Language of document :

Žaloba podaná 17. januára 2020 – Junqueras i Vies/Parlament

(vec T-24/20)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Oriol Junqueras i Vies (Sant Joan de Vilatorrada, Španielsko) (v zastúpení: A. Van den Eynde Adroer, abogado)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd určil, že žaloba podaná proti napadnutým dokumentom a ich prílohám bola podaná v lehote, vyhlásil ju za prípustnú a so zreteľom na dôvody, ktoré sú v nej uvedené, vyhlásil napadnuté akty, ktoré sú predmetom tohto konania, za neplatné a neúčinné, a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Európskeho parlamentu, ktoré oznámil jeho predseda Sassoli na plenárnom zasadnutí 13. januára 2020, a ktorým bolo so zreteľom na rozhodnutie Junta Electoral Central (Ústredná volebná komisia, Španielsko) z 3. januára 2020 a následnom rozhodnutí Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 9. januára 2020, rozhodnuté o zániku mandátu pána Oriola Junqueras i Viesa s účinnosťou k 3. januáru 2020, v súlade s rokovacím poriadkom [Európskeho] parlamentu, ako aj proti zamietnutiu urgentnej žiadosti o ochranu imunity pána Junqueras i Viesa, ktorú v jeho mene 20. decembra 2019 predložila pani Riba i Giner (poslankyňa Európskeho parlamentu).

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 a 2 [Charty základných práv Európskej únie, ďalej len „Charta“], keďže článok 13 ods. 3 Aktu [o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ďalej len „Akt o voľbách poslancov Európskeho parlamentu“] (1976) a článok 4 ods. 7 [rokovacieho] poriadku [Európskeho] parlamentu sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú postup, ktorý rešpektuje uvedené práva tým, že umožňuje uviesť a overiť existenciu výnimiek so zreteľom na vyhlásenie o zániku mandátu pána Oriola Junqueras i Viesa.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 14 ods. 3 ZFEÚ, článku 1 ods. 3 Aktu o voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1976), zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZFEÚ [v tejto veci zo strany Tribunal Supremo (Najvyšší súd)], zásady prednosti práva Európskej únie, článku 9 (druhý odsek) protokolu č. 7 o výsadách a imunitách [Európskej únie] a článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, keďže rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 vo veci C-502/19 nemal žiadny praktický účinok so zreteľom na pána Oriola Junqueras i Viesa, ktorý žiadal, aby bola Európskemu parlamentu najskôr zaslaná žiadosť o odňatie jeho poslaneckej imunity. Žalobca subsidiárne tvrdí, že článok 13 ods. 3 Aktu o voľbách poslancov Európskeho parlamentu a článok 4 ods. 7 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa musia vykladať v súlade s jeho tvrdeniami v tom zmysle, že Európsky parlament môže konštatovať, že sú splnené podmienky na uplatnenie výnimiek z [vyhlásenia o] zbavení mandátu, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, pokiaľ možno daný dôvod posúdiť bez toho, aby boli potrebné akékoľvek posúdenia vnútroštátneho práva.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ods. 1 a 2 Charty a článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, keďže vnútroštátne rozhodnutia, na ktorých je založené vyhlásenie o zbavení mandátu, ešte nie sú právoplatné.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 3 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj článku 9 [prvého odseku písm. a) a b)] protokolu č. 7 o výsadách a imunitách [Európskej únie] a článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, keďže bolo neoprávnene zabránené účinnému uplatneniu imunít, na ktoré má pán Oriol Junqueras i Vies právo.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 9 [prvého odseku písm. a)] protokolu č. 7 o výsadách a imunitách [Európskej únie], článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 3 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu a článku 13 ods. 3 Aktu o voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1976), keďže španielske právne predpisy vyžadujú na účely stíhania zvolených poslancov predchádzajúce zbavenie imunity, pričom judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd) je contra legem a je tvorená ad hoc ad hominem bez toho, aby existoval akýkoľvek precedens, čo uznáva aj samotný Tribunal Supremo (Najvyšší súd).

____________