Žaloba podaná 27. mája 2010 - Maďarská republika/Komisia
(vec T-240/10)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Maďarská republika (v zastúpení: M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
zrušiť rozhodnutie Komisie 2010/135/EÚ z 2. marca 2010 o uvedení zemiaka (Solanum tuberosum L. línie EH92-527-1) geneticky modifikovaného na zvýšenie obsahu amylopektínu v škrobe na trh v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES [oznámené pod číslom K(2010) 1193],
zrušiť rozhodnutie Komisie 2010/136/EÚ z 2. marca 2010, ktorým sa povoľuje uvedenie krmív vyrobených z geneticky modifikovaných zemiakov EH92-527-1 (BPS-25271-9) na trh a náhodný alebo z technických príčin nezamedziteľný výskyt takýchto zemiakov v potravinárskych a ostatných krmivárskych výrobkoch podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 [oznámené pod číslom K(2010) 1196],
subsidiárne, v prípade zamietnutia návrhu na zrušenie rozhodnutia 2010/136/EÚ, zrušiť jeho článok 2 písm. b) a c),
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa napáda rozhodnutia Komisie 2010/135/EÚ
1 a 2010/136/EÚ
2.
Žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode uvádza, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila zásadu obozretnosti, keď povolila uvedenie geneticky modifikovaných zemiakov nazvaných "Amflora" (ďalej len "GM zemiaky") na trh napriek tomu, že sa pri posudzovaní rizík objavili odôvodnené obavy v tom zmysle, že povolenie - so zreteľom na cieľ zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia - môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie. Podľa názoru žalobkyne je povolenie na uvedenie na trh založené na posúdení, ktoré je nepodložené či v mnohých ohľadoch nesprávne, čo má dopad na rozhodnutia Komisie.
Pokiaľ ide o zdravotné riziká spojené s predmetnými GM zemiakmi, žalobkyňa tvrdí, že gén s rezistenciou voči antibiotikám v GM zemiakoch a prenos uvedeného génu z GM rastlín na baktérie predstavujú také riziko pre zdravie ľudí a zvierat a pre životné prostredie, ktoré je vzhľadom na požiadavku vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia neprípustné, a že prinajmenšom existuje vážna vedecká neistota v súvislosti s týmito rizikami, ktorú Komisia presvedčivým spôsobom nevyvrátila. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že povolenie uvedenia na trh porušuje zásadu obozretnosti a článok 4 ods. 2 smernice 2001/18/ES
3, ktorý je jej konkrétnym právnym vyjadrením. Okrem toho vedecké stanovisko vydané Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktoré bolo základom rozhodnutia Komisie, je v rozpore s posúdením Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetovej organizácie pre zdravie zvierat a Európskej agentúry pre lieky.
Podľa názoru žalobkyne je posúdenie rizík GM zemiakov pre životné prostredie nesprávne alebo nedostatočné v týchto ohľadoch:
- neexistencia výskumu vo voľnom priestore ohľadom všetkých biogeografických oblastí Európskej únie,
- neexistencia štúdie dopadov, prípadne kumulovaných dlhodobých dopadov na necieľové organizmy a dopadov na dynamiku populácií druhov a na genetickú diverzitu,
- nedostatočné preskúmanie prípadných dopadov na zdravie zvierat a možných dôsledkov pre potravinový reťazec.
V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila nariadenie 1829/2003/ES
4. V tejto súvislosti uvádza, že článok 2 písm. b) a c) rozhodnutia 2010/136/EÚ, podľa ktorého je povolený náhodný alebo z technických príčin nezamedziteľný výskyt geneticky modifikovaného organizmu v potravinách a krmivách nepresahujúci 0,9 %, je protiprávny, pretože pokiaľ ide o povolenie, nariadenie 1829/2003/ES nestanovuje žiadne tolerančné rozpätie, ani neumožňuje, aby Komisia v prípade náhodného alebo z technických príčin nezamedziteľného výskytu GMO nejaké tolerančné rozpätie použila.