Žaloba podaná 19. augusta 2009 - RapidEye/Komisia

(vec T-330/09)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: RapidEye AG (Brandenburg an der Havel, Nemecko) (v zastúpení: T. Jestaedt, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Komisie uvedené v liste z 9. júna 2009 k veci "štátna pomoc CP 183/2009 - Nemecko, RapidEye AG (dodatočná kontrola MSR 1998 - N 416/2002)" v rozsahu, v akom v ňom Komisia nepovažuje za prípustnú pomoc intenzity 35 % ekvivalentu hrubého grantu a čiastku pomoci vo výške 44 199 321,36 eura, a pre pomoc, ktorá presahuje intenzitu 30,22 % respektíve maximálnu čiastku pomoci 37 316 000 eur, vyžaduje novú notifikáciu,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia povolila svojím rozhodnutím K(2002) 3570 v konečnom znení z 2. októbra 2002 štátnu pomoc v prospech RapidEye AG [štátna pomoc č. N 416/2002 - Nemecko (Brandenburg), Pomoc pre RapidEye AG] podľa multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty², pričom stanovila maximálnu intenzitu a maximálnu výšku pomoci (ďalej len "rozhodnutie Komisie z 2. októbra 2002").

V tomto konaní žalobkyňa napáda list Komisie D(2009) 569 z 9. júna 2009 týkajúci sa štátnej pomoci CP 183/2009 - Nemecko, RapidEye AG (dodatočná kontrola MSR 1998 - N 416/2002). V tomto liste boli nemecké orgány najmä vyzvané, aby dodržali intenzitu a výšku pomoci schválenej rozhodnutím Komisie z 2. októbra 2002 a aby potvrdili, že je vymáhané vrátenie všetkých vyplatených čiastok príjemcom, ktoré presahujú tieto maximálne hodnoty.

Žalobkyňa na odôvodnenie svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov.

Na prvom mieste vytýka žalobkyňa porušenie článku 87 ES a 88 ES a článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999, pretože podľa jej názoru je pomoc až do intenzity 35 % v súlade s rozhodnutím Komisie z 2. októbra 2002.

Ďalej žalobkyňa uvádza, že žalovaná zneužila svoje právo na úvahu tým, že v rozpore so svojím rozhodnutím z 2. októbra 2002 nechce povoliť pomoc až do intenzity 35 % bez novej notifikácie.

Po tretie žalobkyňa uplatňuje porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pretože žalobkyňa pri uskutočnení investície s použitím pomoci dôverovala tomu, že bola odsúhlasená pomoc až do intenzity 35 %.

Vytýka navyše alternatívne porušenie článku 88 ods. 3 ES. Žalobkyňa uplatňuje v tejto súvislosti, že aj keby sa malo rozhodnutie Komisie z 2. októbra 2002 vykladať tak, že pripúšťa len pomoc s maximálnou intenzitou 30,22 %, pri zvýšení na intenzitu 35 % ide len o nepodstatnú zmenu pomoci, ktorá si nevyžaduje opätovnú notifikáciu.

Nakoniec žalobkyňa alternatívne uplatňuje porušenie článku 3 nariadenia (ES) č. 800/2008. Vyčíta Komisii, že pri zvýšení pomoci na 35 % intenzity trvá na opätovnej notifikácii, bez toho aby skúmala, či je táto pomoc podľa článku 3 nariadenia č. 800/2008 od tejto povinnosti oslobodená.

____________

¹ - Ú. v. ES C 107, 1998, s. 7.

² - Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1).

³ - Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, s. 3).