ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
zo 14. septembra 2022 (*)
„Dumping – Dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1688 – Článok 3 ods. 1 až 3 a 5 až 8 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Predaj prostredníctvom prepojených spoločností – Vytvorenie vývoznej ceny – Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie – Výpočet cenového podhodnotenia – Príčinná súvislosť – Článok 9 ods. 4 nariadenia 2016/1036 – Výpočet rozpätia ujmy – Odstránenie ujmy“
Vo veci T‑744/19,
Methanol Holdings (Trinidad) Ltd, so sídlom v Couve (Trinidad a Tobago), v zastúpení: B. Servais a V. Crochet, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Achema AB, so sídlom v Jonave (Litva), v zastúpení: B. O’Connor a M. Hommé, advokáti,
a
Grupa Azoty S.A., so sídlom v Tarnove (Poľsko),
Grupa Azoty Zakłady Azotowe Puławy S.A., so sídlom v Puławy (Poľsko),
v zastúpení: B. O’Connor a M. Hommé, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen, R. Barents (spravodajca), T. Pynnä a J. Laitenberger,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 18. januára 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, Methanol Holdings (Trinidad) Ltd, domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 258, 2019, s. 21; ďalej len „napadnuté vykonávacie nariadenie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
Správne konanie
2 Dňa 13. augusta 2018 Európska komisia na základe podnetu uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „UAN“) s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ C 284, 2018, s. 9).
3 Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 30. júna 2018 (ďalej len „posudzované obdobie“).
4 Výrobok, ktorý bol predmetom prešetrovania, zodpovedal zmesiam UAN vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku, ktoré môžu obsahovať prísady a v súčasnosti patria pod číselný znak KN 3102 80 00 (ďalej len „dotknutý výrobok“).
5 Žalobkyňa, spoločnosť založená podľa práva Trinidadu a Tobaga, pôsobí v oblasti výroby a predaja zmesí UAN. Počas obdobia prešetrovania žalobkyňa predávala UAN prepojenému zákazníkovi v Európskej únii, konkrétne spoločnosti Helm AG (ďalej len „HAG“). Táto spoločnosť následne predávala UAN nezávislým zákazníkom v Únii a dvom prepojeným zákazníkom so sídlom v Únii, konkrétne spoločnostiam Helm Engrais France (ďalej len „HEF“) a Helm Iberica (ďalej len „HIB“). Žalobkyňa je jediným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom na Trinidade a Tobagu a jej vývoz predstavoval 100 % vývozu z tejto krajiny počas obdobia prešetrovania.
6 Dňa 10. apríla 2019 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/576, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 100, 2019, s. 7; ďalej len „predbežné vykonávacie nariadenie“).
7 Dňa 11. apríla 2019 bol žalobkyni zaslaný informačný dokument obsahujúci predbežné zistenia Komisie, ku ktorému žalobkyňa predložila pripomienky 26. apríla 2019.
8 Listom z 12. júla 2019 Komisia informovala žalobkyňu o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom okrem iného na Trinidade a Tobagu. V odôvodnení 88 dokumentu pripojeného k tomuto listu Komisia okrem iného vysvetlila, že s ohľadom na rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), sa rozhodla doplniť výpočty cenového podhodnotenia vykonané v predbežnej fáze. Žalobkyňa na tento list odpovedala 22. júla 2019.
9 Dňa 8. októbra 2019 Komisia prijala napadnuté vykonávacie nariadenie.
10 Článok 1 ods. 2 napadnutého vykonávacieho nariadenia stanovuje uloženie konečného antidumpingového cla vo forme pevnej sumy vo výške 22,24 eura za tonu na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného žalobkyňou do Únie.
11 Žalobkyňa predložila v priebehu správneho konania písomné pripomienky.
Zhrnutie dôvodov, na ktorých je napadnuté vykonávacie nariadenie založené
Výber vzorky
12 Pokiaľ ide o výber vzorky výrobcov z Únie, Komisia vybrala do vzorky troch výrobcov z Únie, ktorí spolu predstavovali viac ako 50 % celkového objemu výroby a predaja v Únii.
13 Pokiaľ ide o výber vzorky neprepojených dovozcov, Komisia rozhodla, že takýto výber vzorky nie je potrebný, a zaslala dotazníky trom dovozcom, ktorí súhlasili so spoluprácou.
14 Pokiaľ ide o výber vzorky vyvážajúcich výrobcov z Ruska, Trinidadu a Tobaga a zo Spojených štátov (ďalej len „dotknuté krajiny“), len dvaja vyvážajúci výrobcovia v Rusku (konkrétne spoločnosti Acron Group a EuroChem Group), jeden na Trinidade a Tobagu (konkrétne žalobkyňa) a jeden v Spojených štátoch (konkrétne CF Industries Holdings, Inc.) súhlasili so spoluprácou a zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí od vyvážajúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.
Dotknutý výrobok a podobný výrobok
15 Výrobok, ktorý bol predmetom prešetrovania, zodpovedal zmesiam UAN vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku, ktoré môžu obsahovať prísady, patria pod číselný znak KN 3102 80 00 a majú pôvod v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch.
16 Komisia sa domnievala, že dotknutý výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutých krajín, ako aj výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie predstavujú podobné výrobky.
Dumping
17 Pokiaľ ide o normálnu hodnotu dotknutých výrobkov vyrábaných vyvážajúcimi výrobcami na Trinidade a Tobagu, Komisia konštatovala, že počas obdobia prešetrovania bola žalobkyňa zrejme jediným výrobcom dotknutého výrobku v tejto krajine.
18 V prípade žalobkyne Komisia vzhľadom na neexistenciu predaja podobného výrobku na domácom trhu vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21; ďalej len „základné nariadenie“). Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k priemerným výrobným nákladom na podobný výrobok spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania sa pripočítali jednak i) skutočné sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v rámci bežného obchodovania, ktoré žalobkyňa vynaložila na domácom trhu na Trinidade a Tobagu, a jednak ii) skutočná suma zisku z výroby a predaja tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v rámci bežného obchodovania, ktorý žalobkyňa dosiahla na uvedenom domácom trhu.
19 Na účely stanovenia vývoznej ceny Komisia konštatovala, že počas obdobia prešetrovania žalobkyňa vyvážala do Únie len prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich v postavení dovozcov. Všetok predaj do Únie sa realizoval prostredníctvom prepojeného dovozcu v Nemecku. Tento prepojený dovozca predával dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Nemecku alebo prepojeným spoločnostiam vo Francúzsku a v Španielsku, ktorí následne predávali dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom na svojich príslušných domácich trhoch. Vývozná cena bola preto v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA nákladov a nákladov na riedenie a miešanie, ako aj primeraný zisk.
20 Komisia potom porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu žalobkyne na základe ceny zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou Komisia vykonala úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, aby zohľadnila zľavy, rabaty a rozdiely v množstvách, ako aj náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, ako aj náklady na úver.
21 Po tomto porovnaní Komisia vypočítala dumpingové rozpätie v prípade žalobkyne, ako aj v prípade ostatných potenciálnych vyvážajúcich výrobcov. V napadnutom vykonávacom nariadení bolo dumpingové rozpätie v prípade žalobkyne stanovené na 55,8 %.
Definícia výrobného odvetvia Únie
22 Komisia konštatovala, že počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 20 známych výrobcov. Tieto subjekty ako celok predstavovali „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.
23 Komisia tiež pripomenula, že traja z týchto výrobcov, predstavujúci viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii, boli vybraní do vzorky výrobcov z Únie.
Ujma
24 Komisia sa domnievala, že je možné súhrnne vyhodnotiť účinky dovozov z dotknutých krajín, keďže kritériá takéhoto vyhodnotenia stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené.
25 V rámci analýzy objemu dovozu Komisia zistila, že objem dovozu z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 64 % a podiel tohto dovozu na trhu sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 72 %, a to z 21,9 % na 37,7 %. Počas uvedeného obdobia sa konkrétne objem dovozu z Trinidadu a Tobaga znížil a podiel tohto dovozu na trhu klesol z 10,2 % na 8,1 %.
26 V rámci analýzy účinkov na ceny Komisia v predbežnom vykonávacom nariadení porovnala ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky s cenami spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách. Konkrétne na účely stanovenia cenového podhodnotenia počas obdobia prešetrovania sa porovnávali i) vážené priemerné ceny, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách účtovali prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie za každý dovážaný druh výrobku, stanovené na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF) náležite upravené o clá a náklady po dovoze, a ii) zodpovedajúce vážené priemerné predajné ceny, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky účtovali nezávislým zákazníkom na trhu Únie za každý druhu výrobku.
27 Komisia teda porovnávala cenu CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov s cenou zo závodu výrobcov z Únie, ktorá sa použila pri 60 % predaja výrobcov z Únie. V prípade predaja výrobného odvetvia Únie, v rámci ktorého vznikli náklady na námornú dopravu pri dodávke dotknutých výrobkov do prístavov, ako sú Rouen (Francúzsko) a Gent (Belgicko), ktorý predstavoval 40 % predaja výrobcov z Únie, sa však ukázalo ako vhodné použiť namiesto výpočtu cien zo závodu ceny na dodávku do týchto prístavov.
28 Komisia tak zistila, že dovoz z dotknutých krajín podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 6,8 %. Konkrétne konštatovala, že vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia pre dovoz z Trinidadu a Tobaga bolo vo výške 6,2 %.
29 Komisia následne posúdila vplyv dovozu na výrobné odvetvie Únie s prihliadnutím na rôzne makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele.
30 Komisia na základe analýzy ukazovateľov ujmy dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.
31 V napadnutom vykonávacom nariadení sa Komisia rozhodla doplniť svoje výpočty cenového podhodnotenia s prihliadnutím rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), dvomi dodatočnými výpočtami podhodnotenia, z ktorých podľa jej názoru ešte jasnejšie vyplýva, že dumpingový dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie bez ohľadu na použitú metódu.
32 Komisia v napadnutom vykonávacom nariadení tiež uviedla, že okrem stanovenia existencie cenového podhodnotenia z prešetrovania zároveň vyplynulo, že účinkom dumpingového dovozu bolo v každom prípade významné stlačenie cien na trhu Únie počas obdobia prešetrovania v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Dospela k záveru, že cenové podhodnotenie je len jedným faktorom v rámci oveľa širšej analýzy vplyvu na ceny, v ktorej je zníženie a stlačenie cien hlavným argumentom podporujúcim príčinnú súvislosť.
33 Komisia teda potvrdila svoj záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.
Príčinná súvislosť
34 Komisia v predbežnom vykonávacom nariadení konštatovala, že počas posudzovaného obdobia a vzhľadom na klesajúcu spotrebu v Únii sa objemy dovozu z dotknutých krajín a ich podiely na trhu výrazne zvýšili, zatiaľ čo ceny z dotknutých krajín klesli v priemere o 33 %. Uviedla, že zvýšenie podielu dovozu na trhu sa časovo zhodovalo s podobným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Vzhľadom na to, že UAN je cenovo citlivou komoditou, podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu počas obdobia prešetrovania bol na úrovni 37,7 % a tento dovoz sa realizoval za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, Komisia dospela k záveru, že takýto dovoz mal závažné škodlivé účinky.
35 V napadnutom vykonávacom nariadení Komisia potvrdila, že dovoz z dotknutých krajín bol podhodnotený oproti predajným cenám výrobcov z Únie. Uviedla, že v každom prípade sa v analýze príčinnej súvislosti okrem zistenia cenového podhodnotenia v súvislosti s účinkami dumpingového dovozu zohľadnilo aj mnoho ďalších faktorov. Zníženie cien, ako aj stlačenie cien počas obdobia prešetrovania, ktoré boli spôsobené dotknutým dovozom, boli teda hlavnými argumentmi podporujúcimi príčinnú súvislosť.
36 Po preskúmaní ďalších faktorov, a to okrem iného svetovej ceny močoviny a vyšších nákladov výrobcov z Únie, Komisia dospela k záveru, že ani jeden z týchto faktorov nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou škodou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.
Úroveň opatrení a záujem Únie
37 Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.
38 V prípade Trinidadu a Tobaga Komisia dospela k záveru, že by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia, pričom výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho z týchto rozpätí. Po uložení predbežných opatrení Komisia mierne upravila svoj výpočet budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v súlade s článkom 9 ods. 4 druhým pododsekom základného nariadenia v spojení s článkom 7 ods. 2d tohto nariadenia. Aktualizovala odhadované náklady na emisné kvóty Únie a rozhodla, že priemerná cena emisných kvót oxidu uhličitého (CO2) Únie sa s konečnou platnosťou stanovuje na 25,81 eura za tonu vyprodukovaného CO2 v porovnaní s cenou 24,14 eura za tonu vyprodukovaného CO2 stanovenou v predbežnej fáze. Ďalšie prvky výpočtu sa tiež mierne upravili. Stanovili sa tak dodatočné náklady vo výške 3,8 % (namiesto 3,7 % v predbežnej fáze) a tieto náklady sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu.
Antidumpingové opatrenia
39 Pokiaľ ide o formu antidumpingových opatrení, Komisia sa rozhodla stanoviť osobitné pevne stanovené clo.
40 Konečné antidumpingové clo tak bolo napokon stanovené v sume, ktorá sa v závislosti od dotknutých spoločností pohybovala v rozpätí od 22,24 eura do 42,47 eura za tonu dotknutého výrobku. V prípade žalobkyne toto clo predstavovalo sumu 22,24 eura za tonu dotknutého výrobku.
Návrhy účastníkov konania
41 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté vykonávacie nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
42 Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spoločnosťami Achema AB, Grupa Azoty S.A. a Grupa Azoty Zakłady Azotowe Puławy S.A., navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
43 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby formálne uvádza jediný žalobný dôvod založený na tvrdení, že metóda, ktorú Komisia použila pri stanovení rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu, porušuje článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 až 3 a 5 až 8 základného nariadenia, judikatúru Všeobecného súdu a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj zásadu spravodlivého porovnania.
44 Podľa žalobkyne Komisia použila ako východiskový bod cenu UAN, za ktorú ich spoločnosti HAG, HEF a HIB predávali nezávislým zákazníkom v Únii, a následne odpočítala PVA náklady spoločností HAG, HEF a HIB, ako aj ziskové rozpätie vo výške 4 % získané od spolupracujúcich neprepojených dovozcov. Žalobkyňa uvádza, že Komisia potom pripočítala 1 euro za tonu na pokrytie nákladov po dovoze. Ako sa uvádza v odôvodnení 128 napadnutého vykonávacieho nariadenia, Komisia na výpočet rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu v podstate analogicky uplatnila článok 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorý sa týka vytvorenia vývoznej ceny na účely výpočtu dumpingového rozpätia.
45 Na úvod treba na jednej strane uviesť, že jediný žalobný dôvod formálne uvedený žalobkyňou sa v podstate skladá z troch častí. Prvá časť jediného žalobného dôvodu je založená na tom, že metóda použitá Komisiou na výpočet rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu porušuje článok 3 ods. 1 základného nariadenia. Druhá časť je založená na tom, že uvedená metóda porušuje článok 3 ods. 2, 3 a 5 až 8 uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia nezohľadnila ceny dohodnuté s nezávislými zákazníkmi a neporovnala ceny na rovnakej úrovni obchodu. Tretia časť je založená na tom, že konečné antidumpingové clo v rozpore s článkom 9 ods. 4 uvedeného nariadenia prekračuje úroveň dostatočnú na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
46 Na druhej strane treba pripomenúť, že účinky dumpingového dovozu na ceny v rámci Únie je možné preskúmať z rôznych hľadísk. Článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že Komisia preskúma tri aspekty, a to cenové podhodnotenie, zníženie cien a stlačenie cien.
47 V prejednávanej veci Komisia vychádzala pri výpočte cenového podhodnotenia (v porovnaní s predajnou cenou výrobcov z Únie) a predaja pod cenu (v porovnaní s cieľovou cenou) z tej istej vytvorenej vývoznej ceny.
48 Pokiaľ ide o cenové podhodnotenie, Komisia v podstate zostavila vzorku výrobného odvetvia Únie výberom výrobcov, ktorí predstavovali 50 % celkového objemu výroby a predaja v Únii. Vývozné ceny žalobkyne tiež vytvorila na základe cien, ktoré dovozcovia prepojení so žalobkyňou účtovali nezávislým zákazníkom, od ktorých odpočítala PVA náklady a ziskové rozpätie vo výške 4 % (a pripočítala 1 euro za tonu na pokrytie nákladov po dovoze). Následne porovnala tieto vytvorené vývozné ceny s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie (v prípade 60 % predaja) a s cenou CIF v prístavoch Rouen a Gent (v prípade 40 % predaja). Z výsledku tohto porovnania vyplynulo cenové podhodnotenie. Napokon Komisia v napadnutom vykonávacom nariadení s prihliadnutím na rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), doplnila tento výpočet vykonaný vo fáze predbežného vykonávacieho nariadenia prvým dodatočným výpočtom uvedeným v odôvodnení 114 napadnutého vykonávacieho nariadenia a druhým subsidiárnym výpočtom uvedeným v odôvodnení 115 napadnutého vykonávacieho nariadenia, pričom oba tieto výpočty potvrdili existenciu cenového podhodnotenia.
O prvej časti jediného žalobného dôvodu založenej na tom, že metóda použitá Komisiou na výpočet rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu porušuje článok 3 ods. 1 základného nariadenia
49 Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že analogické uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia, na ktoré Komisia odkazuje v odôvodnení 128 napadnutého vykonávacieho nariadenia, porušuje článok 3 ods. 1 základného nariadenia.
50 Po prvé žalobkyňa sa odvoláva na znenie článku 3 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorého sa „pojem ‚ujma‘… interpretuje… v súlade s ustanoveniami tohto článku“. Toto ustanovenie teda vôbec neodkazuje na článok 2 ods. 9 tohto nariadenia. Po druhé článok 2 ods. 9 tohto nariadenia sa týka vytvorenia vývoznej ceny na účely výpočtu dumpingového rozpätia a nie rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu. Po tretie nijaké z ustanovení tohto nariadenia nestanovuje, že článok 2 ods. 9 tohto nariadenia sa môže „analogicky“ uplatniť na účely výpočtu rozpätia ujmy.
51 Žalobkyňa na druhej strane tvrdí, že logika vytvorenia vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, pokiaľ ide o predaj uskutočnený v Únii prostredníctvom prepojených spoločností, je založená na nespoľahlivosti tejto ceny vzhľadom na vzťah medzi stranami. Podľa žalobkyne sa táto logika neuplatňuje na stanovenie jej ceny, ktorá má byť použitá pri výpočte rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu, keďže skutočná cena, ktorú spoločnosti HAG, HEF a HIB účtovali svojim nezávislým zákazníkom v Únii, je zo svojej podstaty spoľahlivá, lebo sa účtuje medzi stranami, ktoré nie sú navzájom prepojené. Žalobkyňa uvádza, že chyby zistené v metóde použitej Komisiou majú vplyv aj na platnosť výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia ruských vyvážajúcich výrobcov, keďže tí svoje výrobky predávajú aj prostredníctvom prepojených obchodníkov.
52 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
53 Na úvod treba uviesť, že odôvodnenie 128 napadnutého vykonávacieho nariadenia stanovuje:
„… pokiaľ ide o prvky zohľadňované pri výpočte cenového podhodnotenia (najmä vývozná cena), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom prebieha (alebo môže prebiehať) hospodárska súťaž s výrobcami z Únie. Daným bodom je vlastne nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude výrobok odoberať od výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných dodávateľov. Dané posúdenie by malo vychádzať z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade predaja na vývoz prostredníctvom prepojených dovozcov by mal byť bodom porovnania bod ihneď po tom, ako tovar prekročí hranice Únie, a nie neskôr v distribučnom reťazci, napr. pri predaji tovaru koncovému používateľovi. Analogicky k prístupu použitému pri výpočtoch dumpingového rozpätia sa teda vývozná cena vytvorí na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi, náležite upravenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keďže daný článok je jediným ustanovením základného nariadenia, v ktorom sa poskytuje usmernenie k vytvoreniu vývoznej ceny, je jeho analogické uplatňovanie opodstatnené. Pokiaľ ide o výpočty predaja pod cenu, Komisia poznamenala, že použitie článku 2 ods. 9 základného nariadenia neviedlo k žiadnemu asymetrickému porovnaniu (na rozdiel od veci Jindal Saw), pretože na účely porovnania predaja pod cenu sa cieľová cena výrobného odvetvia Únie vytvorila tak, že zahŕňala priame výrobné náklady, PVA náklady a cieľový zisk len výrobného subjektu, a preto je porovnateľná s vytvorenou vývoznou cenou. Inými slovami pri porovnávaní cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie s vytvorenou vývoznou cenou sa nebrali do úvahy náklady prepojených predajných subjektov výrobcov z Únie.“
54 Článok 3 ods. 1 základného nariadenia definuje pojem ‚ujma‘ tak, že „pokiaľ nie je stanovené inak… znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia“.
55 Podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia je stanovenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a jednak následného dopadu takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie Únie.
56 Konkrétnejšie v prípade vplyvu dumpingových dovozov na ceny článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje okrem iného povinnosť zvážiť, či dumpingové dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.
57 Z ustanovení základného nariadenia pripomenutých v bodoch 54 až 56 vyššie tak vyplýva, že nestanovujú osobitnú metódu na určenie účinkov dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov výrobného odvetvia Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑301/16, EU:T:2019:234, bod 175).
58 Tvrdenie žalobkyne, že článok 3 ods. 1 základného nariadenia bráni tomu, aby sa na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie použila vytvorená vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 uvedeného nariadenia, je teda potrebné zamietnuť.
59 Ako však bolo pripomenuté v bode 55 vyššie, stanovenie takejto ujmy v každom prípade predpokladá objektívne a spravodlivé preskúmanie vplyvu dumpingových dovozov na ceny (pozri rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑301/16, EU:T:2019:234, bod 176 a citovanú judikatúru), ktoré je potrebné preskúmať v rámci druhej časti jediného žalobného dôvodu spolu s tvrdením žalobkyne založeným na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
60 Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa v podstate tvrdí, že cena, ktorú jej prepojení dovozcovia účtujú svojim nezávislými zákazníkom v Únii, je spoľahlivá a vytvorenie vývoznej ceny nie je potrebné, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 8 základného nariadenia stanovuje, že v zásade „vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Únie“. Iba v prípadoch, keď „neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou“, článok 2 ods. 9 prvý pododsek tohto nariadenia povoľuje vytvoriť vývoznú cenu na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu.
61 Z článku 2 ods. 9 základného nariadenia teda vyplýva, že inštitúcie sa môžu domnievať, že vývozná cena je nespoľahlivá v dvoch prípadoch, konkrétne v prípade existencie prepojenia medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou alebo v prípade existencie kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou. S výnimkou týchto prípadov sú inštitúcie povinné v prípade, že existuje vývozná cena, vychádzať z nej pri stanovovaní dumpingu (pozri rozsudky z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, EU:T:2002:280, bod 49, a z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, EU:T:2011:618, bod 26).
62 Je nesporné, že počas obdobia prešetrovania žalobkyňa vyvážala do Únie len prostredníctvom svojho prepojeného dovozcu, konkrétne spoločnosti HAG, ktorá tiež vlastní podiely žalobkyne.
63 Žalobkyňa teda nemôže vytýkať Komisii, že na účely vytvorenia vývoznej ceny zohľadnila tento vzťah. Ako totiž správne uviedla Komisia, pričom žalobkyňa jej v tomto smere neodporovala, vývozná cena uvedená žalobkyňou v colnom vyhlásení je nespoľahlivá práve z dôvodu existencie vzťahu v rámci skupiny.
64 Z toho vyplýva, že túto časť jediného žalobného dôvodu treba zamietnuť.
O druhej časti jediného žalobného dôvodu založenej na tom, že metóda použitá Komisiou na výpočet rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu porušuje článok 3 ods. 2, 3 a 5 až 8 základného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia nezohľadnila ceny dohodnuté s nezávislými zákazníkmi a neporovnala ceny na rovnakej úrovni obchodu
65 V prvom rade žalobkyňa Komisii vytýka, že nezohľadnila judikatúru Všeobecného súdu, podľa ktorej cena vyvážajúceho výrobcu použitá na výpočet rozpätia cenového podhodnotenia, ktorá sa používa aj na výpočet rozpätia predaja pod cenu, a teda na stanovenie rozpätia ujmy, by mala byť stanovená na základe cien skutočne účtovaných vyvážajúcim výrobcom na trhu Únie v hospodárskej súťaži s cenami výrobcov z Únie. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704, body 62 a 63), a z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234, bod 187). Vývozná cena vytvorená v prejednávanej veci predstavuje len zlomok ceny, ktorú spoločnosti HAG, HEF a HIB skutočne účtovali svojim nezávislým zákazníkom.
66 Podľa žalobkyne mala Komisia v záujme dosiahnutia súladu s judikatúrou Všeobecného súdu porovnať skutočné ceny, za ktoré spoločnosti HAG, HEF a HIB predávali UAN svojim nezávislým zákazníkom v Únii, s predajnou cenou a cieľovou cenou, ktorú výrobcovia z Únie uplatňovali voči svojim nezávislým zákazníkom v Únii. To sú ceny, ktoré nezávislí zákazníci v Únii zohľadňujú pri rozhodovaní, či nakúpia UAN od spoločností HAG, HEF a HIB alebo od výrobcov z Únie a ich prepojených obchodníkov. Až v tomto štádiu dochádza k hospodárskej súťaži medzi UAN vyrábanými žalobkyňou a UAN vyrábanými výrobcami z Únie, keďže prvý nezávislý zákazník nepozná vnútornú organizačnú štruktúru skupiny predávajúceho a nemôže odhadnúť cenu v skoršom štádiu. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že „bodom hospodárskej súťaže“ relevantným na výpočet rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu by mala byť cena účtovaná nezávislým zákazníkom v prístavoch Gent a Rouen.
67 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že metóda použitá Komisiou na výpočet rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu porušuje článok 3 ods. 2, 3 a 5 až 8 základného nariadenia. Podľa žalobkyne Komisia tým, že porovnávala umelo vytvorenú cenu medzi ňou a spoločnosťou HAG s cenami, ktoré výrobcovia z Únie účtovali svojim prvým nezávislým zákazníkom, neporovnávala ceny na rovnakej úrovni obchodu. Komisia mala skôr porovnať ceny dotknutého výrobku, ktoré spoločnosti HAG, HEF a HIB účtovali svojim nezávislým zákazníkom v Únii, s cenami dotknutého výrobku, ktoré výrobcovia z Únie a ich prepojené spoločnosti účtovali svojim nezávislým zákazníkom v Únii.
68 V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že metóda použitá Komisiou porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania pri výpočte rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cenu, keďže rovnakým spôsobom posudzuje situáciu, v ktorej vyvážajúci výrobcovia založili prepojené predajné subjekty v Únii, a situáciu, v ktorej vyvážajúci výrobcovia predávajú svoj tovar priamo nezávislým zákazníkom v Únii.
69 Okrem toho chyba vo výpočte ceny vyvážajúceho výrobcu použitej pri stanovení rozpätia cenového podhodnotenia tiež nevyhnutne vedie k chybnému stanoveniu rozpätia predaja pod cenu, keďže v oboch výpočtoch je použitá rovnaká cena vyvážajúceho výrobcu. V štádiu repliky žalobkyňa rovnako tvrdí, že pochybenie pri stanovení cenového podhodnotenia vedie takisto k neplatnosti zistení Komisie týkajúcich sa zníženia a stlačenia cien, pričom tieto pochybenia zas ohrozujú všetky zistenia Komisie týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti.
70 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
71 V tejto súvislosti je potrebné spoločne preskúmať výhrady založené na porušení judikatúry a článku 3 ods. 2, 3 a 5 až 8 základného nariadenia a následne preskúmať výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
72 Na úvod treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 176 rozsudku z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), rozhodol:
„Výpočet cenového podhodnotenia predmetných dovozov sa vykoná v súlade s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v dôsledku týchto dovozov a v širšom zmysle sa používa na účely posúdenia tejto ujm[y] a stanovenia rozpätia ujmy, t. j. úrovne odstránenia uvedenej ujmy. Povinnosť vykonať objektívne preskúmanie vplyvov dumpingových dovozov, zakotven[á] v uvedenom článku 3 ods. 2, vyžaduje, aby bolo vykonané spravodlivé porovnanie ceny príslušného výrobku a ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia pri predaji uskutočnenom na území Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivý charakter tohto porovnania sa ceny musia porovnávať na rovnakej obchodnej úrovni. Porovnanie vykonané medzi cenami získanými na rôznych obchodných úrovniach, t. j. bez zahrnutia všetkých nákladov súvisiacich s obchodnou úrovňou, ktoré treba zohľadniť, bude nevyhnutne viesť k umelým výsledkom neumožňujúcim správne posúdenie ujmy výrobného odvetvia Únie. Takéto spravodlivé porovnanie je podmienkou zákonnosti výpočtu ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu.“
73 V bodoch 188 a 189 rozsudku z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), Všeobecný súd dodal:
„188 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vzhľadom na to, že Komisia vzala do úvahy predajné ceny predávajúcich subjektov prepojených s hlavným výrobcom Únie na určenie ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, pričom nezohľadnila predajné ceny predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw na určenie ceny príslušného výrobku vyrábaného touto spoločnosťou, nemožno dospieť k záveru, že cenové podhodnotenie bolo vypočítané na základe porovnania cien na rovnakej obchodnej úrovni.
189 … porovnanie cien na rovnakej obchodnej úrovni predstavuje podmienku zákonnosti výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku. V dôsledku toho treba výpočet cenového podhodnotenia vykonaný Komisiou v rámci napadnutého nariadenia považovať za nezlučiteľný s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.“
74 V prejednávanej veci zo spoločného výkladu odôvodnení 112 a 114 napadnutého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že v rámci výpočtu cenového podhodnotenia vykonaného v predbežnej fáze a použitého ako hlavný základ pre konečný výpočet Komisia vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom znížila ceny ich predaja v Únii o sumu PVA nákladov a zisku ich prepojených obchodných spoločností v Únii, ale vo vzťahu k predaju výrobného odvetvia Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov, ktorý predstavoval 40 % predaja vzorky výrobného odvetvia Únie použitej na porovnanie, takýto odpočet neurobila.
75 Ako vyplýva z bodu 176 rozsudku z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), porovnanie cien dotknutého výrobku a podobného výrobku výrobného odvetvia Únie na rovnakej úrovni obchodu je podmienkou zákonnosti výpočtu cenového podhodnotenia dotknutého výrobku. V dôsledku toho treba výpočet cenového podhodnotenia vykonaný Komisiou považovať za nezlučiteľný s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.
76 Z toho vyplýva, že metóda výpočtu cenového podhodnotenia, ktorú Komisia uplatnila v predbežnej fáze a použila ako hlavný základ pre konečný výpočet, je nesprávna. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tieto výpočty ukázali cenové podhodnotenie vo výške 5 %.
77 Zdá sa, že to potvrdzuje odôvodnenie 113 napadnutého vykonávacieho nariadenia, ktoré znie:
„Pokiaľ ide o [rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234)], Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia spravila chybu, keď odpočítala predajné náklady prepojených dovozcov spoločnosti Jindal do Únie od predaja prvému nezávislému kupujúcemu, zatiaľ čo predajné náklady prepojených predajných subjektov výrobného odvetvia Únie sa neodpočítali od predajných cien výrobného odvetvia Únie prvému nezávislému zákazníkovi. Súd preto usúdil, že tieto dve ceny neboli porovnané symetricky na rovnakej úrovni obchodu.“
78 Komisia však po tom, ako v odôvodneniach 112 a 113 napadnutého vykonávacieho nariadenia uviedla, že niektoré strany spochybnili uplatnenú metódu s ohľadom na rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), v odôvodnení 114 tohto vykonávacieho nariadenia dodala, že má v úmysle zohľadniť uvedený rozsudok tým, že doplní svoje výpočty cenového podhodnotenia o dva výpočty, z ktorých prvý je uvedený v poslednej vete tohto odôvodnenia a druhý, vykonaný subsidiárne, je uvedený v odôvodnení 115 tohto vykonávacieho nariadenia.
79 Treba teda preskúmať, či metóda použitá Komisiou v odôvodneniach 112 až 115 napadnutého vykonávacieho nariadenia na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a uplatnenie tejto metódy nie sú poznačené nijakou vadou.
80 Po prvé, pokiaľ ide o prvý dodatočný výpočet cenového podhodnotenia, ako vyplýva z odôvodnenia 114 napadnutého vykonávacieho nariadenia, Komisia sa domnievala, že vzhľadom na menšinový podiel predaja výrobného odvetvia Únie uskutočňovaného prostredníctvom prepojených strán a vzhľadom na nízke PVA náklady a zisk týchto prepojených strán by zistenie cenového podhodnotenia v prípade kumulovaného dovozu nebolo spochybnené, aj keby sa výpočty upravili o tieto faktory. Okrem toho konštatovala, že aj po odpočítaní PVA nákladov a zisku prepojených predajných subjektov výrobcov z Únie by pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch (okrem jedného) stále išlo o cenové podhodnotenie a v každom prípade by išlo o cenové podhodnotenie v prípade každej z dotknutých krajín.
81 Pokiaľ ide o žalobkyňu, z konečných zistení, ktoré jej Komisia oznámila počas správneho konania, vyplýva, že tento prvý dodatočný výpočet ukázal cenové podhodnotenie vo výške 2,6 %.
82 Z toho vyplýva, že Komisia týmto výpočtom konštatovala a odôvodnila existenciu cenového podhodnotenia vypočítaného v súlade s požiadavkou objektívneho a spravodlivého porovnania, keďže tým, že odpočítala PVA náklady a zisk od predajných cien účtovaných prepojenými subjektmi výrobcov z Únie, dostala ceny používané pre výrobcov z Únie na rovnakú úroveň obchodu ako ceny vyvážajúcich výrobcov, čím vylúčila akékoľvek porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
83 Žalobkyňa pritom spochybnila predmetný výpočet až v štádiu repliky. Okrem toho žalobkyňa sa obmedzila na tvrdenie, že predajná cena výrobného odvetvia Únie bola porovnaná s umelo vytvorenou a teoretickou cenou medzi ňou a spoločnosťou HAG, keďže táto cena nezahŕňala rovnaké cenové zložky. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že „v rámci predaja rovnakým zákazníkom, ako sú zákazníci výrobného odvetvia Únie, spoločnosti HAG, HEF a HIB vykazujú PVA [náklady] a zisk“ a že „práve tieto subjekty, a nie [žalobkyňa], predávali UAN rovnakým zákazníkom, ako sú zákazníci výrobného odvetvia Únie“.
84 Takáto kritika, aj keby bola prípustná vzhľadom na jej neuvedenie v žalobe a napriek jej nejasnosti, nemôže spochybniť konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 114 napadnutého vykonávacieho nariadenia.
85 Dokonca aj v prípade, ak táto kritika smeruje k spochybneniu úrovne obchodu, na ktorej Komisia porovnávala ceny výrobného odvetvia Únie a ceny žalobkyne na účely určenia existencie cenového podhodnotenia, požiadavka objektívneho a spravodlivého porovnania neprejudikuje úroveň obchodu, na ktorej má Komisia porovnávať ceny, ale znamená len to, že toto porovnanie sa má vykonať na rovnakej úrovni obchodu, tak pokiaľ ide o ceny výrobcov z Únie, ako aj o ceny vyvážajúcich výrobcov.
86 Okrem toho treba pripomenúť, že pokiaľ ide nie o objektívnosť a spravodlivosť metódy Komisie, ale o jej uplatnenie, táto metóda zahŕňa posúdenie zložitých hospodárskych situácií a z tohto dôvodu sa súdne preskúmanie posúdenia Komisie obmedzuje na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209, bod 34 a citovanú judikatúru).
87 Ďalej v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že uvedený výpočet je v rozpore s bodmi 62 a 63 rozsudku z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704), treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 63 tohto rozsudku konštatoval, že zákazníci sú oboznámení s nákladmi prepravy z prístavu colného odbavenia až do ich závodu, a teda si môžu ľahko vypočítať konečnú cenu na základe ceny CIF v prístave, ktorú si s nimi dohodli. V prejednávanej veci žalobkyňa naopak nepreukázala, že zákazníci nakupujúci od prepojených subjektov vedeli o vzťahu medzi vyvážajúcimi výrobcami a ich prepojenými subjektmi.
88 Okrem toho rozsudok z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704), sa netýkal takej situácie, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej Komisia odpočítala PVA náklady a zisk od cien vyvážajúcich výrobcov pri predaji prostredníctvom prepojených subjektov.
89 Napokon, z rovnakého hľadiska ako v bode 85 vyššie, z rozsudku z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704), nevyplýva, že Všeobecný súd vo všeobecnosti vylúčil možnosť zohľadniť na účely výpočtu cenového podhodnotenia ceny CIF po preclení v prístavoch colného konania vyvážajúcich výrobcov.
90 Po druhé, pokiaľ ide o druhý dodatočný výpočet cenového podhodnotenia, ktorý Komisia preskúmala subsidiárne, z odôvodnenia 115 napadnutého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že Komisia z tohto výpočtu vylúčila predaj výrobného odvetvia Únie prostredníctvom prepojených strán. Tento výpočet sa teda týka približne 60 % predaja strán zaradených do vzorky Únie. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tento výpočet ukázal cenové podhodnotenie vo výške 6,3 %.
91 Vzhľadom na to, že Komisia v rámci prvého dodatočného výpočtu z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu cenového podhodnotenia, a vzhľadom na to, že druhý dodatočný výpočet cenového podhodnotenia, vykonaný subsidiárne, nespochybňuje existenciu cenového podhodnotenia, ktorú Komisia zistila prvým dodatočným výpočtom cenového podhodnotenia, ani druhý dodatočný výpočet cenového podhodnotenia nemožno platne použiť na spochybnenie zákonnosti napadnutého vykonávacieho nariadenia.
92 V každom prípade žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že porovnanie cien výrobcov z Únie s cenami vyvážajúcich výrobcov sa neuskutočnilo na rovnakej úrovni obchodu. Ako vyplýva z odôvodnenia 115 napadnutého vykonávacieho nariadenia, Komisia nijako neporovnávala predaj výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom na jednej strane s predajom žalobkyne prepojeným stranám na druhej strane, keďže zohľadnila predaj vyvážajúcich výrobcov nezávislým zákazníkom riadne upravený na úroveň CIF, čo žalobkyňa navyše ani nespochybňuje.
93 Napokon žalobkyňa nepreukázala, že upravená cena vyvážajúcich výrobcov nezahŕňa rovnaké cenové zložky ako cena výrobcov z Únie. Ako totiž pripomenula Komisia, PVA náklady a zisk prepojených predajných subjektov sa nezohľadnili v nijakom bode porovnania.
94 Z toho vyplýva, že konštatovanie Komisie týkajúce sa existencie cenového podhodnotenia, založené na dvoch dodatočných výpočtoch cenového podhodnotenia, nie je poznačené nijakým nesprávnym právnym posúdením ani zjavne nesprávnym posúdením.
95 Okrem toho treba konštatovať, že okrem preukázania existencie cenového podhodnotenia z prešetrovania zároveň vyplynulo, že účinkom dumpingového dovozu bolo v každom prípade stlačenie cien na trhu Únie počas obdobia prešetrovania (odôvodnenia 117, 125 a 131 napadnutého vykonávacieho nariadenia) a zníženie cien (odôvodnenia 136, 161 a 181 napadnutého vykonávacieho nariadenia). Tieto ukazovatele, aj keď sú v Komisiou vykonanej analýze ujmy, a teda v analýze príčinnej súvislosti, len subsidiárne, dopĺňajú jej preskúmanie účinkov na ceny a potvrdzujú jej záver, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená značná ujma v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.
96 V prejednávanej veci pritom žalobkyňa v žalobe neuviedla dôvody, prečo by konštatovanie týkajúce sa zníženia cien alebo stlačenia cien vychádzalo zo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo že pochybenie, ku ktorému údajne došlo v súvislosti s rozpätím cenového podhodnotenia, malo dopad na oba tieto faktory. Pojmy „zníženie“ a „stlačenie“ navyše nie sú v žalobe vôbec spomenuté. Žalobkyňa vzniesla výhradu vo vzťahu k zisteniam Komisie týkajúcim sa zníženia cien a stlačenia cien (pozri bod 69 vyššie) až v štádiu repliky.
97 Táto nová výhrada sa pritom nezakladá na nijakej skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorá by vyšla najavo v priebehu konania pred Všeobecným súdom, keďže tieto skutočnosti jasne vyplývajú z napadnutého vykonávacieho nariadenia, takže táto výhrada mohla a mala byť uvedená v žalobe.
98 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je v súlade s článkom 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu uvádzanie nových dôvodov počas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý je doplnením dôvodu uvedeného predtým, či už priamo alebo nepriamo, v žalobe a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, však musí byť vyhlásený za prípustný. Na to, aby nové tvrdenie bolo možné považovať za rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu alebo výhrady, musí nové tvrdenie súvisieť s dôvodmi alebo výhradami, ktoré boli pôvodne uvedené v žalobe, dostatočne úzko na to, aby ich bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia, T‑72/06, neuverejnený, EU:T:2011:671, body 23 a 27; z 22. apríla 2016, Taliansko a Eurallumina//Komisia, T‑60/06 RENV II a T‑62/06 RENV II, EU:T:2016:233, body 45 a 46, a z 20. novembra 2017, Petrov a i./Parlament, T‑452/15, EU:T:2017:822, bod 46).
99 Z toho vyplýva, že novú výhradu žalobkyne treba vyhlásiť za neprípustnú.
100 V každom prípade aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobkyne mali za cieľ spochybniť preskúmanie Komisie týkajúce sa zníženia cien a stlačenia cien, treba ich zamietnuť ako nedôvodné, keďže tieto tvrdenia úzko súvisia so zistením pochybenia pri určení cenového podhodnotenia.
101 Keďže Všeobecný súd rozhodol, že stanovenie cenového podhodnotenia nebolo nesprávne, tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti treba zamietnuť.
102 Preto aj za predpokladu, že sa Komisia dopustila pochybenia pri predbežnom výpočte rozpätia cenového podhodnotenia, treba konštatovať, že dodatočné faktory, ktoré Komisia zohľadnila pri preskúmaní účinkov na ceny, viedli k neutralizácii uvedeného pochybenia.
103 Pokiaľ ide o výpočet rozpätia predaja pod cenu, z odôvodnenia 189 napadnutého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že toto rozpätie bolo stanovené s použitím výrobných nákladov výrobcov z Únie. K výrobným nákladom sa nepripočítali žiadne náklady na pokrytie prípadných nákladov prepojených predajných spoločností výrobného odvetvia Únie. K pochybeniu, ktoré Všeobecný súd konštatoval v bodoch 74 až 76 vyššie, teda v prípade rozpätia predaja pod cenu nedošlo a tvrdenie žalobkyne, ktorým spochybňuje tento výpočet, treba zamietnuť.
104 Napokon, pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uvádzané žalobkyňou, treba pripomenúť, že v prejednávanej veci Komisia na účely výpočtu vývoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v rámci výpočtu cenového podhodnotenia odpočítala PVA náklady a zisk od predajných cien účtovaných prepojenými subjektmi, aby zabezpečila objektívne a spravodlivé porovnanie cien výrobcov z Únie s cenami vyvážajúcich výrobcov, čím ich v súlade so svojimi povinnosťami dostala v rámci prvého dodatočného výpočtu cenového podhodnotenia na rovnakú úroveň obchodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑301/16, EU:T:2019:234, bod 176).
105 Preto vzhľadom na to, že Komisia dodržala požiadavku objektívneho a spravodlivého porovnania na rovnakej úrovni obchodu, Všeobecný súd nemôže konštatovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
106 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že túto časť žalobného dôvodu treba zamietnuť.
O tretej časti jediného žalobného dôvodu založenej na tom, že antidumpingové clo v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia prekračuje úroveň dostatočnú na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie
107 Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na nezákonný výpočet rozpätia predaja pod cenu bola čiastka antidumpingového cla, ktorá je založená na rozpätí dostatočnom na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, stanovená na úrovni vyššej, ako je úroveň potrebná na odstránenie tejto ujmy, čo je v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.
108 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
109 V tejto súvislosti stačí uviesť, že vzhľadom na to, že prvé dve časti jediného žalobného dôvodu boli zamietnuté ako nedôvodné, treba následne zamietnuť aj tretiu časť tohto žalobného dôvodu, keďže je založená na nesprávnom predpoklade.
110 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba jediný žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom jej rozsahu zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti doplňujúceho vyjadrenia, ktoré bolo riadne zohľadnené.
O trovách
111 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie a vedľajších účastníkov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Methanol Holdings (Trinidad) Ltd znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a spoločnostiam Achema AB, Grupa Azoty S.A. a Grupa Azoty Zakłady Azotowe Puławy S.A.
Van der Woude | Svenningsen | Barents |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. septembra 2022.
Podpisy