ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 1. júla 2008
Vec T‑262/06 P
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
D
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zrušenie rozhodnutia Komisie v prvostupňovom konaní – Choroba z povolania – Odmietnutie uznať chorobu alebo zhoršenie choroby, ktorou je úradník postihnutý, za chorobu z povolania – Prípustnosť odvolania – Prípustnosť dôvodu preskúmaného v prvostupňovom konaní – Právna sila rozhodnutej veci“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 12. júla 2006, D/Komisia (F‑18/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑83, II‑A‑1‑303) smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 12. júla 2006, D/Komisia (F‑18/05) sa zrušuje. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na ďalšie konanie. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Abstrakt
1. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Pojem
(Článok 230 ES)
2. Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia
(Článok 230 ES; Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)
1. Údaje obsiahnuté v žalobe o neplatnosť v časti označenej „Skutkový stav“ nie sú na prvý pohľad určené na to, aby predstavovali autonómne žalobné dôvody spôsobilé vyvolať zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale skôr na opis okolností sporu, a priori však nie je možné vylúčiť, že by táto časť žaloby mohla obsahovať výklad dôvodu na zrušenie alebo opis časti takého dôvodu.
(pozri bod 52)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, body 105 až 107
2. Ak súd Spoločenstva zruší rozhodnutie prijaté menovacím orgánom, ktorým sa priznáva úradníkovi invalidný dôchodok stanovený v súlade s ustanoveniami článku 78 tretieho odseku služobného poriadku, z dôvodu pochybenia posudkovej komisie, pokiaľ ide o pojem choroby z povolania, ktoré mohlo mať vplyv na toto rozhodnutie, nevyjadruje sa k otázke, či je táto choroba chorobou z povolania, čo by okrem toho bolo, s prihliadnutím na mieru voľnej úvahy posudkovej komisie v lekárskej oblasti, konštatovaním o skutočnostiach, na ktoré nie je oprávnený. Za týchto podmienok, ak menovací orgán neskôr rozhodne, že táto choroba je chorobou z povolania a úradníkovi prizná invalidný dôchodok stanovený v súlade s ustanoveniami článku 78 druhého odseku služobného poriadku, na tento záver sa nevzťahuje právna sila rozhodnutej veci.
Z toho vyplýva, že sa súd Spoločenstva dopustí nesprávneho právneho posúdenia, ak v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia odmietajúcemu uznať chorobu uvedeného úradníka za chorobu z povolania v zmysle článku 73 služobného poriadku vychádza z toho, že menovací orgán nemôže legálne, bez toho, aby porušil zásadu už rozhodnutej veci, odmietnuť uznať, že choroba úradníka, ktorá je chorobou z povolania podľa článku 78 druhého odseku služobného poriadku, je chorobou z povolania aj v zmysle článku 73.
V každom prípade dávky stanovené v článkoch 73 a 78 služobného poriadku sú odlišné a navzájom nezávislé, aj keď sa môžu priznať súbežne. Tieto ustanovenia tiež stanovujú dve rozdielne konania, ktoré môžu viesť k odlišným a navzájom nezávislým rozhodnutiam. Pokiaľ je žiadúce, aby sa obidve konania viedli súbežne a aby sa tie isté zdravotnícke orgány vyzvali k tomu, aby sa vyjadrili k rôznym aspektom invalidity, ktorá postihla úradníka, nejde však o okolnosť podmieňujúcu legalitu jedného alebo druhého konania a menovací orgán má v tejto súvislosti podľa okolností širokú mieru voľnej úvahy. Naviac článok 25 spoločných predpisov o poistení úradníkov pre prípad úrazu alebo choroby z povolania stanovuje, že uznanie úplnej trvalej invalidity „nijako nemá vplyv na uplatňovanie článku 78 služobného poriadku a naopak“. Z toho vyplýva, že konanie o uznaní čiastočnej alebo úplnej trvalej invalidity na základe článku 73 služobného poriadku a konanie o priznaní invalidného dôchodku na základe článku 78 služobného poriadku môžu legitímne viesť k výsledkom, ktoré sú vzhľadom na rovnaký skutkový stav odlišné, a to najmä pokiaľ ide o otázku choroby z povolania, ktorou trpí ten istý úradník.
(pozri body 70 – 74)
Odkaz: Súdny dvor, 15. januára 1981, B./Parlament, 731/79, Zb. s. 107, body 9 a 10; 12. januára 1983, K./Rada, 257/81, Zb. s. 1, bod 10; Súd prvého stupňa, 14. mája 1998, Lucaccioni/Komisia, T‑165/95, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑627, body 136 a 137; Súd prvého stupňa, 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, Zb. VS s. I‑A‑349, II‑1595, bod 45