ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU
z 19. mája 2021 (*)
„Štátna pomoc – Portugalský trh s leteckou dopravou – Pomoc, ktorú Portugalsko poskytlo spoločnosti TAP z dôvodu pandémie COVID‑19 – Štátny úver – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Bod 22 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach – Spoločnosť, ktorá je súčasťou skupiny – Špecifické ťažkosti, ktoré nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny – Príliš závažné ťažkosti na to, aby ich mohla vyriešiť samotná skupina – Povinnosť odôvodnenia – Zachovanie účinkov rozhodnutia“
Vo veci T‑465/20,
Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, S. Rating, I.‑G. Metaxas‑Maranghidis a V. Blanc, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, V. Bottka a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Francúzska republika, v zastúpení: P. Dodeller a E. de Moustier, splnomocnení zástupcovia,
Poľská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
a
Portugalská republika, v zastúpení: L. Inez Fernandes, P. Barros da Costa a S. Jaulino, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Mimoso Ruiz, advokát,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2020) 3989 final z 10. júna 2020 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.57369 (2020/N) – COVID‑19 – Portugalsko – Pomoc poskytnutá spoločnosti TAP,
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse (spravodajca),
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. decembra 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 9. júna 2020 oznámila Portugalská republika Európskej komisii opatrenie pomoci – buď vo forme štátneho úveru alebo vo forme kombinácie takéhoto úveru a štátnej záruky – v maximálnej výške 1,2 miliardy eur (ďalej len „predmetné opatrenie“), ktoré je určené pre spoločnosť Transportes Aéreos Portugueses SGPS SA (ďalej len „príjemca“), a to v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.
2 Cieľom predmetného opatrenia je udržať príjemcu, ktorý je materskou spoločnosťou a 100 % akcionárom spoločnosti Transportes Aéreos Portugueses SA (ďalej len „TAP Air Portugal“), v činnosti počas šiestich mesiacov od júla 2020 do decembra 2020. Ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia bola polovica akcií príjemcu vo vlastníctve spoločnosti Participações Públicas SGPS SA (ďalej len „Parpública“), ktorá spravovala podiely Portugalska. Atlantic Gateway SGPS Lda (ďalej len „AGW“), vlastnila 45 % akcií príjemcu, pričom 5 % akcií vlastnili iní akcionári. Predmetné opatrenie sa týka zmluvy o úvere uzavretej medzi Portugalskou republikou ako veriteľom, spoločnosťou TAP Air Portugal ako dlžníkom a príjemcom pomoci ako ručiteľom. AGW a Parpública sa tiež môžu zúčastniť na zmluve o úvere ako akcionári príjemcu.
3 Komisia prijala 10. júna 2020 rozhodnutie C(2020) 3989 final týkajúce sa štátnej pomoci SA.57369 (2020/N) – COVID‑19 – Portugalsko – Pomoc poskytnutá spoločnosti TAP (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v ktorom po tom, čo dospela k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, posúdila jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, konkrétne vzhľadom na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a jej usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1; ďalej len „usmernenia“). Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
Konanie a návrhy účastníkov konania
4 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. júla 2020 podala žalobkyňa, Ryanair DAC, žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
5 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkami 151 a 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Rozhodnutím z 11. augusta 2020 Všeobecný súd (desiata komora) vyhovel žiadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.
6 Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 26. augusta 2020.
7 Podľa článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa predložila 31. augusta 2020 odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania.
8 Všeobecný súd na návrh desiatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu podľa článku 28 rokovacieho poriadku.
9 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 17. septembra 2020, 21. októbra 2020 a 22. októbra 2020 Portugalská republika, Francúzska republika a Poľská republika požiadali o vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutiami z 1. októbra 2020 a 3. novembra 2020 predseda desiatej komory Všeobecného súdu povolil vstup týchto vedľajších účastníkov do konania.
10 Opatreniami na zabezpečenie priebehu konania z 13. októbra 2020 bolo Portugalskej republike, Francúzskej republike a Poľskej republike povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.
11 Dňa 28. októbra 2020 Portugalská republika a 19. novembra 2020 Francúzska republika a Poľská republika doručili do kancelárie Všeobecného súdu svoje príslušné vyjadrenia vedľajších účastníkov konania.
12 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
13 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
14 Francúzska republika navrhuje vyhlásiť žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a vecne ju zamietnuť v zostávajúcej časti. Subsidiárne navrhuje zamietnuť žalobu po vecnej stránke v celom rozsahu.
15 Poľská republika a Portugalská republika podobne ako Komisia navrhujú zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.
Právny rámec
O prípustnosti
16 Žalobkyňa v bodoch 33 a 34 skrátenej verzie žaloby tvrdí, že má aktívnu legitimáciu ako „príslušná strana“ a zachováva si záujem na konaní, ktorý vyplýva z ochrany procesných práv, ktoré má v rámci toho istého postavenia na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
17 Žalobkyňa je totiž „príslušná strana“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a „zainteresovaná strana“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), pretože ako konkurent spoločnosti TAP Air Portugal sú jej záujmy dotknuté poskytnutím štátneho úveru materskej spoločnosti TAP Air Portugal. Pomoc poskytnutá príjemcovi umožní spoločnosti TAP Air Portugal zostať na trhu v postavení dotovaného konkurenta žalobkyne. Na rozdiel od spoločnosti TAP Air Portugal žalobkyňa, ktorá je jej hlavným konkurentom v Portugalsku, nemala nárok na štátny úver. Je teda penalizovaná z hľadiska poskytnutia úveru a podmienok upravujúcich úvery, najmä pokiaľ ide o ich úrokovú sadzbu.
18 Z tohto dôvodu má podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ právo podať žalobu o neplatnosť proti takému rozhodnutiu, ktorým sa predmetná pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a ktoré bolo prijaté bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania, akým je napadnuté rozhodnutie.
19 Komisia nespochybňuje prípustnosť žaloby.
20 Treba konštatovať, že prípustnosť prejednávanej žaloby nevyvoláva pochybnosti v rozsahu, v akom sa ňou žalobkyňa snaží preukázať, že Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
21 V rámci konania o preskúmaní upraveného v článku 108 ZFEÚ totiž treba rozlišovať dve fázy. Na jednej strane fázu predbežného preskúmania upravenú v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá Komisii umožňuje vytvoriť si prvotný názor na zlučiteľnosť predmetnej pomoci. Na druhej strane konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré Komisii umožňuje získať úplné informácie o údajoch veci. Len v rámci tohto konania stanovuje Zmluva o FEÚ povinnosť Komisie poskytnúť účastníkom možnosť predložiť ich pripomienky (rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 16, a z 15. októbra 2018, Vereniging Gelijkberechtiging Grondbezitters a i./Komisia, T‑79/16, neuverejnený, EU:T:2018:680, bod 46).
22 Ak konanie vo veci formálneho zisťovania nie je začaté, zainteresované strany, ktoré by mohli predložiť pripomienky počas tejto druhej fázy, nemajú túto možnosť. Na účely nápravy majú možnosť napadnúť na súde Európskej únie rozhodnutie Komisie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia založeného na článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorú podá zainteresovaná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je teda prípustná, ak chce žalobca chrániť svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 56 a citovanú judikatúru).
23 V prejednávanej veci Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, pričom žalobkyňa v rámci štvrtého žalobného dôvodu poukazuje na porušenie jej procesných práv. Vzhľadom na článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 konkurujúci podnik príjemcu opatrenia pomoci patrí nepochybne medzi „zainteresované strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudky z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 59, a z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 50).
24 V prejednávanej veci je nesporné, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou TAP Air Portugal existuje konkurenčný vzťah. Žalobkyňa teda tvrdila bez toho, aby to bolo spochybnené, že prispievala k leteckej obsluhe Portugalska od roku 2003 a že v roku 2019 prepravila na portugalských linkách 10,9 milióna cestujúcich. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že žalobkyňa bola najväčším konkurentom spoločnosti TAP Air Portugal a že obe spoločnosti si v roku 2019 priamo konkurovali na 32 linkách. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že jej letový program na leto 2020, vytvorený pred zdravotnou krízou, zahŕňal 126 liniek s odletom z 5 portugalských letísk. Žalobkyňa je teda zainteresovanou stranou, ktorá má záujem na zabezpečení ochrany procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
25 Treba teda uznať prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom žalobkyňa poukazuje na porušenie jej procesných práv.
26 Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom uplatnení bodov 8 a 22 usmernení, druhý na porušení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, tretí na porušení zásady zákazu diskriminácie, zásady slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, štvrtý na nesprávnom uplatnení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ.
27 V tejto súvislosti treba konštatovať, že štvrtý žalobný dôvod, ktorý výslovne smeruje k dosiahnutiu dodržiavania procesných práv žalobkyne, je prípustný vzhľadom na postavenie žalobkyne ako zainteresovanej strany. Žalobkyňa totiž môže na účely zachovania procesných práv, ktoré jej prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 73).
28 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobkyňa je na účely preukázania porušenia jej procesných práv z dôvodu pochybností, ktoré malo dotknuté opatrenie vyvolať, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, oprávnená uviesť tvrdenia, ktorými sa snaží preukázať, že konštatovanie zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, ku ktorému Komisia dospela, bolo nesprávne, čo a fortiori môže preukázať, že Komisia mala mať pri posudzovaní zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom pochybnosti. Všeobecný súd je preto oprávnený preskúmať vecné tvrdenia predložené žalobkyňou s cieľom overiť, či sú spôsobilé podporiť ňou výslovne predložený žalobný dôvod v súvislosti s existenciou pochybností odôvodňujúcich začatie konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, C‑287/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:395, body 57 až 60, a zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 77).
29 Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, treba zdôrazniť, že porušenie povinnosti odôvodnenia spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie zohľadniť ex offo a netýka sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia z meritórneho hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, body 67 až 72).
O veci samej
30 Najskôr treba preskúmať piaty žalobný dôvod.
O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
31 Svojím piatym žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje viacero nedostatkov odôvodnenia.
32 V prvej časti piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreskúmala, či ťažkosti príjemcu boli príliš závažné na to, aby ich vyriešila samotná skupina v zmysle bodu 22 usmernení. Okrem toho Komisia nepreukázala, že ťažkosti príjemcu mu boli vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny v zmysle tohto ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie odkazuje len na skutočnosť, že na jednej strane mal príjemca kapitálový deficit a na druhej strane úverový rating spoločnosti TAP Air Portugal značne klesol z dôvodu zdravotnej krízy. Napadnuté rozhodnutie však neuvádza, či k tomuto výsledku prispelo svojvoľné rozdelenie nákladov v rámci skupiny. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že obaja akcionári zlúčení do konzorcia AGW tiež pôsobia v oblasti dopravy prostredníctvom svojich vlastných podnikov, a preto nemožno vylúčiť, že tieto spoločnosti boli zvýhodnené na úkor finančného postavenia spoločnosti TAP Air Portugal.
33 Pokiaľ ide o odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa v súvislosti s oprávnenosťou príjemcu pomoci na záchranu obmedzila na tvrdenie – bez toho, aby ho preukázala –, že „hoci je príjemca kontrolovaný inými akcionármi [odôvodnenie 3], ťažkosti, ktorým čelí, sú mu vlastné, sú príliš závažné na to, aby ich vyriešili jeho väčšinoví akcionári alebo iní akcionári, a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v prospech jeho akcionárov alebo iných dcérskych spoločností, ako je uvedené v odôvodneniach 7 až 9“.
34 Podľa žalobkyne Komisia vôbec neodôvodnila, a to ani stručne, údajnú absenciu schopnosti akcionárov čeliť ťažkostiam príjemcu. Komisia tiež nijako nevyhodnotila rozdelenie nákladov v rámci skupiny ani otázku, či ťažkosti boli vlastné príjemcovi.
35 Komisia podporovaná Francúzskou republikou, Poľskou republikou a Portugalskou republikou túto argumentáciu spochybňuje.
36 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 ZFEÚ, prispôsobené povahe predmetného aktu, pričom má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C‑279/08 P, EU:C:2011:551, bod 125 a citovanú judikatúru).
37 V tomto kontexte rozhodnutie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ musí obsahovať dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 ZFEÚ, pokiaľ z neho môžu jasne a jednoznačne vyplývať dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že neexistujú takéto ťažkosti, pričom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia vôbec nesúvisí s touto požiadavkou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, body 65, 70 a 71; z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 111, a z 12. mája 2016, Hamr – Sport/Komisia, T‑693/14, neuverejnený, EU:T:2016:292, bod 54).
38 Pokiaľ ide o výhradu žalobkyne, podľa ktorej Komisia opomenula uviesť dôvody, pre ktoré na jednej strane ťažkosti boli vlastné príjemcovi a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny a na druhej strane ťažkosti príjemcu boli príliš závažné na to, aby ich vyriešila skupina, ktorej bol príjemca súčasťou, v zmysle bodu 22 usmernení, treba pripomenúť, že podľa tohto bodu „spoločnosť, ktorá patrí do väčšej podnikateľskej skupiny alebo ktorú preberá väčšia podnikateľská skupina, nie je za bežných okolností oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu v zmysle týchto ustanovení, s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti spoločnosti sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny a že ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina“.
39 Cieľom tohto zákazu je teda zabrániť skupine podnikov, aby zaťažila štát nákladmi na záchranu jedného z podnikov v tejto skupine, pokiaľ je tento podnik v ťažkostiach a samotná skupina je ich pôvodcom alebo má prostriedky na to, aby týmto ťažkostiam sama čelila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑511/09, EU:T:2015:284, bod 159).
40 Z toho vyplýva, že bod 22 usmernení stanovuje tri kumulatívne podmienky umožňujúce považovať pomoc poskytnutú spoločnosti, ktorá je súčasťou skupiny, za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisii teda prináleží, aby po prvé preskúmala, či je príjemca pomoci súčasťou skupiny, a prípadne jej zloženie, po druhé, či sú ťažkosti, ktorým čelí príjemca, vlastné tomuto príjemcovi a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny, a po tretie, či sú tieto ťažkosti príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina.
41 Komisia pritom v odôvodnení 43 napadnutého rozhodnutia uvádza:
„Hoci je príjemca kontrolovaný inými akcionármi [odôvodnenie 3], ťažkosti, ktorým čelí, sú mu vlastné, sú príliš závažné na to, aby ich vyriešili jeho väčšinoví akcionári alebo iní akcionári, a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v prospech jeho akcionárov alebo iných dcérskych spoločností, ako sa uvádza v odôvodneniach 7 až 9. Pokiaľ ide o [príjemcu], zdá sa, že predmetné ťažkosti sa zhoršili bezprecedentnými verejnými opatreniami, ktoré Portugalsko a iné krajiny prijali v súvislosti s leteckou dopravou.“
42 Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či je príjemca súčasťou skupiny, treba konštatovať, že Komisia ani nekonštatovala ani vopred nespresnila, či bol príjemca súčasťou takejto skupiny. Zo žiadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, že by Komisia vykonala takúto analýzu. Odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia tak možno vykladať buď tak, že neobsahuje žiadne stanovisko Komisie k tejto otázke, alebo tak, že naznačuje, že Komisia pravdepodobne vychádzala z predpokladu, že príjemca bol súčasťou skupiny v zmysle bodu 22 usmernení bez toho, aby to vysvetlila. V opačnom prípade by totiž nebolo potrebné, aby sa Komisia zaoberala ďalšími dvoma podmienkami stanovenými v bode 22 usmernení. Okrem toho Komisia v rámci svojho preskúmania uvedených podmienok uviedla, že príjemca bol „kontrolovaný inými akcionármi“, a v tejto súvislosti odkázala na odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia, ktoré vymenúva spoločnosti, ktoré sú akcionármi príjemcu, vrátane spoločnosti AGW.
43 Okrem toho, aj keď Komisia použila rovnaké výrazy, ako sú výrazy použité v bode 22 usmernení na opísanie dvoch výnimiek zo zákazu poskytnúť spoločnosti, ktorá je súčasťou skupiny, opatrenie pomoci na základe usmernení, len prevzatie znenia uvedeného bodu 22 nemôže nahradiť preskúmanie existencie skupiny.
44 V tejto súvislosti z vyjadrení hlavných účastníkov konania a z diskusie na pojednávaní vyplýva, že účastníci konania sa nezhodujú v otázke, či príjemca a jeho akcionári, najmä konzorcium AGW, boli súčasťou skupiny v zmysle bodu 22 usmernení. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vlastnila Parpública 50 % akcií príjemcu, AGW 45 % a že zvyšných 5 % akcií patrilo tretím osobám.
45 Žalobkyňa v žalobe a na pojednávaní tvrdila, že k dátumu napadnutého rozhodnutia príjemca tvoril skupinu s konzorciom AGW, vrátane dvoch akcionárov tohto konzorcia, a to konkrétne spoločností HPGB SGPS SA a DGN Corporation. Bolo preukázané, že AGW a tieto dve posledné uvedené spoločnosti vykonávali kombinovanú a skutočnú kontrolu nad príjemcom.
46 Komisia vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní poprela existenciu skupiny v zmysle bodu 22 usmernení, ktorej súčasťou by boli AGW a príjemca. Podľa nej z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že ide o skupinu, ktorej súčasťou boli príjemca a AGW. AGW je konzorcium, ktoré má v držbe akcie dvoch fyzických osôb a nie je podnikom ako takým.
47 Také konštatovanie však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Ako bolo uvedené v bode 42 vyššie, ani odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia ani žiadna iná časť tohto rozhodnutia neobsahujú konštatovanie alebo analýzu týkajúcu sa existencie alebo neexistencie skupiny podnikov v zmysle bodu 22 usmernení, a už vôbec nie zloženia takejto skupiny podnikov. Okrem toho treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 4 napadnutého rozhodnutia poskytla iba informácie o spoločnostiach, ktoré kontroluje príjemca. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje informácie o vzťahoch medzi uvedeným príjemcom a akcionárskymi spoločnosťami uvedenými v bode 3 napadnutého rozhodnutia, najmä spoločnosťou AGW.
48 Konkrétnejšie treba v tejto súvislosti uviesť, že pokiaľ ide o pojem „podnikateľská skupina“, bod 21 písm. b) usmernení odkazuje na prílohu odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 36). V súlade s poznámkou pod čiarou č. 28 usmernení sa „pri určovaní toho, či je spoločnosť nezávislá alebo je súčasťou skupiny,… budú brať do úvahy kritériá uvedené v prílohe I k odporúčaniu 2003/361“.
49 Ako však bolo konštatované v bode 47 vyššie, napadnuté rozhodnutie neuvádza, či Komisia preskúmala otázku, či najmä vzhľadom na kritériá uvedené v tejto prílohe možno príjemcu a spoločnosti, ktoré sú vlastníkmi jeho akcií, kvalifikovať ako skupinu v zmysle bodu 22 usmernení. Všeobecný súd teda nie je schopný preskúmať, či o takýto prípad ide.
50 Podľa ustálenej judikatúry možno odôvodnenie uviesť po prvýkrát a dodatočne pred súdom iba za výnimočných okolností (pozri rozsudok z 20. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/EIB, T‑461/08, EU:T:2011:494, bod 109 a citovanú judikatúru). Preto vysvetlenia, ktoré Komisia uviedla vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní, podľa ktorých príjemca nebol súčasťou skupiny, nemôžu dopĺňať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia počas konania.
51 Po druhé a za predpokladu, že sa odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia má vykladať tak, že vychádza z implicitného predpokladu, že príjemca a jeho akcionári boli súčasťou tej istej skupiny (pozri bod 42 vyššie), teda na rozdiel od tvrdení Komisie uvedených vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní, treba konštatovať, že Komisia dostatočne nevysvetlila, prečo usúdila, že druhá a tretia podmienka, ktoré sú stanovené v bode 22 usmernení a pripomenuté v bode 38 vyššie, boli splnené. V tejto súvislosti sa totiž Komisia v odôvodnení 43 napadnutého rozhodnutia obmedzila na tvrdenie, že ťažkosti príjemcu mu boli vlastné a „nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v prospech jeho akcionárov alebo iných dcérskych spoločností“ a že uvedené ťažkosti boli „príliš závažné na to, aby ich mohli riešiť kontrolujúci akcionári alebo iní akcionári“, pričom však tieto tvrdenia nijako nepodporila.
52 Hoci totiž Komisia v odôvodnení 43 napadnutého rozhodnutia odkázala na odôvodnenia 7 až 9 a 11 až 13 tohto rozhodnutia, treba uviesť, že Komisia sa v odôvodneniach 7 až 9 napadnutého rozhodnutia obmedzila na spresnenie finančnej situácie príjemcu a ťažkostí spôsobených pandémiou COVID‑19. Rovnako odôvodnenia 11 až 13 napadnutého rozhodnutia uvádzajú dopad narušení spôsobených uvedenou pandémiou na prevádzkové výsledky spoločnosti TAP Air Portugal a jej stav likvidity. Tieto odôvodnenia teda nijako nespresňujú, či boli ťažkosti vlastné príjemcovi a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny, ktorá je údajne tvorená uvedeným príjemcom a jeho akcionármi. Nevysvetľujú ani finančnú situáciu spoločností, ktoré sú akcionármi príjemcu, ani ich prípadnú schopnosť vyriešiť, hoci len čiastočne, jeho ťažkosti. Všeobecný súd teda nemôže preskúmať dôvodnosť vyššie uvedených tvrdení.
53 V dôsledku toho nie je možné, aby Všeobecný súd preskúmal, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky stanovené v bode 22 usmernení a či bránia oprávnenosti príjemcu na poskytnutie pomoci na záchranu. Napadnuté rozhodnutie tak neobsahuje dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom v zmysle judikatúry citovanej v bode 37 vyššie.
54 Piaty žalobný dôvod je preto dôvodný bez toho, aby bolo potrebné preskúmať jeho ostatné časti.
55 Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má za následok jeho zrušenie. Bod 22 usmernení totiž stanovuje podmienky, za ktorých pomoc na záchranu poskytnutá spoločnosti, ktorá patrí do skupiny, môže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Keďže však napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti dostatočne odôvodnené, Všeobecný súd nie je schopný preskúmať, či Komisia správne usúdila, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom. Preto treba napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou.
O zachovaní účinkov zrušeného rozhodnutia
56 Treba pripomenúť judikatúru, podľa ktorej ak to naliehavé dôvody právnej istoty odôvodňujú, má súd Únie na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ voľnú úvahu na to, aby v každom jednotlivom prípade uviedol, ktoré z účinkov aktu sa majú považovať za konečné (pozri analogicky rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 121 a citovanú judikatúru).
57 Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že ak to považuje za potrebné, súd Únie môže aj ex offo obmedziť účinok zrušenia svojho rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. apríla 2008, Parlament a Dánsko/Komisia, C‑14/06 a C‑295/06, EU:C:2008:176, bod 85).
58 V súlade s touto judikatúrou Súdny dvor využil možnosť obmedziť časový účinok určenia neplatnosti právnej úpravy Únie, keď naliehavé dôvody právnej istoty súvisiace so všetkými záujmami, tak verejnými, ako aj súkromnými, ktoré vstupovali do hry v dotknutých veciach, bránili tomu, aby bol spochybnený výber alebo platenie peňažných súm, ktoré boli uskutočnené na základe tejto právnej úpravy počas obdobia, ktoré predchádzalo dňu vyhlásenia tohto rozsudku (rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 122).
59 V prejednávanej veci Všeobecný súd usudzuje, že existujú naliehavé dôvody právnej istoty, ktoré odôvodňujú časové obmedzenie účinkov zrušenia napadnutého rozhodnutia. Treba totiž konštatovať, že predmetné opatrenie bolo poskytnuté na počiatočné obdobie šiestich mesiacov, po ktorom Portugalská republika mala podľa bodu 55 písm. d) usmernení predložiť Komisii buď dôkaz, že úver bol v celej výške splatený, alebo plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie. Okrem toho v súlade s uvedeným ustanovením sa v prípade predloženia plánu reštrukturalizácie schválenie pomoci na záchranu automaticky predlžuje až dovtedy, kým Komisia neprijme konečné rozhodnutie o pláne reštrukturalizácie, pokiaľ nerozhodne, že takéto predĺženie je neoprávnené alebo by malo byť časovo a rozsahovo obmedzené.
60 V tomto kontexte, keď je uplatnenie dotknutého opatrenia pomoci súčasťou stále prebiehajúceho konania, ktoré pozostáva z rôznych po sebe nasledujúcich fáz, by spochybnenie výberu peňažných súm, ktoré stanovuje predmetné opatrenie pomoci, malo v súčasnom stave osobitne škodlivé dôsledky pre všetky tak verejné, ako aj súkromné záujmy. Konkrétnejšie je potrebné zohľadniť škodlivé účinky narušenia spôsobeného pandémiou COVID‑19, pokiaľ ide o leteckú dopravu a hospodárstvo Portugalska, ako aj význam spoločnosti TAP Air Portugal pre túto dopravu a hospodárstvo tohto členského štátu. Napokon treba uviesť, že konštatovaná protiprávnosť je nedostatkom odôvodnenia a nie vecným pochybením. Tieto okolnosti môžu odôvodniť obmedzenie časových účinkov zrušenia napadnutého rozhodnutia.
61 Podľa článku 266 ZFEÚ Komisia, ktorej akt bol zrušený, musí prijať opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku.
62 V dôsledku toho musia byť účinky zrušenia napadnutého rozhodnutia pozastavené až do prijatia nového rozhodnutia Komisiou. Vzhľadom na rýchlosť, s akou Komisia konala od predbežného oznámenia a oznámenia predmetného opatrenia, sa uvedené účinky pozastavujú počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť dva mesiace odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku v prípade, ak Komisia rozhodne o prijatí tohto nového rozhodnutia v rámci článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a počas primeraného dodatočného obdobia, pokiaľ Komisia rozhodne o začatí konania, ktoré upravuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 126).
O trovách
63 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
64 Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Francúzska republika, Poľská republika a Portugalská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie C(2020) 3989 final z 10. júna 2020 týkajúce sa štátnej pomoci SA.57369 (2020/N) – COVID‑19 – Portugalsko – Pomoc poskytnutá spoločnosti TAP sa zrušuje.
2. Účinky zrušenia uvedeného rozhodnutia musia byť pozastavené až do prijatia nového rozhodnutia Európskou komisiou na základe článku 108 ZFEÚ. Uvedené účinky sa pozastavujú počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť dva mesiace odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku v prípade, ak Komisia rozhodne o prijatí tohto nového rozhodnutia v rámci článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a počas primeraného dodatočného obdobia, pokiaľ Komisia rozhodne o začatí konania, ktoré upravuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ.
3. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Ryanair DAC.
4. Francúzska republika, Poľská republika a Portugalská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
Van der Woude | Kornezov | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2021.
Podpisy