Odvolanie podané 17. septembra 2021: Ana Carla Mendes de Almeida proti uzneseniu Všeobecného súdu (deviata komora) z 8. júla 2021 vo veci T-75/21, Ana Carla Mendes de Almeida/Rada Európskej únie
(vec C-576/21 P)
Jazyk konania: portugalčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Ana Carla Mendes de Almeida (v zastúpení: R. Leandro Vasconcelos, M. Marques de Carvalho a P. Almeida Sande, advogados)
Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
zrušil uznesenie Všeobecného súdu (deviata komora) z 8. júla 2021 vo veci T-75/21, ktorým bola ako neprípustná zamietnutá oneskorená žaloba odvolateľky podaná na základe článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorou sa navrhoval zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady Európskej únie (EÚ) 2020/11171 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry, v rozsahu, v akom sa za európskeho prokurátora ako dočasného zamestnanca zaradeného do platovej triedy AD 13 na funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020, ktoré nie je obnoviteľné, vymenúva José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra,
sám vydal konečné rozhodnutie vo veci v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora, keďže sa nemožno domnievať, že by to stav súdneho konania nedovoľoval, pričom má Súdny dvor k dispozícii informácie o všetkých skutkových a právnych okolnostiach nevyhnutné na takýto postup,
rozhodol o trovách konania na základe článku 38 Štatútu Súdneho dvora tak, že Rada znáša vlastné trovy konania a bude povinná nahradiť trovy konania vynaložené odvolateľkou v súlade s článkom 138 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a to tak v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom, ako aj v súvislosti s konaním pred Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka tri dôvody:
Prvý odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a právnom pochybení vyplývajúcom zo záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom uverejnenia napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, a na porušení všeobecnej zásady práva Únie týkajúcej sa práva na účinnú súdnu ochranu, ako aj na porušení článku 47 Charty základných práv Európskej únie1 a príslušných ustanovení nariadenia 2017/19392 zaručujúcich ochranu práv uchádzačov, ako vyplýva z vnútornej logiky uvedeného nariadenia a zo zásady nezávislosti Úradu európskeho prokurátora zakotvenej v článku 6 tohto nariadenia.
Odvolateľka vytýka zjavne nesprávne posúdenie a právne pochybenie vyplývajúce zo záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom uverejnenia napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Odvolateľka nemala k uvedenému dňu k dispozícii informácie, ktoré by jej umožňovali podať žalobu proti napadnutému rozhodnutiu v súlade s článkom 263 ZFEÚ, ako vyplýva z odôvodnenia žaloby pred Všeobecným súdom vyplývajúceho z listu portugalskej vlády zaslaného Rade Európskej únii dňa 29. novembra 2019 v odpovedi na poradie uchádzačov vypracované výberovou komisiou podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, pričom týchto uchádzačov navrhla samotná vláda, s uvedením iného ňou uprednostňovaného uchádzača a jeho schválenie Radou. Tento list, o ktorý sa napadnuté rozhodnutie opieralo a k jeho existencii Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí neprihliadal, obsahoval dve vecné chyby a spochybňuje systematiku procesu menovania európskych prokurátorov a ich nezávislosť. Rada pritom odvolateľku o uvedenom liste upovedomila až 27. novembra 2020, výslovne preto, aby mohla vykonať svoje právo na opravný prostriedok. Odvolateľka odmieta, že by lehota na podanie žaloby mohla začať plynúť skôr než v uvedený deň, čo sa domnieval Všeobecný súd v napadnutom uznesení, keďže tým by podľa jej názoru došlo k porušeniu všeobecnej právnej zásady týkajúcej sa práva na účinnú súdnu ochranu a článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj k porušeniu zásady nezávislosti Úradu európskej prokuratúry zakotvenej v článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
Druhý odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a právnom pochybení vyplývajúcom zo záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého Rada oznámila jednotlivé dôvody napadnutého rozhodnutia dňa 7. októbra 2020 v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa účinnej súdnej ochrany a s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
Odvolateľka vytýka zjavne nesprávne posúdenie a právne pochybenie vyplývajúce zo záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého sa odvolateľka o napadnutom rozhodnutí v každom prípade dozvedela v liste zo 7. októbra 2020, v ktorom jej Rada údajne oznámila jednotlivé dôvody uvedeného rozhodnutia. Rada samozrejme v tomto liste nespomenula to, že existuje list portugalskej vlády zaslaný Rade 29. novembra 2019, bez ktorého by neexistoval dôvod žalovať, ktorý odôvodňoval podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu.
Tretí odvolací dôvod je uvedený subsidiárne a je založený na neuplatnení, resp. príliš reštriktívnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa ospravedlniteľného omylu a na nezohľadnení dôvodu týkajúceho sa existencie náhody alebo vyššej moci
Podľa ustálenej judikatúry úplné oboznámenie sa s konečnou povahou rozhodnutia, ako aj s lehotou na podanie žaloby uplatniteľnou na základe článku 263 ZFEÚ, samé osebe nevylučuje, že sa procesný subjekt môže dovolávať ospravedlniteľného omylu, ktorý môže odôvodniť oneskorené podanie jeho žaloby. Všeobecný súd v napadnutom uznesení nezohľadnil skutočnosť, že Rada zatajila list portugalskej vlády a odvolateľku o ňom upovedomila až 27. novembra 2020. Takáto situácia môže podľa judikatúry Súdneho dvora predstavovať ospravedlniteľný omyl, ktorý môže odôvodniť oneskorené podanie žaloby. Všeobecný súd ďalej ignoroval tvrdenie o existencii náhody alebo vyššej moci, ako argument pre neuplatnenie pravidiel Únii upravujúcich procesné lehoty.
____________
1 Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18.
1 Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1.
1 Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1).