UZNESENIE PREDSEDU TRETEJ KOMORY SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
zo 7. decembra 2011 (*)
„Výmaz – Späťvzatie žaloby – Zaviazanie žalovaného na náhradu trov konania“
Vo veci F‑35/11,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a,
Radoslav Svitana, úradník Európskeho parlamentu, bydliskom v Huncovciach (Slovensko), v zastúpení: J. Rybánsky, advokát,
žalobca,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: N. B. Rasmussen a M. Mráz, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
PREDSEDA TRETEJ KOMORY
SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
vydal toto
Uznesenie
1 Listom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 21. októbra 2011 R. Svitana oznámil Súdu pre verejnú službu, že podľa článku 74 rokovacieho poriadku vzal späť svoju žalobu podanú 4. apríla 2011, keďže Európsky parlament rozhodnutím z 15. septembra 2011 súhlasil s tým, že mu prizná príspevok na usídlenie v sume rovnajúcej sa jeho dvom mesačným základným platom.
2 V tom istom liste žalobca Súdu pre verejnú službu navrhol, aby podľa článku 89 ods. 5 druhej vety rokovacieho poriadku zaviazal Parlament na náhradu trov konania.
3 Späťvzatie žaloby bolo oznámené Parlamentu, ktorý listom doručeným do kancelárie 18. novembra 2011 Súdu pre verejnú službu oznámil, že k tomuto aktu nemá pripomienky.
4 V tom istom liste však Parlament uviedol, že navrhuje zamietnuť návrh žalobcu týkajúci sa trov konania.
O späťvzatí žaloby
5 Podľa článku 74 rokovacieho poriadku, ak žalobca písomne alebo na pojednávaní oznámi Súdu späťvzatie svojej žaloby, predseda nariadi výmaz veci z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 89 ods. 5 rokovacieho poriadku.
6 V predmetnej veci žalobca v liste z 21. októbra 2011 uviedol:
„… žalobca berie týmto svoju žalobu späť v celom rozsahu.
Žalobca súčasne navrhuje, aby Súd rozhodol o trovách konania v súlade s článkom 89 ods. 5 druhou vetou rokovacieho poriadku…“
7 Vzhľadom na znenie tohto listu je zrejmé, že žalobca má v úmysle dosiahnuť nepodmienečné zastavenie konania. Nič preto nebráni tomu, aby Súd pre verejnú službu pripustil toto späťvzatie.
8 V dôsledku toho je podľa článku 74 rokovacieho poriadku opodstatnené nariadiť výmaz tejto veci z registra Súdu pre verejnú službu.
O trovách
9 Podľa článku 89 ods. 5 rokovacieho poriadku:
„Ak účastník konania vezme späť svoju žalobu, bude zaviazaný na náhradu trov konania, ak tak navrhne druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby. Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť svoju žalobu, však znáša trovy konania druhý účastník konania, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie… tohto účastníka v konaní.“
10 V predmetnej veci Parlament rozhodnutím z 28. mája 2010 priznal žalobcovi príspevok na usídlenie v sume rovnajúcej sa jeho mesačnému základnému platu. Jedinou skutočnosťou týkajúcou sa dôvodu, na základe ktorého sa žalobcovi priznal príspevok iba vo výške mesačného platu, nachádzajúcou sa v tomto rozhodnutí je skutočnosť, že riadok nazvaný „dôkaz o usídlení rodiny“, ktorý sa nachádza v texte rozhodnutia, je vyplnený iba troma pomlčkami.
11 V elektronickej správe zo 16. augusta 2010 služby Parlamentu žalobcovi oznámili, že podľa informácií, ktoré mali k dispozícii, jeho manželka naďalej pracovala na Slovensku, a že pokiaľ medzičasom nepodala výpoveď, žalobcovi nemožno priznať druhý mesačný základný plat z titulu príspevku na usídlenie.
12 Žalobca v ten istý deň odpovedal, že ustanovenia článku 5 prílohy VII služobného poriadku chápal tak, že ukladajú, aby jeho manželka zmenila miesto bydliska, ale nie zamestnania. Žalobca tiež spresnil, že pokiaľ išlo o zamestnanie jeho manželky na Slovensku, vykonávala ho hlavne prostredníctvom práce na diaľku. Ďalej sa pýtal, či má predložiť novú žiadosť alebo podať sťažnosť.
13 Služby Parlamentu ešte v ten istý deň odpovedali, že sa domnievajú, že ich prvá elektronická správa bola úplne jasná a odpovedala na otázku žalobcu.
14 Žalobca podal 23. augusta 2010 sťažnosť (ďalej len „sťažnosť“). V sťažnosti vysvetlil, že zaslal všetky dokumenty, ktorými mohol disponovať, pokiaľ ide o zmenu bydliska jeho manželky a jej usídlenie v Bruseli. Rovnako uviedol, že podľa jeho názoru ustanovenia článku 5 prílohy VII služobného poriadku jeho manželke neukladali povinnosť zmeniť zamestnanie, ale iba bydlisko. Nakoniec pripomenul, že jeho manželka svoje zamestnanie vykonávala hlavne prostredníctvom práce na diaľku.
15 Rozhodnutím zo 6. januára 2011, doručeným žalobcovi 13. januára 2011, Parlament sťažnosť zamietol. V tomto rozhodnutí Parlament vysvetlil, že úlohou žalobcu bolo preukázať, že jeho manželka si premiestnila zvyčajné bydlisko do Bruselu. Rovnako uviedol, že ak bol žalobca schopný uviesť najmä skutočnosti preukazujúce, kedy presne jeho manželka skončila svoju pracovnú činnosť na Slovensku, ako aj „dôkazy preukazujúce, že táto pracovná činnosť [bola] zlučiteľná s údajným premiestnením [jej] bydliska do Bruselu (napríklad potvrdenie zamestnávateľa)“, mal sa v takom prípade kontaktovať s príslušným útvarom, ktorý by mohol opätovne preskúmať jeho žiadosť.
16 Listom z 25. februára 2011 žalobca najmä uviedol, že po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie zo 6. januára 2011, sa jeho manželka kontaktovala so svojím zamestnávateľom, aby jej zaslal potvrdenie požadované správou. Žalobca spresnil, že k svojmu listu z 25. februára 2011 pripojil dotknuté potvrdenie, ako aj dohodu uzavretú medzi jeho manželkou a jej zamestnávateľom, ktorá jej umožnila pracovať kratší pracovný čas (30 % stanoveného pracovného času) a prostredníctvom práce na diaľku.
17 Vzhľadom na to, že Parlament na tento list neodpovedal, žalobca podal 4. apríla 2011 žalobu na Súd pre verejnú službu, v ktorej sa domáhal prerušenia konania až dovtedy, kým sa Parlament nevyjadrí k dokumentom pripojeným k listu z 25. februára 2011.
18 Z pripomenutia vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že služby Parlamentu mali žalobcovi v nadväznosti na elektronickú správu, ktorú im zaslal 16. augusta 2010, oznámiť, že bolo jeho úlohou predložiť potvrdenie zamestnávateľa jeho manželky preukazujúce, že úlohy, ktoré vykonávala, boli uskutočňované hlavne prostredníctvom práce na diaľku. Urobili to však až v januári 2011 v zamietnutí sťažnosti.
19 Pokiaľ ide o žalobcu, od okamihu, keď mu služby Parlamentu vzhľadom na osobitnú profesijnú situáciu jeho manželky jasne oznámili, aké dôkazy mal predložiť na podporu svojej žiadosti, venoval všetko úsilie na získanie týchto dokumentov a na ich zaslanie príslušným službám.
20 Okrem toho z písomností Parlamentu vyplýva, že list z 25. februára 2011, ktorým žalobca predložil nové dôkazy, bol odoslaný v ten istý deň. Vzhľadom na to, že lehoty na podanie žaloby plynuli od januára 2011, služby Parlamentu mali k dispozícii od prijatia tohto listu viac ako jeden mesiac na zrušenie rozhodnutia z 28. mája 2010 a na opätovné začatie konania o preskúmaní žiadosti žalobcu. Takáto iniciatíva by umožnila zachovať práva žalobcu bez väčšieho zaťaženia správy a vyhnúť sa tak tomu, aby žalobca podal nepotrebnú žalobu.
21 Keďže však Parlament takto nepostupoval, žalobca podaním svojej žaloby iba niekoľko dní pred uplynutím lehoty a žiadosťou o prerušenie konania v tejto žalobe len bránil svoje práva.
22 Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že Parlament nakoniec vyhovel žiadosti žalobcu, je potrebné uplatniť článok 89 ods. 5 druhú vetu rokovacieho poriadku, a teda zaviazať Parlament na náhradu trov konania žalobcu.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA TRETEJ KOMORY
SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
nariadil:
1. Vec F‑35/11, Svitana/Parlament, sa vymazáva z registra Súdu pre verejnú službu.
2. Európsky parlament sa zaväzuje na náhradu všetkých trov konania.
V Luxemburgu 7. decembra 2011
W. Hakenberg | | S. Van Raepenbusch |
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Európskej únie sú k dispozícii na internetovej stránke www.curia.europa.eu a sú v zásade predmetom uverejnenia podľa chronologického poradia v Zbierke judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu alebo v Zbierke judikatúry – Verejná služba v závislosti od prípadu.