Žaloba podaná 15. februára 2013 - Spojené kráľovstvo/ECB

(vec T-93/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: K. Beal, QC, a E. Jenkinson, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

čiastočne zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 11. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie ECB/2007/7 o podmienkach TARGET2-ECB (ECB/2012/31) (Ú. v. EÚ L 13, 2013, s. 8),

čiastočne zrušil usmernenie Európskej centrálnej banky z 5. decembra 2012 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (TARGET2) (ECB/2012/27) (Ú. v. EÚ L 30, 2013, s. 1),

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na skutočnosti, že Európska centrálna banka (ďalej len "ECB") nemá buď vôbec právomoc uverejniť sporné akty alebo alternatívne nemá túto právomoc, pokiaľ nevyhlási taký legislatívny nástroj, akým je nariadenie, ktoré prijala buď Rada alebo subsidiárne samotná ECB.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že sporné akty buď de iure alebo de facto stanovujú podmienku sídla, ktorú musí spĺňať centrálny zmluvný zúčtovací systém (ďalej len "CCP"), ktorý chce vykonávať zúčtovacie operácie v mene euro, v rámci ktorých denné obchody presiahnu určitý objem. Ďalej alebo alternatívne obmedzujú alebo bránia vykonávaniu a/alebo rozsahu služieb alebo kapitálu, ktoré môžu byť poskytované CCP so sídlom v členských štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny. Sporné akty sú v rozpore so všetkými alebo s niektorými z článkov 48 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a/alebo 63 ZFEÚ v rozsahu, v akom:

CCP so sídlom v takých členských štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, akým je Spojené kráľovstvo, budú musieť svoje administratívne a riadiace ústredia presunúť do členských štátov, ktoré sú členmi eurozóny. Takisto budú musieť byť opätovne založené ako právnické osoby, ktoré uznáva vnútroštátny právny poriadok iného členského štátu,

v prípade, že také CCP nezmenia svoje sídlo podľa požiadaviek, bude im zamedzený prístup na finančné trhy členských štátov eurozóny, a to buď na základe rovnakých podmienok ako v prípade CCP zriadených v týchto členských štátoch alebo v celom rozsahu,

také CCP, ktoré nie sú rezidentmi, nebudú mať nárok na zariadenia, ktoré ponúka ECB alebo národné centrálne banky (ďalej len "NCB") eurozóny, a to buď na základe rovnakých podmienok alebo v celom rozsahu, a

v dôsledku toho bude takým CCP obmedzená alebo úplne zakázaná možnosť ponúkať zúčtovacie služby v mene euro zákazníkom v rámci Únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že sporné akty sú v rozpore s článkami 101 ZFEÚ a/alebo 102 ZFEÚ v spojení s článkom 106 ZFEÚ a článkom 13 ZEÚ, keďže:

v skutočnosti požadujú, aby všetky zúčtovacie operácie uskutočnené v mene euro a presahujúce určitú hraničnú hodnotu boli vykonané CCP, ktoré boli zriadené v členskom štáte eurozóny,

v skutočnosti vedie ECB a/alebo eurozónu a/alebo NCB k tomu, aby CCP zriadeným v členských štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, neposkytovali menové rezervy v mene euro, ak prekročili hraničnú hodnotu stanovenú v rozhodnutí.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že požiadavka uložená CCP zriadeným v členských štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, spočívajúca v tom, aby zmenili svoju právnu povahu a sídlo, je prejavom priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Takisto je to v rozpore so všeobecnou zásadou Únie, a to zásadou rovnosti, keďže CCP so sídlom v inom členskom štáte sú podrobené rozdielnemu zaobchádzaniu bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že sporné akty sú v rozpore s relevantnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, s. 1).

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že sporný akt porušuje všetky alebo niektoré z článkov II, XI, XVI a XVII Všeobecnej dohody o obchode a službách (GATS).

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že bez ohľadu na dôkazné bremeno v súvislosti s neexistenciou odôvodnenia takého obmedzenia verejným záujmom (bremeno spočíva na ECB, aby mohla, ak sa tak rozhodne, uplatniť vo svojom prípade výnimku), Spojené kráľovstvo tvrdí, že akákoľvek ochrana verejného poriadku, na ktorú poukázala ECB, nevyhovela požiadavkám proporcionality, keďže existujú menej reštriktívne prostriedky zabezpečenia kontroly finančných inštitúcií so sídlom v rámci Únie, avšak mimo eurozóny.

____________