ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 25. júna 2014

Vec F‑66/13

Beatriz Molina Solano

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Dohovor o Europole – Služobný poriadok Europolu – Rozhodnutie 2009/371/SVV – Uplatnenie PZOZ na zamestnancov Europolu – Neobnovenie zmluvy dočasného zamestnanca uzatvorenej na dobu určitú – Odmietnutie poskytnúť zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou B. Molina Solano navrhuje zrušenie rozhodnutia z 28. septembra 2012, ktorým Europol odmietol obnoviť jej zmluvu dočasného zamestnanca, ktorá mala skončiť 31. decembra 2012, na dobu neurčitú

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. B. Molina Solano znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky policajný úrad.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca – Súdne preskúmanie – Hranice

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88)

1.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva tým, že mu poskytla presné uistenia vo forme presných, zhodujúcich sa informácií, ktoré sa neviažu na splnenie nijakej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, vzbudila v ňom dôvodné nádeje.

(pozri bod 42)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Mendes/Komisia, F‑125/11, EU:F:2013:35, bod 62

2.      Administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy v oblasti obnovovania zmlúv a v tejto súvislosti preskúmanie súdu sa obmedzuje na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, na základe ktorých mohla vykonať posúdenie, neprekročila hranice, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom.

Navyše povinnosť starostlivosti znamená najmä to, že pri rozhodovaní o situácii zamestnanca, a to dokonca aj v rámci výkonu širokej miery voľnej úvahy, príslušný orgán zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie; pritom je povinný zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca. Práve vzhľadom na rozsah voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie pri posudzovaní záujmu služby, sa preskúmanie súdom Únie musí obmedziť na otázku, či príslušný orgán nevybočil z primeraných medzí a nepoužil svoju voľnú úvahu nesprávne.

(pozri body 54 a 55)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 221

Súd pre verejnú službu: rozsudok Gheysens/Rada, F‑8/10, EU:F:2010:151, bod 75