Predbežné znenie
ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 8. mája 2024 (*)
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú – Ukončenie zmluvy – Článok 47 písm. c) bod i) PZOZ – Narušenie vzťahu dôvery – Chýbajúce zistenie skutkového stavu“
Vo veci T‑24/23,
UF, s bydliskom vo Woluwe‑Saint‑Étienne (Belgicko), v zastúpení: S. Orlandi, advokát,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: I. Melo Sampaio, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda R. da Silva Passos (spravodajca), sudcovia S. Gervasoni a T. Pynnä,
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 30. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa UF, žalobca, domáha jednak zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 8. apríla 2022, ktorým ukončila jeho zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a jednak náhrady ujmy, ktorá mu v dôsledku toho údajne vznikla.
Skutkové okolnosti sporu
2 Dňa 16. júla 2016 bol žalobca zamestnaný Komisiou ako dočasný zamestnanec v zmysle článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) na základe zmluvy na dobu neurčitú.
3 Žalobca vykonával funkciu pracovníka bezpečnostnej služby pre osobnú ochranu členov Komisie vrátane pána podpredsedu A a nedávno aj pána podpredsedu B (ďalej len „pán podpredseda“). Žalobca musel byť pri výkone svojej funkcie ozbrojený.
4 V rámci svojej funkcie sa žalobca musel pravidelne podrobovať virologickým testom polymerázovej reťazovej reakcie, tzv. „PCR“, aby sa zistilo, či je nositeľom vírusu zodpovedného za pandémiu COVID‑19.
5 Dňa 22. októbra 2021 bol žalobca podrobený PCR testu (ďalej len „PCR test z 22. októbra 2021“) v rámci prípravy na misiu do Rwandy.
6 Dňa 25. októbra 2021 žalobcovi postúpil jeho priamy nadriadený správu od lekára lekárskej služby Komisie (ďalej len „lekárska služba“), v ktorej tento lekár žiadal nadriadených žalobcu o informácie o udalostiach, ku ktorým údajne došlo počas PCR testu z 22. októbra 2021. Podľa zdravotného brata, ktorý vykonal tento test, sa žalobca správal neprimeraným spôsobom, najmä tým, že „kričal ‚to stačí‘“ a „udrel [ho] do ruky“, a potom odišiel bez vysvetlenia a bez toho, aby sa mohol uvedený test dokončiť.
7 Dňa 26. októbra 2021 žalobca zaslal svojim nadriadeným e‑mail, v ktorom tvrdil, že je šokovaný sťažnosťou uvedenou v bode 6 vyššie. Vysvetlil, že predmetný PCR test trval dlhšie a bol invazívnejší ako zvyčajne, ale že zdravotného brata neudrel. Poslednému uvedenému sa však ospravedlnil, ak ho urazil alebo reagoval spôsobom, ktorý v ňom mohol vyvolať zlý dojem. Okrem toho dodal, že pán podpredseda bol pri vykonávaní PCR testu z 22. októbra 2021 prítomný a určite môže tieto skutočnosti potvrdiť.
8 Dňa 28. októbra 2021 sa uskutočnila schôdzka medzi žalobcom, zdravotným bratom, ktorý vykonal PCR test z 22. októbra 2021, a ich priamymi nadriadenými.
9 Dňa 4. marca 2022 bol žalobca podrobený ďalšiemu PCR testu (ďalej len „PCR test zo 4. marca 2022“) v rámci prípravy na misiu do Francúzska.
10 Dňa 5. marca 2022 žalobca zaslal lekárskej službe e‑mail, v ktorom vysvetlil, že rovnako ako PCR test z 22. októbra 2021 aj test PCR zo 4. marca 2022 trval dlhšie a bol invazívnejší ako zvyčajne, že po tomto teste pociťoval bolesti a podráždenie počas celého dňa a že dokonca musel ísť do nemocnice.
11 Dňa 14. marca 2022 zamestnanci riaditeľstva pre bezpečnosť Generálneho riaditeľstva Komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť (ďalej len „riaditeľstvo pre bezpečnosť“) zabavili žalobcovi zbraň a v ten istý deň ju uložili do skladu zbraní v budove Berlaymont, kde sídli Komisia.
12 Dňa 23. marca 2022 interný vyšetrovací tím riaditeľstva pre bezpečnosť získal písomné svedecké výpovede zdravotného brata a zdravotnej sestry (ďalej spoločne len „zdravotníci“), ktorí vykonali PCR testy z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022.
13 Pokiaľ ide o PCR test z 22. októbra 2021, zdravotný brat vo svojej svedeckej výpovedi uvádza, že v podstate v okamihu, keď sa chystal urobiť výter z nosa žalobcu, ten sa začal hýbať a krútiť hlavou, čo takmer znemožnilo vykonanie testu. Sotva zdravotný brat vsunul tyčinku na výter do nosa žalobcu, ten ho udrel do ramena a povedal „to stačí“. Žalobca videl, že u pána podpredsedu bol už test vykonaný, a odišiel s ním. Pokiaľ ide o PCR test zo 4. marca 2022, zdravotná sestra v podstate uviedla, že bola so zdravotným bratom, ktorý vykonal PCR test z 22. októbra 2021. Tento zdravotný brat poznal žalobcu a povedal zdravotnej sestre, že on vykoná test u pána podpredsedu. Zdravotná sestra mala vykonať dva testy, t. j. PCR test a antigénny test. Keď sa zdravotná sestra pokúsila vykonať prvý test, žalobca podľa nej neustále hýbal hlavou. Hlavičku tyčinky na výter sa jej podarilo zasunúť do nosa žalobcu len povrchovo. Po tomto prvom teste žalobcovi údajne povedala, že pristúpi k druhému testu. Žalobca sa zdvihol a dôrazne jej povedal: „Nevidíte, že ste ma rozplakali?“ Zdravotná sestra sa pokúsila vykonať druhý test, čo však nebolo možné, pretože žalobca hýbal hlavu. Potom sa zdvihol a odišiel za pánom podpredsedom, u ktorého už boli medzičasom testy dokončené.
14 Dňa 24. marca 2022 bolo žalobcovi prostredníctvom interného počítačového komunikačného systému Komisie ARES oznámené rozhodnutie o odňatí jeho práva na prístup do budov Komisie a o tom, že sa mu odoberá jeho služobný preukaz.
15 Dňa 24. marca 2022 bol žalobca pozvaný na schôdzku s riaditeľom riaditeľstva pre bezpečnosť, počas ktorej bol informovaný jednak o tom, že lekárska služba podala sťažnosti na jeho správanie počas PCR testov z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022, a jednak o úmysle riaditeľstva pre bezpečnosť požiadať orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy o ukončenie jeho zmluvy z dôvodu narušenia vzťahu dôvery.
16 Dňa 30. marca 2022 riaditeľka riaditeľstva pre ľudské zdroje pre špecifické služby a miesta Generálneho riaditeľstva Komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť ako orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy zaslala žalobcovi list z 25. marca 2022, v ktorom mu oznámila zámer ukončiť jeho zmluvu na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ z dôvodu narušenia vzťahu dôvery v dôsledku pripomienok, ktoré mu boli oznámené na schôdzke uvedenej v bode 15 vyššie. Vyzvala žalobcu, aby jej v lehote piatich dní predložil prípadné pripomienky.
17 Dňa 30. marca 2022 žalobca zaslal orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy e‑mail, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty uvedenej v bode 16 vyššie, aby mohol predložiť pripomienky k ukončeniu svojej zmluvy, a ďalej predložil svoju verziu skutkových okolností, pokiaľ ide o PCR test zo 4. marca 2022.
18 Dňa 1. apríla 2022 právny zástupca žalobcu zaslal orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy list, v ktorom žiadal, aby mu boli poskytnuté skutkové okolnosti, ku ktorým sa má žalobca vyjadriť, aby tak mohol byť riadne vypočutý. Spochybnil tiež obvinenia, ktoré boli voči nemu vznesené v liste z 30. marca 2022.
19 Napadnutým rozhodnutím orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy ukončil zmluvu žalobcu ako dočasného zamestnanca podľa článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ s päťmesačnou výpovednou lehotou.
20 Dňa 24. júna 2022 žalobca podal sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).
21 Rozhodnutím R/303/22 z 20. októbra 2022 orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sťažnosť žalobcu zamietol.
Návrhy účastníkov konania
22 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť zaplatiť mu sumu stanovenú ex æquo et bono ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
23 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O návrhoch na zrušenie
24 Žalobca uvádza na podporu svojich návrhov na zrušenie tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený jednak na vecnej nesprávnosti skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a jednak na zjavne nesprávnom posúdení a zneužití právomoci, druhý založený na nedostatočnom odôvodnení, porušení povinnosti náležitej starostlivosti, porušení zásady proporcionality a porušení práva na obhajobu a tretí založený na porušení článku 2 písm. c) PZOZ a práva na obhajobu.
25 Na podporu prvého žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na skutkových zisteniach, ktorých vecná správnosť nebola preukázaná, že je poznačené viacerými zjavne nesprávnymi posúdeniami, ako aj zneužitím právomoci.
26 Po prvé, pokiaľ ide o vecnú správnosť skutkových zistení, žalobca spochybňuje výhrady orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy, ako aj verziu skutkových okolnosti uvedenú zdravotným bratom, ktorý vykonal PCR test z 22. októbra 2021.
27 V prvom rade žalobca spochybňuje skutočnosť, že odišiel z ordinácie lekárskej služby bez toho, aby bol uvedený test dokončený. Tvrdí, že ak by to tak bolo, zdravotný brat by nemohol požiadať laboratórium o analýzu získanej vzorky, nemal by výsledky svojho PCR testu, a v dôsledku toho by nemohol vycestovať na misiu do zahraničia, ktorá nasledovala po uvedenom PCR teste.
28 V druhom rade žalobca tvrdí, že ak by skutočne kričal „to stačí“, ako to tvrdí zdravotný brat (pozri bod 6 vyššie), pán podpredseda, ktorý bol prítomný pri teste, by to nevyhnutne počul. Posledný uvedený však predložil písomné čestné vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že podľa jeho názoru sa žalobca nevhodným spôsobom nesprával.
29 V treťom rade žalobca dodáva, že písomné vyhlásenie zdravotného brata, ktoré bolo vykonané päť mesiacov po tom, čo nastali skutkové okolnosti, je v rozpore s písomným vyhlásením priameho nadriadeného zdravotného brata. Tento priamy nadriadený totiž tvrdí, že zdravotný brat vyhlásil, že mu žalobca „odstrčil ruku“, a nie že ho „udrel do ramena“. Okrem toho priamy nadriadený zdravotného brata v tomto vyhlásení tvrdí, že zdravotný brat nebol po tomto incidente „veľmi nahnevaný“, ale domnieval sa, že to musí nahlásiť z dôvodu „fyzického aspektu incidentu“. Žalobca sa domnieva, že toto tvrdenie je rozporuplné, keďže ak by zdravotný brat bol skutočne ústne a fyzicky napadnutý, ako tvrdí, nezaujal by k incidentu takýto postoj. Domnieva sa teda, že opis skutkového stavu predložený Komisiou nie je koherentný, hodnoverný ani dôveryhodný.
30 Vo štvrtom rade žalobca tvrdí, že tvrdenie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy, podľa ktorého majú zdravotníci „dôveru svojich nadriadených“, neznamená, že ich verzie skutkových okolností sú automaticky preukázané a že verziu, ktorú podal on, netreba brať do úvahy. Žalobca sa domnieva, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy mal v prípade rozporov v skutkových okolnostiach, ako je to v prejednávanej veci, vykonať dodatočné vyšetrovanie, aby overil predmetné tvrdenia.
31 V piatom rade, pokiaľ ide o dôkazy o predmetných incidentoch, žalobca tvrdí, že na rozdiel od tvrdenia Komisie skutkové okolnosti nemohli byť vzhľadom na svedecké výpovede zdravotníkov lekárskej služby objektívne a nezávisle preukázané. Vzhľadom na to, že okrem svedeckých výpovedí uvedených zdravotníkov a vyhlásenia ich priameho nadriadeného, ktorý nebol v čase sporných udalostí prítomný, neexistovali iné dôkazy, ktoré by orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy mohol zohľadniť, totiž Komisia nemohla skutkové okolnosti „objektívne a nezávisle“ preukázať. Podľa žalobcu orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy urobil záver o skutkových okolnostiach, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené a ktoré sú podľa neho vecne nesprávne, výlučne na základe sťažností zdravotníkov.
32 Po druhé žalobca tvrdí, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sa dopustil viacerých zjavne nesprávnych posúdení a zneužitia právomoci.
33 V prvom rade žalobca uvádza, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neodmietol počas PCR testov z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022 spolupracovať. Uvedeným testom sa totiž podrobil a neodišiel bez toho, aby boli dokončené.
34 Na jednej strane sa Komisia domnievala, že okolnosť, že si žalobca sťažoval na bolesti a podráždenie (pozri bod 10 vyššie), predstavovala nedostatok spolupráce. Žalobca tvrdí, že toto tvrdenie je tiež zjavne nesprávnym posúdením. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že podráždenie, na ktoré sa sťažoval, bolo po vykonaní PCR testu zo 4. marca 2022 konštatované lekárom na pohotovosti v nemocnici. Dodáva, že podľa neformálnych informácií, ktoré boli poskytnuté pánovi podpredsedovi, bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v dôsledku toho, že informoval lekársku službu o podráždení, ktoré pociťoval po vykonaní PCR testu zo 4. marca 2022. Táto informácia bola vnímaná ako neprípustné obvinenie voči zdravotnej sestre, a teda je základom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že neboli oznámené skutočné dôvody tohto rozhodnutia, predstavuje zneužitie právomoci zo strany orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy.
35 V druhom rade žalobca tvrdí, že skutočnosť, že Komisia nezohľadnila bolesti a podráždenie, ktorými trpel, je porušením povinnosti náležitej starostlivosti.
36 V treťom rade žalobca popiera, že počas oboch PCR testov „si nezachoval chladnú hlavu“. Žalobca sa síce sťažoval na spôsob, akým boli uvedené testy vykonané, ale samotná skutočnosť, že testy boli vnímané ako neprimerane invazívne vzhľadom na mnohé iné testy, ktoré žalobca predtým podstúpil, nemôže odôvodniť jeho prepustenie, ktoré je v každom prípade úplne neprimerané. Okrem toho žalobca tvrdí, že ak mal orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy v úmysle spochybniť jeho pracovné schopnosti a jeho rozvážnosť, mal vypočuť pána podpredsedu A a pána podpredsedu, s ktorými počas rôznych misií riešil stresové a nebezpečné situácie.
37 Vo štvrtom rade žalobca tvrdí, že počas PCR testu zo 4. marca 2022 boli prítomné štyri osoby, a to on sám, pán podpredseda, zdravotná sestra, ktorá vykonala test, a zdravotný brat, ktorý vykonal PCR test z 22. októbra 2021. Vzhľadom na to, že žalobca spochybňuje verziu skutkových okolností zdravotníkov, pokiaľ ide o oba incidenty, domnieva sa, že jedinou relevantnou verziou skutkových okolností je verzia pána podpredsedu.
38 Podľa žalobcu mohol pán podpredseda veľmi dobre počuť a vidieť interakcie medzi ním a zdravotníkmi počas predmetného PCR testu. Vzhľadom na to, že testy sa vykonávali v miestnostiach oddelených len zástenou na kolieskach a že u pána podpredsedu bol už test dokončený, mohol vidieť, čo sa dialo počas testu, ktorý žalobca v tú chvíľu podstupoval.
39 Odmietnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy zohľadniť svedeckú výpoveď pána podpredsedu tak okrem zjavne nesprávneho posúdenia predstavuje ďalšiu indíciu o zneužití právomoci. Žalobca tvrdí, že aj za predpokladu, že by pán podpredseda nebol priamym svedkom, ako tvrdí Komisia, orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy ho mal napriek tomu vypočuť, aby sa o tom presvedčil, keďže pán podpredseda jasne vyhlásil, že počas predmetných PCR testoch nedošlo k nevhodnému správaniu.
40 V piatom rade žalobca tvrdí, že obvinenie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy, podľa ktorého celkové správanie žalobcu počas PCR testov z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022 poškodzuje dobré meno služby, je tiež zjavne nesprávnym posúdením. Podľa žalobcu je toto tvrdenie svojvoľné a poukazuje na porušenie povinnosti náležitej starostlivosti.
41 Žalobca napokon tvrdí, že pokiaľ ide o vecnú správnosť skutkových zistení, orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nemá diskrečnú právomoc a nemôže tvrdiť, že podrobnosti správania žalobcu nie sú pre napadnuté rozhodnutie rozhodujúce. Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy vychádzal výlučne zo zápisníc z výsluchov žalobcu, zdravotníkov a ich priameho nadriadeného a nevyžiadal si ďalšie dôkazy na preukázanie skutkových okolností, najmä vypočutie pána podpredsedu ako svedka. Podľa žalobcu teda narušenie vzťahu dôvery spôsobili práve skutočnosti týkajúce sa dvoch PCR testov z 22. októbra 2021 a zo 4. marca 2022 a tieto skutočnosti nie sú riadne preukázané. Okrem toho dodáva, že pán podpredseda potvrdil, že nestratil voči nemu dôveru. Napadnuté rozhodnutie je teda protiprávne, keďže Komisia sa nemohla len odvolávať na narušenie vzťahu dôvery bez toho, aby predtým preukázala skutočnosti, na ktorých je uvedené rozhodnutie založené.
42 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobcom. Po prvé, pokiaľ ide o zjavne nesprávne posúdenia, ktoré uvádza žalobca (pozri body 32 až 40 vyššie), Komisia tvrdí, že zmluva bola ukončená v dôsledku narušenia vzťahu dôvery medzi ňou a žalobcom. Toto narušenie vyplýva z nevhodného správania žalobcu, ku ktorému došlo pri PCR testoch z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022, počas ktorých bol voči zdravotníkom lekárskej služby, ktorí vykonávali uvedené testy, slovne a fyzicky agresívny.
43 Komisia tvrdí, že nevhodné správanie žalobcu bolo preukázané objektívnym spôsobom a nezávisle od obsahu svedeckých výpovedí zdravotníkov. Podľa Komisie nepredstavujú podrobnosti správania žalobcu rozhodujúci prvok umožňujúci preukázať narušenie vzťahu dôvery. Tou najdôležitejšou skutočnosťou je to, že sa žalobca dvakrát správal voči zdravotníkom lekárskej služby agresívne. To nepredstavuje subjektívne vnímanie udalostí, ale vyplýva z povinnosti riaditeľstva pre bezpečnosť zaistiť bezpečnosť svojich členov a osôb prítomných v priestoroch Komisie. Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sa teda nedopustil žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu.
44 Podľa Komisie sa mal žalobca ako pracovník bezpečnostnej služby pre osobnú ochranu správať bezúhonne a mal byť schopný zachovať si rozvahu za všetkých okolností, a to najmä preto, že v budovách Komisie nosil zbraň. Dodáva, že na výkon tejto funkcie musí mať žalobca dôveru člena, ktorého chráni, ale aj dôveru inštitúcie ako celku. Nestačí, ako tvrdí žalobca (pozri bod 41 vyššie), že má dôveru členov, u ktorých vykonáva svoju funkciu. Riaditeľstvo pre bezpečnosť musí mať teda istotu, že žalobca nepredstavuje žiadne riziko pre bezpečnosť členov a iných osôb prítomných v priestoroch Komisie. Podľa Komisie teda riaditeľstvo pre bezpečnosť správne požiadalo o ukončenie zmluvy žalobcu.
45 Po druhé, pokiaľ ide o faktickú nesprávnosť, na ktorú sa odvoláva žalobca, Komisia v prvom rade tvrdí, že zdravotníci nemali žiaden dôvod uvádzať nepresné skutočnosti o žalobcovi a že majú plnú dôveru svojho služobného útvaru. Podľa Komisie sú predmetné incidenty jedinými incidentmi nahlásenými počas pandémie a boli okamžite postúpené priamemu nadriadenému zdravotníkov (pozri bod 6 vyššie), aj keď formálne vyhlásenie týkajúce sa prvého incidentu bolo písomne zaznamenané až neskôr.
46 V druhom rade Komisia tvrdí, že vyhlásenia zdravotníkov a ich priameho nadriadeného si neodporujú, keďže konanie spočívajúce v údere do ramena alebo v odstrčení ruky sa vzájomne nevylučujú. Okrem toho dodáva, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nevychádzal výlučne zo zápisníc z výsluchov žalobcu, zdravotníkov a ich priameho nadriadeného, ale zohľadnil aj narušenie vzťahu dôvery riaditeľstva pre bezpečnosť voči žalobcovi.
47 Komisia dodáva, že skutočnosť, že zdravotný brat, ktorý vykonal test z 22. októbra 2021, mohol tvrdiť, že nebol „veľmi nahnevaný“, je spôsobená tým, že ide o profesionála, ktorý si vie plniť svoje úlohy aj v náročných podmienkach. To tiež preukazuje, že zdravotný brat nemá osobne nič voči žalobcovi, a tak nemal žiadny dôvod nahlásiť neexistujúce skutočnosti.
48 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o dôvodoch, prečo obaja zdravotníci v skutočnosti podali svoje sťažnosti (pozri bod 34 vyššie), Komisia opakuje, že títo zdravotníci nahlásili incidenty hneď po tom, ako k udalostiam došlo. Okrem toho Komisia tvrdí, že žalobca išiel do nemocnice až po druhom PCR teste a že v každom prípade predložené dokumenty preukazujú len to, že sa sťažoval na bolesti tváre, ale nespresnil príčinu týchto bolestí.
49 Vo štvrtom rade Komisia uvádza, že keďže administratíva sa mohla domnievať, že má o sporných incidentoch dostatok informácií, nebolo potrebné vypočuť ako svedka pána podpredsedu. Tvrdí, že nie je preukázané miesto, kde sa presne nachádzal pán podpredseda počas PCR testoch z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022, najmä či bol v inej kabínke, ako je kabínka, v ktorej sa nachádzal žalobca, keď sa podroboval sporným testom, alebo v priestore okolo uvedených kabínok. V každom prípade zdôrazňuje, že tieto kabínky boli oddelené a zaručovali súkromie procesu, a teda pán podpredseda nemohol byť priamym svedkom sporných udalostí. Jeho svedecká výpoveď teda nebola relevantná.
50 V piatom rade, pokiaľ ide o PCR test z 22. októbra 2021, Komisia tvrdí, že hoci žalobca dostal výsledky testu, neznamená to, že tento test bol vykonaný správne. Zdravotnému bratovi sa totiž pred odchodom žalobcu podarilo zasunúť hlavičku tyčinky na výter len povrchovo, a tak test nemohol byť dokončený. Odobranú vzorku však poslal na analýzu.
51 V šiestom rade Komisia spochybňuje skutočnosť, že počas vykonávania PCR testu zo 4. marca 2022 boli prítomné štyri osoby, ako tvrdí žalobca (pozri bod 37 vyššie). Komisia tvrdí, že PCR testy sa vykonávali v oddelených kabínkach, ktoré zaručovali súkromie procesu. Bol teda prítomný len žalobca a zdravotná sestra, ktorá vykonala test, čo je dôvod, pre ktorý svedecká výpoveď pána podpredsedu nebola relevantná.
52 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa zneužitia právomoci (pozri body 34 a 39 vyššie), Komisia tvrdí, že žalobca nevysvetľuje, v čom spočíva toto zneužitie. Podľa Komisie žalobca nepredkladá nijaký dôkaz o zneužití právomoci, najmä pokiaľ ide o iné ciele údajne sledované napadnutým rozhodnutím, než sú tie, ktoré sú v ňom uvedené. Domnieva sa teda, že tvrdenia o zneužití právomoci treba zamietnuť ako nepreukázané.
53 Na úvod treba pripomenúť, že pokiaľ ide o postup umožňujúci ukončiť zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú, z článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ vyplýva, že pracovný pomer zaniká na konci výpovednej lehoty upravenej v tejto zmluve. Okrem toho článok 49 ods. 1 PZOZ stanovuje, že po skončení disciplinárneho konania ustanoveného v prílohe IX k služobnému poriadku, ktorá sa uplatní primerane, môže byť pracovný pomer ukončený bez výpovednej lehoty z disciplinárnych dôvodov v prípadoch úmyselného alebo nedbanlivostného previnenia dočasných zamestnancov.
54 Podľa ustálenej judikatúry platí, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy v prípade previnenia, ktoré môže odôvodniť prepustenie dočasného zamestnanca, nie je tento orgán povinný začať disciplinárne konanie proti danému zamestnancovi, ale môže namiesto toho využiť možnosť jednostranného ukončenia zmluvy upravenú v článku 47 písm. c) PZOZ, a iba v prípade, keď orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy mieni prepustiť dočasného zamestnanca bez výpovednej lehoty, pokiaľ závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, treba začať v súlade s článkom 49 ods. 1 PZOZ disciplinárne konanie upravené v prílohe IX k služobnému poriadku pre úradníkov, analogicky uplatniteľné na dočasných zamestnancov (pozri rozsudok zo 16. júna 2021, ES/Výbor regiónov, T‑355/19, EU:T:2021:369, bod 61 a citovanú judikatúru).
55 Z toho vyplýva, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy bol v zásade oprávnený ukončiť zmluvu žalobcu na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ pred uplynutím jej platnosti a s výpovednou dobou v dĺžke jedného mesiaca za každý dokončený rok služobného pomeru, pričom najkratšia výpovedná doba je tri mesiace a najdlhšia je 10 mesiacov, bez toho, aby musel začať disciplinárne konanie.
56 V prejednávanej veci treba konštatovať, že ukončenie zmluvy žalobcu, ktorej výpovedná doba bola dodržaná, bolo odôvodnené narušením vzťahu dôvery medzi Komisiou a žalobcom z dôvodu správania, ktorého sa mal žalobca dopustiť počas PCR testov z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022. Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sa totiž rozhodol ukončiť zmluvu podľa článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ, a nie podľa článku 49 ods. 1 PZOZ.
57 V tejto súvislosti orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy síce neprislúcha, aby posúdenie priameho nadriadeného žalobcu nahradil svojím posúdením, pokiaľ ide o existenciu narušenia vzťahu dôvery, uvedený orgán však musí najskôr overiť, či sa neexistencia alebo strata vzťahu dôvery skutočne uplatňuje, následne sa musí ubezpečiť o vecnej správnosti skutkového stavu, a napokon sa musí ubezpečiť, že vo vzťahu k uvádzanému dôvodu nie je návrh na ukončenie zmluvy postihnutý vadou spočívajúcou v porušení základných práv alebo v zneužití právomoci. V tomto kontexte môže orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy vzhľadom na pripomienky predložené dotknutou osobou najmä zastávať názor, že osobitné okolnosti odôvodňujú, aby sa zvážili iné opatrenia ako prepustenie, napríklad preradenie dotknutej osoby na inú funkciu v rámci Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2019, RY/Komisia, T‑160/17, EU:T:2019:1, bod 38 a citovanú judikatúru).
58 Okrem toho treba uviesť, že ak sa inštitúcia, ktorá sa rozhodne ukončiť zmluvu dočasného zamestnanca, odvoláva najmä na konkrétne skutkové okolnosti, na ktorých je založené rozhodnutie o prepustení z dôvodu straty dôvery, súd je povinný overiť pravdivosť týchto skutkových okolností. Konkrétne, pokiaľ inštitúcia uvádza dôvody, pre ktoré došlo k strate dôvery, pomocou odkazu na presné skutkové okolnosti, súd musí preskúmať, či sa tieto dôvody zakladajú na skutkových okolnostiach, ktoré sú vecne správne. Týmto spôsobom súd svojím posúdením nenahrádza posúdenie príslušného orgánu, ktorý tvrdí že strata dôvery je dokázaná, ale sa obmedzuje na preskúmanie toho, či skutkové okolnosti, ktoré inštitúcia uviedla a na ktorých sa zakladá rozhodnutie, sú vecne správne (rozsudok z 11. septembra 2013, L/Parlament, T‑317/10 P, EU:T:2013:413, bod 70).
59 V prejednávanej veci orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ukončenie zmluvy žalobcu bolo odôvodnené narušením vzťahu dôvery medzi žalobcom a inštitúciou z dôvodu „viacerých závažných incidentov“ počas výkonu jeho funkcie, o ktorých bol informovaný, a to konkrétne jeho správania pri vykonávaní PCR testov z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022.
60 Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 57 a 58 vyššie je teda potrebné preskúmať dôkazy predložené účastníkmi konania, aby sa zistilo, či tieto dôkazy – posudzované jednotlivo a následne celkovo – môžu potvrdiť dôvodnosť dôvodu ukončenia zmluvy uplatneného riaditeľstvom pre bezpečnosť a prijatého orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy, alebo ho naopak zbaviť dôvodnosti.
61 Žalobca na spochybnenie správania, ktoré sa mu vytýka v písomných svedeckých výpovediach zdravotníkov, ktorí vykonali dva sporné testy PCR (pozri bod 13 vyššie), predložil okrem svojej verzie predmetných skutkových okolností aj písomné vyhlásenie pána podpredsedu, ktorého sprevádzal pri PCR testoch z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022 a ktorý bol teda prítomný v miestnosti lekárskej služby, kde došlo k sporným udalostiam.
62 V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že počas postupu pred začatím súdneho konania a v prejednávanej žalobe žalobca spochybnil verziu skutkových okolností oboch zdravotníkov, ktorí vykonali PCR testy z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022, teda verziu, ktorú orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy prevzal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca totiž popiera, že bol agresívny a že sa voči týmto zdravotníkom správal nevhodným spôsobom. Pokiaľ ide o PCR test z 22. októbra 2021, spochybňuje najmä skutočnosť, že jedného zo zdravotníkov udrel do ramena alebo ruky a kričal „to stačí“ (pozri body 7 a 29 vyššie). Pokiaľ ide o test zo 4. marca 2022, popiera, že by sa správal nevhodným spôsobom. Vzhľadom na rozpory medzi verziou skutkových okolností, ktorú predložili po prvé zdravotníci a po druhé žalobca, tak žalobca opakovane žiadal, aby bol pán podpredseda vypočutý ako svedok (pozri body 7 a 39 vyššie).
63 Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 49 a 51 vyššie, orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sa domnieval, že má dostatok informácií o skutkových okolnostiach a že nepotrebuje vypočuť pána podpredsedu. Komisia totiž v podstate tvrdí, že po prvé podrobnosti správania žalobcu nie sú rozhodujúce a že po druhé toto správanie bolo preukázané objektívnym spôsobom a nezávisle od konkrétneho obsahu svedeckých výpovedí zdravotníkov (pozri bod 43 vyššie). Ako je naopak uvedené v bode 49 vyššie, Komisia tvrdí, že nebolo preukázané, kde presne sa nachádzal pán podpredseda, teda či bol v inej kabínke, ako je kabínka, v ktorej sa nachádzal žalobca, keď sa podroboval sporným testom alebo v priestore okolo uvedených kabínok. Komisia dospela k záveru, že pán podpredseda nemohol byť priamym svedkom daných udalostí.
64 V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že Komisia nespresňuje, ktoré iné dôkazy okrem svedeckých výpovedí zdravotníkov svojej lekárskej služby použila na preukázanie sporných udalostí. Na druhej strane zo spisu vyplýva, že jedinými skutočnosťami, ktoré mal orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy k dispozícii a ktoré mohli odôvodniť ukončenie zmluvy žalobcu, boli písomné svedecké výpovede uvedených zdravotníkov a ich priameho nadriadeného, ktoré sú uvedené v bodoch 12 a 13 vyššie. Okrem toho z rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti vyplýva, že uvedené svedecké výpovede mali pre orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy rozhodujúcu dôkaznú hodnotu.
65 Komisia však nevysvetľuje, ako mohlo byť správanie žalobcu preukázané „objektívne a nezávisle od konkrétneho obsahu“ týchto svedeckých výpovedí, ako to sama tvrdí (pozri bod 43 vyššie). Neuvádza totiž iné skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť takéto tvrdenie, hoci jediným ďalším dostupným dôkazom, ktorý žalobca pripojil k sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu, je písomné čestné vyhlásenie pána podpredsedu, v ktorom posledný uvedený tvrdí, že podľa jeho názoru sa žalobca počas sporných testov nesprával nevhodným spôsobom (pozri bod 28 vyššie).
66 V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že Komisia napriek rozporom medzi verziou skutkových okolností predloženou zdravotníkmi na jednej strane a žalobcom na strane druhej odmietla vykonať ďalšie kroky na preukázanie skutkových okolností, a to najmä, ako žalobca viackrát požadoval, aby bol ako svedok vypočutý pán podpredseda. V tejto súvislosti Komisia nespochybňuje, že sa posledný uvedený nachádzal v miestnosti lekárskej služby, kde boli umiestnené individuálne kabínky, v ktorých boli vykonané PCR testy z 22. októbra 2021 a 4. marca 2022. Komisia má len pochybnosti o tom, kde sa pán podpredseda v uvedenej miestnosti presne nachádzal v čase, keď došlo k sporným udalostiam.
67 V druhom rade treba konštatovať, že Komisia si protirečí, pokiaľ ide o relevantnosť svedeckej výpovede pána podpredsedu.
68 Na jednej strane totiž Komisia tvrdí, že miesto, kde sa presne nachádzal podpredseda počas sporných PCR testov, nebolo preukázané (pozri bod 49 vyššie) a že jeho svedectvo teda nie je užitočné. Na druhej strane tvrdí, že PCR testy, o aké ide v prejednávanej veci, sa uskutočňujú v oddelených kabínkach a že teda pán podpredseda nemohol byť priamym svedkom udalostí (pozri bod 51 vyššie). Ak však nebolo zistené miesto, kde sa pán podpredseda presne nachádzal počas sporných PCR testov, je rozporuplné tvrdiť, ako to robí Komisia, že posledný uvedený v žiadnom prípade nemohol byť priamym svedkom udalostí, ku ktorým došlo počas týchto testov.
69 Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na dôkazy predložené Všeobecnému súdu opatrenia prijaté orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy neumožnili preukázať existenciu správania, ktoré sa vytýka žalobcovi a ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia na základe narušenia vzťahu dôvery medzi Komisiou a žalobcom.
70 Vzhľadom na tieto úvahy treba dospieť k záveru, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy sa vo svojom rozhodnutí dopustil protiprávnosti, keď sa domnieval, že je dostatočne informovaný vďaka svedeckým výpovediam zdravotníkov, a keď odmietol overiť skutkové okolnosti, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, z hľadiska iných dôkazov, a to napriek tomu, že takéto dôkazy boli k dispozícii, či dokonca na základe usporiadania správneho vyšetrovania.
71 Argumentáciu žalobcu uvedenú na podporu prvého žalobného dôvodu, ktorá je založená na tom, že skutkové okolnosti odôvodňujúce napadnuté rozhodnutie nie sú preukázané, treba preto prijať.
72 V dôsledku toho je teda potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody a tvrdenia žalobcu, ako aj opatrenia na zabezpečenie priebehu konania požadované žalobcom a prípustnosť dokumentov, ktoré predložil v replike a 10. novembra 2023.
O návrhoch na náhradu ujmy
73 Žalobca tvrdí, že mu neoprávneným prepustením vznikla značná nemajetková ujma z dôvodu porušenia jeho základných práv, najmä porušenia jeho práva na obhajobu, zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila administratíva, a porušenia povinnosti náležitej starostlivosti. Napadnuté rozhodnutie poškodilo jeho česť a spôsobilo mu značnú nemajetkovú ujmu, keďže Komisia mu okrem iného odmietla sprístupniť písomné sťažnosti, prijať opatrenia na overenie skutkových okolností a vypočuť pána podpredsedu ako svedka.
74 Žalobca preto navrhuje, aby Všeobecný súd uložil Komisii ex æquo et bono povinnosť nahradiť mu túto nemajetkovú ujmu.
75 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu. Tvrdí, že nepredložil nijaký dôkaz o nemajetkovej ujme, ktorá mu mala byť údajne spôsobená, a že sa len všeobecne odvoláva na poškodenie svojej cti.
76 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o údajnú nemajetkovú ujmu, treba uviesť, že podľa judikatúry môže zrušenie nezákonného aktu samo osebe predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením [pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. septembra 2019, FV/Rada, C‑188/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:690, bod 4 (stanovisko generálnej advokátky Kokott, bod 26), a rozsudok z 28. apríla 2021, Correia/EHSV, T‑843/19, EU:T:2021:221, bod 86].
77 Nemajetková povaha údajne utrpenej ujmy nemôže zvrátiť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu a rozsah škody, ktoré nesie žalobca. Zodpovednosť Európskej únie totiž vznikne len vtedy, ak žalobca dokáže preukázať existenciu svojej ujmy [pozri rozsudok zo 16. júna 2021, ES/Výbor regiónov, T‑355/19, EU:T:2021:369, bod 148 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].
78 V prejednávanej veci žalobca nevysvetlil, v čom spočíva nemajetková ujma, ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená zrušením tohto rozhodnutia. Vo svojich písomných podaniach totiž len tvrdil, že napadnuté rozhodnutie poškodilo jeho česť a spôsobilo mu nemajetkovú ujmu, pričom nespresnil ani obsah, ani rozsah tejto ujmy, a netvrdil, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú nemožno v plnom rozsahu nahradiť zrušením tohto rozhodnutia.
79 Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ako mu prislúchalo vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 76 a 77 vyššie, že nemajetková ujma, ktorú údajne utrpel, nemôže byť v plnom rozsahu napravená zrušením napadnutého rozhodnutia, a ako taká bola napraviteľná.
80 Za týchto podmienok sa musí návrh na náhradu ujmy zamietnuť ako nedôvodný.
O trovách
81 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
82 Keďže Komisia nemala v predmetnej veci v podstatnej časti úspech, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Európskej komisie z 8. apríla 2022, ktorým bola ukončená zmluva dočasného zamestnanca uzatvorená s UF na dobu neurčitú, sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
da Silva Passos | Gervasoni | Pynnä |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. mája 2024.
Podpisy