Žaloba podaná 26. apríla 2010 - Ferracci/Komisia

(vec T-192/10)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Pietro Ferracci (San Cesareo, Taliansko) (v zastúpení: A. Nucara, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

zrušiť rozhodnutie Komisie uvedené v liste z 15. februára 2010, ktorým žalovaná zamietla sťažnosti prednesené žalobcom,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je namierená proti rozhodnutiu Komisie uvedenom v liste z 15. februára 2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť prednesená žalobcom.

Táto sťažnosť sa týka oslobodenia od obecnej dane z nehnuteľností uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. i) zákonného dekrétu č. 504/1992, ktoré sa podľa článku 7 ods. 2a zákonného dekrétu 203/2005, tak ako bol zmenený na zákon, vzťahuje na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) zákonného dekrétu č. 504/1992 bez ohľadu na ich prípadne obchodnú povahu. Podľa žalobcu táto právna norma priznáva štátnu pomoc v prospech cirkevných subjektov a neziskových organizácií v rozsahu, v akom tieto subjekty vykonávajú hospodársku činnosť alebo aspoň hospodársku činnosť v zmysle judikatúry súdov Spoločenstva.

Na podporu svojich tvrdení predkladá žalobca dva žalobné dôvody:

Žalobca predovšetkým tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je poznačené porušením, ako aj nesprávnym uplatnením a výkladom článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Žalovaná totiž začala na základe sťažnosti žalobcu doručenej 14. júna 2006 mimoriadne dlhé predbežné zisťovanie charakteristické intenzívnou výmenou listov so žalobcom a žiadosťami o informácie adresovanými vnútroštátnym orgánom, a napokon dospela prostredníctvom napadnutého rozhodnutia k záveru, že neexistuje pochybnosť o tom, že dotknuté opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

Podľa žalobcu zo skutočnosti, že na ukončenie predbežného zisťovania bol potrebný mimoriadne dlhý čas jasne vyplýva, že žalovaná nebola schopná odpovedať na pochybnosti, ktoré žalobca vyjadril v sťažnosti a mala aspoň začať podrobné šetrenie prostredníctvom formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

Okrem toho z pozorného preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia o dani možno vyvodiť, že žalovaná mala pochybnosti o povahe dotknutých opatrení ako aktov štátnej pomoci, no nakoniec sa rozhodla sťažnosť zamietnuť bez toho, aby začala formálne zisťovanie, čím jednak zasiahla do práva žalobcu predložiť pripomienky v súvislosti s odôvodnením, ktoré by talianske orgány mohli Komisii poskytnúť v rámci konania o formálnom zisťovaní podľa článku 108 ZFEÚ, a jednak zabránila nevyhnutnému preskúmaniu zlučiteľnosti, ktoré by Komisia musela uskutočniť s cieľom posúdiť intenzitu narušenia hospodárskej súťaže, ktoré spôsobuje namietaný preferenčný daňový režim.

Žalobca po druhé tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie, v rozpore s článkom 296 ZFEÚ (predtým článok 253 Zmluvy ES).

____________