UZNESENIE PREDSEDU VŠEOBECNÉHO SÚDU
z 27. apríla 2010
Vec T‑103/10 P(R)
Európsky parlament
proti
U
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie o prepustení – Uznesenie predsedu Súdu pre verejnú službu Európskej únie vydané v konaní o nariadení predbežného opatrenia – Neexistencia naliehavosti“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu predsedu Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 18. decembra 2009, U/Parlament (F‑92/09 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑511 a II‑A‑1‑2771), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Uznesenie predsedu Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 18. decembra 2009, U/Parlament (F‑92/09 R, Sb. VS s. I‑A‑1‑511 a II‑A‑1‑2771), sa zrušuje. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný U sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Skreslenie dôkazov – Vecná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúca z písomností v spise – Neúplné preskúmanie skutkových okolností – Prípustnosť
(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 10 ods. 2)
2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno
(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 104 ods. 2)
3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Návrh – Formálne náležitosti – Uvedenie dôvodov, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení – Predloženie doplňujúceho písomného vyjadrenia na účely odstránenia nedostatkov – Nezlučiteľnosť s konaním o nariadení predbežného opatrenia
[Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c), článok 104 ods. 2 a 3 a článok 109; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. d) a článok 102 ods. 2 a 3]
4. Odvolanie – Dôvody – Skreslenie dôkazov – Vecná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúca z písomností v spise – Dôkazné bremeno
(Článok 256 ZFEÚ)
1. V štádiu odvolania je prípustný dôvod, podľa ktorého spis v konaní na prvom stupni neumožňuje odôvodniť záver o existencii naliehavosti, čo znamená, že je možné tvrdiť, že nesprávnosť tohto záveru vyplýva z písomností v spise a vytýkať predsedovi Súdu pre verejnú službu, že neúplne preskúmal skutkové okolnosti.
(pozri bod 32)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 30. septembra 2009, Skareby/Komisia, T‑193/08 P, Zb. VS. s. I‑B‑1‑83 a II‑B‑1‑515, bod 48, a citovaná judikatúra
2. Článok 278 ZFEÚ zakotvuje zásadu, že žaloby nemajú odkladný účinok vzhľadom na to, že pre akty prijaté inštitúciami Únie platí prezumpcia zákonnosti. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení môže teda len výnimočne nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého pred súdom rozhodujúcim vo veci samej alebo nariadiť predbežné opatrenie.
Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť posudzovaná s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia na účely zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka, ktorý o jeho nariadenie žiada, pričom je potrebné spresniť, že s výhradou výnimočných okolností sa nemôže finančná ujma považovať za nenapraviteľnú ujmu alebo ťažko napraviteľnú ujmu, pretože taká ujma vo všeobecnosti sa môže neskôr finančne nahradiť.
Predbežné opatrenie je odôvodnené aj v prípade čisto finančnej ujmy, pokiaľ sa zdá, že v prípade neprijatia tohto opatrenia sa účastník konania, ktorý ho navrhuje, dostane do situácie, ktorá môže ohroziť jeho finančnú životaschopnosť, lebo nebude mať k dispozícii sumu, ktorá by mu mala za normálnych okolností umožniť pokryť všetky nevyhnutné výdavky na uspokojenie základných potrieb jeho samého, až kým nebude vydané rozhodnutie v konaní o veci samej.
Avšak na posúdenie, či údajná ujma je vážnej a nenapraviteľnej povahy a teda výnimočne odôvodňuje odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, súd rozhodujúci o predbežnom opatrení musí mať v každom prípade k dispozícii konkrétne a presné údaje podložené podrobnými dokumentmi, z ktorých je zrejmá finančná situácia účastníka konania navrhujúceho predbežné opatrenie a ktoré umožňujú posúdiť dôsledky, ku ktorým by pravdepodobne došlo v prípade nenariadenia navrhovaných opatrení.
V každom prípade prislúcha účastníkovi konania, ktorý navrhuje odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, ktorý navrhuje predbežné opatrenie musí na odôvodnenie požadovaného odkladu výkonu prostredníctvom predložených písomností poskytnúť verný a celkový obraz o svojej finančnej situácii, a že sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení pri zohľadnení spochybňujúcich tvrdení druhého účastník konania nemôže vyhovieť návrhu na predbežné opatrenie tak, že sa uspokojí len s nepodloženými tvrdeniami účastníka konania navrhujúceho predbežné opatrenia. Vzhľadom na striktne výnimočný charakter nariadenia predbežných opatrení sa totiž také opatrenia môžu prijať len v prípade, keď sú tieto tvrdenia založené na presvedčivých dôkazoch.
(pozri body 34 – 39)
Odkaz: Súdny dvor, 22. januára 1988, Top Hit Holzvertrieb/Komisia, 378/87 R, Zb. s. 161, bod 18; Súdny dvor, 18. októbra 1991, Abertal a.i./Komisia, C‑213/91 R, Zb. s. I‑5109, bod 18; Súdny dvor, 11. apríla 2001, Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, C‑471/00 P(R), Zb. s. I‑2865, bod 113; Súd prvého stupňa, 2. apríla 1998, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt‑Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia, T‑86/96 R, Zb. s. II‑641, body 64, 65 a 67; Súd prvého stupňa, 16. júla 1999, Hortiplant/Komisia, T‑143/99 R, Zb. s. II‑2451, bod 18; Súd prvého stupňa, 3. júla 2000, Carotti/Dvor audítorov, T‑163/00 R, Zb. VS s. I‑A‑133, II‑607, bod 8; Súd prvého stupňa, 15. júna 2001, Bactria/Komisia, T‑339/00 R, Zb. s. II‑1721, bod 94; Súd prvého stupňa, 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T‑306/01 R, Zb. s. II‑2387, bod 94; Súd prvého stupňa, 18. októbra 2001, Aristoteleio Panepistimio Thessalonikis/Komisia, T‑196/01 R, Zb. s. II‑3107, bod 32; Súd prvého stupňa, 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia, T‑151/01 R, Zb. s. II‑3295, bod 187; Súd prvého stupňa, 3. decembra 2002, Neue Erba Lautex/Komisia, T‑181/02 R, Zb. s. II‑5081, body 82 a 84; Súd prvého stupňa, 13. októbra 2006, Vischim/Komisia, T‑420/05 R II, Zb. s. II‑4085, body 83 a 84; Súd prvého stupňa, 25. apríla 2008, Vakakis/Komisia, T‑41/08 R, neuverejnený v Zbierke, bod 52; Všeobecný súd, 17. decembra 2009, Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht/Komisia, T‑396/09 R, neuverejnený v Zbierke, bod 31, a citovaná judikatúra
3. Verný a celkový obraz o finančnej situácii účastníka konania navrhujúceho predbežné opatrenie musí účastník konania poskytnúť vo fáze podania návrhu na predbežné opatrenie. Ako totiž vyplýva z článku 35 ods. 1 písm. d) v spojení s článkom 102 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ako aj z článku 44 ods. 1 písm. c) a článku 104 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí sám osebe umožniť žalovanému, aby si pripravil svoje pripomienky, a sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, aby o návrhu rozhodol v prípade potreby aj bez ďalších podporných informácií, pričom zásadné skutkové a právne skutočnosti, na ktorých je tento návrh založený, musia vyplývať zo samotného znenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Žalobca, ktorý je tak povinný poskytnúť prostredníctvom predložených písomností verný a celkový obraz o svojej finančnej situácii, musí sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach poskytnúť informácie o prípadnej možnosti získať dávky sociálnej pomoci alebo rovnocenné dávky, ako aj predložiť potvrdenia týkajúce sa jeho majetkovej situácie.
Nie je potrebné umožniť účastníkovi konania navrhujúcemu predbežné opatrenie, aby v štádiu odvolania predložil doplňujúce dôkazy, ktoré nepredložil predsedovi Súdu pre verejnú službu. Návrh na predbežné opatrenie totiž v zásade nemôže byť užitočne doplnený na účely nápravy nedostatkov neskorším písomným vyjadrením vzhľadom na to, že taká možnosť „nápravy“ je nezlučiteľná s rýchlosťou požadovanou v konaniach o nariadení predbežných opatrení, ale tiež najmä so zreteľom na článok 109 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, na základe ktorého v prípade zamietnutia návrhu na predbežné opatrenie môže účastník konania podať podal ďalší návrh, len ak je založený na nových skutočnostiach.
(pozri body 40, 44, 50 a 58)
Odkaz: Súd prvého stupňa , 15. januára 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T‑236/00 R, Zb. s. II‑15, bod 34; Aden a i./Rada a Komisia, už citovaný, body 52 a 101 až 115; Súd prvého stupňa, 23. mája 2005, Dimos Ano Liosion a i./Komisia, T‑85/05 R, Zb. s. II‑1721, bod 37; Súd prvého stupňa, 23. januára 2009, Pannon Hőerőmű/Komisia, T‑352/08 R, neuverejnený v Zbierke, bod 31; Súd prvého stupňa, 24. apríla 2009, Nycomed Danmark/EMEA, T‑52/09 R, neuverejnený v Zbierke, bod 62; Všeobecný súd, 4. februára 2010, Portugalsko/Transnáutica a Komisia, T‑385/05 TO R, neuverejnený v Zbierke, body 11 až 13
4. Tým, že sa predseda Súdu pre verejnú službu domnieval, že podmienka naliehavosti je splnená napriek tomu, že dotknutá inštitúcia Spoločenstva v konaní na prvom stupni zdôraznila, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz o svojej finančnej situácii a že podľa tejto situácie nevznikla naliehavosť, dal prednosť iba jednostranným tvrdeniam žalobcu pred výslovným popretím jeho tvrdení uvedenou inštitúciou, pričom opomenul skutočnosť, že žalobca nepreukázal bezprostrednosť vážnej a nenapraviteľnej ujmy, v súvislosti s ktorou znáša dôkazné bremeno. Predseda Súdu pre verejnú službu teda vykonal neúplné preskúmanie skutkových okolností, takže napadnuté uznesenie je postihnuté vecnou nesprávnosťou skutkových zistení vyplývajúcou z písomností v spise.
(pozri bod 51)
Odkaz: Skareby/Komisia, už citovaný, bod 87, a citovaná judikatúra