Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – IR/JQ
(vec C-68/17)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania – Pracovné činnosti v cirkvách a v iných organizáciách, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere – Pracovné požiadavky – Konanie v dobrej viere a lojalita s duchom cirkvi alebo organizácie – Pojem – Rozdielne zaobchádzanie založené na náboženstve a viere – Prepustenie pracovníka katolíckeho vierovyznania vykonávajúceho riadiacu funkciu z dôvodu uzavretia druhého civilného manželstva po rozvode)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesarbeitsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: IR
Žalovaný: JQ
Výrok rozsudku
Článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že:
jednak cirkev alebo iná organizácia, ktorej duch je založený na náboženstve alebo viere a ktorá riadi nemocničné zariadenie zriadené vo forme kapitálovej spoločnosti založenej podľa súkromného práva, nemôže rozhodnúť, že podriadi svojich zamestnancov vykonávajúcich riadiace funkcie požiadavkám konania v dobrej viere a lojality s týmto duchom, rozdielnym v závislosti od vierovyznania alebo neexistencie vierovyznania týchto zamestnancov, bez toho, aby toto rozhodnutie mohlo prípadne byť predmetom účinného súdneho preskúmania, aby bolo zabezpečené, že spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 tejto smernice a
jednak rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o požiadavky konania v dobrej viere a lojality s uvedeným duchom, medzi zamestnancami zastávajúcimi vedúce pozície, v závislosti od ich vierovyznania alebo neexistencie vierovyznania, je v súlade s uvedenou smernicou, len ak vzhľadom na povahu dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, náboženstvo alebo viera predstavujú pracovnú požiadavku, ktorá je základná, oprávnená a odôvodnená s ohľadom na ducha predmetnej cirkvi alebo organizácie a ktorá je v súlade so zásadou proporcionality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
Vnútroštátny súd, ktorý rieši spor medzi dvoma súkromnými osobami, má, v prípade, že nemôže vyložiť uplatniteľné vnútroštátne právo v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2000/78, povinnosť zabezpečiť v rámci svojich právomocí právnu ochranu vyplývajúcu osobám podliehajúcim súdnej právomoci zo všeobecných zásad práva Únie, ako je najmä zásada zákazu diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery, ktorá je zakotvená v článku 21 Charty, a zaručiť úplnú účinnosť práv z nej vyplývajúcich, pričom ponechá v prípade potreby neuplatnené akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Únie.
____________
1 Ú. v. EÚ C 144, 8.5.2017.