Vec T‑137/09

Nike International Ltd

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva R10 – Nezapísaná národná slovná ochranná známka R10 – Prevod národnej ochrannej známky – Procesné vady“

Abstrakt rozsudku

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Spoločenstva – Podmienka prípustnosti – Dôvody, ktoré smerujú len proti rozhodnutiam odvolacích senátov

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 63 ods. 1)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba proti rozhodnutiu námietkového oddelenia Úradu – Prevod skoršej ochrannej známky po podaní námietky a pred prijatím rozhodnutia Úradom – Preskúmanie aktívnej legitimácie nadobúdateľa odvolacím senátom

3.      Ochranná známka Spoločenstva – Prevod práva duševného vlastníctva – Dôkaz o prevode skoršieho vnútroštátneho práva – Analogické použitie pravidla 31 ods. 6 nariadenia č. 2868/95 na prevod národných ochranných známok

(Nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1, pravidlo 31 ods. 6)

1.      Podľa článku 63 ods. 1 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva možno žalobu na súd Spoločenstva podať iba proti rozhodnutiam odvolacích senátov, takže v rámci takejto žaloby sú prípustné iba dôvody, ktoré smerujú proti rozhodnutiu samotného odvolacieho senátu. V dôsledku toho musia byť ako neprípustné odmietnuté dôvody založené na porušení ustanovenia právnej úpravy rozhodnutím námietkového oddelenia.

(pozri bod 13)

2.      Ak sa v dôsledku prevodu po podaní námietky uvádza v kópii osvedčenia o zápise ochrannej známky, na ktorej sa námietka zakladá, ako majiteľ spoločnosť odlišná od tej, ktorá podala žalobu proti rozhodnutiu námietkového oddelenia o zamietnutí námietky, žaloba nie je prípustná na základe predpokladu, že skoršia ochranná známka bola na žalobcu prevedená. Odvolací senát teda môže oprávnene preskúmať jeho aktívnu legitimáciu.

Na rozdiel od situácie, v ktorej nastal prevod pred podaním námietky, totiž v situácii, keď k prevodu predmetnej ochrannej známky došlo po podaní námietky a predtým, než Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) prijal konečné rozhodnutie, tento orgán musí dohliadnuť na ochranu práv toho účastníka konania, ktorý pôvodne podal námietku alebo prihlášku ochrannej známky, pričom pripustenie nadobúdateľa ochrannej známky znamená pre tohto účastníka skončenie konania, ktoré začal. Okrem toho je odvolací senát povinný zabezpečiť, aby osoba, ktorá podala odvolanie, bola oprávnená konať proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

(pozri bod 17)

3.      V prípade neexistencie ustanovenia týkajúceho sa dôkazu o prevode skoršieho národného práva uvádzaného na podporu námietky sa smernice Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) – ktoré tento orgán v zásade musí dodržiavať – v tejto súvislosti riadia ustanoveniami pravidla 31 ods. 6 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva. Tieto smernice teda v ustanoveniach „Časti 1: Procesné otázky“ v „Časti C: Námietka“, stanovujú, že ak nový majiteľ skoršieho národného práva „informuje Úrad o prevode, ale nepredloží o ňom (dostatočný) dôkaz, námietkové konanie sa preruší a nový majiteľ má k dispozícii dvojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o prevode“. Analogické použitie tohto pravidla 31 ods. 6 nariadenia č. 2868/95 na prevod národných ochranných známok nemožno spochybňovať, pretože ak vnútroštátne právo neupravuje postup pri zápise prevodu vlastníctva zapísaných ochranných známok, posúdenie zo strany námietkového oddelenia alebo odvolacieho senátu s cieľom overiť, že prevod ochrannej známky uvádzanej na podporu námietky sa skutočne vykonal, je v podstate rovnaké ako to, ktoré uskutočňuje príslušný orgán Úradu pri preskúmaní žiadostí o prevod ochranných známok Spoločenstva. Okrem toho, aj keď sa tento postup explicitne týka zapísaných národných ochranných známok, treba ho analogicky použiť aj na prevod nezapísaných národných ochranných známok, pri ktorom Úrad vykonáva rovnaký druh preskúmania.

(pozri bod 24)