Žaloba podaná 19. januára 2011 - Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia
(vec T-22/11)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobca: Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband (Münster, Nemecko) (v zastúpení: I. Liebach a A. Rosenfeld, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobcu
čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 9525 v konečnom znení z 21. decembra 2010 o štátnej pomoci MC 8/2009 a C 43/2009 - Nemecko - WestLB v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo žiadosť Nemecka z 28. októbra 2010 o predĺženie lehoty na predaj a na ukončenie obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011,
subsidiárne, čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 9525 v konečnom znení z 21. decembra 2010 o štátnej pomoci MC 8/2009 a C 43/2009 - Nemecko - WestLB v rozsahu, v akom ním Komisia konkludentne rozhodla, že Nemecko podalo len jednu jednotnú žiadosť o predĺženie lehoty na predaj a na ukončenie obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG k 15. februáru 2011, a že preto o žiadosti o ďalšie predĺženie nie je potrebné rozhodnúť,
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod: porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ
Žalobca v tomto ohľade uvádza, že Komisia neodôvodnila, prečo zlúčila dve žiadosti Nemecka o predĺženie lehoty do jednej jednotnej žiadosti.
Komisia navyše neodôvodnila, prečo by nemali byť splnené podmienky pre predĺženie lehoty podľa článku 2 ods. 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3900 v konečnom opravenom znení z 12. mája 2009 o štátnej pomoci, ktorú chce Nemecko poskytnúť na reštrukturalizáciu WestLB AG (C 43/2008 [ex N 390/08]) (ďalej len "rozhodnutie z 12. mája 2009").
Druhý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie a nesprávne uváženie
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že Komisia svoje diskrečné rozhodnutie týkajúce sa predĺženia lehoty opiera o nesprávne zistenie skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu sa napadnuté rozhodnutie nesprávne zakladá len na jednej žiadosti o predĺženie lehoty do 15. februára 2011, respektíve sa mlčky konštatuje, že o žiadosti o ďalšie predĺženie nie je potrebné rozhodnúť.
Žalobca ďalej uplatňuje, že Komisia nepoužila možnosť predĺžiť lehotu, ktorá je výslovne uvedená v článku 2 ods. 2 rozhodnutia z 12. mája 2009, hoci sú dané podmienky na jej predĺženie. Komisia sa namiesto toho odvolala na nepísané právo na predĺženie sui generis, ktoré nemá žiadny právny základ, a ktorého jednotlivé podmienky sú úplne nejasné.
Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady proporcionality
Žalobca v tejto súvislosti uvádza najmä, že rozhodnutie Komisie o zastavení obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011 nie je primerané k tým spôsobeným nevýhodám.
Štvrtý žalobný dôvod: porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia v iných prípadoch finančnej krízy, v ktorých boli finančným inštitútom poskytnuté podstatne vyššie pomoci, umožnila podstatne dlhšie lehoty na predaj kapitálových podielov v inštitútoch a spoločnostiach financujúcich nehnuteľnosti.
Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie a zásady riadnej správy vecí verejných
Žalobca v rámci piateho žalobného dôvody uplatňuje, že Komisia nemá právo vykladať žiadosti podané členským štátom v rozpore s ich výslovným znením ako aj s ich zmyslom a cieľom, a tak o nich aj rozhodnúť.
____________