UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 31. marca 2011
Vec F‑10/10
André Hecq
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Prevzatie liečebných nákladov vo výške 100 % – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Neexistencia rozhodnutia o uznaní choroby za chorobu z povolania – Vymedzená právomoc administratívy – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Rozhodnutie, ktoré nie je výlučne potvrdzujúce – Neexistencia sťažnosti – Neprípustnosť“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Hecq navrhuje na jednej strane zrušiť implicitné rozhodnutie Komisie zo 7. apríla 2009 zamietajúce jeho žiadosť zo 7. decembra 2008 o náhradu rôznych liečebných nákladov do výšky 100 % a na druhej strane, „pokiaľ je to potrebné“, zrušiť rozhodnutie z 20. októbra 2009 zamietajúce jeho sťažnosť
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta sčasti ako zjavne nedôvodná a sčasti ako zjavne neprípustná. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Implicitné zamietnutie žiadosti – Prípustnosť – Neskoršia predbežná odpoveď administratívy informujúca dotknutú osobu o odklade spracovania jej žiadosti – Neexistencia vplyvu na povahu aktu spôsobujúceho ujmu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)
2. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Plnenia – Náhrada nákladov vo výške 100 % – Podmienka
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73 ods. 3)
3. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Jednoznačné zamietnutie – Potvrdzujúci akt – Neprípustnosť – Výnimka
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Späťvzatie napadnutého rozhodnutia a prijatie nového rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
1. Článok 90 ods. 1 služobného poriadku má záväznú povahu a nemôže byť dispozitívny pre účastníkov konania. Toto ustanovenie je určené na to, aby chránilo dotknutú osobu pred prípadnou nečinnosťou administratívy tak, že bráni tomu, aby úradník nezostal bez takého aktu spôsobujúceho mu ujmu, ktorého zákonnosť môže napadnúť.
V dôsledku toho skutočnosť, že administratíva úradníka po implicitnom rozhodnutí o zamietnutí jeho žiadosti informuje o odklade spracovania tejto žiadosti, nemôže spochybniť existenciu uvedeného rozhodnutia. Z toho vyplýva, že návrhy namierené proti implicitnému rozhodnutiu sú prípustné.
(pozri body 50 – 52)
2. Prijatie rozhodnutia o náhrade nákladov vo výške 100 % na základe článku 73 ods. 3 služobného poriadku nutne predpokladá existenciu rozhodnutia, ktorým sa uznáva choroba, na ktorej liečbu vznikli predmetné náklady, za chorobu z povolania, pričom toto rozhodnutie sa môže prijať len podľa postupu stanoveného spoločnými pravidlami poistenia úradníkov pre prípad úrazu a choroby z povolania úradníkov Únie. Inými slovami, pokiaľ neexistuje rozhodnutie o uznaní choroby za chorobu z povolania prijaté v súlade s postupom stanoveným spoločnými pravidlami, orgán príslušný na uplatnenie článku 73 ods. 3 služobného poriadku môže iba zamietnuť návrh na náhradu 100 % nákladov vynaložených na liečbu uvedeného ochorenia.
(pozri bod 53)
3. Návrhy na neplatnosť formálne namierené proti zamietnutiu sťažnosti v zásade nemajú samostatný obsah a ich dôsledkom je, že akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému bola podaná sťažnosť, bude predložený Súdu pre verejnú službu. Pokiaľ je rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, či už implicitné, alebo výslovné, jednoznačné, iba potvrdzuje akt alebo jeho neexistenciu, ktoré sťažovateľ napáda, a samostatne ponímané nepredstavuje napadnuteľný akt.
Iba potvrdzujúci akt nemožno uznať za akt spôsobujúci ujmu; tak to je v prípade aktu, ktorý neobsahuje žiadny nový prvok v porovnaní so skorším aktom spôsobujúcim ujmu, a teda ho nenahrádza.
Napriek tomu výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemusí byť s ohľadom na jeho obsah iba potvrdením aktu napadnutého sťažnosťou. Tak je to v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opätovné preskúmanie situácie žalobcu na základe nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení či dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu, ktorý tento napadnutý akt nahrádza. Za takých okolností nie je potrebné, aby sťažovateľ podal novú sťažnosť proti zmenenému rozhodnutiu obsiahnutému v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.
(pozri body 60 – 63)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 9; 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, bod 18; 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, bod 17; 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, bod 8
Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑608/97, bod 23; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, body 34 a 35; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, bod 54; 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, body 30 až 32; 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, bod 49; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, body 63 až 66
Súd pre verejnú službu: 9. septembra 2008, Ritto/Komisia, F‑18/08, bod 17; 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 41
4. Účel postupu pred začatím súdneho konania by bol skreslený, ak by Súd pre verejnú službu rozhodol o prípustnosti návrhov namierených priamo proti prvému stanovisku administratívy bez predchádzajúceho podania sťažnosti. Konanie, ktoré prebieha takým spôsobom, totiž administratíve neumožňuje znovu preskúmať svoje rozhodnutie o žiadosti úradníka, prípadne vziať uvedené rozhodnutie späť, ako to vyžaduje účel postupu pred začatím súdneho konania.
Pokiaľ v dôsledku sťažnosti podanej podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku administratíva vezme späť napadnuté rozhodnutie a nahradí ho novým rozhodnutím, pôvodne napadnutý akt sa stratí z právneho poriadku so spätnou účinnosťou a sťažovateľ, pokiaľ sa domnieva, že mu nové rozhodnutie nevyhovelo v celom rozsahu, musí proti nemu podať novú sťažnosť predtým, ako napadne uvedené rozhodnutie pred Súdom pre verejnú službu.
(pozri body 73 a 76)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 111 a tam citovaná judikatúra; 7. júla 2010, Tomas/Parlament, F‑116/07, F‑13/08 a F‑31/08, body 63 až 66