ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

zo 14. novembra 2012

Vec F‑120/11

Mario Paulo da Silva Tenreiro

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Pracovné miesto riaditeľa – Zamietnutie kandidatúry žalobcu – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Stanovisko komisie pre predbežný výber – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. P. da Silva Tenreiro navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa zamieta jeho kandidatúra na pracovné miesto riaditeľa Riaditeľstva A pre občianske súdnictvo Generálneho riaditeľstva (GR) pre spravodlivosť, ako aj rozhodnutie o vymenovaní Y na toto pracovné miesto

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Určenie minimálnej kvalifikácie vyžadovanej na obsadzované pracovné miesto – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie pri vypracovaní stanoviska – Dôkazné bremeno

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

2.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia alebo preloženia – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Pracovné miesto riaditeľa – Riadiaca schopnosť – Podmienka, ktorú možno splniť praxou nadobudnutou mimo oblasti činnosti riaditeľstva

[Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. a) a článok 45 ods. 1]

3.      Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Preskúmanie kandidatúr z hľadiska uvedených podmienok – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste – Súdne preskúmanie – Hranice

4.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia alebo preloženia – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Rozdiel medzi konaním na obsadenie pracovného miesta a konaním o povýšení – Povinnosť vziať do úvahy len hodnotiace správy – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. a) a článok 45]

1.      Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní spôsobilosti, ktorú si vyžadujú pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a iba zjavne nesprávne posúdenie pri určení minimálnych podmienok vyžadovaných na tento účel môže spôsobiť nezákonnosť oznámenia o voľnom pracovnom mieste a následného vymenovania.

Dôkazné prostriedky, ktoré musí predložiť žalobca, musia byť v dôsledku toho dostatočné na to, aby nebolo pravdepodobné, že podmienky uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ktoré sa vyžadujú na obsadzované pracovné miesto, sú so zreteľom na záujem služby vhodné. Inými slovami a všeobecnejšie, žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom predloženým žalobcom možno spochybňovaný výber stále pripustiť ako prijateľný.

(pozri body 26 a 27)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Konidaris/Komisia, T‑93/03, bod 72

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2011, da Silva Tenreiro/Komisia, F‑72/10, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑634/11 P, bod 61; 29. septembra 2011, AJ/Komisia, F‑80/10, bod 35 a tam citovaná judikatúra

2.      V rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov o voľné pracovné miesto možno pripustiť, aby mal riaditeľ vzdelanie alebo prax, ktoré nepatria výlučne do oblasti činnosti riaditeľstva, ktoré má riadiť, keďže špecifické znalosti možno nájsť vnútri riaditeľstva na úrovni vedúcich oddelení a ich spolupracovníkov, a aby sa dôraz kládol viac na všeobecné riadiace, analytické a rozhodovacie kvality na vysokej úrovni.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 3. marca 1993, Booss a Fischer/Komisia, T‑58/91, bod 69

Súd pre verejnú službu: da Silva Tenreiro/Komisia, už citovaný, bod 62

3.      Menovaciemu orgánu prislúcha posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky vyžadované v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a toto posúdenie sa môže spochybniť iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho Súd pre verejnú službu nemôže nahrádzať uvedený orgán tým, že by preskúmaval jeho posúdenia odborných schopností uchádzačov, s výnimkou zistenia zjavne nesprávneho posúdenia.

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o argumentáciu založenú na tom, že menovací orgán sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď prehliadol prax žalobcu, ktorá je špecifická vzhľadom na obsadzované pracovné miesto, platí, že keď takáto prax špecifická vzhľadom na povinnosti vzťahujúce sa na pracovné miesto nie je podmienkou stanovenou v oznámení o voľnom pracovnom mieste, nemôže zohrávať úlohu v tom, či došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. decembra 1990, Kalavros/Súdny dvor, T‑160/89 a T‑161/89, bod 29 a tam citovaná judikatúra; 29. mája 1997, Contargyris/Rada, T‑6/96, bod 124

4.      Existujú rozdiely medzi konaním na obsadenie voľného pracovného miesta prostredníctvom preloženia alebo povýšenia, ktoré prebieha v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. a) služobného poriadku, a konaním o povýšení, ktoré je upravené v článku 45 služobného poriadku. Zatiaľ čo toto druhé konanie smeruje k zmene služobného postupu úradníkov z dôvodu vynaloženého úsilia a zásluh preukázaných pri výkone ich povinností, teda k odmeneniu úradníkov, ktorí v minulosti preukázali celkovo vyššie zásluhy, konanie na obsadenie voľného pracovného miesta smeruje výlučne v záujme služby k hľadaniu úradníka, ktorý je najspôsobilejší vykonávať povinnosti spojené s obsadzovaným miestom. V rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh teda administratíva nie je povinná založiť svoje posúdenie výlučne na hodnotiacich správach, ale môže zohľadniť aj iné skutočnosti týkajúce sa zásluh uchádzačov, ktoré môžu relativizovať posúdenie minulých zásluh uchádzačov uvedené v týchto správach.

(pozri bod 41)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Konidaris/Komisia, už citovaný, body 91 a 92