza matka zosnulého úradníka, návrh na náhradu škody je neprípustný, pretože je oneskorený. Pokiaľ ide o nemajetkové ujmy, ktoré uvádzajú brat a sestra pána Alessandra Missira, Komisia namietla, že okrem toho, že ich návrh je oneskorený, títo žalobcovia nemôžu byť považovaní za osoby, na ktoré sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

V tejto súvislosti sa Všeobecný súd musel vyjadriť po prvé k tomu, či súrodenci zosnulého úradníka majú aktívnu legitimáciu v prípade žiadosti o náhradu škody podľa článku 270 ZFEÚ. Všeobecný súd uviedol, že kritériom, ktoré určuje uplatnenie tohto procesného postupu je kritérium „osoby, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok“ (článok 91 ods. 1 služobného poriadku). Článok 73 služobného poriadku však v prípade úmrtia poisteného úradníka stanovuje poskytnutie zaručených dávok jeho manželovi alebo manželke a jeho deťom, ak existujú, a ak neexistujú, ostatným potomkom úradníka, a ak títo neexistujú, príbuzným vo vzostupnej línii úradníka, a ak neexistujú, orgánu. Vzhľadom na to, že článok neupravuje situáciu príbuzných v horizontálnej línii, Komisia tvrdila, že nemajú nárok na náhradu utrpenej ujmy. Dodala, že hoci sa na príbuzných v horizontálnej línii vzťahujú články 40, 42b, a 55a služobného poriadku, v prejednávanej veci to nie je relevantné, pretože predmetné články sa neuplatňujú na prípad úradníka, ktorý príde o život v dôsledku toho, že inštitúcia si nesplní povinnosť poskytovať ochranu. Všeobecný súd uviedol, že kritérium „osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok“ nemožno považovať za splnené iba na základe skutočnosti, že na žalobcu sa vzťahuje služobný poriadok bez ohľadu na to, z akého dôvodu. Treba, aby to tak bolo z dôvodu, ktorý odráža relevantný vzťah medzi osobou a aktom, ktorý táto osoba napáda, alebo odráža takúto väzbu medzi ňou a úradníkom, zásah do záujmov ktorého jej údajne spôsobuje skutočnú ujmu. Všeobecný súd konštatoval, že tak to je nielen v prípade predkov, potomkov a manželky alebo manžela úradníka, ale aj v prípade jeho bratov a sestier. Ak sú totiž tieto osoby uvedené „v služobnom poriadku“, či už v článku 73 alebo v článkoch 40, 42b a 55a uvedeného služobného poriadku, je to z dôvodu, že normotvorca chcel prostredníctvom konkrétnych ustanovení služobného poriadku zohľadniť ich blízky vzťah k úradníkovi. V dôsledku toho sa bratia a sestry mali považovať za osoby „na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok“ na účely určenia opravného prostriedku, ktorý sa má použiť v prípade, že sa chceli domáhať náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v dôsledku úmrtia ich brata alebo sestry úradníka, za ktoré je podľa nich zodpovedná inštitúcia.

Po druhé sa Všeobecný súd mal vyjadriť k oneskoreniu návrhov na náhradu škody podaných po uplynutí primeranej lehoty, na ktorú sa odvolávala Komisia, a k námietke žalobcov, podľa ktorej túto námietku neprípustnosti Komisia vzniesla oneskorene. Všeobecný súd poznamenal, že judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa dodržanie premlčacej lehoty stanovenej v článku 46 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nepreskúmava ex offo, platí mutatis mutandis pre premlčanie, ktoré vzniklo po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej sa podľa judikatúry musí podať návrh na náhradu škody založený na služobnom poriadku. V dôsledku toho námietka neprípustnosti vznesená Komisiou nebola otázkou verejného poriadku, ktorú mal Všeobecný súd preskúmať ex offo. Všeobecný súd teda posúdil námietku žalobcov založenú na tom, že námietka neprípustnosti bola oneskorená, a zamietol ju ako nedôvodnú. Keď ďalej preskúmal námietku neprípustnosti založenú na oneskorení žaloby, tiež ju zamietol a spresnil, že hoci sa päťročná premlčacia lehota stanovená pre oblasť žalôb na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti podľa článku 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v sporoch medzi Úniou a jej zamestnancami neuplatní, podľa ustálenej judikatúry treba pri posudzovaní, či bola žaloba podaná v primeranej lehote, zohľadniť referenčný rámec vytvorený touto lehotou.

Po tretie, pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd v nadväznosti na zásady uplatnené v rozsudku Missir Mamachi di Lusignano a i./Komisia (T‑401/11 P RENV RX) vyhovel návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý podala matka zosnulého úradníka. Pokiaľ ide o návrh na náhradu ujmy, ktorý podali brat a sestra zosnulého úradníka, a podmienky tejto náhrady, t. j. o zavinenie, príčinnú súvislosť a nemajetkovú ujmu, Všeobecný súd uviedol, že zodpovednosť Komisie za vraždu, ktorá bola konštatovaná súdnym rozhodnutím s právnou silou rozhodnutej veci, a zásadu solidárnej zodpovednosti Komisie za škodu, ktorá vznikla v dôsledku tejto vraždy, možno v prejednávanej veci v celom rozsahu uplatniť. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli brat a sestra zosnulého úradníka, Všeobecný súd uviedol, že článok 73 služobného poriadku, ako ho vykladá judikatúra, nebráni tomu, aby bratia a sestry úradníka, ktorý zomrel v dôsledku zavinenia Únie, získali prípadne náhradu svojej vlastnej nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená v dôsledku tejto smrti. Keďže právo Únie túto otázku neupravuje, Všeobecný súd uviedol, že z právnych poriadkov členských štátov vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej za okolností, ktoré sú podobné okolnostiam prejednávanej veci, vnútroštátny súd uznáva právo súrodencov zosnulého pracovníka v prípade potreby požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v dôsledku tejto smrti.