Language of document :

Odvolanie podané 25. mája 2021: PNB Banka AS proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 12. marca 2021 vo veci T-50/20, PNB Banka/ECB

(vec C-326/21 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: PNB Banka AS (v zastúpení: O. Behrends, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnuté uznesenie;

vyhlásil v súlade s článkom 264 ZFEÚ za neplatné rozhodnutie ECB z 19. novembra 2019 o odmietnutí nariadiť správcovi konkurznej podstaty odvolateľky, aby poskytol advokátovi poverenému správnou radou odvolateľky prístup do svojich priestorov, k informáciám, ktoré má k dispozícii a k svojim zamestnancom a zdrojom,

v rozsahu, v akom Súdny dvor nemôže sám rozhodnúť vo veci samej, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobe o neplatnosť a

uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania odvolateľke, ako aj trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dvanásť odvolacích dôvodov.

Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne vychádzal z judikatúry týkajúcej sa žaloby podanej osobami, ktorí neboli adresátmi, proti všeobecne záväzným aktom Únie, ktoré si vyžadujú prebratie alebo zahŕňajú vykonávacie opatrenia na vnútroštátnej úrovni, a uplatnil túto judikatúru na prejednávanú vec, ktorá sa týka priamej žaloby proti individuálnemu aktu Únie, ktorý možno napadnúť len žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ a ktorý vyvoláva účinky priamo bez toho, aby zahŕňal vykonávacie opatrenia.

Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie porušuje zásadu, podľa ktorej prístup k Súdnemu dvoru podľa článku 263 ZFEÚ nemôže závisieť od členských štátov.

Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie je nezlučiteľné s výlučnou právomocou Súdneho dvora Európskej únie na základe článku 263 ZFEÚ.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie je nezlučiteľné so zásadou, podľa ktorej je odvolanie neúčinné, ak je zo štrukturálnych dôvodov teoretické a iluzórne.

Piaty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie porušuje článok 51 Charty.

Šiesty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie je založené na teleologicky nesprávnom obmedzení právomocí ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu.

Siedmy odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil, že analýza podľa článku 47 Charty musí vychádzať zo spôsobu, akým dotknutá európska inštitúcia skutočne koná a môže konať, a nie len z jej spôsobilosti vydávať formálne záväzné príkazy tretím osobám.

Ôsmy odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie vychádza z nesprávneho rozlišovania medzi právom v oblasti prudenciálneho dohľadu a konkurzným právom.

Deviaty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že ECB nemal potrebnú právomoc.

Desiaty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie vychádza z nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o účinok odňatia povolenia, pokiaľ ide o právomoc ECB.

Jedenásty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že ECB konala v súlade s rozsudkom z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. (C-663/17 P, C-665/17 P a C-669/17 P, EU:C:2019:923).

Dvanásty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd riadne nepreskúmal žalobné dôvody odvolateľky, pokiaľ ide o jej právo byť vypočutý, povinnosť odôvodnenia a zásadu nemo auditur.

____________