NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 20. februára 2018 (1)
Vec C‑441/17
Európska komisia
proti
Poľskej republike
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Článok 6 ods. 1 a 3 – Článok 12 ods. 1 – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 2009/147/ES – Články 4 a 5 – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Zmena plánu obhospodarovania lesov – Lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska (Poľsko) – Osobitné chránené územia“
1. Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:
– Poľská republika si tým, že schválila prílohu plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Białowieża (Poľsko) bez uistenia sa, že táto príloha nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality európskeho významu (ďalej len „LEV“) a osobitného chráneného územia (ďalej len „OCHÚ) PLC200004 Puszcza Białowieska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS(2),
– Poľská republika si tým, že nevytvorila potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II smernice o „biotopoch“, ako aj vtákov uvedených v prílohe I smernice 2009/147/ES(3) a pravidelne sa vyskytujúcich druhoch sťahovavých vtákov neuvedených v tejto prílohe, pre ktoré boli označené LEV a OCHÚ PLC200004 Puszcza Białowieska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ a z článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“,
– Poľská republika si tým, že nezabezpečila prísnu ochranu saproxylických chrobákov [plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), krasoň (Buprestis splendens), pralesník oranžovoštíty (Phryganophilus ruficollis) a Pytho kolwensis(4)] uvedených v prílohe IV smernice „o biotopoch“, t. j. nezakázala ich úmyselné zabíjanie alebo rušenie a poškodzovanie alebo ničenie ich miest na rozmnožovanie v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice „o biotopoch“, a
– Poľská republika si tým, že nezabezpečila ochranu druhov vtákov uvedených v článku 1 smernice „o vtáctve“, najmä ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďatla trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus), t. j. nezabezpečila, aby tieto druhy neboli zabíjané alebo rušené počas obdobia rozmnožovania a odchovu mláďat, a aby ich hniezda či vajcia neboli úmyselne ničené, poškodzované alebo odstraňované v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“.
2. Vec, ktorá je takto predložená Súdnemu dvoru, mu na jednej strane poskytne novú príležitosť zdôrazniť, čo odlišuje plány týkajúce sa lokality sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ od plánov, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality alebo nie sú pre ňu potrebné, ale môžu ju pravdepodobne významne ovplyvniť, ktoré sú uvedené v odseku 3 tohto článku. Na druhej strane prejednávaná vec pripomenie úroveň dôslednosti, ktorá sa vyžaduje od členských štátov pri navrhovaní a vykonávaní týchto plánov alebo projektov z dôvodu osobitne prísnych požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení smerníc uvádzaných Komisiou tak, ako ich vykladá Súdny dvor.
3. V týchto návrhoch vysvetlím dôvody, na základe ktorých sa domnievam, že táto žaloba o nesplnenie povinnosti je prípustná a treba jej vyhovieť.
I. Právny rámec
A. Smernica „o biotopoch“
4. Prvé, tretie, šieste, desiate a pätnáste odôvodnenie smernice „o biotopoch“ znejú takto:
„keďže udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo, ako je uvedené v článku 130r zmluvy [zmenený na článok 174 ES, teraz článok 191 ZFEÚ];
…
keďže hlavným cieľom tejto smernice je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja; keďže udržiavanie takejto biologickej rôznorodosti môže v určitých prípadoch vyžadovať udržiavanie alebo podporu ľudských činností;
…
keďže v snahe zabezpečiť obnovenie a udržanie prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany je potrebné označiť osobitne chránené územia, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava podľa špecifikovaného časového rozvrhu;
…
keďže sa musí urobiť primerané vyhodnotenie každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti;
…
keďže pre určité druhy rastlín a živočíchov sa vyžaduje všeobecný systém ochrany doplňujúci smernicu 79/409/EHS[(5)]; keďže by sa malo vypracovať ustanovenie pre opatrenia na riadenie určitých druhov, ak to vyžaduje ich stav ochrany, vrátane zákazu určitých prostriedkov odchytu alebo usmrcovania, pri zabezpečení možnosti výnimiek za určitých podmienok;
…“
5. Článok 1 tejto smernice znie takto:
„Na účely tejto smernice:
a) ochrana znamená súbor opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i);
b) prirodzený biotop znamená suchozemské alebo vodné územia, ktoré sa rozlišujú geografickými, abiotickými a biotickými znakmi, či už úplne prirodzenými, alebo poloprirodzenými;
…
d) prioritné typy prirodzených biotopov znamenajú typy prirodzených biotopov, ktorým hrozí vymiznutie, ktoré existujú na území uvedenom v článku 2 a za zachovanie ktorých má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť z hľadiska pomeru ich prirodzeného rozsahu, ktorý patrí do územia uvedeného v článku 2; tieto prioritné typy prirodzených biotopov sú v prílohe I označené hviezdičkou (*);
e) stav ochrany prirodzeného biotopu znamená súbor vplyvov pôsobiacich na prirodzený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozdelenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov v rámci územia uvedeného v článku 2.
Stav ochrany prirodzeného biotopu sa bude považovať za ‚priaznivý‘, keď:
– jeho prirodzený rozsah a územie, ktoré pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú
a
– existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú ďalej existovať v dohľadnom čase,
a
– stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý, ako je definované v bode i);
…
g) druh európskeho významu znamená druh, ktorý je v rámci územia uvedeného v článku 2:
i) ohrozený…
alebo
ii) zraniteľný, t. j. je pravdepodobné, že sa v blízkej budúcnosti presunú do ohrozenej kategórie, ak budú ďalej pôsobiť príčinné faktory,
alebo
iii) vzácny, t. j. s malými populáciami, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozené alebo zraniteľné, ale podliehajú riziku. Tieto druhy sa nachádzajú na obmedzených geografických územiach alebo sa riedko vyskytujú na území väčšom,
alebo
iv) endemický a vyžadujúci mimoriadnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru ich prirodzeného biotopu a/alebo potenciálneho dosahu ich využívania na prirodzený biotop a/alebo potenciálneho dosahu ich využívania na stav ochrany.
Takéto druhy sú uvedené alebo môžu byť uvedené v prílohe II a/alebo prílohe IV alebo V;
h) prioritné druhy znamenajú druhy uvedené v bod[e] g) i), za zachovanie ktorých má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť z hľadiska pomeru ich prirodzeného rozšírenia, ktoré patrí do územia uvedeného v článku 2; tieto typy prioritných druhov sú v prílohe II označené hviezdičkou (*);
i) stav ochrany druhov znamená súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozdelenie a prebytok ich populácií [rozšírenie a veľkosť ich populácií – neoficiálny preklad] v rámci územia uvedeného v článku 2;
Stav ochrany sa bude považovať za ‚priaznivý‘, keď:
– údaje o dynamike populácie príslušného druhu indikujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent,
a
– územie prirodzeného pohybu tohto druhu sa ani nezmenšuje, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší
a
– existuje a pravdepodobne bude ďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie ich populácií;
j) lokalita znamená geograficky definované územie, ktorého rozsah je jednoznačne vymedzený;
k) lokalita s európskym významom znamená lokalitu, ktorá v biogeografickom regióne alebo regiónoch, ku ktorým patrí, prispieva výrazne k udržiavaniu alebo obnoveniu priaznivého stavu ochrany typu prirodzeného biotopu uvedeného v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a môže tiež značne prispieť ku koherencii ekologickej sústavy Natura 2000, uvedenej v článku 3, a/alebo významne prispieva k zachovaniu biologickej rôznorodosti v rámci príslušného biogeografického regiónu alebo regiónov.
Pre druhy živočíchov, ktoré sa prirodzene pohybujú na rozsiahlych územiach, budú lokality európskeho významu zodpovedať tým lokalitám v rámci prirodzeného pohybu takýchto druhov, v ktorých pôsobia fyzikálne alebo biologické faktory dôležité pre ich život a reprodukciu;
l) osobitné chránené územie znamená lokalitu európskeho významu, označenú členskými štátmi štatutárnym, administratívnym a/alebo zmluvným aktom, kde sa uplatňujú ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany;
…“
6. Článok 2 uvedenej smernice znie takto:
„1. Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy [biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín na území členských štátov, na ktorom sa uplatňuje Zmluva – neoficiálny preklad].
2. Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom [v priaznivom – neoficiálny preklad] stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry [a druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín – neoficiálny preklad] európskeho významu.
3. Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“
7. Článok 3 ods. 1 smernice „o biotopoch“ stanovuje:
„1. Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.
Sústava Natura 2000 zahŕňa [OCHÚ] klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409…“
8. Článok 4 tejto smernice vo svojom odseku 2 treťom pododseku a vo svojich odsekoch 4 a 5 uvádza:
„2. …
Zoznam lokalít vybraných ako [LEV], identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.
…
4. Po schválení [LEV] v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.
5. Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4“
9. Článok 6 uvedenej smernice stanovuje:
„1. Pre osobitn[é] chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.
2. Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.
3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu [posúdeniu ‑ neoficiálny preklad] jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.
Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu [alebo na základe stanoviska Komisie aj iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu – neoficiálny preklad].“
10. Článok 7 smernice „o biotopoch“ uvádza:
„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice 79/409…, pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia [klasifikácie – neoficiálny preklad], alebo uznania členským štátom podľa smernice 79/409…, ak je tento druhý dátum neskorší.“
11. Pod názvom „Ochrana druhov“, článok 12 tejto smernice vo svojom odseku 1 stanovuje:
„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek [jedincov – neoficiálny preklad] týchto druhov vo voľnej prírode;
b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;
…
d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.“
12. Článok 16 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„1. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):
…
b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie;
…“
13. Príloha I smernice „o biotopoch“, nazvaná „Typy prirodzených biotopov európskeho významu, ktorých ochrana vyžaduje vymedzenie osobitných chránených oblastí“ pod bodom 9 „(Sub)prírodná lesná vegetácia obsahujúca pôvodné druhy tvoriace lesy z vysokých stromov s typickým podrastom a spĺňajúce nasledujúce kritériá: vzácne alebo zvyškové a/alebo hosťujúce druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem“ a pod názvom 91 „Lesy mierneho európskeho pásma“ uvádza subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy (dubovo‑hrabové lesy Galio‑Carpinetum, kód Natura 2000 9170), ako aj rašelinové lesy (kód Natura 2000 91D0) a zvyškové naplaveninové lesy s vŕbami, topoľmi, olšami a jaseňmi [zvyškové naplaveninové lesy Alnus glutinosa a Fraxinus excelsior (Alno‑Padion, Alnion incanae, Salicion albae), kód Natura 2000 91E0], pričom tieto dva posledné lesy sú osobitne označené za prioritné typy biotopov.
14. Prílohy II a IV tejto smernice sú nazvané „Druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitne chránených oblastí“ a „Živočíšne a rastlinné druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú prísnu ochranu“. Pod písm. a) každej z týchto príloh, ktoré sa týka „živočíchov“, sa v časti „Bezstavovce“ nachádza zoznam druhov „hmyzu“, vrátane zoznamov chrobákov, medzi ktorými je uvedený okrem iného krasoň, plocháč červený, Pytho kolwensis a pralesník oranžovoštíty, so spresnením obsiahnutým v prílohe II, že tento posledný druh je prioritným druhom. V tej istej prílohe sa nachádza aj drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) a boros schneiderov (Boros schneideri(6)).
B. Smernica „o vtáctve“
15. Odôvodnenia 6 a 8 smernice „o vtáctve“ znejú takto:
„(6) Opatrenia, ktoré sa majú prijať, sa musia aplikovať na rôzne činitele, ktoré môžu ovplyvniť početnosť vtáctva, a to na následky činnosti človeka, a najmä na ničenie a znečisťovanie ich biotopov, odchyt a ničenie človekom a obchod vyplývajúci z takéhoto konania. Prísnosť takýchto opatrení by mala byť prispôsobená podľa špecifickej situácie rôznych druhov v rámci stratégie ochrany.
…
(8) Ochrana, udržiavanie alebo obnova dostatočnej rozmanitosti a rozlohy biotopov je základom pre ochranu všetkých druhov vtákov. Určité druhy vtákov by mali byť predmetom zvláštnych opatrení na ochranu ich biotopov s cieľom ich prežitia a reprodukcie v areáli ich rozšírenia. Takéto opatrenia musia tiež zohľadňovať sťahovavé druhy a musia byť koordinované so zámerom vytvorenia súvislej siete.“
16. Článok 1 tejto smernice stanovuje:
„1. Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.
2. Uplatňuje sa na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy.“
17. Článok 2 uvedenej smernice uvádza:
„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“
18. Článok 3 smernice „o vtáctve“ stanovuje:
„1. V zmysle požiadaviek uvedených v článku 2 členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na ochranu, zachovanie a obnovu dostatočnej rôznorodosti a rozlohy biotopov pre všetky druhy vtákov uvedené v článku 1.
2. Ochrana, zachovanie a obnova biotopov a biotopov druhov zahŕňa najmä nasledujúce opatrenia:
a) vytváranie chránených území;
b) udržiavanie a starostlivosť v súlade s ekologickými potrebami biotopov vnútri aj mimo chránených území;
c) obnovu zničených biotopov;
…“
19. Článok 4 ods. 1, 2 a 4 smernice „o vtáctve“ stanovuje:
„1. Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.
V tejto súvislosti sa venuje pozornosť:
a) druhom, ktorým hrozí vyhynutie;
b) druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov;
c) druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na svoju malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti;
d) iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov.
Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.
Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako [OCHÚ] na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica.
2. Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách…
…
4. Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“
20. Článok 5 tejto smernice stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:
…
b) úmyselné ničenie alebo poškodzovanie ich hniezd a vajec alebo odstraňovanie ich hniezd;
…
d) úmyselné rušenie týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice;
…“
21. Článok 9 uvedenej smernice stanovuje:
„1. Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:
a) – v záujme verejného zdravia a bezpečnosti,
…
– aby sa zabránilo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve,
…
2. Výnimky uvedené v odseku 1 musia špecifikovať:
a) druhy, ktoré sú predmetom výnimiek;
…
c) podmienky rizika a okolnosti času a miesta, za ktorých je možné takéto výnimky udeliť;
d) orgán oprávnený vyhlásiť, že sa požadované podmienky uplatnia [že požadované podmienky sú splnené – neoficiálny preklad], a rozhodovať, aké prostriedky, zariadenia alebo metódy môžu byť použité, s akými obmedzeniami a kým;
e) kontroly, ktoré sa vykonajú.
3. Členské štáty zašlú každoročne Komisii správu o vykonávaní odsekov 1 a 2.
4. Na základe dostupných informácií, najmä informácií oznámených v zmysle odseku 3, Komisia vždy zaistí, že dôsledky výnimiek uvedených v odseku 1 nebudú v rozpore s touto smernicou. Na tento účel prijme primerané kroky.“
22. Medzi rôznymi druhmi uvedenými v prílohe I smernice „o vtáctve“ sa nachádzajú ďateľ bielochrbtý, ďateľ trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, včelár lesný (Pernis apivorus), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis).
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
A. Skutkový stav
23. Rozhodnutím 2008/25/ES z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice [„o biotopoch“] prijíma zoznam lokalít európskeho významu v kontinentálnej biogeografickej oblasti(7), Komisia na základe návrhu členských štátov schválila označenie lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska (Poľsko) v súlade s článkom 4 ods. 2 tretím pododsekom smernice „o biotopoch“ ako LEV, ktorej kód je PLC200004, z dôvodu výskytu prirodzených biotopov a biotopov určitých prioritných druhov živočíchov. Táto lokalita, ktorá bola vytvorená na ochranu desiatich typov prirodzených biotopov a 55 rastlinných a živočíšnych druhov, je tiež OCHÚ označeným v súlade so smernicou „o vtáctve“.
24. Lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska je jedným z najlepšie zachovaných prirodzených lesov v Európe, a vyznačuje sa výrazným podielom mŕtveho dreva a starých stromov, vrátane storočných stromov. Na svojom území zahŕňa prirodzené biotopy definované ako „prioritné“ v zmysle prílohy I smernice „o biotopoch“, ako napríklad rašelinové lesy (kód Natura 2000 91D0) a zvyškové naplaveninové lesy s vŕbami, topoľmi, olšami a jaseňmi (kód Natura 2000 91E0), ako aj iné biotopy „európskeho významu“, vrátane okrem iného subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesov (kód Natura 2000 9170). Komisia spresnila, že podľa správy Forest Europe v roku 2015 predstavovali lesy nenarušené činnosťou človeka v Európe iba približne 3 % celkovej lesnej plochy a že v Poľsku predstavovali takéto lesy 0,63 % celkovej lesnej plochy.(8)
25. Na území lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska sa nachádza mnoho druhov saproxylických chrobákov uvedených v prílohe II smernice „o biotopoch“, najmä boros schneiderov a drevník ryhovaný, alebo tiež druhov zapísaných aj v prílohe IV písm. a) tejto smernice ako druhy, ktoré vyžadujú prísnu ochranu, ako sú napríklad plocháč červený, krasoň, pralesník oranžovoštíty a Pytho kolwensis. Vyskytujú sa tam tiež druhy vtákov uvedené jednak v prílohe I smernice „o vtáctve“, ktorých biotop pozostáva z odumierajúcich a odumretých smrekov vrátane tých, ktoré sú napadnuté lykožrútom smrekovým (Ips typographus), ako sú najmä včelojed lesný, mucholapka malá, mucholapka bielokrká, ďateľ bielochrbtý, ďateľ trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, a jednak v prílohe II časti B tejto smernice, ako je holub plúžik (Columba oenas), sťahovavý druh, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 2 uvedenej smernice.
26. S prihliadnutím na svoju prírodnú hodnotu je Puszcza Białowieska (ďalej len „prales Białowieża“) zapísaný aj do zoznamu svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
27. Lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska, ktorá sa rozprestiera na 63 147,58 hektára, je spravovaná dvomi rôznymi orgánmi. Jeden z nich je poverený správou Białowieski Park Narodowy (Bielovežský národný park, Poľsko), teda správou územia predstavujúceho približne 17 % celkovej plochy tejto lokality Natura 2000, čo je približne 10 500 hektárov. Druhý orgán, Lasy Państwowe (Štátne lesy, Poľsko)(9), spravuje na 52 646,88 hektára tri lesné oblasti, a to Białowieża (12 586,48 hektára), Browsk (20 419,78 hektára) a Hajnówka (19 640,62 hektára).(10) Lesná oblasť Białowieża predstavuje približne 20 % celkovej plochy tejto lokality, teda plochu porovnateľnú s plochou národného parku, ktorá zodpovedá približne 24 % plochy troch spojených lesných oblastí.
28. Dňa 17. mája 2012 Minister Środowiska (minister životného prostredia, Poľsko) vydal odporúčanie o vylúčení opatrení obhospodarovania v lesných porastoch starších ako 100 rokov. Podľa Poľskej republiky toto odporúčanie v praxi zabránilo tomu, aby sa v týchto porastoch vykonávali účinné ochranné opatrenia spočívajúce vo včasnom odstránení a odvoze smrekového dreva napadnutého lykožrútom smrekovým mimo ohrozenú oblasť v dostatočnom objeme, takže možnosti rýchlo reagovať na narastajúce rozširovanie lykožrúta smrekového boli obmedzené.
29. Dňa 9. októbra 2012 na žiadosť, ktorú podalo Regionalna Dyrekcja Lasów Państwowych w Białymstoku (Regionálne riaditeľstvo Štátnych lesov v Białystoku, Poľsko), a v reakcii na vyšetrovanie pred začatím konania o nesplnení povinnosti EU Pilot(11), ktoré začala Komisia v júni 2011, schválil minister životného prostredia Plan Urządzenia Lasu (plán obhospodarovania lesa), ktorý sprevádzali odhady vplyvov na životné prostredie (ďalej len „POL z roku 2012“).
30. Tento plán obsahoval pre lesnú oblasť Białowieża opis lesov a území určených na zalesnenie s celkovou plochou 12 592,71 hektára, analýzu lesného hospodárstva, program ochrany prírody a definíciu úloh vzťahujúcich sa na:
– objem lesnej produkcie (vyplývajúci z rezov pred výrubom a z výrubu) vo výške 63 471 m3 úžitkového dreva netto,
– plánovanú plochu na zalesnenie a obnovu lesa (a to 12, 77 hektára),
– plánovanú plochu na lesnú údržbu (a to 2 904,99 hektára),
– ochranu lesov, vrátane opatrení na ochranu proti požiarom,
– poľovníctvo,
– potreby v oblasti technickej infraštruktúry.
31. Tento plán, ktorý vo významnej miere znížil povolený objem ťažby dreva pre tri lesné oblasti na približne 470 000 m3 za desať rokov, v porovnaní s 1 500 000 m3 vyťaženého dreva v rokoch 2003 až 2012, tak pre lesnú oblasť Białowieża stanovil limit na 63 471 m3.(12)
32. Nie je však sporné, že pre masívnu ťažbu dreva v rokoch 2012 až 2015 bol maximálny objem, ktorý bol v POL z roku 2012 povolený na obdobie desiatich rokov, v lesnej oblasti Białowieża dosiahnutý za takmer tri roky. Správa štátnych lesov súčasne počas tohto obdobia zaznamenala rozšírenie lykožrúta smrekového.
33. Regionalny Dyrektor Ochrony Środowiska w Białymstoku (regionálny riaditeľ pre ochranu životného prostredia v Białystoku, Poľsko) schválil 6. novembra 2015 Plan Zadań Ochronnych (plán ochranných opatrení)(13) (ďalej len „POO z roku 2015“)(14), ktorý určuje ciele ochrany a zavádza ochranné opatrenia týkajúce sa lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska pre územie troch lesných oblastí Białowieża, Browsk a Hajnówka, v súlade s cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Tento POO z roku 2015 je aktom miestneho práva a podľa Komisie ho treba považovať za plán „potrebný pre správu lokality“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“.
34. V prílohe 3 k POO z roku 2015 poľské orgány presne uviedli, v členení podľa prirodzených biotopov a biotopov druhov živočíchov a vtákov uvedených v prílohe I smernice „o biotopoch“, ako aj biotopov druhov živočíchov uvedených v prílohe II tejto smernice a druhov vtákov uvedených v prílohe I smernice „o vtáctve“, postupy lesného hospodárenia, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre zachovanie priaznivého stavu ochrany biotopov v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska. V tejto súvislosti boli uvedené najmä výrub stromov vo viac ako storočných porastoch v dvoch typoch biotopov (dubovo‑hrabové lesy a zvyškové naplaveninové lesy), odstraňovanie odumretých alebo odumierajúcich stromov alebo stromov napadnutých lykožrútom (borovíc alebo smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým) starších ako 100 rokov, ako aj stínanie stromov, omladzovanie lesov a zmiešaných lesov činnosťami lesného hospodárenia.
35. Príloha 5 k POO z roku 2015 stanovuje tieto ochranné opatrenia, ktoré majú zabrániť potenciálnym nebezpečenstvám uvedeným v prílohe 3 k tomuto POO pre chránené biotopy a druhy vyskytujúce sa v troch lesných oblastiach:
– vylúčenie činností lesného hospodárenia (ako je výrub, opätovné zalesňovanie, údržba) vo všetkých porastoch stromov v biotopoch 91D0 (rašelinové lesy) a 91E0 (zvyškové naplaveninové lesy s vŕbami, topoľmi, olšami a jaseňmi),
– vylúčenie činností lesného hospodárenia vo všetkých porastoch jedného druhu zložených z najmenej 10 % storočných jedincov v biotope 9170 (subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy), v biotopoch včelojeda lesného, ďatla bielochrbtého, ďatla trojprstého, mucholapky malej, mucholapky bielokrkej, krasoňa a plocháča červeného, borosa schneiderovhoa pižmovca hnedého (Osmoderma eremita),
– vylúčenie činností lesného hospodárenia vo všetkých porastoch jedného druhu zložených z najmenej 10 % storočných jedincov (porasty smrekov, borovíc alebo kombinované smrekové a borovicové porasty) v biotopoch kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého,
– na účely ochrany biotopov Pytho kolwensis, pralesníka oranžovoštíteho a drevníka ryhovaného, ochrana odumretých stromov v lesných porastoch, v ktorých prebieha ťažba, najmä zachovanie všetkých odumretých smrekov starších ako 100 rokov až do ich úplnej mineralizácie s výnimkou ohrozenia verejnej bezpečnosti.
36. Minister životného prostredia schválil 25. marca 2016 na žiadosť generálneho riaditeľa Štátnych lesov prílohu k POL z roku 2012 (ďalej len „príloha z roku 2016“) vypracovanú regionálnym riaditeľstvom Štátnych lesov v Białystoku, ktorou sa menili časti POL z roku 2012 týkajúce sa, po prvé celkovej plochy lesov a území určených na zalesnenie, podľa stavu k 1. januáru 2016, dosahujúcej (po zmene) 12 585,30 hektára, po druhé objemu ťažby hlavných lesných produktov (vyplývajúceho z rezov pred výrubom a z výrubu), dosahujúceho (po zmene) 188 000 m3 úžitkového dreva netto, a po tretie plochy určenej na zalesnenie a obnovu lesa dosahujúcej (po zmene) 28, 63 hektára.
37. Schválenie prílohy z roku 2016 je odôvodnené „výskytom vážnych škôd v lesných porastoch v dôsledku neustáleho rozširovania lykožrúta [smrekového], ktoré vyvoláva (počas obdobia vykonávania POL [z roku 2012]) potrebu zvýšiť ťažbu dreva (príležitostnej produkcie) s cieľom zachovať lesy v primeranom zdravotnom stave, zabezpečiť udržateľnosť lesných ekosystémov, zastaviť zhoršovanie a začať proces regenerácie prirodzených biotopov vrátane biotopov európskeho významu“.
38. V tejto prílohe sa uvádza, že „sa týka predovšetkým odstraňovania smrekov napadnutých lykožrútom s cieľom obmedziť rozširovanie lykožrúta smrekového (potreba sanitárnych rezov)“.
39. V prílohe sa tiež spresňuje, že sa vykoná „odstraňovanie stromov, aby sa zabezpečila bezpečnosť osôb v pralese Białowieża, pretože nahromadenie odumierajúcich stromov predstavuje verejné nebezpečenstvo“ na „turistických chodníkoch, ako aj odpočívacích a rekreačných plochách v lese“.
40. V uvedenej prílohe je napokon zdôraznené, že „sucho počas posledných rokov zintenzívnilo odumieranie stromov a smrekových porastov a malo tak za následok zvýšenie nebezpečenstva požiaru v pralese Białowieża“.
41. Príloha z roku 2016 tak umožňuje takmer strojnásobiť ťažbu dreva v lesnej oblasti Białowieża, z 63 471 m3 na 188 000 m3, v období od roku 2012 do roku 2021, a vykonávať činnosti aktívneho lesného hospodárenia, ako sú napríklad sanitárne rezy, opätovné zalesňovanie, omladzovacie rezy v oblastiach, kde bol akýkoľvek zásah až dovtedy vylúčený.
42. Rovnako ako počas prijatia POL z roku 2012 bolo prijaté kladné stanovisko regionálneho riaditeľa pre ochranu životného prostredia v Białystoku. Okrem toho nie je sporné, že na účely schválenia prílohy z roku 2016 vykonalo generálne riaditeľstvo Štátnych lesov v Białystoku v roku 2015 posúdenie vplyvov plánovaných opatrení na životné prostredie, z ktorého vyplynulo, že tieto opatrenia nemajú „žiadny významný negatívny vplyv na životné prostredie a predovšetkým na ciele ochrany a integritu lokality Natura 2000“.
43. V dokumente datovanom tiež 25. marca 2016 minister životného prostredia a generálny riaditeľ Štátnych lesov s cieľom vyriešiť názorové rozdiely na spôsob obhospodarovania pralesa Białowieża „na základe vedeckých poznatkov“ vypracovali sanačný program nazvaný „Program týkajúci sa pralesa Białowieża ako kultúrneho a prírodného dedičstva U[NESCO] a ako lokality patriacej do sústavy Natura 2000“. Tento program má „dôsledne zdokumentovať rôzne názory, a určiť zodpovednosť konkrétnych osôb za prijaté rozhodnutia“. Na tento účel sa rozhodlo o:
– „vypracovaní a sprístupnení verejnosti“ vedeckých a právnych dokumentov týkajúcich sa pralesa Białowieża,
– realizácii výskumného a monitorovacieho programu zahŕňajúceho identifikáciu a opis pozemkov, ktoré sú predmetom ľudského osídlenia a opatrení lesného hospodárenia so zreteľom na určité chránené biotopy a druhy. V rámci každého lesného porastu sa jednak vypočíta počet a objem odumretých stromov a jednak odmeria obsah organického uhlíka v lesnej podstielke, ako aj v pôdnom profile, a
– vypracovaní fotografickej dokumentácie.
44. S cieľom ukončiť vedecký spor o vhodnosti ľudského zásahu a výrubu stromov bolo v tomto programe plánované vykonanie dlhodobého experimentu spočívajúceho vo vyhradení jednej tretiny plochy lesných oblastí, v ktorej sa budú vyhodnocovať účinky nevykonávania opatrení lesného hospodárenia, na účely ich porovnania s účinkami „rezov a ťažby stromov (okrem iného)“ plánovanými od roku 2016, ktoré budú vykonávané v inej časti. Plánovaná je aj analýza ekonomických vplyvov.
45. Generálny riaditeľ Štátnych lesov schválil 31. marca 2016 v súlade so svojou úlohou a „vzhľadom na požiadavky súvisiace s diverzifikáciou rizík značného narušenia prirodzených biotopov a straty biologickej rôznorodosti v dôsledku jedného z najrozsiahlejších rozšírení lykožrúta smrekového v histórii na území lesa Białowieża“, rozhodnutie č. 52, ktorým boli na území lesných oblastí Białowieża a Browsk zriadené „referenčné funkčné zóny“. Tieto zóny predstavujú približne 33 % povrchu lesnej oblasti Białowieża, teda 4 137,28 hektára, a sú obhospodarované v súlade s opatreniami definovanými v POL z roku 2012. Rozhodnutie č. 52 stanovuje, že v týchto referenčných zónach sa od 1. apríla 2016 bude s prihliadnutím na plány obhospodarovania lesov platné v týchto zónach vykonávať „lesné hospodárenie zamerané na maximalizáciu účinkov vytvárania biologickej rôznorodosti (prakticky) výlučne v dôsledku prirodzených procesov“. V uvedenom rozhodnutí je spresnené, že toto hospodárenie sa obmedzí na:
„1. rezy stromov predstavujúcich nebezpečenstvo pre verejnú bezpečnosť, ako aj riziko požiaru súvisiace s ponechaním zrezaných stromov na mieste;
2. ponechanie vyššie uvedených zón, aby sa prirodzene obnovili v zmysle pravidiel lesného hospodárstva;
3. zachovanie lesných zdrojov v stave maximálne obmedzujúcom prenikanie človeka do lesov s cieľom zabrániť narušeniu vyššie uvedených prirodzených procesov, s výnimkou prístupu do lesa uvedeného v bode 4;
4. plnenie mimoprodukčných funkcií lesa, ako napríklad poskytnutie územia na realizáciu vedeckých štúdií a podobných činností;
5. vytvorenie ochranného pásma pozdĺž hraníc týchto zón umiestnením feromónových pascí, teda riešení, ktoré majú zabrániť prechodu škodlivých organizmov v miere ohrozujúcej prežitie lesov z (a do) týchto zón“.
Rozhodnutie č. 52 stanovuje, že takto uvedené zóny nezahŕňajú prírodné rezervácie.
46. V oddiele 2 tohto rozhodnutia je stanovené, že v lesoch patriacich do lesných oblastí Białowieża a Browsk nachádzajúcich sa mimo referenčných zón sa hospodárenie založené na plánoch obhospodarovania lesov bude vykonávať v súlade so zásadami trvalo udržateľného lesného hospodárenia. Je spresnené, že „toto hospodárenie sa však bude vykonávať tak, aby sa skutočne zabezpečila ochrana prírody na základe metód lesného hospodárenia“.
47. Podľa oddielu 3 uvedeného rozhodnutia „činnosti v územnom obvode lesných oblastí Białowieża a Browsk týkajúce sa súpisu prírodného bohatstva, monitorovania biologickej rôznorodosti, stavu prirodzených biotopov a uhlíkovej bilancie v lesných ekosystémoch, ako aj zhromažďovania akejkoľvek faktografickej dokumentácie, sa riadia osobitným uznesením generálneho riaditeľa Štátnych lesov o súpise všetkých území obhospodarovaných týmto úradom“. Regionálny riaditeľ Štátnych lesov v Białystoku podľa odseku 2 toho oddielu predloží každé dva roky správu (od 31. januára 2017) o monitorovaní činností a o stave ochrany biologickej rôznorodosti v pralese Białowieża.
48. Podľa oddielu 4 písm. b) rozhodnutia č. 52 je možná výnimka z vylúčenia týchto plôch z činností aktívneho lesného hospodárenia v prípade „vykonávania prác, keď povinnosť vykonať tieto práce vyplýva zo všeobecne záväzných právnych ustanovení, vrátane POO týkajúceho sa lokality Natura 2000“.
49. Dňa 17. februára 2017(15) prijal generálny riaditeľ Štátnych lesov pre tri lesné oblasti rozhodnutie č. 51 „o výrube stromov napadnutých lykožrútom smrekovým a o zvážaní stromov predstavujúcich hrozbu pre verejnú bezpečnosť a riziko požiaru vo všetkých vekových triedach lesných porastov v lesných oblastiach Białowieża, Browsk a Hajnówka“(16).
50. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, že „vzhľadom na mimoriadnu a katastrofickú situáciu spôsobenú rozšírením lykožrúta smrekového v lokalite Puszcza Białowieska, sú riaditeľ regionálneho riaditeľstva štátnych lesov v Białystoku a lesní inšpektori lesných oblastí Białowieża, Browsk a Hajnówka povinní:
1. pristúpiť v lesoch obhospodarovaných správou Štátnych lesov bez odkladu k výrubu stromov ohrozujúcich verejnú bezpečnosť, v prvom rade pozdĺž dopravných a turistických trás, a pritom hlavne a prednostne dbať na dodržiavanie verejnej bezpečnosti;
2. pristúpiť k priebežnému odstraňovaniu suchých stromov, ako aj zvyškov po ich zvážaní v súlade s ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v oblasti predchádzania požiarom, vrátane odvozu alebo rozrezania a odvozu;
3. pristúpiť k priebežnému a včasnému výrubu stromov napadnutých lykožrútom smrekovým vo všetkých vekových triedach lesných porastov, ako aj k zvážaniu dreva a jeho včasnému odvozu (alebo k jeho odkôrneniu a uskladneniu);
4. pristúpiť – na základe výsledkov súpisu v lesoch Puszcza Białowieska, ktorý vykonala správa Štátnych lesov v 2016 – k vykonávaniu a priebežnej aktualizácii stratégií obnovy lesných porastov po rozšírení lykožrúta smrekového v lesnom masíve Puszcza Białowieska, s využitím rôznych metód obnovy (prirodzená regenerácia, opätovné zalesnenie výsevom alebo výsadbou) a ochrany s cieľom obnovenia a nápravy fytocenóz, a predovšetkým ochrany vzácnych prirodzených biotopov patriacich pod ochranu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, a v prípade, ak je nevyhnutná umelá regenerácia, použiť stromy a kroviny pochádzajúce z Puszcza Białowieska;
5. monitorovať účinky uvedené v bode 4 prostredníctvom pravidelného vykonávania súpisu stavu lesov a vyhodnocovania biologickej rôznorodosti, a to aj s využitím sústavy plôch z veľkoplošného súpisu;
6. zahrnúť drevo pozvážané po rezoch uvedených v bodoch 1 až 3 do realizácie projektu Leśne Gospodarstwa Węglowe (lesné uhlíkové farmy) uvedeného v nariadení generálneho riaditeľa č. 2 zo 17. januára 2017 [projekt, ktorý má zvýšiť úroveň absorpcie CO2 a iných skleníkových plynov vďaka lesom]. Suché drevo, ktoré nie je napadnuté [lykožrútom smrekovým] (sterilné mŕtve drevo) možno skladovať v prechodných zariadeniach zriadených na vyprázdnených priestoroch a otvorených územiach. Napadnuté drevo (drevo napadnuté lykožrútom smrekovým) vyžaduje odkôrnenie a skladovanie v súlade s pravidlami stanovenými v pokynoch na ochranu lesov. Zóny uskladnenia dreva sú chránené pred požiarom;
7. zriadiť systém predaja dreva pozvážaného po rezoch uvedených v bodoch 1 až 3 na uspokojenie potrieb obyvateľov obcí nachádzajúcich sa v územnej oblasti Puszcza Białowieska“.
51. Článok 2 tohto rozhodnutia stanovuje, že „v prípade rezov uvedených v článku 1 platí výnimka z obmedzení vzťahujúcich sa na vek stromov a funkciu lesných porastov pre lesy nachádzajúce sa v správe Štátnych lesov v oblasti Puszcza Białowieska“.
52. Nie je sporné, že po prijatí rozhodnutia č. 51 došlo k odstraňovaniu suchých stromov a stromov napadnutých lykožrútom smrekovým v troch lesných oblastiach Białowieża, Browsk a Hajnówka, v „zóne lesnej obnovy“ s rozlohou približne 34 000 hektárov, ktorá predstavuje takmer 54 % plochy lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska.
53. Okrem toho podľa Komisie, ktorá sa opiera o údaje pochádzajúce zo správy Štátnych lesov, rezy v pralese Białowieża, vykonávané od začiatku roka 2017, predstavovali spolu viac ako 35 000 m3 dreva, vrátane 29 000 m3 smrekového dreva (teda približne 29 000 stromov). Podľa informácií, ktoré poskytli mimovládne organizácie využívajúce údaje správy Štátnych lesov, rezy porastov starších ako 100 rokov, vykonávané do mája 2017, vyprodukovali 2 385,13 m3 dreva v lesnej oblasti Białowieża, 1 874 m3 v lesnej oblasti Browsk a 6 540 m3 v lesnej oblasti Hajnówka.
B. Konanie pred podaním žaloby
54. Po tom, čo bola Komisia informovaná o schválení prílohy z roku 2016, zaslala 7. apríla 2016 poľským orgánom prostredníctvom elektronického komunikačného systému pred začatím konania o nesplnení povinnosti EU Pilot(17) žiadosť o vysvetlenie viacerých otázok týkajúcich sa vplyvu nárastu ťažby dreva v lesnej oblasti Białowieża na stav ochrany prirodzených biotopov a druhov voľne žijúcich živočíchov európskeho významu v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska.
55. Poľské orgány vo svojej odpovedi z 18. apríla 2016 odôvodňovali nárast objemu vyťaženého dreva bezprecedentným rozšírením lykožrúta smrekového.
56. Útvary Komisie v dňoch 9. a 10. júna 2016 navštívili prales Białowieża, aby vykonali vyšetrovanie v približne desiatich rôznych častiach lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska.
57. Komisia zaslala 17. júna 2016 poľským orgánom v súlade s článkom 258 ZFEÚ výzvu z dôvodu, že opatrenia schválené v prílohe z roku 2016 neboli odôvodnené, že tieto orgány sa neuistili, že tieto opatrenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, a že povolením nárastu ťažby dreva si tieto orgány nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo smernice „o biotopoch“ a smernice „o vtáctve“.
58. Listom z 27. júna 2016, zaslaným komisárovi EÚ pre životné prostredie, poľský minister životného prostredia oznámil, že sa vyžadovali ďalšie informácie o biotopoch a druhoch vyskytujúcich sa v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska a že ich súpis práve prebiehal.
59. Poľské orgány odpovedali na výzvu 18. júla 2016, pričom v celom rozsahu odmietli výhrady Komisie.
60. Od februára do marca 2017 došlo k výmene korešpondencie medzi poľským ministrom životného prostredia a európskym komisárom pre životné prostredie. Minister životného prostredia uviedol, že už boli známe prvé výsledky súpisu a že na tomto základe sa rozhodol začať rezy uvedené v prílohe z roku 2016.
61. Listom z 28. apríla 2017 zaslala Komisia Poľskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom jej vytýkala, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 1 a 3 a z článku 12 ods. 1 písm. a) a b) smernice „o biotopoch“, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 a z článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“. Komisia vyzvala poľské orgány na dosiahnutie súladu s týmto odôvodneným stanoviskom v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Komisia túto lehotu odôvodnila najmä informáciou, podľa ktorej rezy už začali, a bezprostredným rizikom, že lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska utrpí v dôsledku toho vážnu a nenapraviteľnú škodu.
62. Poľská republika odpovedala na odôvodnené stanovisko 26. mája 2017, pričom tvrdila, že vytýkané nesplnenia povinností nie sú dôvodné.
63. Keďže Komisia nebola spokojná s touto odpoveďou, podala prejednávanú žalobu.
C. Konanie pred Súdnym dvorom
64. Samostatným podaním podaným do kancelárie 20. júla 2017 Komisia podala návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ a článku 160 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v ktorom žiadala, aby bolo Poľskej republike nariadené, aby až dovtedy, kým Súdny dvor rozhodne o veci samej, na jednej strane ukončila, okrem prípadu ohrozenia verejnej bezpečnosti, činnosti aktívneho lesného hospodárenia v biotopoch 91D0 (rašelinové lesy) a 91E0 (zvyškové naplaveninové lesy s vŕbami, topoľmi, olšami a jaseňmi), a v storočných lesných porastoch biotopu 9170 (subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy), ako aj v biotopoch ďatla bielochrbtého, ďatla trojprstého, kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, včelojeda lesného, mucholapky malej, mucholapky bielokrkej a holuba plúžika, a v biotopoch saproxylických chrobákov, a to plocháča červeného, borosaschneiderovho, pralesníka oranžovoštíteho, Pytho kolwensis, drevníka ryhovaného, ako aj krasoňa, a na druhej strane ukončila odstraňovanie odumretých storočných smrekov a výrub stromov v rámci zvyšovania objemu dobývateľného dreva v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska, pričom tieto činnosti vyplývajú z prílohy z roku 2016 a z rozhodnutia č. 51.
65. Komisia tiež podľa článku 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora navrhla, aby vyššie uvedené predbežné opatrenia boli nariadené ešte predtým, ako žalovaná predloží svoje pripomienky z dôvodu rizika vzniku vážnej a nenapraviteľnej škody pre biotopy a integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska.
66. Uznesením z 27. júla 2017(18) podpredseda Súdneho dvora predbežne vyhovel tomuto návrhu až do prijatia uznesenia, ktorým sa končí konanie o nariadenie predbežného opatrenia.
67. Komisia 13. septembra 2017 doplnila svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení, pričom žiadala od Súdneho dvora, aby Poľskej republike navyše nariadil zaplatiť paušálnu pokutu pre prípad, že by nedodržala príkazy nariadené v rámci konania.
68. Dňa 28. septembra 2017 Poľská republika požiadala, aby vec bola pridelená veľkej komore Súdneho dvora. Podľa článku 161 ods. 1 rokovacieho poriadku podpredseda Súdneho dvora pridelil vec Súdnemu dvoru, ktorý ju vzhľadom na jej význam pridelil veľkej komore v súlade s článkom 60 ods. 1 uvedeného poriadku.
69. Uznesením z 20. novembra 2017(19) Súdny dvor vyhovel návrhu Komisie až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa ukončí prejednávaná vec, pričom povolil Poľskej republike, aby výnimočne vykonávala činnosti uvedené v prílohe z roku 2016 a rozhodnutí č. 51, ak sú striktne nevyhnutné, a v rozsahu, v akom sú primerané, na priame a okamžité zabezpečenie verejnej bezpečnosti osôb, a to pod podmienkou, že menej radikálne opatrenia nie sú z objektívnych dôvodov možné. Súdny dvor tiež nariadil Poľskej republike, aby oznámila Komisii najneskôr do pätnástich dní od oznámenia tohto uznesenia všetky opatrenia, ktoré prijala na účely jeho plného rešpektovania, a s uvedením dôvodov presne špecifikovala činnosti aktívneho lesného hospodárenia, v ktorých plánuje pokračovať z dôvodu ich nevyhnutnosti na zabezpečenie verejnej bezpečnosti. Súdny dvor vyhradil svoje rozhodnutie o doplňujúcom návrhu Komisie na nariadenie zaplatenia pokuty na neskôr.(20)
70. Okrem toho aktom podaným do kancelárie 7. augusta 2017 Komisia navrhla, aby táto vec bola prejednaná prednostne v súlade s článkom 53 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Rozhodnutím z 9. augusta 2017 predseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu. Uznesením z 11. októbra 2017(21) však predseda Súdneho dvora bez návrhu rozhodol, že táto vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní upravenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 133 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
III. Argumentácia účastníkov konania
A. O prípustnosti
71. Poľská republika tvrdí, že druhá, tretia a štvrtá výhrada vznesené Komisiou sú neprípustné, keďže sa týkajú činností vykonávaných na území lesných oblastí Browsk a Hajnówka, ktoré sú uvedené v rozhodnutí č. 51. Na jednej strane totiž tieto výhrady neodôvodnene rozširujú rozsah výhrad uvedených v odôvodnenom stanovisku, keďže tieto výhrady sa vzťahujú iba na dôsledky schválenia prílohy z roku 2016 týkajúcej sa lesnej oblasti Białowieża. Predmet sporu je tak rozšírený rationae loci, ale tiež rationae materiae, pretože činnosti uvedené v rozhodnutí č. 51 sú iné než činnosti definované v prílohe z roku 2016. Na druhej strane je znenie týchto výhrad nejasné, najmä v tom, či tieto výhrady súvisia výlučne so schválením prílohy z roku 2016, alebo sa týkajú aj činností upravených rozhodnutím č. 51.
72. Na podporu prípustnosti všetkých svojich výhrad Komisia na pojednávaní uviedla, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že predmet sporu možno medzi konaním pred podaním žaloby a súdnym konaním rozšíriť, pokiaľ majú vytýkané skutočnosti rovnakú povahu a predstavujú rovnaké správanie. Z písomností nachádzajúcich sa v spise podľa Komisie vyplýva, že skutočnosti vytýkané Poľskej republike v odôvodnenom stanovisku sa týkali iba lesnej oblasti Białowieża, keďže opatrenia prijaté poľskými orgánmi k tomuto dátumu sa týkali iba tejto oblasti. Komisia však zdôrazňuje, že Poľská republika prijala rovnaké opatrenia pre ďalšie dve lesné oblasti tvoriace súčasť lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Keďže ide o rovnaké skutočnosti, ktoré predstavujú rovnaké správanie, Komisia sa domnieva, že je dôvodné, aby sa žaloba o nesplnenie povinnosti týkala celého územia, na ktoré sa vzťahujú sporné opatrenia ku dňu podania žaloby na Súdny dvor. Komisia navyše tvrdí, že neuznať prípustnosť jej žaloby z dôvodu, že odôvodnené stanovisko sa netýkalo skutočností, ktoré nastali po jeho vydaní, by mimoriadne sťažovalo, ba dokonca znemožňovalo výkon jej práva na právny prostriedok nápravy. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že zemepisné rozšírenie, ku ktorému došlo medzi odôvodneným stanoviskom a žalobou o nesplnenie povinnosti, je iba dôsledkom rozhodnutia samotných poľských orgánov prijať počas konania pred podaním žaloby rozhodnutia rovnakej povahy a neskoro zabezpečiť ich zverejnenie, čo vylučuje, aby sa toto rozšírenie považovalo za dôvod neprípustnosti jej žaloby.
B. O veci samej
1. Komisia
73. Prostredníctvom svojej prvej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si tým, že schválila prílohu z roku 2016 a vykonávala takto upravené činnosti lesného hospodárenia bez uistenia sa, že to nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“.
74. Podľa Komisie je príloha z roku 2016, pretože mení POL z roku 2012, plánom alebo projektom, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže túto lokalitu významne ovplyvniť z dôvodu strojnásobenia objemu dobývateľného dreva v lesnej oblasti Białowieża, ktoré upravuje. Na rozdiel od POO totiž POL nie sú plánmi riadenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, pretože nestanovujú ciele a ochranné opatrenia potrebné pre lokality Natura 2000. POL majú za cieľ hlavne upraviť postupy lesného hospodárenia, najmä stanovením maximálneho objemu dreva, ktoré možno vyťažiť a zavedením opatrení na ochranu lesov. Pred ich prijatím alebo zmenou preto treba vykonať primerané posúdenie ich vplyvov na dotknutú lokalitu Natura 2000 so zreteľom na ciele ochrany tejto lokality v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, k čomu napokon v prejednávanej veci došlo, pretože Poľská republika v roku 2015 vykonala takéto posúdenie vplyvov návrhu prílohy z roku 2016 na ochranu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska.
75. Komisia sa však domnieva, že poľské orgány sa neuistili, že príloha z roku 2016 nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality Natura 2000, ktorá znamená trvalé zachovanie jej podstatných vlastností súvisiacich s výskytom prirodzeného biotopu, ktorého ochrana bola cieľom odôvodňujúcim označenie tejto lokality ako LEV a OCHÚ. V prejednávanej veci sú vlastnosťami integrity tejto lokality Natura 2000: prirodzené ekologické procesy, ktoré tam prebiehajú (prirodzená regenerácia stromov, prirodzený výber druhov, prirodzená ekologická postupnosť), rôznorodosť druhového zloženia a vekovej štruktúry lesných porastov, ktoré zahŕňajú okrem iného významný podiel stromov v optimálnej alebo konečnej fáze, dostatok mŕtveho dreva a výskyt typických druhov prirodzených lesov nenarušených činnosťou človeka a žijúcich vo vyššie uvedených prirodzených biotopoch.
76. Komisia v podstate tvrdí, že poľské orgány nemohli vylúčiť existenciu vedeckých pochybností o neexistencii škodlivých účinkov na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie pripraveného v roku 2015 na účely vypracovania prílohy z roku 2016 z dôvodu, že toto posúdenie sa zakladalo na posúdení vykonanom v roku 2012 na účely schválenia POL z roku 2012 a zameriavalo sa na porasty napadnuté lykožrútom smrekovým. Komisia tiež tvrdí, že ani neskoršie zriadenie referenčných plôch a práce na súpise nemôžu poskytnúť istotu nevyhnutnú na povolenie prác lesného hospodárenia.
77. Komisia konkrétnejšie uvádza, že opatrenia spočívajúce v odstraňovaní odumretých alebo odumierajúcich stromov, v lesnom hospodárení vo forme sanitárnych rezov, vo výrube stromov v prípade viac ako storočných porastov v subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesoch a v zvyškových naplaveninových lesoch, a v odstraňovaní viac ako storočných odumretých alebo odumierajúcich smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým, upravené v prílohe z roku 2016, predstavujú „potenciálne nebezpečenstvo“ pre dané prirodzené biotopy a biotopy druhov identifikované v POO z roku 2015. Naproti tomu činnosť lykožrúta smrekového nemožno považovať za „potenciálne nebezpečenstvo“, keďže v prílohe 3 k POO z roku 2015 je naopak práve odstraňovanie smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým výslovne považované za hrozbu pre biotopy troch chránených druhov vtákov.
78. Komisia navyše zdôrazňuje, že pri súčasnom stave vedeckých poznatkov sú fázy rozšírenia lykožrúta smrekového súčasťou prirodzených cyklov pravidelne zaznamenaných v tomto type lesov. Tieto cykly okrem toho nie sú vôbec monitorované v obvode národného parku Białowieża, kde je stav ochrany biotopov lepší ako v lesných oblastiach obhospodarovaných správou Štátnych lesov, v ktorých boli vykonávané sanitárne rezy. Vedecké štúdie tiež potvrdzujú lepší stav ochrany tých biotopov pralesa Białowieża, ktoré sú vylúčené z akéhokoľvek ľudského zásahu. Vedci sa navyše obávajú, že odstraňovanie odumretých alebo odumierajúcich stromov narušuje rovnováhu vekovej štruktúry lesných porastov, ochudobňuje rôznorodosť chránených druhov a biotopov a spôsobuje vymiznutie významných zdrojov potravy pre mnoho chránených živočíšnych druhov. Odstraňovanie mŕtveho dreva v rámci sanitárnych rezov je teda nezlučiteľné s cieľmi ochrany chránených zón, keďže ponechanie mŕtveho dreva v lese je nevyhnutné na zachovanie biologickej rôznorodosti.
79. Podľa Komisie navyše z odpovede poľských orgánov na žiadosť EU Pilot vyplýva, že opatrenia schválené v prílohe z roku 2016 budú vykonávané na ploche 5 100 hektárov, čo predstavuje 58 % lesnej oblasti Białowieża a 8 % plochy lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Komisia v tejto súvislosti uvádza, že vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko poľské orgány uviedli, že po zohľadnení referenčných plôch sa zóna uplatňovania prílohy z roku 2016 rozšíri na 3 401 hektárov, teda 5,4 % plochy lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Komisia zdôrazňuje, že takto vykonávané opatrenia budú mať v skutočnosti oveľa významnejší vplyv, keďže samotné poľské orgány uznali, že činnosti, ktoré majú zabrániť rozširovaniu lykožrúta smrekového, sa budú vykonávať na celkovej ploche 34 000 hektárov, zatiaľ čo referenčné plochy, na ktorých tieto opatrenia nebudú vykonávané, sa rozprestierajú na 17 000 hektároch. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že vplyvy týchto opatrení na ochranu životného prostredia nemožno prezentovať ako zanedbateľné, vzhľadom na to, že pri stanovení objemu dobývateľného dreva na 63 471 m3 do roku 2021 v POL z roku 2012 príslušné orgány po posúdení vplyvov na životné prostredie našli vyváženú úroveň ťažby so zreteľom na ciele ochrany tejto lokality Natura 2000.
80. Komisia sa domnieva, že v žiadnom okamihu rozhodovacieho procesu poľské orgány nezohľadnili výhrady a stanoviská vydané vedeckými organizáciami. V tejto súvislosti sa posúdenie vplyvov na životné prostredie v roku 2015 zakladalo jednak na nesprávnej metóde, keďže toto posúdenie neodkazuje na osobitné ciele ochrany biotopov a živočíšnych druhov, ktoré boli predmetom POO z roku 2015, a jednak na posúdení pochádzajúcom z roku 2012, a zameriava sa na porasty napadnuté lykožrútom smrekovým. Toto posúdenie nedefinuje ani to, čo znamená integrita danej lokality Natura 2000, ani neuvádza, v čom ju uvedené činnosti môžu nepriaznivo ovplyvniť. Existuje riziko, že plánované činnosti lesného hospodárenia sú vykonávané bez dostatočného zohľadnenia potrieb a cieľov ochrany týchto biotopov a týchto druhov. Okrem toho príloha z roku 2016 nebola schválená na základe aktualizovaných informácií, pretože s cieľom lepšie spoznať miesta rozšírenia týchto druhov pristúpili poľské orgány v roku 2016 k súpisu lokality, ktorého výsledky neboli v čase vydania odôvodneného stanoviska definitívne.
81. Na podporu tohto posledného tvrdenia Komisia pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora nesmie v deň prijatia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje realizácia projektu, existovať žiadna dôvodná pochybnosť z vedeckého hľadiska o neexistencii škodlivých účinkov na integritu dotknutej lokality(22). Poľská republika teda porušila článok 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ už len z jednoduchého dôvodu, že minister životného prostredia si pri schvaľovaní prílohy z roku 2016 nemohol byť istý, že činnosti upravené v tejto prílohe nebudú mať škodlivé účinky na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Z toho tiež vyplýva, že žiadne opatrenie nemôže napraviť porušenie tohto ustanovenia, dokonca ani v prípade, ak by sa neskôr preukázala neexistencia škodlivých účinkov, pretože podmienky prijatia kladného rozhodnutia neboli v čase schválenia prílohy splnené.
82. Komisia tvrdí, že zriadenie „referenčných plôch“ na 33 % územia tejto lokality Natura 2000 preto nemožno považovať za opatrenie zmierňujúce škodlivé účinky vykonávania prílohy z roku 2016. Na jednej strane sa týchto plôch netýkalo posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonané v roku 2015. Na druhej strane zriadenie týchto plôch neumožňuje zabrániť škodlivým účinkom spôsobeným vykonávaním tejto prílohy alebo ich obmedziť. Tieto plochy sa totiž obmedzujú na zachovanie predchádzajúcej situácie v časti lesnej oblasti Białowieża, ale neobmedzujú škodlivé účinky vyplývajúce z činností upravených v prílohe z roku 2016 na zostávajúcej časti územia tejto oblasti, ktorej rozsah je väčší. „Referenčné plochy“ boli okrem toho označené arbitrárnym spôsobom. V skutočnosti, keďže označenie takýchto plôch nemá vplyv na celkový maximálny objem ťažby dreva stanovený v prílohe, má ich určenie za následok zintenzívnenie výrubu na zostávajúcej časti územia lesnej oblasti Białowieża.
83. Okrem toho Komisia uvádza, že je možná výnimka z vylúčenia týchto plôch, keďže rozhodnutie č. 52 vo svojom odseku 4 písm. b) umožňuje odchýliť sa od obmedzení prijatých v týchto referenčných plochách, a keďže rozhodnutie č. 51 nariaďuje výrub a odstránenie suchých stromov, ako aj stromov všetkých vekových tried napadnutých lykožrútom smrekovým bez zohľadnenia týchto plôch.
84. Prostredníctvom svojej druhej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si tým, že vykonávala činnosti aktívneho lesného hospodárenia upravené v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51, nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ a z článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“.
85. Komisia tvrdí, že v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“ sú členské štáty pre druhy vtákov uvedené v prílohe I tejto smernice, ktorá viedla k označeniu OCHÚ, a pre sťahovavé druhy neuvedené v tejto prílohe, povinné prijať zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany ich prirodzených biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v oblasti ich rozšírenia. Zachovanie biotopov lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska v priaznivom stave ochrany sa v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice „o vtáctve“ týka najmä týchto druhov: včelojed lesný,ďateľ bielochrbtý, ďateľ trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, mucholapka malá a mucholapka bielokrká. Holub plúžik patrí k sťahovavým druhom uvedeným v článku 4 ods. 2 tejto smernice.
86. Komisia zdôrazňuje, že cieľom smernice „o vtáctve“ a smernice „o biotopoch“ je umožniť zachovanie alebo obnovu biotopov týchto druhov v priaznivom stave ochrany a nielen zabrániť ich vyhynutiu. Tvrdenie, že zintenzívnenie výrubu je v súlade s ustanoveniami o ochrane vtáctva, keďže v danej lokalite sa udržuje minimálny počet párov ďatľov, je teda neopodstatnené.
87. Komisia navyše tvrdí, že iba zápis ochranných opatrení pre lokalitu Natura 2000 Puszcza Białowieska do POO z roku 2015, bez skutočnej možnosti ich uplatňovať, nestačí na to, aby sa povinnosť vytvoriť potrebné ochranné opatrenia stanovená v článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ považovala za splnenú. Toto „vytvorenie“ totiž znamená, že tieto opatrenia môžu byť skutočne uplatnené a mať tak potrebný účinok. Tento výklad platí aj pre článok 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“.
88. Vykonávanie činností aktívneho lesného hospodárenia, ako je výrub, sanitárne rezy a opätovné zalesnenie, v biotopoch, v ktorých zachovanie stavu ochrany formálne vylučuje takéto činnosti tým, že sa na ne hľadí ako na hrozbu, je však v rozpore s ochrannými opatreniami, ktoré podporujú predovšetkým „vylúčenie činností lesného hospodárenia vo všetkých porastoch jedného druhu zložených z najmenej 10 % viac ako storočných jedincov“ a „ochranu odumretých stromov“, ako aj „zachovanie všetkých odumretých storočných smrekov až do ich úplnej mineralizácie“. V tejto súvislosti sa miesta, kde sú tieto činnosti plánované, zhodujú s lokalitami storočných lesných porastov a s biotopmi saproxylických chrobákov, hlavne plocháča červeného a borosa schneiderovho. Navyše strojnásobenie ťažby v lese do roku 2021 a odstraňovanie stromov, ktoré to znamená, sú v rozpore s ochrannými opatreniami a bránia im, aby mali potrebný účinok. Tieto činnosti predstavujú v dôsledku svojej povahy hrozbu pre prirodzené biotopy a biotopy druhov vtákov a saproxylických chrobákov, ktoré sú uvedené v prílohe 3 k POO z roku 2015.
89. Uvedené činnosti teda nielen posilňujú túto hrozbu, ale navyše ešte viac sťažujú vykonávanie ochranných opatrení stanovených v POO z roku 2015. Môžu tiež mať škodlivý vplyv na všeobecný stav ochrany niektorých druhov saproxylických chrobákov, najmä pralesníka oranžovoštíteho a krasoňa v Poľsku a v Európe, pričom lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska predstavuje jednu z ich posledných alebo jednu z ich najvýznamnejších oblastí rozšírenia v Únii.
90. Prostredníctvom svojej tretej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si tým, že vykonávala činnosti lesného hospodárenia upravené v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice „o biotopoch“, pretože tieto činnosti neumožňujú zabrániť poškodzovaniu alebo ničeniu miest na rozmnožovanie alebo miest na oddych saproxylických chrobákov uvedených v prílohe IV písm. a) tejto smernice, a to plocháča červeného, krasoňa, pralesníka oranžovoštíteho a Pytho kolwensis, a v dôsledku toho predstavujú vážnu hrozbu pre ich prežitie.
91. Článok 12 smernice „o biotopoch“ ukladá členským štátom tak povinnosť prijať komplexný legislatívny rámec, ako aj vykonávať konkrétne opatrenia na to, aby zastavili pokles populácie druhov uvedených v tejto prílohe. Systém prísnej ochrany predpokladá prijatie koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy, ktoré môžu skutočne zabrániť poškodzovaniu alebo ničeniu miest na rozmnožovanie alebo miest na oddych týchto druhov.(23)
92. Komisia tvrdí, že všetky druhy saproxylických chrobákov, na ktoré sa vzťahuje táto prísna ochrana, potrebujú počas svojho životného cyklu odumierajúce alebo odumreté stromy, či už stojace alebo ležiace na zemi. Rôzne vedecké štúdie potvrdzujú, že odumreté smreky tvoria hlavný biotop plocháča červeného a sú prvoradým faktorom jeho životného cyklu. Dva alebo tri roky po uhynutí smreku alebo v neskoršej etape jeho rozkladu je strom obsadený ďalšími druhmi saproxylických chrobákov, vrátane Pytho kolwensis a pralesníka oranžovoštíteho. Zintenzívnenie rezov porastov, najmä smrekov, a odstraňovanie mŕtveho dreva a odumierajúcich stromov napadnutých lykožrútom smrekovým vedie k úhynu týchto prísne chránených druhov a k ničeniu ich miest na rozmnožovanie alebo miest na oddych. Keďže tieto druhy prebývajúce v kmeňoch a pod kôrou stromov sú málo viditeľné, nie je možné vybrať účinné zmierňujúce opatrenia, ako napríklad selektívny výrub. Jediným relevantným opatrením, ktoré môže zabrániť poškodzovaniu miest na rozmnožovanie alebo na oddych týchto druhov, je nezasahovať do biotopov, o ktorých je známe, že sa v nich nachádzajú.
93. Zákazy uvedené v článku 12 smernice „o biotopoch“ sú absolútne a nezávisle od počtu a výskytu jedincov živočíšnych druhov, ktorých sa majú týkať opatrenia prísnej ochrany. Rozšírený výskyt plocháča červeného teda nemôže odôvodniť zintenzívnenie činností lesného hospodárenia, ktoré môžu viesť k porušeniu týchto zákazov. Okrem toho pralesník oranžovoštíty je mimoriadne vzácnym druhom, pre ktorý existujú v Poľsku iba štyri známe biotopy, vrátane dvoch v lesnej oblasti Białowieza, takže strata iba jediného biotopu by mohla mať značný škodlivý vplyv na zachovanie jeho stavu ochrany v Európe. Krasoň sa v Poľsku vyskytuje iba v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska. Táto lokalita je napokon posledným a tiež najvýznamnejším biotopom pre Pytho kolwensis v Poľsku, keďže v Únii sa okrem toho vyskytuje iba vo Švédsku a Fínsku.
94. Prostredníctvom svojej štvrtej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“ tým, že nezaviedla všeobecný systém ochrany spôsobilý zabrániť najmä úmyselnému ničeniu hniezd a rušeniu ďatla bielochrbtého, ďatla trojprstého, kuvička vrabčieho, ako aj pôtika kapcavého v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska, pričom tieto druhy sú uvedené v prílohe I tejto smernice.
95. Komisia tvrdí, že rovnako ako článok 12 smernice „o biotopoch“, aj článok 5 smernice „o vtáctve“ ukladá členským štátom nielen povinnosť zaviesť komplexný legislatívny rámec, ale aj povinnosť prijať konkrétne a podrobné ochranné opatrenia, vrátane účinných vykonávacích opatrení. Tento systém vyplýva z povinnosti účinne zastaviť úbytok týchto druhov vtákov. Je však zjavné, že významné zintenzívnenie ťažby dreva v biotopoch, ktoré majú hlavný význam pre rozmnožovanie a oddych voľne žijúcich druhov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej lokalite Natura 2000, zvyšuje riziko zničenia ich hniezd a úmyselného rušenia, a to aj počas obdobia ich rozmnožovania.
96. Lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska je totiž najvýznamnejším územím výskytu ďatla bielochrbtého a ďatla trojprstého v Poľsku. Odumierajúce a odumreté stromy, a najmä storočné smreky, sú najvýznamnejšími miestami pre potravu a rozmnožovanie týchto dvoch druhov ďatľov. Odstránenie tisícok stromov napadnutých lykožrútom smrekovým spôsobuje úmyselné ničenie biotopov týchto ďatľov, ako aj rozsiahle rušenie týchto druhov. V tejto súvislosti poľské orgány nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci, že tieto dva druhy ďatľov majú úžitok zo zintenzívnenia výrubu stromov v ich biotopoch, hoci toto zintenzívnenie môže naopak urýchliť ich úbytok. Navyše neexistujú žiadne údaje o tom, či sa po ukončení rozširovania lykožrúta smrekového populácia týchto druhov ďatľov môže vrátiť na viac alebo menej vysokú úroveň. Pri výsadbe mladých smrekov treba desaťročia pre návrat do takého stavu biotopu vhodného pre ďatle, aký tvoria staré, najmä storočné porasty. Napokon treba zohľadniť, že smreky sa na územiach napadnutých lykožrútom smrekovým regenerujú samy bez potreby ľudského zásahu.
97. Komisia ďalej tvrdí, že odumierajúce a odumreté stromy sú tiež významnými miestami hniezdenia kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého, ktoré závisia od výskytu dutín vytvorených ďatlom. Rozsiahle odstraňovanie smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým je hlavným faktorom ničenia ich oblasti rozmnožovania. Lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska je však jednou z najpočetnejších oblastí rozšírenia kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého. Skutočnosť, že koncentrácia kuvička vrabčieho je tam väčšia ako jeho priemerná koncentrácia v Poľsku, neodôvodňuje výkon činností aktívneho lesného hospodárenia, ktoré môžu rušiť jednotlivcov a ničiť hniezda tohto druhu.
98. Zo získaných informácií tiež vyplýva, že k odstraňovaniu a výrubu došlo počas obdobia rozmnožovania štyroch dotknutých druhov ďatľov a kuvika. Príloha z roku 2016 a rozhodnutie č. 51 však umožňujú výrub bez časového obmedzenia. Nemožno preto vylúčiť porušenie zákazu rušenia týchto druhov počas obdobia rozmnožovania.
2. Poľská republika
99. K prvej výhrade založenej na porušení článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ Poľská republika najprv tvrdí, pokiaľ ide o postavenie prílohy z roku 2016, že POL z roku 2012 je rovnako ako táto príloha „plánom riadenia“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Podľa Poľskej republiky je totiž POL technickým nástrojom na vykonávanie PZO. Keďže POO neodkazuje na objem ťažby dreva na území jednotlivých lesných oblastí, ale uvádza iba miesta, v ktorých sú vykonávané činnosti potrebné na účely ochrany druhov a biotopov, jeho uplatňovanie nie je možné bez POL. Poľská republika ďalej zdôrazňuje, že strategické posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonané v roku 2015 preukázalo, že vykonávanie opatrení lesného hospodárenia podľa prílohy z roku 2016 nebude mať žiaden negatívny vplyv na chránené druhy a biotopy lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, ako ani na koherenciu a integritu tejto lokality.
100. V tomto prípade potreba zvýšiť objem dobývateľného dreva uvedený v POL z roku 2012 vyplýva najmä z nemožnosti v plnom rozsahu realizovať ochranné opatrenia uvedené v tom čase v návrhu PZO. Príloha z roku 2016 tak umožňuje splniť úlohy ochrany spočívajúce v obmedzení rozširovania lykožrúta smrekového. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že úroveň ťažby dreva uvedená v prílohe z roku 2016, teda 188 000 m3, je oveľa nižšia ako úrovne stanovené v POL týkajúcich sa období 1992 – 2001 (308 000 m3) a 2002 – 2011 (302 000 m3). Komisia nespresňuje, z akého dôvodu bola ťažba dreva na oveľa vyššej úrovni predtým prípustná so zreteľom na ciele ochrany tejto lokality Natura 2000.
101. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že nebola posúdená neexistencia škodlivých vplyvov prílohy z roku 2016 na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, Poľská republika uvádza, že v súlade s ustawa o udostępnianiu informacji o środowisku i jego ochronie, udziale społeczeństwa w ochronie środowiska oraz o ocenach oddziaływania na środowisko (zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí a jeho ochrane, o účasti spoločnosti na ochrane životného prostredia a o posúdeniach vplyvov na životné prostredie) z 3. októbra 2008(24), sa strategické posúdenie vplyvov tejto prílohy na životné prostredie ukázalo nevyhnutné, keďže regionálny riaditeľ pre ochranu životného prostredia v Białystoku považoval za pravdepodobné, že vykonávanie uvedenej prílohy môže mať potenciálny dosah na lokalitu Natura 2000 Puszcza Białowieska. V dôsledku toho mohla byť príloha z roku 2016 schválená iba po ubezpečení sa, že plánované činnosti nebudú mať negatívny vplyv na túto lokalitu. Po posúdení vplyvov na životné prostredie tak bol prvý návrh prílohy, týkajúci sa ťažby dreva v objeme 317 894 m3, zamietnutý pre negatívne stanovisko regionálneho riaditeľa pre ochranu životného prostredia v Białystoku. Ťažba dreva bola napokon v prílohe z roku 2016 obmedzená na 129 000 m3 po novom posúdení, ktoré preukázalo neexistenciu negatívneho vplyvu na integritu tejto lokality. Posúdenie teda bolo vykonané, čo Komisia uznala. Príloha z roku 2016 má dokonca významný pozitívny vplyv, aspoň v strednodobom horizonte, na rad faktorov uvedených v POO z roku 2015, keďže zmena objemu ťažby je nevyhnutná na vykonávanie ochranných opatrení upravených v tomto POO. Okrem toho táto príloha nestanovuje, aby boli úmyselne zabíjané alebo odchytávané alebo tiež rušené zvieratá. Súčasný stav ochrany miest na rozmnožovanie a na oddych je zachovaný v súlade s ustanoveniami POO z roku 2015.
102. Poľská republika tiež tvrdí, že Komisia v skutočnosti nesprávne predpokladala, že opatrenia vymenované v prílohe z roku 2016 so sebou samy osebe prinášali riziko škodlivých účinkov na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. V tejto súvislosti Komisia opomenula zohľadniť spolu so strategickým posúdením vplyvov prílohy z roku 2016, vykonaným v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, všetky empirické údaje, a vedecké a historické dokumenty týkajúce sa tejto lokality Natura 2000, ako aj jej najvýznamnejší aspekt. Ide o zistenie, že integrita lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska bola počas stáročí formovaná rukou človeka prostredníctvom trvalo udržateľnej ťažby v lesoch. Predovšetkým stav a percento pokrytia biotopov a druhov vyskytujúcich sa pri označení lokality PLC200004 Puszcza Białowieska ako súčasti sústavy Natura 2000 sú výsledkom predchádzajúcej ťažby v pralese Białowieża, teda ťažby dreva v lesných porastoch vysadených v minulosti. V skutočnosti práve drastické zníženie ťažby dreva v starnúcich lesných porastoch v POL z roku 2012 pod tlakom Komisie malo za následok úhyn lesných porastov, predovšetkým smrekov. Prerušenie trvalo udržateľného hospodárenia so zdrojmi v lese Białowieża napomohlo rozšíreniu lykožrúta smrekového. Následne chránené biotopy začali podliehať zmenám. Napríklad dubovo‑hrabový les, teda dominantný biotop, sa začal meniť na močiare alebo lúky. Poľské orgány preto s cieľom čeliť rozšíreniu lykožrúta smrekového vypracovali sanačný program, ktorého východiskom bol celkový súpis stavu biotopov a druhov lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, a ktorého výsledky neboli ešte k dispozícii ku dňu, keď Poľská republika podala vyjadrenie k žalobe. V tejto súvislosti predstavuje schválenie prílohy z roku 2016 pokus o návrat k prechádzajúcej metóde hospodárenia.
103. Za týchto podmienok práve prerušenie ochranných opatrení ohrozuje integritu tejto lokality Natura 2000 a kontinuitu biotopov, ktoré sa tam nachádzajú. Komisia sa teda dopustila pochybenia, keď vychádzala z pôvodného charakteru pralesa Białowieża a keď tvrdila, že druhy vyskytujúce sa v tomto lese sú druhmi typickými pre územia nenarušené činnosťou človeka. Napríklad taký druh, ako je hnedáčik chrastavcový (Euphydryas aurinia), ktorý sa v minulosti v oblasti vyskytoval z dôvodu pravidelnej pastvy dobytka, sa tam od jej ukončenia už nevyskytuje.
104. Rozhodnutie o aktívnom lesnom hospodárení prijali aj iné členské štáty. Rakúska republika tak zaviedla program na obmedzenie rozširovania lykožrúta smrekového v národných parkoch a na územiach s vysokou prírodnou hodnotou, v rámci ktorého bol zákaz vykonávania prác zachovaný v „centrách biologickej rôznorodosti“, pričom sa zároveň chránia susediace produkčné lesy s využitím techník lesného hospodárenia. Rovnako sa vo všeobecnosti odporúča, aby územia, na ktorých sú chránené prirodzené procesy, ako napríklad národné parky, boli jasne rozdelené na zónu voľného zásahu a periférne zóny, v ktorých budú vykonávané činnosti, ktoré majú obmedziť rozširovanie lykožrúta smrekového. Vytvorením referenčných zón Poľská republika uplatnila rovnaký prístup. Okrem toho podľa tohto členského štátu, aj keby negatívne účinky na veľkosť populácie ďatľov spôsobené činnosťami lesného hospodárenia existovali, ich vplyv by bol obmedzený, keďže počet ďatľov možno udržať na relatívne vysokej úrovni v súlade s POO pre lokalitu Natura 2000 Puszcza Białowieska. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, zavedenie referenčných plôch nemožno v žiadnom prípade považovať za uznanie existencie negatívnych vplyvov vykonávaných činností na životné prostredie alebo za pokus o zmiernenie účinkov týchto vplyvov.
105. Poľská republika tiež tvrdí, že činnosti uvedené v prílohe z roku 2016 sú v súlade s POO z roku 2015. V súlade s týmto plánom sú totiž činnosti hospodárenia, ako napríklad výruby a rezy pred výrubmi, vylúčené v porastoch jedného druhu zložených z najmenej 10 % aspoň storočných jedincov. V týchto lesných porastoch sa vykonávajú len sanitárne rezy na odstránenie smrekového dreva napadnutého lykožrútom smrekovým. Suché drevo v týchto porastoch nie je odstraňované. Navyše sa nevykonávajú žiadne sanitárne rezy v prírodných rezerváciách a v močaristých a vlhkých biotopoch. Oblasti nedotknuté sanitárnymi rezmi predstavujú 7 123 hektárov, teda 58 % plochy lesnej oblasti Białowieża. Poľská republika zdôrazňuje, že skutočnosť, že činnosti uvedené v prílohe z roku 2016 sa týkajú iba 5,4 % (teda 3 401 hektárov) plochy danej lokality, bola zohľadnená pri rozhodnutí vykonávať tieto činnosti. Za týchto okolností posúdenie vplyvov na životné prostredie urobené v roku 2015 podľa článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ vylúčilo, že sa môže naplniť potenciálna hrozba súvisiaca s odstraňovaním odumierajúcich a odumretých stromov, ktorá bola identifikovaná v POO z roku 2015.
106. Pokiaľ ide o saproxylické chrobáky, Poľská republika okrem toho zdôrazňuje, že sa nebudú odstraňovať odumreté borovice, ktoré tvoria biotop krasoňa. Pokiaľ ide o populáciu plocháča červeného, tento druh sa podľa štúdií vykonaných v rokoch 2016 až 2017 na takmer 12 000 posudzovaných stromoch sústreďuje na osikách a jaseňoch.
107. V tejto súvislosti Poľská republika tvrdí, že súpis vykonávaný od apríla 2016 predstavuje prvý projekt tejto povahy, v rámci ktorého boli jednotlivé základné zložky biologickej rôznorodosti objektívne posúdené a štatisticky overené na 1 400 plochách rozmiestnených v rámci pravidelnej siete rozprestierajúcej sa v celej lokalite pralesa Białowieża. V prípade borosa schneiderovho je najväčšou hrozbou ubúdanie borovíc najmä v OCHÚ národného parku. V prípade Pytho kolwensis, pralesníka oranžovoštíteho a drevníka ryhovaného vyplýva najvážnejšia hrozba z prerušenia priebežného prílevu veľkorozmerného mŕtveho dreva, ktoré je spôsobené rýchlym úhynom starších smrekových porastov z dôvodu rozširovania lykožrúta smrekového.
108. Navyše vykonávanie rezov súvisiacich s odstraňovaním odumretých smrekov má pozitívny vplyv na biotop pižmovca hnedého a krasoňa tým, že zvyšuje prístup svetla do lesa. Pokiaľ ide o iné druhy (plocháč červený, boros schneiderov a drevník ryhovaný), smrek nie je ich obľúbeným biotopom. V súčasnosti sa v pralese Białowieża nachádza v priemere približne 64 m3 mŕtveho dreva na hektár. Vzhľadom na to, že v krajine sa priebežne objavuje mŕtve drevo, je plne zaručená bezpečnosť biotopov daných chrobákov. Poľská republika spresňuje, že počas procesu strategického hodnotenia vplyvov na životné prostredie bol posúdený vplyv plánovaných činností na všetky chránené zložky v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska.
109. Podľa Poľskej republiky treba zohľadniť aj referenčné plochy, ktoré nijako nemajú kompenzovať alebo zmierniť údajne negatívny vplyv daných činností aktívneho hospodárenia. Tieto zóny boli zriadené v súlade so zásadou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ na účely porovnania s inými zónami pralesa Białowieża. Okrem toho tieto referenčné zóny neboli v žiadnom prípade vymedzené náhodne. Ich umiestnenie súvisí so stavom ochrany prirodzených biotopov a neexistenciou potreby vykonávať ochranné úlohy, ktoré vyplývajú z POO z roku 2015. Komisia nemôže poľským orgánom vytýkať ani to, že v prípade referenčných plôch nevykonali posúdenie vplyvov na životné prostredie. Podľa tejto logiky by totiž rovnakú námietku bolo treba vzniesť voči prerušeniu ťažby v celom pralese Białowieża, ktoré požaduje Komisia.
110. V tejto súvislosti sa podľa Poľskej republiky Komisia mýli, keď sa domnieva, že nečinnosť má pozitívny vplyv na biologickú rôznorodosť. Z výsledkov súpisu vykonávaného od apríla 2016 tak vyplýva, že napríklad v zóne prísnej ochrany Bielovežského národného parku sa zistil výskyt jedinej kolónie borosa schneiderovho, zatiaľ čo na území lesných oblastí Białowieża bol takýto výskyt zistený 70‑krát. Analogická situácia existuje pre celý rad iných druhov.
111. Pokiaľ ide o zohľadnenie najlepších dostupných vedeckých poznatkov, Poľská republika uvádza, že v súlade s jej výkladom tohto pojmu sa odvolala na konkrétne okolnosti veci s prihliadnutím na všetky stanoviská a so zreteľom na obmedzenia vlastné danej lokalite. Pred vykonaním ochranných opatrení tiež zohľadnila údaje vyplývajúce zo strategického posúdenia vplyvov na životné prostredie. Keďže ide o dynamický proces, poznatky sú získavané naďalej.
112. Poľská republika v tejto súvislosti spresňuje, že prales Białowieża je ekosystémom do tej miery špecifickým a jedinečným, že výsledky štúdií o vzájomnej závislosti medzi jednotlivými organizmami vykonaných v iných ekosystémoch nemožno jednoducho preniesť na situáciu tohto lesa. Hoci totiž Poľská republika uznáva, že časť vedeckých kruhov je proti riešeniu rozširovania lykožrúta smrekového výrubom napadnutých stromov, pripomína, že existuje aj rad vedeckých prác, podľa ktorých by neexistencia zásahu proti lykožrútovi smrekovému v pralese Białowieża mala za následok vysokú pravdepodobnosť výskytu vážnych a nenapraviteľných účinkov na ujmu prirodzených biotopov a biotopov živočíšnych druhov, na ochranu ktorých bola označená lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska. Poľská republika okrem toho cituje uverejnený dokument(25), podľa ktorého „z mnohoročných štúdií vykonaných v trvalých výskumných oblastiach Bielovežského národného parku jasne vyplýva, že prísna ochrana má byť iba doplnkom a nie hlavnou súčasťou stratégie ochrany a zachovania vysokej úrovne biologickej rôznorodosti“.
113. Pokiaľ ide o druhú výhradu založenú na porušení článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ a článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“, Poľská republika tvrdí, že príloha z roku 2016 je v súlade s POO z roku 2015, ktorého schválením je splnená povinnosť vytvoriť potrebné ochranné opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Príloha z roku 2016 predstavuje praktické vykonanie týchto ochranných opatrení. Táto príloha zabezpečuje zachovanie alebo obnovenie prirodzených biotopov alebo druhov, pre ktoré bola označená lokalita Natura 2000 Puszcza Białowieska v priaznivom stave ochrany. Nevykonávanie týchto opatrení by malo za následok zhoršenie chránených vzácnych prirodzených biotopov.
114. Opatrenia aktívnej ochrany uvedené v POO z roku 2015 pre biotop „subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy“ tak spočívajú najmä v úprave zloženia lesného porastu spôsobom, ktorý je v súlade s prirodzeným biotopom v lesných porastoch, v ktorých dominujú osiky, brezy, borovice a zriedkavejšie smreky. Tieto opatrenia spočívajú aj vo vykonávaní lesníckej a ochrannej starostlivosti zameranej na identifikáciu a ošetrovanie výhonkov a stromov s výhonkami patriacich k listnatým druhom. Tieto opatrenia boli priamo prevzaté do POL z roku 2012. Vykonávanie týchto opatrení aktívnej ochrany je však vo vzájomnom vzťahu s ťažbou drevnej masy.
115. Tvrdenia Komisie, že argument o zachovaní populácie druhu na úrovni uvedenej v štandardnom formulári údajov z 2007 (ďalej len „ŠFÚ“) a v POO z roku 2015, je neopodstatnený, odporujú základným „ekologickým poznatkom“ a zdravému rozumu. Ak by totiž kvantitatívna úroveň každého chráneného druhu v danej lokalite Natura 2000 mala neustále narastať nad úroveň uvedenú v ŠFÚ, vyplynulo by z toho nepredvídateľné narušenie ekologického systému na dotknutom území. Ide teda o otázku prijateľnej úrovne.
116. Kvantitatívne zmeny zaznamenané u časti populácie chránených druhov v lese Białowieża sú výsledkom zvýšeného prístupu k potrave spojeného s krátkodobou poruchou, konkrétne rozsiahlym rozšírením lykožrúta smrekového. Z dlhodobejšieho hľadiska je prirodzeným dôsledkom tejto situácie prudký úbytok. Veľkosť populácie ďatla trojprstého a ďatla bielochrbtého sa udržuje na relatívne vysokej úrovni. Na hraniciach národného parku nedochádza k prudkej kvantitatívnej zmene, pretože rozširovanie lykožrúta smrekového tam nie je masívne. Táto situácia vyplýva tak z nízkeho podielu, ktorý predstavujú smreky v týchto lesných porastoch, ako aj z odlišnej povahy lesných biotopov. Z toho vyplýva, že v biotopoch, ktoré sa vyznačujú odlišnými parametrami, ktoré podmieňujú ich náchylnosť k masívnemu rozšíreniu lykožrúta smrekového, môže byť dynamická rovnováha zachovaná vďaka zvoleným opatreniam lesného hospodárenia.
117. Ani príloha z 2006 a rozhodnutie č. 51 nemôžu mať škodlivý vplyv na stav ochrany určitých druhov saproxylických chrobákov. Nebezpečenstvo pre také druhy, ako je napríklad pralesník oranžovoštíty a krasoň, totiž vyplýva hlavne z obmedzenia a potlačenia účinkov požiarov. Iné druhy, ako sú napríklad plocháč červený a boros schneiderov, sa v pralese Białowieża vyskytujú v dobrých podmienkach pre rozvoj. V prípade borosa schneiderovho vyplýva dlhodobá hrozba z neobnovovania borovice v Bielovežskom národnom parku.
118. K tretej výhrade založenej na porušení článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice „o biotopoch“ Poľská republika uvádza, že všetky druhy saproxylických chrobákov vyskytujúce sa v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska potrebujú počas svojho životného cyklu odumreté alebo odumierajúce stromy a že je nemožné zistiť výskyt ich larválnych štádií bez narušenia tohto biotopu. Na zabezpečenie vhodného stavu ochrany prijali poľské orgány systém dlhodobej ochrany kontinuity biotopu týchto druhov vo forme siete ostrovčekov lesných plantáží v rezerváciách a ochranných pásmach okolo chránených druhov, vo vlhkých biotopoch, v referenčnej zóne a v časti, kde sa trvalo a prirodzene vyskytujú odumreté stromy vo všetkých porastoch pralesa Białowieża. Účinnosť tejto činnosti preukazujú výsledky súpisu, ktorý v roku 2016 vykonal Instytut Badawczy Leśnictwa (Výskumný ústav lesníctva, Poľsko).
119. Z týchto výsledkov vyplýva, že plocháč červený je v celej lokalite pralesa Białowieża bežným druhom, ktorý obýva smreky menej často ako iné druhy stromov, a v prípade ktorého odumreté a odumierajúce stromy nepredstavujú podstatný biotop. V prípade borosa schneiderovho tie isté výsledky preukazujú, že ide o druh, ktorý uprednostňuje borovicu, pre ktorý odumreté a odumierajúce smreky nie sú podstatným biotopom a ktorý je navyše rozšírený v celom lese Białowieża. Jediným monitorovým miestom výskytu drevníka ryhovaného v lokalite pralesa Białowieża je Bielovežský národný park. Všetky miesta výskytu pralesníka oranžovoštíteho sa nachádzajú v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska, pričom podstatná oblasť sa nachádza v Bielovežskom národnom parku. Okrem toho sa miesta výskytu v lesoch, v ktorých prebieha ťažba, definované na základe historických informácií, nachádzajú v referenčnej zóne. Navyše základnou príčinou vymiznutia pralesníka oranžovoštíteho je neexistencia spáleného dreva. Rovnako ani výskyt Pytho kolwensis nebol hlásený mimo tohto národného parku. Činnosť lykožrúta smrekového môže naopak ohroziť kontinuitu prostredí obývaných týmto druhom, a to odumretých, starých a popadaných smrekov vo vlhkých biotopoch. Napokon, pokiaľ ide o krasoňa, hlavnou príčinou jeho vymiznutia v Európe je neexistencia odumretých starých borovíc, ktoré predstavujú jeho privilegovaný biotop v dôsledku požiarov. Pre neobnovovanie borovice v uvedenom národnom parku možno budúcnosť tohto druhu zabezpečiť iba v lesoch, v ktorých prebieha ťažba, v ktorých bola borovica obnovená umelo.
120. Zo všetkých týchto dôvodov činnosti uvedené v prílohe z roku 2016 nemajú významný negatívny vplyv na populáciu týchto druhov. Ich zachovanie ide ruka v ruke s kontinuitou určitých biotopov vyplývajúcou z porúch, akými sú napríklad požiare. Bez toho sú iba zásahy aktívnej ochrany schopné ochrániť biotop týchto druhov.
121. Pokiaľ ide o štvrtú výhradu založenú na porušení článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“, Poľská republika tvrdí, že strategické posúdenie vplyvov prílohy z roku 2016 na životné prostredie ukázalo, že prijaté opatrenia boli potrebné na zavedenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov voľne žijúceho prirodzene sa vyskytujúceho vtáctva, zahŕňajúce okrem iného zákaz úmyselne ničiť alebo poškodzovať ich hniezda a ich vajcia, odstraňovať ich hniezda a úmyselne ich rušiť najmä počas obdobia rozmnožovania a odchovu mláďat, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom smernice „o biotopoch“. Z početného stavu štyroch druhov vtákov uvedených Komisiou, zisteného v lokalite pralesa Białowieża z údajov nachádzajúcich sa v ŠFÚ vyplýva, že ani výskyt, ani spôsob života žiadneho z nich nie sú ohrozené. Poľské orgány sa okrem toho zaviazali udržať aspoň 60 párov z každého z týchto druhov. Navyše vo všetkých lokalitách Natura 2000 v Poľsku je možné konštatovať vyšší početný stav dvoch druhov ďatla než je uvedený v ŠFÚ.
122. Predovšetkým hodnota globálneho indexu početnosti populácie lesných vtákov vzrástla o 25 % počas obdobia rokov 2000 – 2014. V súlade so zásadami lesníctva a s platnými usmerneniami na ochranu lesov sú totiž negatívne účinky komerčných činností na biologickú rôznorodosť obmedzené. Rozhodnutie ponechať skupiny starých stromov na čistinách, chrániť biocenotické stromy, vykonávať komplexné rezy, ponechať semenačky na čistinách, a pokiaľ je to možné, využívať prirodzenú regeneráciu, sú tak prospešné pre vtáctvo. Tieto zásady sa uplatňujú vo všetkých lesných oblastiach štátnych lesov. Z niektorých štúdií vyplýva, že sanitárne rezy nemajú vo všeobecnosti žiadny negatívny vplyv na druhy obývajúce dutiny a iné lesné druhy stavovcov.
123. Podľa Poľskej republiky pozitívny vplyv rozsiahleho rozšírenia lykožrúta smrekového na prežitie a rozmnožovanie ďatľov môže byť iba dočasný, pretože z dlhodobého hľadiska povedie k vymiznutiu starších vrstiev rašeliny. Údaje, ktoré sú k dispozícii, naznačujú stratu rôznorodosti a pokles počtu druhov obývajúcich duté stromy za podmienok, keď je úmrtnosť stromov v ihličnatých lesoch od 70 do 100 %. Naopak, v zmiešaných lesov sa negatívne účinky na úmrtnosť ihličnanov prejavujú v nižšej miere. Neustále obmedzovanie rozširovania lykožrúta smrekového môže byť jedným faktorom zachovania relatívne stabilnej situácie populácie ďatľov.
124. Poľská republika navyše tvrdí, že jav prudkého poklesu populácie mäsožravcov z dôvodu nedostatku potravy je vedeckým faktom. Komisia však nepredložila žiadne vedecké údaje spochybňujúce uvedený scenár premeny životného prostredia po rozšírení lykožrúta smrekového. Jediným, čo nemožno predvídať, je iba miera premeny, teda miera umožňujúca vedieť, či sa pokles počtu druhov, ktoré majú prospech z rozmnoženia určitého druhu hmyzu, obmedzí na návrat k stavu pred rozšírením alebo či vzhľadom na vymiznutie potravy a nemožnosť lykožrúta kolonizovať iné stromy, bude početný stav ďatľov po tomto poklese nižší ako početný stav opísaný v cieľoch ochrany lokality v pláne ochranných činností.
125. Komisia ignoruje, že prirodzené procesy odohrávajúce sa v lokalitách Natura 2000 sú dlhodobými procesmi. Trvalé obmedzenie rozširovania lykožrúta smrekového, teda obmedzenie jeho územného výskytu alebo udržanie vysokého podielu smrekov v porastoch, však môžu byť činnosťou aktívnej ochrany, ktorá udrží relatívne stabilnú situáciu vo vzťahu k populácii ďatľov z dlhodobého hľadiska. Napriek potenciálnym negatívnym účinkom na populáciu ďatľov spôsobeným danými činnosťami lesného hospodárenia, sa veľkosť populácie udržiava na relatívne vysokej úrovni v súlade s POO z roku 2015 a prípadné zmeny oblastí rozšírenia druhov vtáctva vyplývajúce z prediktívnych modelov klimatickej zmeny sú rozvrhnuté v čase. V dôsledku toho konečný efekt dočasných činností vykonávaných pomocou metód uplatňovaných v lesnom hospodárení môže umožniť napraviť predchádzajúce významné zníženie počtu ďatľov.
126. V prípade kuvička vrabčieho je strata miest na rozmnožovanie z dôvodu odstránenia smrekov na 5 % lokality zdanlivá. Tento druh, ktorý hniezdi v dutinách vyhĺbených ďatľom, a to vo všeobecnosti ďatľom veľkým (Dendrocopos major), ktorý je početným druhom, totiž neprejavuje preferenciu, pokiaľ ide o druh stromu, v ktorom sa rozmnožuje. Kuvičok vrabčí sa navyše často objavuje v poškodených prostrediach. Jeho výskyt je tak častejší v upravovanej časti pralesa Białowieża ako v rezervácii mimo lesného prostredia, čo umožňuje dosiahnuť cieľ uvedený v POO z roku 2015, hoci súpis počas sezóny 2016 odhalil nerovnomerné rozšírenie v lesnej oblasti Browsk v porovnaní s dvomi ostatnými oblasťami. Obdobne pôtik kapcavý často obýva dutiny vyhĺbené tesárom čiernym (Dryocopus martius). Prípadný vplyv odstránenia smrekov na 5 % lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska na počty obývajúce prales Białowieża teda možno považovať za neexistentný.
127. Okrem toho podľa fínskych údajov lesné hospodárenie prostredníctvom vyčistenia priestorov, pod podmienkou, že vyrúbaná časť neprekročí z dlhodobého hľadiska 50 % lesného priestoru, nielenže nemá žiadny negatívny vplyv na tieto druhy, ale zvýšením dostupnosti potravy vedie k nárastu rozmnožovania. Navyše populácia týchto druhov narastá a rozširuje sa do nových zón. Medzi príčinami tohto javu sa uvádzajú pozitívne stránky lesného hospodárenia. Tzv. „biocenotické“ stromy, vrátane dutých stromov, sú ponechané ich biologickej smrti. V dôsledku toho potenciálne miesta hniezdenia kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého zostávajú dostupné, a to tým skôr, že POO z roku 2015 upravuje činnosti spočívajúce v „ochrane všetkých borovíc a jedlí so zjavnými dutinami počas obhospodarovacích zásahov, s výnimkou prípadu nebezpečenstva pre verejnosť“.
IV. Analýza
128. Po preskúmaní prípustnosti prejednávanej žaloby o nesplnení povinnosti navrhnem Súdnemu dvoru, aby spoločne posúdil prvú a druhú výhradu, ktoré vzniesla Komisia, a potom rovnako spoločne tretiu a štvrtú výhradu, ktoré závisia od prvých dvoch.
A. O prípustnosti žaloby
129. Poľská republika vo svojich písomných pripomienkach napadla prípustnosť druhej, tretej a štvrtej výhrady, ktoré sú uvedené v žalobe o nesplnení povinnosti z dôvodu, že Komisia vo svojej žalobe rozšírila predmet sporu s prihliadnutím na to, čo bolo uvedené počas konania pred podaním žaloby a konkrétnejšie v odôvodnenom stanovisku.
130. Nie je sporné, že konanie pred podaním žaloby sa týkalo iba jediného rozhodnutia, ktoré prijali poľské orgány v čase zaslania odôvodneného stanoviska, a to prílohy z roku 2016 o opatreniach lesného hospodárenia obmedzených na lesnú oblasť Białowieża, zatiaľ čo žaloba o nesplnení povinnosti sa vzťahuje na celú lokalitu Natura 2000 Puszcza Białowieska, a týka sa teda troch lesných oblastí Białowieża, Browsk a Hajnówka, na ktoré boli opatrenia lesného hospodárenia rozšírené rozhodnutím č. 51 zo 17. februára 2017.
131. Súdny dvor však už mal príležitosť spresniť, že predmet sporu sa môže rozšíriť na skutočnosti tvoriace dôvod nesplnenia povinnosti, ktoré nastali po odôvodnenom stanovisku, pokiaľ sú tieto skutočnosti rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko, aby z toho vyvodil, že žaloba je prípustná.(26)
132. V tomto prípade z písomnosti nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že opatrenia prijaté poľskými orgánmi v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51 majú rovnakú povahu, pretože spočívajú v povolení výrubu a odstraňovania stromov najmä s cieľom bojovať proti rozširovaniu lykožrúta smrekového v celej lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska.
133. Hoci sa teda odôvodnené stanovisko z 28. apríla 2017 týka iba prílohy z roku 2016, schválenej 25. marca 2016, o opatreniach lesného hospodárenia obmedzených iba na lesnú oblasť Białowieża, treba pripustiť prípustnosť žaloby Komisie, ktorá sa vzťahuje aj na rozhodnutie č. 51 zo 17. februára 2017, keďže toto rozhodnutie rozšírilo na iné lesné oblasti Browsk a Hajnówka vykonávanie opatrení rovnakej povahy predstavujúcich rovnaké správanie.(27)
B. O dôvodnosti žaloby
134. Na úvod treba uviesť, že diskusia sa nemôže týkať prvotného alebo prirodzeného charakteru lesov v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska, keďže nie je sporné, že táto lokalita bola na návrh Poľskej republiky zaradená ako LEV podľa smernice „o biotopoch“(28) rozhodnutím 2008/25, ktoré Komisia prijala 13. novembra 2007, a predstavuje aj OCHÚ vtákov označené v súlade so smernicou „o vtáctve“. Navyše oficiálne údaje o množstvách, ktoré slúžia ako referencia v diskusii o biotopoch a druhoch existujúcich v týchto zónach, poskytla Poľská republika v ŠFÚ. Smernica „o biotopoch“ a smernica „o vtáctve“ sa tak uplatňujú v spore bez ohľadu na kvalifikáciu lesov v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska a povinne vymedzujú rámec pre lesné hospodárenie v tejto lokalite.
135. Prejednávaná žaloba dáva Súdnemu dvoru novú príležitosť, aby spresnil povinnosti, ktoré vyplývajú z týchto smerníc, konkrétnejšie podľa toho, či sa na plán alebo projekt vzťahuje článok 6 ods. 1 alebo článok 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“.
1. O prvej a druhej výhrade
136. Prostredníctvom svojej prvej a druhej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 a 3 smernice „o biotopoch“ a z článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“.
137. Na účely posúdenia dôvodnosti týchto dvoch výhrad sa Súdny dvor bude musieť vyjadriť k otázke, či sa na dotknuté činnosti lesného hospodárenia vzťahuje článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ alebo článok 6 ods. 3 tejto smernice, a či prijatím a vykonávaním opatrení lesného hospodárenia obsiahnutých v sporných rozhodnutiach žalovaná skutočne zaviedla ochranné opatrenia vyžadované článkom 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ a článkom 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“.
138. Poľská republika totiž najprv tvrdila, že opatrenia obsiahnuté v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51 predstavujú ochranné opatrenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ a až potom zjavne subsidiárne uvažovala aj o tom, že na tieto opatrenia by sa mohol vzťahovať odsek 3 tohto článku.
139. Výber jednej kvalifikácie sporných rozhodnutí však vylučuje druhú kvalifikáciu. Ak totiž článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ stanovuje, že členské štáty zavedú ochranné opatrenia potrebné pre osobitné chránené územia, odsek 3 tohto ustanovenia upravuje podmienky týkajúce sa plánov alebo projektov, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality alebo pre ňu nie sú potrebné, ale ju môžu pravdepodobne významne ovplyvniť, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi. Súdny dvor už navyše mal príležitosť vyjadriť sa k pôsobnosti týchto ustanovení.
140. Najprv teda treba pripomenúť, že podľa článku 1 písm. e) smernice „o biotopoch“ sa stav ochrany prirodzeného biotopu považuje za priaznivý najmä vtedy, keď jeho prirodzený rozsah a územie, ktoré pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú a keď existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú ďalej existovať v dohľadnom čase. V tomto kontexte tak Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia smernice „o biotopoch“ majú zabezpečiť, aby členské štáty prijali vhodné ochranné opatrenia na udržanie ekologických vlastností lokalít, v ktorých sa vyskytuje tento typ prirodzených biotopov.(29) Pokiaľ ide konkrétnejšie o článok 6 tejto smernice, Súdny dvor bez podrobných požiadaviek obsiahnutých v tomto ustanovení rozhodol, že toto ustanovenie ukladá členským štátom súbor povinností a osobitných postupov, ktoré majú zabezpečiť, aby sa prirodzené biotopy, a predovšetkým osobitné chránené územia, zachovali v priaznivom stave ochrany alebo sa prípadne do takéhoto stavu obnovili.(30)
141. Súdny dvor rovnako spresnil, že ustanovenia článku 6 uvedenej smernice sa majú vykladať ako koherentný celok vzhľadom na takto stanovené ciele ochrany, keďže odseky 2 a 3 tohto článku majú zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov, zatiaľ čo odsek 4 uvedeného článku je len ustanovením, ktoré upravuje výnimku z jeho odseku 3.(31)
142. S prihliadnutím na tieto zásady treba teda posúdiť opatrenia upravené v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51, ktoré spočívajú najmä vo výrube a odstraňovaní odumretých alebo odumierajúcich stromov.
143. V tejto súvislosti treba pripomenúť po prvé, že nie je sporné, že lesné oblasti dotknuté uvedenými opatreniami sú osobitnými chránenými územiami a LEV, označenými Poľskou republikou, kde sa musia uplatňovať opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré bola lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany v zmysle smernice „o biotopoch“.(32)
144. Po druhé nie je sporné ani to, že dotknuté opatrenia mali za následok stratu časti lesných porastov.(33) Z toho vyplýva, že takéto opatrenia v dôsledku samotnej povahy nemôžu predstavovať opatrenia zabezpečujúce ochranu dotknutej lokality Natura 2000. Poľská republika však na odôvodnenie rozhodnutí prijatých od roku 2016 tvrdí existenciu osobitných okolností, konkrétne bezprecedentného rozšírenia lykožrúta smrekového, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť integritu tejto lokality Natura 2000.
145. Z okolností sporu však vyplýva, že pretrvávajú vedecké nezhody o tom, či takto vykonané opatrenia na jednej strane budú mať účinok na rozširovanie lykožrúta smrekového a na druhej strane predstavujú vhodný spôsob ochrany chránených biotopov. V tejto súvislosti možno uviesť, že sanačný program z 25. marca 2016 nazvaný „Program týkajúci sa pralesa Bialowieża ako kultúrneho a prírodného dedičstva U[NESCO] a ako lokality patriacej do sústavy Natura 2000“ výslovne uvádza názorové nezhody v tejto otázke.
146. Navyše, hoci poľské orgány schválili v roku 2015 PZO, ktorý má stanoviť opatrenia potrebné na ochranu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, z písomností nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Poľská republika, príloha z roku 2016 nemôže predstavovať konkrétne vykonanie PZO, keďže upravuje opatrenia, ktoré tento POO považuje za potenciálne nebezpečenstvo pre ochranu chránených biotopov a druhov. Z pripomienok Komisie, ktoré v tomto ohľade Poľská republika nepoprela, totiž vyplýva, že hoci rozširovanie lykožrúta smrekového nebolo identifikované ako existujúce alebo potenciálne nebezpečenstvo pre zachovanie priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov živočíchov a vtákov uvedených v prílohe 3 k PZO, naproti tomu odstraňovanie smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým sa v tejto prílohe výslovne považuje za potenciálne nebezpečenstvo pre zachovanie priaznivého stavu ochrany biotopov a najmä pre ochranu kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého a ďatla trojprstého.
147. Opatrenia vyplývajúce z prílohy z roku 2016 a z rozhodnutia č. 51 tak nemožno považovať za vykonanie POO z roku 2015. Paradoxne tieto opatrenia dokonca potenciálne zbavujú POO potrebného účinku, ba dokonca umožňujú poľským orgánom, aby nerešpektovali jeho požiadavky.(34)
148. Z toho vyplýva, že takéto opatrenia nemožno v žiadnom prípade považovať za ochranné opatrenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Z toho plynie, že Poľská republika v nadväznosti na schválenie POO z roku 2015 nevykonala opatrenia potrebné na ochranu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Za týchto okolností treba Súdnemu dvoru navrhnúť, aby určil, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú tak z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“ a v dôsledku toho rozhodol, že druhá výhrada vznesená Komisiou je dôvodná.
149. Prvú výhradu vznesenú Komisiou však Súdny dvor bude musieť napriek tomu preskúmať, keďže Poľská republika tvrdila aj to, že opatrenia lesného hospodárenia uvedené v prílohe z roku 2016 predstavujú plány alebo projekty v zmysle článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, na účely schválenia ktorých vykonala v roku 2015 posúdenie vplyvov týchto opatrení na životné prostredie.
150. S cieľom určiť, či opatrenia nachádzajúce sa v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51 boli prijaté a vykonané v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, sa zdá vhodné pripomenúť po prvé, že toto ustanovenie upravuje posúdenie, ktorého cieľom je pomocou predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, aby sa plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže ju významne ovplyvniť, povolil len za predpokladu, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality.(35)
151. Po druhé, ako zdôraznil Súdny dvor, uvedené ustanovenie upravuje dve fázy. Prvá fáza vyžaduje od členských štátov, aby vykonali primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na túto lokalitu významný vplyv.(36) Predovšetkým ak plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, môže ohroziť ciele jej ochrany, treba ho považovať za taký, ktorý môže mať významný vplyv na túto lokalitu. Posúdenie tohto rizika sa musí vykonať najmä vzhľadom na osobitné vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre uvedenú lokalitu.(37)
152. Druhá fáza uvedená v článku 6 ods. 3 druhej vete smernice „o biotopoch“, ktorá nasleduje po uvedenom primeranom posúdení opísanom v predchádzajúcom bode vyššie, umožňuje posudzovaný plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality, a s výhradou ustanovení odseku 4 tohto článku.(38)
153. Súdny dvor tak rozhodol, že nepriaznivo neovplyvniť integritu lokality ako prirodzeného biotopu v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety tejto smernice predpokladá zachovať ju v priaznivom stave ochrany, čo znamená trvalé zachovanie základných vlastností dotknutej lokality súvisiacich s prítomnosťou určitého typu prirodzeného biotopu, ktorého ochrana je cieľom, ktorý odôvodnil označenie tejto lokality v zozname LEV v zmysle tejto smernice.(39)
154. Navyše treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že posúdenie vykonané podľa článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o účinkoch plánovaných prác na dotknutú chránenú lokalitu.(40) Súdny dvor tiež rozhodol, že toto primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu znamená, že vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky v danej oblasti musia byť zistené všetky aspekty predmetného plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality.(41)
155. Súdny dvor tiež uviedol, že vo všeobecnosti možno iba ťažko predvídať prípadné pozitívne účinky budúceho rozvoja nového biotopu, ktorý má kompenzovať stratu rozlohy a kvality toho istého typu biotopu v chránenej lokalite, a v každom prípade budú tieto účinky viditeľné až o niekoľko rokov.(42)
156. S prihliadnutím na túto judikatúru teda treba preskúmať, či skutočnosti, ktoré sú dôvodom žaloby, sú dostatočne podložené. Podľa môjho názoru z jednoduchého preskúmania chronológie sporných rozhodnutí a koherencie predložených dokladov vyplýva, že nemohlo byť vykonané posúdenie vyžadované článkom 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“.
157. V prvom rade z písomností nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že krátko pred schválením prílohy z roku 2016, ktorou sa mení POL z roku 2012, poľské orgány schválili POO z roku 2015, z ktorého vyplýva, že výrub a odstraňovanie stromov napadnutých lykožrútom smrekovým predstavujú potenciálne nebezpečenstvo so zreteľom na ochranu dotknutej lokality Natura 2000.
158. Hoci z prednesov na pojednávaní vyplýva, že treba nájsť určitú rovnováhu medzi opatreniami aktívneho hospodárenia a opatreniami pasívneho hospodárenia, ktoré majú bojovať proti rozširovaniu lykožrúta smrekového, aby boli splnené ciele ochrany uvedené v smernici „o biotopoch“ a v smernici „o vtáctve“, toto vyváženie sa vôbec nenachádza v požiadavkách rozhodnutia č. 51, pretože toto rozhodnutie umožňuje vykonávať výrub a odstraňovanie lesných porastov bez obmedzenia.
159. Zo skutočností oznámených Poľskou republikou navyše vyplýva, že v samotný deň schválenia prílohy z roku 2016 schválili poľské orgány aj sanačný program nazvaný „Program týkajúci sa pralesa Bialowieża ako kultúrneho a prírodného dedičstva U[NESCO] a ako lokality patriacej do sústavy Natura 2000“, ktorého hlavným cieľom bolo, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, posúdiť budúce vplyvy prijatých opatrení na ochranu lokality najmä zriadením referenčných zón, v ktorých sa nesmelo vykonávať žiadne opatrenie lesného hospodárenia.
160. V druhom rade, hoci Poľská republika vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní tvrdila, že rozširovanie lykožrúta smrekového v rokoch 2012 až 2015 je spôsobené znížením objemov ťažby, o ktorom sa rozhodlo počas schvaľovania POL z roku 2012, z písomnosti nachádzajúcich sa v spise však vyplýva, že objemy ťažby zistené v rokoch 2012 až 2015 boli rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch a že objem vyťaženého dreva z oblasti Białowieża zostal v skutočnosti počas tohto obdobia stabilný. Nemožno teda oprávnene tvrdiť, že rozširovanie lykožrúta smrekového je spôsobené znížením objemov dreva vyťaženého v rokoch 2012 až 2015.
161. V treťom rade, hoci poľské orgány tvrdia, že vykonali primerané posúdenie vplyvov prílohy z roku 2016 na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, z písomností nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že toto posúdenie síce skutočne bolo počas roka 2015 vykonané, ale že sa vzťahovalo iba na opatrenia stanovené v prílohe z roku 2016 týkajúcej sa iba lesnej oblasti Białowieża a teda nie na opatrenia, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutí č. 51 prijatom 17. februára 2017 s cieľom zemepisne a kvantitatívne rozšíriť opatrenia výrubu a odstraňovania stromov na všetky tri lesné oblasti pralesa Białowieża. Treba preto konštatovať, že nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvov opatrení lesného hospodárenia, prijatých v rozhodnutí č. 51, na ochranu a integritu celej lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska. Rovnako zo žiadnej písomnosti nachádzajúcej sa v spise nevyplýva, že poľské orgány zvážili a posúdili prípadné kumulatívne účinky prílohy z roku 2016 a rozhodnutia č. 51.(43)
162. Okrem toho zo samotného znenia tohto posúdenia vplyvov prílohy z roku 2016 na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska vyplýva, že toto posúdenie bolo vykonané na základe údajov z roku 2012 a nie na základe aktualizovaných údajov platných v roku 2015, čo však vyžadujú ustanovenia článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ tak, ako ich vykladá Súdny dvor.(44) V bode 4.2 tohto dokumentu sa totiž spresňuje, že „ustanovenia o vplyvoch na lokalitu Natura 2000 nachádzajúce sa v ‚posúdení vplyvov na životné prostredie‘ na roky 2012 až 2021 v zásade nie je potrebné aktualizovať. Napriek tomu treba uviesť, že činnosti sa budú týkať hlavne poškodených lesných porastov“.
163. Z písomných pripomienok Poľskej republiky napokon vyplýva, že súpis biologickej rôznorodosti v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska ešte prebiehal v čase prijatia posledného sporného rozhodnutia a v čase konania pred podaním žaloby.
164. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa nemožno domnievať, že poľské orgány sa aspoň v deň schválenia prílohy z roku 2016 uistili o tom, že opatrenia, ktoré táto príloha obsahovala, nebudú mať vplyv na integritu tejto lokality Natura 2000, čo stačí na to, aby sa prvá výhrada považovala za dôvodnú.
165. Uvediem však, čo okrem toho podľa môjho názoru odôvodňuje aj zamietnutie ostatných tvrdení uvádzaných Poľskou republikou. Treba totiž po prvé pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa posúdenie vplyvov plánov alebo projektov na integritu dotknutých lokalít musí urobiť s prihliadnutím na najlepšie vedecké poznatky, ktoré sú k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia.(45) Z písomností nachádzajúcich sa v spise, ako aj z prednesov na pojednávaní však vyplýva, že ku dňu prijatia sporných rozhodnutí pretrvával vedecký spor o najvhodnejších metódach na zastavenie rozširovania lykožrúta smrekového. Navyše treba poznamenať, že táto rozdielnosť vedeckých názorov sa týkala dokonca vhodnosti boja proti rozširovaniu lykožrúta smrekového,(46) a že podľa niektorých z týchto názorov ide o prirodzený cyklus zodpovedajúci pravidelným tendenciám patriacim k vlastnostiam lokality, ktorej ochrana je cieľom, ktorý odôvodnil jej označenie v zozname LEV a ako OCHÚ.
166. Z týchto dôvodov nemožno ani oprávnene tvrdiť, že posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonané pred prijatím sporných opatrení zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ tak, ako ich vykladá Súdny dvor.
167. Po druhé, Súdny dvor rozhodol, že článok 6 ods. 3 tejto smernice zahŕňa tiež zásadu predchádzania škodám a umožňuje účinne predchádzať nepriaznivým vplyvom na integritu chránených lokalít spôsobeným plánmi alebo projektmi plánovanými príslušnými orgánmi pri povolení vykonávania opatrení, ktoré obsahujú. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že menej prísne kritérium na udelenie povolenia než to, ktoré uvádza toto ustanovenie, nemôže rovnako účinne zabezpečiť dosiahnutie cieľa ochrany lokalít, ku ktorému uvedené ustanovenie smeruje.(47) Uplatnenie tejto zásady pri vykonávaní článku 6 ods. 3 uvedenej smernice vyžaduje, aby príslušný orgán posúdil vplyvy projektu na dotknutú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany tejto lokality a vzhľadom na ochranné opatrenia zahrnuté do uvedeného projektu, ktoré majú za cieľ vyhnúť sa prípadným negatívnym vplyvom priamo spôsobeným týmto projektom alebo ich obmedziť, aby sa presvedčil, že tento projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality.(48)
168. V prejednávanej veci toto posúdenie nemohlo byť dokončené vzhľadom na pretrvávajúci vedecký spor, súpis, ktorý ešte stále prebiehal v deň prijatia rozhodnutí, ako aj predmet rozhodnutia č. 52 spočívajúci v zriadení referenčných plôch, ktoré boli podľa ústnych pripomienok Poľskej republiky na pojednávaní zriadené s cieľom posúdiť vývoj vlastností lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska bez akéhokoľvek ľudského zásahu.
169. Keďže v čase prijatia sporných rozhodnutí neboli existencia a závažnosť potenciálnych rizík nepriaznivého ovplyvnenia ochrany a integrity tejto lokality Natura 2000 úplne zistené, posúdené a prípadne vylúčené, nemohli poľské orgány schváliť ani prílohu z roku 2016, ani rozhodnutie č. 51, bez toho, aby tým neporušili aj zásadu predchádzania škodám.
170. Po tretie, pokiaľ ide o článok 6 ods. 4 smernice „o biotopoch“, ktorý Poľská republika uvádza z dôvodu otázok verejnej bezpečnosti, ktoré vyžadovali prijatie sporných rozhodnutí, treba pripomenúť, že ako výnimku treba toto ustanovenie vykladať reštriktívne a môže sa uplatňovať až po tom, čo boli posúdené vplyvy plánu alebo projektu podľa ustanovení odseku 3 tohto článku.(49)
171. Nepriaznivé vplyvy na dotknutú lokalitu sa musia určiť presne, aby bolo možné určiť povahu prípadných kompenzačných opatrení, ktoré treba prijať. Znalosť vplyvov plánu alebo projektu s prihliadnutím na ciele ochrany týkajúce sa dotknutej lokality predstavuje nevyhnutný predpoklad uplatnenia článku 6 ods. 4 smernice „o biotopoch“, pretože inak nemožno posúdiť žiadnu podmienku uplatnenia tejto výnimky. Preskúmanie prípadných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a existencie menej škodlivých alternatívnych riešení vyžaduje zváženie v porovnaní s nepriaznivými vplyvmi, ktoré v tejto lokalite spôsobí posudzovaný plán alebo projekt.(50)
172. V súlade s článkom 6 ods. 4 smernice „o biotopoch“ tak v prípade, ak sa aj napriek negatívnemu záveru posúdenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 3 prvou vetou tejto smernice plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy a keď neexistujú alternatívne riešenia, dotknutý členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. Príslušné orgány teda v tomto kontexte môžu vydať povolenie podľa článku 6 ods. 4 uvedenej smernice iba vtedy, ak sú splnené podmienky, ktoré sú v ňom stanovené.(51)
173. V prejednávanej veci vyplýva tak z predchádzajúcich zistení, že nebola dodržaná predchádzajúca fáza posúdenia založeného na ustanovení článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“, ako aj z neexistencie iných osobitných dokladov v spise, že poľské orgány neposúdili využitie opatrení alternatívnych alebo kompenzačných(52) k opatreniam lesného hospodárenia prijatým a vykonaným na základe prílohy z roku 2016, ako aj rozhodnutia č. 51. V dôsledku toho možno tiež konštatovať, že hoci sa poľské orgány odvolávali na dôvody verejnej bezpečnosti, aby odôvodnili prijatie a vykonávanie sporných opatrení, ktorých negatívne vplyvy sú teda implicitne uznané, odchylné požiadavky článku 6 ods. 4 smernice „o biotopoch“ neboli dodržané.
174. Na základe všetkých dôvodov vysvetlených vyššie treba navrhnúť Súdnemu dvoru, aby prvú výhradu vznesenú Komisiou považoval rovnako ako druhú výhradu za dôvodnú, keďže poľské orgány si tým, že nedodržali požiadavky článku 6 ods. 3 smernice „o biotopoch“ a vykonali opatrenia, o ktorých takto rozhodli, ktoré nemôžu predstavovať plán ochrany v zmysle článku 6 ods. 1 tejto smernice, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z týchto ustanovení, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“.
2. O tretej a štvrtej výhrade
175. Prostredníctvom svojej tretej a štvrtej výhrady Komisia tvrdí, že Poľská republika si nesplnila ani povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice „o biotopoch“ a z článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“, čo vedie Súdny dvor k tomu, aby posúdil otázku, či sporné činnosti lesného hospodárenia môžu poškodiť alebo zničiť miesta na rozmnožovania druhov saproxylických chrobákov a voľne žijúceho vtáctva, ktoré sú špecificky chránené týmito smernicami.
176. Predchádzajúce zistenia a úvahy, ktoré sa týkajú prvej a druhej výhrady, ma vedú k záveru, že dotknuté činnosti lesného hospodárenia sú nevyhnutné spôsobilé viesť k poškodeniu miest na rozmnožovanie chránených druhov žijúcich v lokalite Natura 2000 Puszcza Białowieska.
177. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby považoval tretiu a štvrtú výhradu, ktoré vzniesla Komisia, za dôvodné.
178. Zo všetkého, čo bolo uvedené, teda vyplýva, že navrhujem Súdnemu dvoru, aby určil, že Poľská republika si tým, že prijala a vykonávala opatrenia lesného hospodárenia obsiahnuté v prílohe z roku 2016 a v rozhodnutí č. 51 bez uistenia sa, že tieto opatrenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality Natura 2000 Puszcza Białowieska, a tým, že nezabezpečila zachovanie a ochranu chránených biotopov a druhov, uvedených v žalobe Komisie, pre ktoré bola táto lokalita označená ako lokalita európskeho významu a OCHÚ, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 a 3 a z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice „o biotopoch“, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 a z článku 5 písm. b) a d) smernice „o vtáctve“.
V. O trovách
179. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
VI. Návrh
180. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:
1. Poľská republika si tým, že schválila a vykonávala opatrenia lesného hospodárenia obsiahnuté v prílohe plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Białowieża z 9. októbra 2012, ktorú 25. marca 2016 schválil Minister Środowiska (minister životného prostredia, Poľsko), a v rozhodnutí č. 51 o výrube stromov napadnutých lykožrútom smrekovým a o zvážaní stromov predstavujúcich hrozbu pre verejnú bezpečnosť a riziko požiaru vo všetkých vekových triedach lesných porastov v lesných oblastiach Białowieża, Browsk a Hajnówka, ktoré 17. februára 2017 schválil Dyrektor GeneralnyLasów Państwowych (Generálny riaditeľ Štátnych lesov, Poľsko) bez uistenia sa, že tieto opatrenia nepriaznivo neovplyvnia integritu lokality Natura 2000 PLC200004 Puszcza Białowieska (Poľsko), a tým, že nezabezpečila zachovanie a ochranu chránených biotopov a druhov, uvedených v žalobe Komisie, pre ktoré bola táto lokalita označená ako lokalita európskeho významu a osobitné chránené územie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 a 3 a z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 a z článku 5 písm. b) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
2. Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania.