Language of document : ECLI:EU:T:2022:268

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

zo 4. mája 2022 (*)

„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá Grécku – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Pojem štátna pomoc – Výhoda – Zásada súkromného podnikateľského subjektu – Poplatok za záruku – Podnik v ťažkostiach – Vedomosť gréckych orgánov – Oznámenie Komisie o štátnej pomoci vo forme záruk – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑423/14 RENV,

Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: I. Drillerakis, E. Rantos a N. Korogiannakis, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouchagiar, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2014/539/EÚ z 27. marca 2014 o štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spoločnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. (Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24),

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory G. De Baere, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca) a K. Kecsmár,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „Larko“) je podnik, ktorý sa špecializuje na ťažbu a spracovanie lateritu, ťažbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedľajších produktov.

2        Žalobkyňa bola založená v roku 1989 ako nový podnikateľský subjekt po likvidácii spoločnosti Hellenic Mining and Metallurgical SA. V čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej mala troch akcionárov: grécky štát, ktorý vlastnil 55,2 % akcií prostredníctvom spoločnosti Hellenic Republic Asset Development Fund, súkromnej finančnej spoločnosti, National Bank of Greece SA (ďalej len „ETE“), ktorá vlastnila 33,4 % akcií, a spoločnosti Public Power Corporation (hlavného producenta elektrickej energie v Grécku, ktorého hlavným akcionárom je štát), ktorá vlastnila 11,4 % akcií.

3        Hellenic Republic Asset Development Fund v marci 2012 informovala Európsku komisiu o programe privatizácie spoločnosti Larko.

4        V apríli 2012 Komisia z úradnej moci začala predbežné preskúmanie uvedenej privatizácie v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci.

5        Predmetom preskúmania bolo šesť nasledujúcich opatrení:

–        prvé sa týkalo na jednej strane zmluvy o vyrovnaní dlhu z roku 1998 medzi spoločnosťou Larko a jej hlavnými veriteľmi, podľa ktorej sa dlhy tejto spoločnosti voči veriteľom mali zaplatiť so 6 % ročným úrokom, a na druhej strane nevymáhania tohto dlhu gréckym štátom (ďalej len „opatrenie č. 1“),

–        druhé sa týkalo záruky na úver vo výške 30 miliónov eur, ktorý ATE Bank poskytla spoločnosti Larko, teda záruky poskytnutej gréckym štátom v roku 2008 (ďalej len „opatrenie č. 2“ alebo „záruka z roku 2008“); táto záruka pokrývala 100 % úveru na maximálne 3 roky a poplatok za záruku bol vo výške 1 % ročne,

–        tretie sa týkalo zvýšenia základného imania o 134 miliónov eur navrhnutého v roku 2009 predstavenstvom spoločnosti Larko, ktoré schválili jej traja akcionári a na ktorom sa zúčastnili v plnom rozsahu grécky štát a čiastočne ETE (ďalej len „opatrenie č. 3“),

–        štvrté sa týkalo záruky poskytnutej štátom v roku 2010 na neurčitú dobu na úplné krytie záručnej listiny, ktorú spoločnosti Larko vystavila ETE na sumu približne 10,8 milióna eur a poplatok za záruku bol vo výške 2 % ročne (ďalej len „opatrenie č. 4“); predmetná záručná listina zaručovala zo strany Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko) odklad vykonania rozsudku, ktorým Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko) uznal existenciu dlhu spoločnosti Larko vo výške 10,8 milióna eur voči jednému veriteľovi,

–        piate sa týkalo záručných listín, ktoré na základe rozhodnutia gréckej justície nahrádzali povinné zaplatenie 25 % finančnej pokuty (ďalej len „opatrenie č. 5“),

–        šieste sa týkalo dvoch záruk poskytnutých štátom v roku 2011 na dva úvery v sumách 30 miliónov, resp. 20 miliónov eur od ATE Bank, pričom tieto záruky pokrývali 100 % týchto úverov a poplatok bol vo výške 1 % ročne (ďalej len „opatrenie č. 6“).

6        V priebehu tohto preskúmania Komisia žiadala grécke orgány o dodatočné informácie, ktoré uvedené orgány poskytli v rokoch 2012 a 2013. Došlo tiež k schôdzam medzi službami Komisie a zástupcami gréckych orgánov.

7        Rozhodnutím zo 6. marca 2013 (Ú. v. EÚ C 136, 2013, s. 27; ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN).

8        V priebehu konania uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ Komisia vyzvala grécke orgány a tretie zainteresované strany, aby k opatreniam uvedeným v bode 5 vyššie predložili svoje pripomienky. Komisia prijala vyjadrenia gréckych orgánov 30. apríla 2013, pričom jej neboli doručené nijaké zo strany tretích dotknutých osôb.

9        Dňa 27. marca 2014 prijala Komisia rozhodnutie 2014/539/EÚ o štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spoločnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. (Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

10      Napadnutým rozhodnutím Komisia na úvod zastávala názor, že v čase, keď bolo prijatých šesť predmetných opatrení, Larko bola podnikom v ťažkostiach v zmysle bodov 9 až 11 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2; ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“).

11      Pokiaľ ide o posúdenie opatrení uvedených v bode 5 vyššie, Komisia zastávala na úvod názor, že opatrenia č. 2 až 4 a 6 predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v nadväznosti na to konštatovala, že tieto opatrenia boli povolené v rozpore s povinnosťami oznámenia a zákazu vykonania stanovenými v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a nakoniec, že uvedené opatrenia predstavovali pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom a podliehali povinnosti vrátenia v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

12      Komisia tiež zastávala názor, že dve ďalšie opatrenia, opatrenia č. 1 a 5, ktoré sa v uvedenom poradí týkajú nevymáhania dlhu dlžného ministerstvu financií a dvoch štátnych záruk z roku 2011 (pozri bod 5 vyššie), nepredstavovali štátnu pomoc.

13      Výroková časť napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Nevybratie dlhu voči ministerstvu financií a predloženie záručných listín namiesto zaplatenia dodatočnej dane vopred v roku 2010, ktoré Grécko realizovalo v prospech spoločnosti [Larko], nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ].

Článok 2

Štátna pomoc vo výške 135 820 824,35 [eur] poskytnutá spoločnosti [Larko] formou štátnych záruk v rokoch 2008, 2010 a 2011 a účasti štátu na zvýšení kapitálu spoločnosti v roku 2009, ktorú Grécko v rozpore s článkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] neoprávnene poskytlo, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 3

1.      Grécko vymôže od príjemcu pomoc uvedenú v článku 2, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

2.      Vymáhané sumy sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.

3.      Úroky sa vypočítajú na základe zloženej úrokovej sadzby podľa kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 v znení zmien.

4.      Pokiaľ ide o opatrenie č. 3, Grécko poskytne presné dátumy poskytnutia svojho príspevku na zvýšenie akciového kapitálu v roku 2009.

5.      Grécko s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia zruší všetky neuhradené platby pomoci spomínané v článku 2.

Článok 4

1.      Vymáhanie pomoci uvedenej v článku 2 je okamžité a účinné.

2.      Grécko zaistí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia.

Článok 5

1.      Grécko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)      celková suma (istina a úroky z vymáhania), ktorá sa má od príjemcu vymôcť;

b)      podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia;

c)      dokumenty dokazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.

2.      Grécko bude informovať Komisiu o priebehu vnútroštátnych opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia až do vrátenia pomoci uvedenej v článku 2. Grécko na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.“

14      Príloha napadnutého rozhodnutia poskytuje „Informácie o sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátiť a ktoré už boli vrátené“ a je uvedená nižšie:

Totožnosť príjemcu – opatrenie

Celková výška prijatej pomoci

Celková výška pomoci, ktorá sa má vrátiť (istina)

Celková suma, ktorá už bola splatená




Istina

Úrok z vymáhanej sumy

Lar[k]o ‑ opatrenie č. 2

30000000

30000000

0

0

Lar[k]o ‑ opatrenie č. 3

44999999,40

44999999,40

0

0

Lar[k]o ‑ opatrenie č. 4

10820824,95

10820824,95

0

0

Lar[k]o ‑ opatrenie č. 6

50000000

50000000

0

0

 Konanie a návrhy účastníkov

15      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júna 2014 podala túto žalobu.

16      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2014 Elliniki Metalleftiki kai Metallourgiki Larymnis Larko AE predložila návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobkyne. Tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka bol zamietnutý uznesením z 11. júna 2015, Larko/Komisia (T‑423/14, neuverejnené, EU:T:2015:439). Odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo tiež zamietnuté uznesením zo 6. októbra 2015, Metalleftiki kai Metallourgiki Etairia Larymnis Larko/Komisia [C‑385/15 P(I), neuverejnené, EU:C:2015:681].

17      Predseda deviatej komory Všeobecného súdu uznesením z 3. septembra 2015 prerušil konanie vo veci až do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa ukončí vec C‑385/15 P(I). V konaní sa opäť pokračovalo 16. októbra 2015.

18      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu v súlade s článkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

19      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedať písomne. Účastníci konania doručili svoje odpovede do kancelárie Všeobecného súdu v stanovenej lehote.

20      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 26. januára 2017.

21      Rozsudkom z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), Všeobecný súd zamietol žalobu v celom jej rozsahu.

22      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 4. apríla 2018 žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57).

23      Rozsudkom z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), Súdny dvor zrušil rozsudok z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol prvú časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ sa týkala opatrenia č. 2, v zostávajúcej časti odvolanie zamietol, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

24      Pokiaľ ide o prvú časť prvého žalobného dôvodu, Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 61 až 71).

25      Na jednej strane z bodu 70 rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), vyplýva, že keďže vymáhanie predmetnej pomoci od jej príjemcu má za cieľ odstrániť skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené danou konkurenčnou výhodou, a opätovne tak nastoliť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím tejto pomoci, Komisia nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, tým, že vychádza len z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody (rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, C‑520/07 P, EU:C:2009:557, body 57 a 58). Podľa Súdneho dvora preto keď v podstate pri absencii akéhokoľvek údaja týkajúceho sa situácie predchádzajúcej poskytnutiu opatrenia č. 2 alebo počas tohto poskytnutia, ktorý by preukazoval, že grécke orgány mali pri poskytnutí tohto opatrenia vedomosť o ťažkostiach spoločnosti Larko, o ktorých by súkromný podnikateľský subjekt nachádzajúci sa v situácii gréckych orgánov v tomto čase musel vedieť, Všeobecný súd porušil vyššie uvedenú judikatúru a nevychádzal z kontextu prijatia uvedeného opatrenia (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 71). Okrem toho Súdny dvor spresnil, že Všeobecnému súdu prislúchalo, aby overil, či správny spis obsahoval dôkazy s určitou spoľahlivosťou a koherentnosťou, ktoré poskytovali dostatočný základ pre prijatie po prvé záveru, že grécke orgány mali alebo museli mať v čase poskytnutia opatrenia č. 2 vedomosť o údajných ťažkostiach spoločnosti Larko, a po druhé záveru, že tento bod nebol v priebehu správneho konania medzi Komisiou a gréckymi orgánmi sporný (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 123).

26      Na druhej strane sa Súdny dvor domnieval, že nebolo potrebné preskúmať argumentáciu žalobkyne uvedenú v bodoch 50 a 51 rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), týkajúcu sa otázky, či ročný poplatok za záruku vo výške 1 % bol v súlade so správaním súkromného podnikateľského subjektu (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 72).

27      Po vyhlásení rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), bola vec, ktorá odvtedy bola označená číslom T‑423/14 RENV, pridelená tretej komore Všeobecného súdu, ku ktorej bol pridelený sudca spravodajca.

28      V súlade s článkom 217 rokovacieho poriadku účastníci konania predložili v stanovených lehotách pripomienky a doplňujúce pripomienky k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), na účely vyriešenia sporu.

29      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedať písomne. Účastníci konania doručili svoje odpovede do kancelárie Všeobecného súdu v stanovených lehotách.

30      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 22. novembra 2021 bola na základe článku 27 ods. 1 rokovacieho poriadku vec T‑423/14 RENV pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tretej komore.

31      Vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhovel žalobe na základe prvej časti prvého žalobného dôvodu,

–        zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom kvalifikuje opatrenie č. 2 ako štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom,

–        zrušil článok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá povinnosť vymáhať spolu s úrokmi sumu údajnej pomoci súvisiacej s uvedeným opatrením dosahujúcu 30 miliónov eur,

–        nariadil vrátenie akejkoľvek sumy, ktorá od nej bola v tejto súvislosti priamo alebo nepriamo vymožená na základe napadnutého rozhodnutia, spolu s úrokmi,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom.

32      Komisia vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol prvú časť prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny rámec

 O rozsahu sporu

33      Podľa článku 61 prvého a druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné a vec sa vracia Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci, je tento súd v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora. Po zrušení Súdnym dvorom a vrátení veci Všeobecnému súdu je tak Všeobecnému súdu predložený rozsudok Súdneho dvora podľa článku 215 rokovacieho poriadku a musí sa vyjadriť k všetkým dôvodom na zrušenie vzneseným žalobkyňou s výnimkou častí výroku, ktoré Súdny dvor nezrušil, ako aj úvah, ktoré tvoria nevyhnutný základ uvedených prvkov, keďže tie nadobudli právnu silu rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2018, Keramag Keramische Werke a i./Komisia, T‑379/10 RENV a T‑381/10 RENV, neuverejnený, EU:T:2018:400, bod 26 a citovanú judikatúru).

34      Pokiaľ ide o rozsah tohto sporu, treba pripomenúť, že tento spor sa týka len prvej časti prvého žalobného dôvodu, keďže ostatné žalobné dôvody žalobkyne boli s konečnou platnosťou zamietnuté rozsudkom z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), pretože tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238) (pozri bod 23 vyššie).

35      Cieľom uvedenej prvej časti je spochybniť oprávnenosť dôvodov uvedených v odôvodneniach 73, 74 a 77 napadnutého rozhodnutia, ktoré znejú takto:

„(73)      Komisia nesúhlasí s tvrdením gréckych orgánov, že boli splnené podmienky bodu 3.2 oznámenia [Komisie o uplatňovaní článkov 107 a 108 ZFEÚ na štátnu pomoc vo forme záruk]. Komisia zistila, že spoločnosť Lar[k]o bola v roku 2008 firmou v ťažkostiach. Ročný poplatok zo sumy záruky vo výške 1 % okrem toho nemožno považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov vzhľadom na veľké finančné ťažkosti spoločnosti Lar[k]o, a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu.

(74)      Komisia sa domnieva, že rozvážny trhový veriteľ by spoločnosti Lar[k]o za týchto podmienok záruku neposkytol. Keďže opatrenie bolo poskytnuté selektívne spoločnosti Lar[k]o, Komisia konštatuje, že štátna záruka z roku 2008 poskytla príjemcovi selektívnu výhodu.

(77)      Preto sa konštatuje, že opatrenie č. 2 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ]…“

36      Dôvody uvedené v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia obsahujú v podstate dve časti, a to na jednej strane konštatovanie Komisie, podľa ktorého Larko bola v roku 2008 „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle bodu 3.2 písm. a) oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov [107 a 108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10; ďalej len „oznámenie o zárukách“) v spojení s definíciou stanovenou v bodoch 9 až 11 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (ďalej len „prvá časť odôvodnenia“) a na druhej strane úvahou, podľa ktorej „ročný poplatok zo sumy záruky vo výške 1 % okrem toho nemožno považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov vzhľadom na veľké finančné ťažkosti spoločnosti Lar[k]o, a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu“ v zmysle bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách (ďalej len „druhá časť odôvodnenia“). Okrem toho zo štruktúry uvedeného odôvodnenia 73 vyplýva, že z hľadiska Komisie tieto dve časti odôvodnenia v zásade predstavovali alternatívne odôvodnenia založené na bode 3.2 písm. a) a bode 3.2 písm. d) uvedeného oznámenia, aby dospela k záveru, že grécke orgány nepreukázali, že opatrenie č. 2 bolo v súlade s trhovými podmienkami, a teda že toto opatrenie predstavovalo výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

37      Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 53 až 71 a 121 až 123), vyjadril k tomu, ako Všeobecný súd posúdil prvú časť dôvodov, pričom výslovne upustil od posúdenia výhrad spoločnosti Larko týkajúcich sa analýzy Všeobecného súdu v súvislosti s druhou časťou (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 72). Okrem toho v rámci rozhodnutia o odvolaní Súdny dvor rozhodol, že prislúchalo Všeobecnému súdu, aby overil, či správny spis obsahoval dôkazy s určitou spoľahlivosťou a koherentnosťou, ktoré poskytovali dostatočný základ na prijatie záveru, že jednak grécke orgány mali alebo museli mať v čase poskytnutia opatrenia č. 2 vedomosť o údajných ťažkostiach spoločnosti Larko a že jednak tento bod nebol v priebehu správneho konania medzi Komisiou a gréckymi orgánmi sporný (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 123).

38      Vzhľadom na alternatívnu povahu dôvodov uvedených v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia Všeobecný súd považuje za potrebné posúdiť najprv dôvodnosť tvrdení týkajúcich sa druhej časti odôvodnenia súvisiacej s uplatnením bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, pričom zohľadní požiadavku overiť, či grécke orgány mali alebo museli mať vedomosť o údajných finančných ťažkostiach spoločnosti Larko najneskôr pri poskytnutí opatrenia č. 2, ako aj v druhom rade otázku, či tento aspekt bol medzi Komisiou a týmito orgánmi počas správneho konania sporný.

 O dôvodnosti tvrdení uvedených v prvej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka druhej časti odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, o vedomosti gréckych orgánov o údajných finančných ťažkostiach spoločnosti Larko a o spornej povahe tohto aspektu počas správneho konania

39      Pokiaľ ide o dôvodnosť druhej časti odôvodnenia vzhľadom na kritérium uvedené v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, žalobkyňa sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, že po prvé ročný poplatok za záruku vo výške 1 % odrážal dobrú solventnosť spoločnosti Larko v čase poskytnutia opatrenia č. 2, pričom zohľadnila rentabilitu spoločnosti v priebehu troch predchádzajúcich rokov, po druhé Larko počas toho istého roka 2008 získala úver, ktorý bol bez záruky poskytnutý spoločnosťou ATE Bank, a po tretie uvedený poplatok zodpovedal poplatkom, ktoré vyberal grécky štát za záruky za úvery poskytnuté iným spoločnostiam nachádzajúcim sa v situácii porovnateľnej so situáciou spoločnosti Larko.

40      Vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), žalobkyňa spochybňuje odôvodnenie uvedené v bodoch 91 až 98 rozsudku z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), a tvrdí, že žiadna skutočnosť neumožňuje domnievať sa, že súkromný podnikateľský subjekt nachádzajúci sa v situácii gréckych orgánov pred poskytnutím opatrenia č. 2 by musel mať vedomosť o údajných ekonomických a finančných ťažkostiach spoločnosti Larko. Spresňuje, že Komisia nahradila kritériá uvedené v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách neurčitým odkazom na finančné ťažkosti spoločnosti Larko. Okrem toho Komisia nedodržala povinnosť sama preskúmať výšku poplatku a odmietla spoločnosti Larko a gréckemu štátu bremeno preukázať jeho primeranosť. Podľa žalobkyne Komisia nestanovila referenčný poplatok za záruku ponúkaný na finančných trhoch ani nestanovila trhovú cenu podobného nezaručeného úveru, ani nezaradila dlžníka do určitej kategórie rizika. Napokon záver vyvodený v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia je nepodložený, ako aj nedostatočne odôvodnený.

41      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne a v podstate sa domnieva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť najmä z dôvodu druhej časti dôvodov uvedenej v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 36 vyššie).

42      V prejednávanej veci treba prijať tvrdenie Komisie.

43      Po prvé, zmienka v rámci druhej časti dôvodov odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia o „veľkých finančných ťažkostiach spoločnosti Lar[k]o“ sa nesmie zamieňať so zmienkou v rámci prvej časti dôvodov toho istého odôvodnenia, postavenia spoločnosti Larko ako „podniku v ťažkostiach“ v roku 2008, ktorá zodpovedá definícii uvedenej v bodoch 9 až 11 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu a na ktorú odkazuje len bod 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách (pozri bod 36 vyššie). Okrem toho, ako vyplýva z bodu 104 rozsudku z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), ku ktorému Súdny dvor nemal výhrady, podmienky vymenované v bode 3.2 uvedeného oznámenia sú kumulatívne v tom zmysle, že sa nimi v ich súhrne „dostatočne vylúči prítomnosť štátnej pomoci“. Z toho vyplýva, že ak niektorá z nich nie je splnená, ako v prejednávanej veci podmienka uvedená v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, podľa ktorej sa za záruku musí zaplatiť poplatok v súlade s trhovou cenou, postačuje to na to, aby sa Komisia mohla domnievať, že dotknutý členský štát dostatočne nepreukázal, že existenciu štátnej pomoci bolo možné vylúčiť na základe tohto oznámenia.

44      V druhom rade Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), nevyslovil ani k dôvodnosti druhej časti dôvodov odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, ani k posúdeniu, ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 93 až 98 svojho rozsudku z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), v tejto súvislosti aj napriek tomu, že žalobkyňa to výslovne spochybnila vo svojom odvolaní (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 50, 51 a 72). Súdny dvor sa obmedzil na kritiku toho, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu súkromného podnikateľského subjektu tým, že prostredníctvom negatívnej domnienky, a teda bez zohľadnenia judikatúry týkajúcej sa rozdelenia dôkazného bremena týkajúceho sa uplatnenia uvedenej zásady predpokladal, že pri poskytnutí opatrenia č. 2 v roku 2008 mali mať grécke orgány vedomosť o tom, že Larko bola v roku 2008 „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle bodu 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách v spojení s definíciou uvedenou v bodoch 9 až 11 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 53 až 70). Súdny dvor preto vyžadoval, aby Všeobecný súd overil existenciu skutočností, ktoré prípadne preukazujú, že tieto orgány mali alebo mali mať vedomosti o „ťažkostiach Larko“ v situácii predchádzajúcej poskytnutiu opatrenia č. 2 alebo v jeho priebehu (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 71 a 123).

45      Po tretie v druhej časti dôvodov odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia Komisia preukázala súvislosť medzi „veľkými finančnými ťažkosťami“ spoločnosti Larko na jednej strane a jej „vysokým pomerom dlhu k vlastnému kapitálu“ ovplyvňujúcim jej „riziko nesplatenia zaručených úverov“ na druhej strane. Druhý a tretí stĺpec tabuľky uvedenej v odôvodnení 56 napadnutého rozhodnutia totiž potvrdzujú skutočnosť, že tento pomer bol 1,3 v roku 2007 pri celkovom dlhu vo výške 141,2 milióna eur a vlastnom kapitále vo výške 104 miliónov eur a mínus 575 v roku 2008 pri celkovom dlhu 230,1 milióna eur a vlastnom kapitále mínus 0,4 milióna eur. Podľa tejto tabuľky sa tak vlastný kapitál spoločnosti Larko znížil zo 104 na mínus 0,4 milióna eur od roku 2007 do roku 2008, zatiaľ čo jej celkový dlh sa zvýšil zo 141,2 na 230,1 milióna eur.

46      V štvrtom rade sa Všeobecný súd domnieva, že tieto konštatovania v spojení s relevantnými dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sú dostatočné na preukázanie, že najneskôr v čase poskytnutia opatrenia č. 2 Larko čelila veľkým finančným ťažkostiam a že grécke orgány si toho boli vedomé, čo v priebehu správneho konania nespochybnili. Toto posúdenie preukazujú nasledujúce skutočnosti vyplývajúce zo spisu.

47      Po prvé v bodoch 36 až 38 rozhodnutia o začatí konania Komisia výslovne upozornila grécke orgány na možný nesúlad poplatku za záruku vo výške 1 %, ktorého cieľom bola odplata za opatrenie č. 2, s trhovými podmienkami vzhľadom na bod 3.2 oznámenia o zárukách, ako aj na skutočnosť, že záruka z roku 2008 pokrývala viac ako 80 % zostatku zaručeného úveru, a to jeho 100 %, takže existenciu pomoci nebolo možné vylúčiť [pozri bod 3.2 písm. c) uvedeného oznámenia]. Komisia v bode 37 rozhodnutia o začatí konania spresnila, že nemá k dispozícii nijaký údaj o zodpovedajúcej referenčnej hodnote pre podobné poplatky za záruku na finančnom trhu (the Commission has no indication of the corresponding guarantee premium benchmark that could be found in the financial market for similar guarantees) a ako Všeobecný súd už uviedol v bode 97 rozsudku z 1. februára 2018, Larko/Komisia (T‑423/14, EU:T:2018:57), zastávala názor, že ročný poplatok vo výške 1 % na prvý pohľad neodrážal riziko nesplatenia zaručených úverov zo strany spoločnosti Larko vzhľadom na jej veľké finančné ťažkosti, a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu aj existenciu záporného vlastného kapitálu (However, an annual guarantee premium of 1 % does not prima facie appear to reflect the risk of default for the guaranteed loans, given the significant financial difficulties of Lar[k]o, and in particular its high debt to equity ratio and its negative equity).

48      Po druhé sa zdá, že Komisia výslovne vyzvala grécke orgány, aby jej poskytli všetky relevantné informácie na to, aby mohla posúdiť, najmä vzhľadom na kritériá bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, primeranosť poplatku vo výške 1 % na odmenu za úver zaručený na 100 % zárukou z roku 2008 v porovnaní so „zodpovedajúcou trhovou cenou“ a s ohľadom na prípadné riziko nezaplatenia zo strany spoločnosti Larko, zaradenej v závislosti od „ratingu rizika“, napríklad prostredníctvom „porovnania cien platených na trhu spoločnosťami s podobným ratingom“ [pozri bod 3.2 písm. d) štvrtý odsek uvedeného oznámenia]. V prvom odseku výroku rozhodnutia o začatí konania Komisia požiadala grécky štát, aby jej predložil „všetky informácie, ktoré môžu prispieť k posúdeniu pomoci/opatrenia [teda vrátane opatrenia č. 2] v lehote jedného mesiaca“.

49      Po tretie grécke orgány sa však v tejto súvislosti vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania obmedzili na to, že zjavne nedostatočne, ba dokonca neúplne tvrdili, že Larko disponovala „dobrým ratingom úveru“ (good credit rating) v roku 2008, ktorý bol založený na jej ziskovosti počas troch predchádzajúcich rokov, a že poplatok za záruku vo výške 1 % bol poplatkom zodpovedajúcim trhovým podmienkam, pričom nepredložili dôkazy na podporu týchto tvrdení (body 3.52 a 3.53 pripomienok z 29. marca 2013) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2018, Larko/Komisia, T‑423/14, EU:T:2018:57, bod 97). Táto stručná odpoveď na výzvu Komisie, aby podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré uvedený poplatok zodpovedal trhovej cene, totiž v súlade s kritériami stanovenými najmä v bode 3.2 písm. d) štvrtom odseku oznámenia o zárukách naráža na tvrdenia uvedených orgánov uvedené v bodoch 2.27 až 2.32 ich pripomienok, v ktorých uznali „prudké zhoršenie“ finančnej situácie spoločnosti Larko v priebehu druhého polroka 2008 (pozri tiež bod 51 nižšie). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa teda Všeobecný súd domnieva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že ročný poplatok za záruku vo výške 1 % nemožno považovať za zodpovedajúci riziku nezaplatenia zo strany spoločnosti Larko za zaručené úvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2018, Larko/Komisia, T‑423/14, EU:T:2018:57, body 92 až 98).

50      Po štvrté tento záver potvrdzujú nielen ustálené číselné údaje týkajúce sa strát, ktoré Larko utrpela počas rokov 2007 a 2008, ktoré už boli uvedené a oznámené Komisiou v bode 18 rozhodnutia o začatí konania a pripomenuté v odôvodnení 56 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 45 vyššie), ale aj bod 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách, z ktorého vyplýva, že existenciu štátnej pomoci nemožno vylúčiť, ak záruka z roku 2008 pokrýva „viac ako 80 % nesplatenej pôžičky“, čo je aspekt, na ktorý Komisia už odkázala v bode 36 in fine rozhodnutia o začatí konania. Je tiež nesporné, že opatrenie č. 2 bolo určené na krytie 100 % úveru vo výške 30 miliónov eur poskytnutého spoločnosti Larko zo strany ATE Bank.

51      Po piate v súlade s tým, čo sa vyžaduje v bode 123 rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), Všeobecný súd uvádza, že zo správneho spisu, t. j. z pripomienok gréckych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania, ako sú zhrnuté v odôvodneniach 32 až 34 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že tieto orgány od polovice roka 2008 mali vedomosť o veľmi zlej finančnej situácii spoločnosti Larko, ktorá spochybňovala súlad 1 % poplatku za záruku s trhovou cenou v čase poskytnutia záruky 22. decembra 2008. Ako totiž uvádza Komisia, v bodoch 2.27 až 2.32 uvedených pripomienok gréckych orgánov sa uvádza najmä toto:

„Od druhého polroka [2008] došlo k prudkému zhoršeniu finančných výsledkov spoločnosti L[arko]. Toto zhoršenie bolo spôsobené najmä prudkým poklesom ceny niklu od polovice roka 2008… Tento vývoj viedol k prepadu obratu spoločnosti L[arko] a mimoriadne záporným finančným výsledkom z roku 2008. Záporná finančná situácia spoločnosti L[arko] sa tiež zhoršila z dôvodu uplynutia platnosti zmlúv o poistení, čo spôsobilo dodatočnú účtovnú stratu… Nepriaznivý obraz finančných výsledkov spoločnosti L[arko] začal byť konštatovaný od júla 2008 a následne pretrvával s poklesom svetových kurzov niklu. Hoci totiž spoločnosť dosahovala zisky a mala dobré hospodárske výsledky až do polovice roku 2008, následne vykázala prudké zhoršenie, ktoré napokon viedlo k tomu, že spoločnosť L[arko] predložila na konci roka mimoriadne negatívny obraz (proporcionálny prudkému poklesu svetových kurzov niklu).“

52      V bodoch 63 až 66 svojich doplňujúcich pripomienok k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238), sa žalobkyňa obmedzuje na minimalizáciu dôkaznej hodnoty týchto dôkazov, pričom stručne a nedôveryhodným spôsobom uvádza, že táto hospodárska slabosť spoločnosti Larko bola len prechodná, najmä z dôvodu pádu ceny niklu v priebehu druhého polroka 2008, a že bola po prvýkrát konštatovaná v jej finančných záznamoch za rok 2008, o ktorých sa rozhodlo, že predstavovali dôkaz, ktorý časovo nasledoval po dátume poskytnutia opatrenia č. 2. Týmto tvrdeniam však odporujú pripomienky gréckych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania a sú nedostatočné na spochybnenie skutočnosti, že na jednej strane od septembra 2008, keď bolo prijaté rozhodnutie o poskytnutí opatrenia č. 2, si tieto orgány v plnom rozsahu uvedomovali drastické zhoršenie finančnej situácie spoločnosti Larko a že na druhej strane tento bod nebol medzi nimi a Komisiou v priebehu správneho konania sporný.

53      Po piate vzhľadom na vyššie uvedené úvahy pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena v rámci uplatnenia zásady súkromného podnikateľského subjektu nemôžu vyvrátiť tento záver, pretože inak by došlo k neoprávnenému obráteniu tohto dôkazného bremena v neprospech Komisie a porušeniu rozsahu povinnosti lojálnej spolupráce členského štátu podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ, s prihliadnutím na rozdelenie sfér vedomosti a zodpovednosti, ktoré sú základom požiadaviek na poskytnutie relevantných informácií, najmä podľa bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách.

54      Je pravda, že na jednej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia je povinná v záujme riadneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci uskutočniť správne konanie nestranne a s náležitou starostlivosťou, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia mala k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy. Preto jej prislúcha požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či sú splnené podmienky uplatnenia zásady súkromného podnikateľského subjektu. Aj keď je táto inštitúcia konfrontovaná s členským štátom, ktorý jej v rozpore so svojou povinnosťou spolupráce neposkytol informácie, ktoré mu nariadila oznámiť, musí založiť svoje rozhodnutia na prvkoch určitej spoľahlivosti a koherencie, ktoré poskytujú dostatočný základ na vyvodenie záveru, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, a ktoré sú preto spôsobilé podporiť závery, ku ktorým dospela. V tejto súvislosti Komisia nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, tým, že vychádza len z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 67 až 70 a citovanú judikatúru, a zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P, EU:C:2020:354, body 48 až 51 a citovanú judikatúru). Okrem toho zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci musí súd Únie posudzovať z hľadiska informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, a ktorých predloženie na svoju žiadosť mohla dosiahnuť počas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, body 70 a 71 a citovanú judikatúru).

55      Na druhej strane judikatúra uznala, že pravidlá správania prijaté Komisiou, akým je oznámenie o zárukách, nemôžu samy osebe zakladať povinnosti pre členské štáty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, body 40 až 44) vrátane v oblasti dôkazného bremena na účely preukázania existencie výhody.

56      V prejednávanej veci však vzhľadom na to, čo je uvedené v bodoch 45 až 51 vyššie, Komisia mala už od prijatia rozhodnutia o začatí konania k dispozícii dostatočne spoľahlivé a koherentné dôkazy, ktoré nasvedčovali, že grécke orgány si boli v čase poskytnutia opatrenia č. 2 vedomé ťažkej finančnej situácie spoločnosti Larko a že toto opatrenie nezodpovedalo trhovým podmienkam. Okrem toho v tomto rozhodnutí Komisia výslovne vyzvala grécke orgány, aby v tejto súvislosti poskytli relevantné informácie, takže mali predložiť dôkazy, ktoré mohli spochybniť tieto nepriame dôkazy, aby splnili kritériá uvedené v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách. Grécke orgány sa konkrétne mohli usilovať preukázať, že napriek nespochybneným finančným ťažkostiam spoločnosti Larko poplatok vo výške 1 % za krytie úveru vo výške 100 % zodpovedal praxi na gréckom finančnom trhu alebo mohli predložiť dôkazy o zachovaní jej ratingu rizika až do decembra 2008, čo ani uvedené orgány, ani Larko neurobili. Samotná skutočnosť, na ktorú sa odvolávajú tieto orgány, že Larko mala v roku 2008 tiež mať prospech z úveru poskytnutého zo strany ATE Bank bez toho, aby vyžadovala štátnu záruku, totiž nevyvracia toto posúdenie, keďže Komisia správne pripomenula, že v tom štádiu bola táto banka kontrolovaná gréckym štátom a že poskytnutie uvedeného úveru nevylučovalo neskoršie zhoršenie ekonomickej situácie spoločnosti Larko počas toho istého roka.

57      Toto posúdenie navyše zodpovedá rozdeleniu sfér vedomosti a zodpovednosti, na ktorých sú založené podmienky bodu 3.2 oznámenia o zárukách, ktoré majú členskému štátu predovšetkým uľahčiť preukázať, že individuálna verejná záruka nezahŕňa štátnu pomoc, ktorá musí byť oznámená Komisii. Aj keď Komisia takýmto voči členským štátom právne nezáväzným oznámením nemôže v neprospech členských štátov obrátiť dôkazné bremeno týkajúce sa existencie štátnej pomoci pripomenuté judikatúrou uvedenou v bode 54 vyššie, nič to nemení na tom, že Komisia v uvedenom oznámení môže spresniť relevantné informácie, najmä informácie hospodárskej povahy, ktoré sú podľa nej spôsobilé dostatočne vylúčiť prítomnosť štátnej pomoci a ktoré má členský štát možnosť v súlade s jeho povinnosťou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ predložiť, aby práve odôvodnil, že tie patria do jeho sféry vedomosti a zodpovednosti.

58      Napokon toto posúdenie nie je spochybnené ani rozsudkami z 12. marca 2020, Elche Club de Fútbol/Komisia (T‑901/16, EU:T:2020:97, body 132 až 137), a z 12. marca 2020, Valencia Club de Fútbol/Komisia (T‑732/16, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:98, body 134 až 136), ku ktorým sa účastníci konania vyjadrili v nadväznosti na písomnú otázku Všeobecného súdu. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že tieto rozsudky sa týkajú skutkových rámcov, ktoré sú veľmi odlišné od skutkového rámca prejednávanej veci, najmä z dôvodu existencie záruk v prospech dotknutého veriteľa, akými sú záloh alebo hypotekárne záložné právo, ktoré mohli mať významný vplyv na posúdenie súladu poplatku za záruku s trhovými podmienkami, najmä podľa bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách.

59      Vzhľadom na skutočnosti uvedené v druhej časti dôvodov odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, ktorých dostatočná opodstatnenosť bola s konečnou platnosťou potvrdená rozsudkom z 1. februára 2018 (Larko/Komisia, T‑423/14, EU:T:2018:57, body 24 až 44), ktorý bol potvrdený rozsudkom z 26. marca 2020, Larko/Komisia (C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 102 až 117 a 124), teda treba dospieť k záveru, že pri prijatí uvedeného rozhodnutia Komisia disponovala dostatkom spoľahlivých a koherentných dôkazov na to, aby v odôvodneniach 74 a 77 tohto rozhodnutia konštatovala, že poplatok za záruku spojený s opatrením č. 2 nezodpovedal trhovej cene najmä z dôvodu, že kritériá bodu 3.2. písm. d) oznámenia o zárukách neboli splnené, a teda predstavoval výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

60      V dôsledku toho treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k otázke, či Larko bola v roku 2008 „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle bodu 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách v spojení s definíciou stanovenou v bodoch 9 až 11 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu a či grécke orgány mali, alebo mali mať vedomosť o splnení relevantných kritérií tejto definície v čase poskytnutia opatrenia č. 2.

61      Žalobu teda treba zamietnuť v celom jej rozsahu.

 O trovách

62      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia v konaniach vo veciach T423/14 a T423/14 RENV, ako aj vo veci C244/18 P.

De Baere

Kreuschitz

Kecsmár

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. mája 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: gréčtina.