Vec T‑396/09

Vereniging Milieudefensie

a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht

proti

Európskej komisii

„Životné prostredie – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Povinnosť členských štátov chrániť a zlepšovať kvalitu okolitého ovzdušia – Dočasná výnimka udelená členskému štátu – Žiadosť o vnútorné preskúmanie – Zamietnutie – Opatrenie individuálneho určenia – Platnosť – Aarhuský dohovor“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť

(Články 263 ZFEÚ a 266 ZFEÚ)

2.      Akty inštitúcií – Rozhodnutie Komisie o priznaní dočasnej výnimky členskému štátu – Všeobecne platný akt – Neexistencia správneho aktu, ktorý by mohol byť predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa nariadenia č. 1367/2006

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, článok 2 ods. 1 písm. g) a článok 10 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50, článok 22 ods. 4]

3.      Medzinárodné dohovory – Dohovory Únie – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Účinky – Prednosť pred sekundárnymi aktmi Únie – Posúdenie platnosti ustanovenia nariadenia č. 1367/2006 vo vzťahu k dohovoru – Podmienky

(Článok 300 ods. 7 ES; Aarhuský dohovor; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006)

4.      Medzinárodné dohovory – Dohovory Únie – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Obmedzenie možnosti opätovného preskúmania ustanovením nariadenia č. 1367/2006 jedine na akty s individuálnym účinkom – Neplatnosť vo vzťahu k dohovoru

[Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, článok 2 ods. 1 písm. g) a článok 10 ods. 1]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 18)

2.      Rozhodnutie Komisie o priznaní členskému štátu dočasnej výnimky z jeho povinností podľa smernice 2008/50 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe nepredstavuje opatrenie individuálneho určenia a nemôže byť označené za správny akt v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva. Toto rozhodnutie tak nemôže byť predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia.

Pri určení rozsahu aktu treba totiž v prvom rade zohľadniť jeho predmet a obsah. Rozhodnutie adresované jednému členskému štátu je všeobecne záväzné, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky voči kategórii osôb vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom.

Okrem toho obmedzenia alebo výnimky, ktoré sú dočasnej alebo územnej povahy a ktoré sú obsiahnuté v texte tvoriacom neoddeliteľnú súčasť ustanovení celku, v ktorom sú obsiahnuté, sa s výnimkou zneužitia právomoci podieľajú na jeho všeobecnej povahe.

Nakoniec výnimky zo všeobecného režimu, ktoré tvoria rozhodnutia o udelení potvrdenia prijaté Komisiou na základe ustanovenia smernice, prispievajú k všeobecnej povahe tejto smernice tým, že sa v abstraktných pojmoch odvolávajú na kategórie neurčitých osôb a uplatňujú sa na objektívne definované situácie.

(pozri body 26 – 28, 34, 41)

3.      Inštitúcie sú viazané Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý má prednosť pred sekundárnymi aktmi Spoločenstva. Z toho vyplýva, že platnosť nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva môže byť ovplyvnená jeho nezlučiteľnosťou s Aarhuským dohovorom.

Za predpokladu, že by malo Spoločenstvo splniť osobitnú povinnosť prevzatú v rámci medzinárodného dohovoru alebo v prípade, že akt výslovne odkazuje na jednoznačné ustanovenia tohto dohovoru, však prislúcha súdu Únie preskúmať zákonnosť predmetného aktu vo vzťahu k pravidlám tohto dohovoru.

Súd Únie tak musí mať možnosť preskúmať zákonnosť nariadenia vo vzťahu k medzinárodnej zmluve bez predbežného preskúmania, či charakter a štruktúra medzinárodného dohovoru tomu nebránia a či sa ustanovenia tohto dohovoru z pohľadu ich obsahu zdajú byť nepodmienečné a dostatočne presné, ak toto nariadenie smeruje k výkonu povinnosti, ktorá bola uložená danou medzinárodnou zmluvou inštitúciám Únie.

(pozri body 52 – 54)

4.      Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva tým, že zužuje význam pojmu „akty“ podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru jedine na „správne akty“, ktoré sú definované v článku 2 ods. 1 písm. g) rovnakého nariadenia ako „opatrenia individuálneho určenia“, nie je zlučiteľný s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

(pozri bod 69)