Language of document :

Odvolanie podané 30. augusta 2023: René Repasi proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) z 21. júna 2023 vo veci T-628/22, René Repasi/Európska komisia

(vec C-552/23 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: René Repasi (v zastúpení: H.-G. Kamann, advokát, D. Fouquet, advokátka, ako aj F. Kainer a M. Nettesheim, vysokoškolskí profesori)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie z 21. júna 2023, Repasi/Komisia (vec T-628/22, EU:T:2023:353),

zrušil delegované nariadenie (EÚ) 2022/12141 ,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody: Napadnuté uznesenie porušuje jednak článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a jednak porušuje odvolateľove základné právo na účinnú súdnu ochranu stanovené v článku 47 prvom odseku Charty základných práv Európskej únie.

V napadnutom uznesení Všeobecný súd popiera priamu dotknutosť odvolateľa podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a teda jeho aktívnu legitimáciu, a to v podstate z dôvodu, že práva uvádzané odvolateľom ako členom Parlamentu môžu byť porušené len nepriamo z dôvodu údajného zásahu do legislatívnej právomoci Parlamentu a že odvolateľ by mal mať možnosť vykonávať svoje práva na demokratickú a parlamentnú účasť len v rámci vnútorných postupov Parlamentu.

Po prvé to z právneho hľadiska predstavuje nesprávne uplatnenie kritéria priamej dotknutosti uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ tým, že nesprávne kvalifikuje právne postavenie členov Európskeho parlamentu.

Podľa článku 2, článku 10 ods. 1, článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1 ZEÚ, ktoré sú konkretizované jeho parlamentnými právami najmä podľa článku 6 ods. 1 prvej vety aktu o priamych voľbách, článku 2 a nasl. štatútu poslancov, ako aj článku 177 a článku 218 ods. 1 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, má odvolateľ individuálne právo zúčastniť sa na riadnom legislatívnom postupe vyplývajúcom z jeho postavenia člena Európskeho parlamentu. Toto právo je samostatným právom odvolateľa, ktoré môže uplatňovať nielen v rámci inštitúcií v rámci konania Parlamentu, ale aj voči Komisii. Toto právo odvolateľa je priamo dotknuté prijatím sporného delegovaného nariadenia na základe článku 290 ZFEÚ namiesto toho, aby sa začal riadny legislatívny postup v súlade s článkom 289 ZFEÚ príslušným návrhom Komisie.

Okrem toho došlo aj k porušeniu článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ pri výklade kritéria bezprostrednosti Všeobecným súdom, ktorý je navyše z právneho hľadiska nesprávny. Treba tiež konštatovať, že odvolateľ je priamo dotknutý, ak, ako sa domnieva Všeobecný súd, právo zúčastniť sa na riadnom legislatívnom konaní treba považovať za spojené alebo odvodené od legislatívnej právomoci Parlamentu, a teda za právo, ktoré je len nepriamo dotknuté sporným delegovaným nariadením. Kritérium bezprostrednosti sa týka len predmetného aktu, a nie práva odvolateľa. Predpoklad priamej dotknutosti len v prípade zásahu do priameho práva, t. j. práva, ktoré nie je odvodené, by bol nezlučiteľný so znením, štruktúrou a cieľom článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Po druhé napadnuté uznesenie porušuje právo odvolateľa na účinnú súdnu ochranu podľa článku 47 Charty základných práv, keďže zbavuje odvolateľa akejkoľvek možnosti napadnúť na súde porušenie jeho práv na účasť ako poslanca. Interné postupy, na ktoré Všeobecný súd odkazuje, nepredstavujú vhodný prostriedok na ochranu práv v zmysle článku 47 Charty základných práv. Žaloba Parlamentu, ktorý má podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ aktívnu legitimáciu, nepredstavuje pre odvolateľa účinný prostriedok nápravy, najmä ak väčšina Parlamentu odmietne podať žalobu.

____________

1     Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 z 9. marca 2022, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Ú. v. EÚ L 188, 2022, s. 1).