ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
zo 14. decembra 2021 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Články 20 a 21 ZFEÚ – Právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov – Dieťa, ktoré sa narodilo v hostiteľskom členskom štáte svojich rodičov – Rodný list vydaný týmto členským štátom, v ktorom sa uvádzajú dve matky tohto dieťaťa – Odmietnutie členského štátu pôvodu jednej z týchto dvoch matiek vydať rodný list uvedeného dieťaťa bez informácií o totožnosti jeho biologickej matky – Držba takéhoto listu, ktorá predstavuje podmienku vydania preukazu totožnosti alebo pasu – Vnútroštátna právna úprava tohto členského štátu pôvodu, ktorá nepripúšťa rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia“
Vo veci C‑490/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia, Bulharsko) z 2. októbra 2020 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
V.M.A.
proti
Stolična obština, rajon „Pančarevo“,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Regan, N. Jääskinen, I. Ziemele a J. Passer, sudcovia M. Ilešič (spravodajca), J.‑C. Bonichot, T. von Danwitz a N. Wahl,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. februára 2021,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– V.М.А., v zastúpení: D. I. Ľubenova, advokat,
– bulharská vláda, v zastúpení: C. Mitova a L. Zacharieva, splnomocnené zástupkyne,
– nemecká vláda, v zastúpení: pôvodne J. Möller a S. Heimerl, neskôr J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
– španielska vláda, v zastúpení: pôvodne S. Centeno Huerta a J. Ruiz Sánchez, neskôr J. Ruiz Sánchez, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,
– maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a Z. Biró‑Tóth, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: C. S. Schillemans, splnomocnená zástupkyňa,
– poľská vláda, v zastúpení: E. Borawska‑Kędzierska, A. Siwek‑Ślusarek a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia,
– slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: pôvodne E. Montaguti, I. Zaloguin a M. Wilderspin, neskôr E. Montaguti a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 15. apríla 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2 ZEÚ, článkov 20 a 21 ZFEÚ, ako aj článkov 7, 9, 24 a 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi V.M.A. a Stolična obština, rajon „Pančarevo“ (mesto Sofia, obvod Pančarevo, Bulharsko) (ďalej len „mesto Sofia“) vo veci odmietnutia tohto mesta vydať rodný list dcére V.M.A. a jej manželky.
Právny rámec
Medzinárodnéprávo
3 Článok 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 20. novembra 1989 (Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov, zv. 1577, s. 3), stanovuje:
„1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.“
4 Článok 7 tohto Dohovoru stanovuje:
„1. Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto práv v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom na to, aby dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti.“
PrávoÚnie
Zmluva o EÚ
5 Článok 4 ods. 2 ZEÚ stanovuje:
„Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.“
Zmluva o FEÚ
6 Článok 20 ZFEÚ stanovuje:
„1. Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.
2. Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem iného:
a) právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov;
…
Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách a opatreniami prijatými na ich vykonanie.“
7 Článok 21 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:
„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“
Charta
8 Článok 7 Charty, nazvaný „Rešpektovanie súkromného a rodinného života“, stanovuje:
„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“
9 Článok 9 Charty, nazvaný „Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu“, stanovuje:
„Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.“
10 Článok 24 Charty, nazvaný „Práva dieťaťa“, znie:
„1. Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.
2. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
3. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.“
11 V článku 45 Charty, nazvanom „Sloboda pohybu a pobytu“, sa uvádza:
„1. Každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.
2. Sloboda pohybu a pobytu sa môže priznať v súlade so zmluvami štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.“
Smernica 2004/38/ES
12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), v článku 2, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
1) ‚Občan Únie‘ znamená akákoľvek osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu;
2) ‚Rodinný príslušník‘ znamená:
a) manželský partner;
b) partner, s ktorým občan Únie uzavrel registrované partnerstvo na základe legislatívy členského štátu, ak legislatíva hostiteľského členského štátu považuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom, a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej legislatíve hostiteľského členského štátu;
c) priami potomkovia, ktorí sú mladší ako 21 rokov, alebo sú nezaopatrenými osobami a takéto osoby manželského partnera alebo partnera, ako je definovaný v bode b);
d) závislí priami príbuzní po vzostupnej línii a takéto osoby manželského partnera alebo partnera, ako je definovaný v bode b);
3) ‚Hostiteľský členský štát‘ znamená členský štát, do ktorého sa občan Únie presťahuje, aby vykonal svoje právo voľného pohybu a pobytu.“
13 Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Právo výstupu“, uvádza:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o cestovných dokladoch použiteľné na vnútroštátne pohraničné kontroly, všetci občania Únie s platným preukazom totožnosti alebo pasom a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a ktorí majú platný pas, majú právo opustiť územie členského štátu, aby cestovali do iného členského štátu.
…
3. Členské štáty vydajú v súlade so svojimi zákonmi vlastným štátnym príslušníkom preukaz totožnosti alebo pas, ktorý uvádza ich štátnu príslušnosť, a obnovia takéto doklady.
4. Pas je platný aspoň pre všetky členské štáty a pre krajiny, cez ktoré držiteľ pasu musí prejsť, keď cestuje medzi členskými štátmi. Ak zákony členského štátu nestanovujú vydanie preukazov totožnosti, obdobie platnosti akéhokoľvek pasu pri jeho vydaní alebo obnovení nesmie byť kratšie ako päť rokov.“
14 Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Právo vstupu“, stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o cestovných dokladoch použiteľné na vnútroštátne pohraničné kontroly, členské štáty udelia občanom Únie povolenie vstúpiť na ich územie s platným preukazom totožnosti alebo pasom a udelia rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, povolenie na vstup na ich územie s platným pasom.
…
4. Ak občan Únie alebo rodinný príslušník, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, nemá potrebné cestovné doklady, alebo ak v prípade potreby nemá víza, daný členský štát skôr, ako takéto osoby vráti, im všetkými primeranými spôsobmi umožní, aby získali potrebné doklady, alebo nechá im ich doručiť do primeraného časového obdobia, alebo im umožní, aby dosvedčili alebo dokázali inými spôsobmi, že sa na nich vzťahuje právo voľného pohybu a pobytu.
…“
Bulharsképrávo
15 Podľa článku 25 ods. 1 Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava bulharskej republiky) (ďalej len „bulharská Ústava“):
„Bulharskú štátnu príslušnosť má každá osoba, ktorej aspoň jeden z rodičov je bulharským štátnym príslušníkom alebo ktorá sa narodila na bulharskom území, ak prostredníctvom rodičov nenadobudne inú štátnu príslušnosť. Bulharskú štátnu príslušnosť možno nadobudnúť aj naturalizáciou.“
16 Podľa § 8 zakon za bălgarskoto graždanstvo (zákon o bulharskom štátnom občianstve) z 5. novembra 1998 (DV č. 136, z 18. novembra 1998, s. 1), „bulharskú štátnu príslušnosť prostredníctvom rodičov [má] každá osoba, ktorej aspoň jeden z rodičov má bulharskú štátnu príslušnosť“.
17 Semejen kodex (zákon o rodine) z 12. júna 2009 (DV č. 47, z 23. júna 2009, s. 19), v § 60, nazvanom „Rodičovstvo matky“, stanovuje:
„1. Rodičovstvo matky je určené pôrodom.
2. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, a to aj v prípade asistovanej reprodukcie.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
18 V.M.A. je bulharská štátna príslušníčka a K.D.K. je štátnou príslušníčkou Spojeného kráľovstva. K.D.K. sa narodila na Gibraltári, kde obe ženy v roku 2018 uzavreli manželstvo. Od roku 2015 majú bydlisko v Španielsku.
19 V decembri 2019 sa V.M.A. a K.D.K. narodila dcéra, S.D.K.A., ktorá sa narodila a žije s oboma svojimi rodičmi tiež v Španielsku. Rodný list tejto dcéry vydaný španielskymi orgánmi uvádza V.M.A. ako „matku A“ a K.D.K. ako „matku“.
20 Dňa 29. januára 2020 V.M.A. požiadala mesto Sofia o vydanie rodného listu pre S.D.K.A., ktorý je potrebný najmä na vydanie bulharského preukazu totožnosti. K svojej žiadosti V.M.A. priložila legalizovaný a úradne overený preklad výpisu z matriky v Barcelone (Španielsko) týkajúceho sa rodného listu S.D.K.A. do bulharského jazyka.
21 Listom zo 7. februára 2020 mesto Sofia vyzvalo V.M.A., aby v lehote 7 dní predložila dôkazy týkajúce sa rodičovstva k S.D.K.A., pokiaľ ide o identitu jeho biologickej matky. V tejto súvislosti spresnilo, že vzorové tlačivo rodného listu, ktoré sa nachádza medzi vzorovými tlačivami osobného stavu platnými na vnútroštátnej úrovni, obsahuje len jednu kolónku pre „matku“ a ďalšiu pre „otca“, pričom v každej z týchto kolóniek sa môže uviesť len jedno meno.
22 Dňa 18. februára 2020 V.М.А. odpovedala mestu Sofia, že podľa platných bulharských právnych predpisov nie je povinná poskytnúť požadované informácie.
23 Rozhodnutím z 5. marca 2020 tak mesto Sofia zamietlo žiadosť V.M.A. o vydanie rodného listu pre S.D.K.A. Toto zamietavé rozhodnutie odôvodnilo nedostatkom informácií o identite biologickej matky dotknutého dieťaťa a skutočnosťou, že uvedenie dvoch rodičov ženského pohlavia do rodného listu je v rozpore s verejným poriadkom Bulharskej republiky, ktorý nepovoľuje manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia.
24 V.M.A. podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia, Bulharsko), vnútroštátny súd.
25 Tento súd uvádza, že na základe článku 25 ods. 1 bulharskej Ústavy a § 8 zákona o bulharskom štátnom občianstve, má S.D.K.A. bulharskú štátnu príslušnosť, napriek skutočnosti, že k danému dňu bulharské orgány nevydali dotknutej osobe rodný list. Odmietnutie týchto orgánov vydať jej takýto list nepredstavuje odmietnutie priznať mu bulharskú štátnu príslušnosť.
26 Uvedený súd má však pochybnosti o otázke, či odmietnutie bulharských orgánov zapísať narodenie bulharského štátneho príslušníka, ku ktorému došlo v inom členskom štáte a ktoré bolo potvrdené rodným listom uvádzajúcim dve matky, ktorý bol vydaný príslušnými orgánmi tohto posledného uvedeného členského štátu, neporušuje práva priznané takému štátnemu príslušníkovi článkami 20 a 21 ZFEÚ, ako aj článkami 7, 24 a 45 Charty. Odmietnutie vydať rodný list bulharskými orgánmi – aj keď nemá právne následky pre bulharskú štátnu príslušnosť dotknutého dieťaťa a v dôsledku toho na občianstvo Únie tohto dieťaťa – môže sťažiť vydanie bulharského preukazu totožnosti, a tým narušiť výkon práva tohto dieťaťa na voľný pohyb, a tým neobmedzený výkon jeho práv ako občana Únie.
27 Okrem toho, keďže druhá matka S.D.K.A, a to K.D.K., je štátnou príslušníčkou Spojeného kráľovstva, tento súd sa pýta, či sú právne následky vyplývajúce z dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení“) a najmä skutočnosť, že toto dieťa už nemôže mať postavenie občana Únie prostredníctvom štátnej príslušnosti K.D.K., relevantné na účely posúdenia tejto otázky.
28 Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia) sa navyše pýta, či prípadná povinnosť bulharských orgánov v rámci vystavenia rodného listu uviesť v tomto liste dve matky ako rodičov dotknutého dieťaťa môže zasiahnuť do verejného poriadku a národnej identity Bulharskej republiky, keďže tento členský štát nestanovil možnosť uviesť v rodnom liste tohto dieťaťa dvoch rodičov rovnakého pohlavia. Tento súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ustanovenia upravujúce rodičovstvo vo vzťahu k uvedenému dieťaťu majú vzhľadom na súčasný stav vývoja spoločnosti v Bulharsku zásadný význam v bulharskej ústavnej tradícii, ako aj v bulharskej právnej náuke v oblasti rodinného a dedičského práva, a to tak z čisto právneho hľadiska, ako aj z hľadiska hodnôt.
29 Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia) sa tak domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi ústavnou a národnou identitou Bulharskej republiky na jednej strane a záujmami dieťaťa, a najmä právom na súkromný život a voľný pohyb dieťaťa na druhej strane.
30 Tento súd sa pýta, či by v prejednávanej veci bolo možné takúto rovnováhu dosiahnuť uplatnením zásady proporcionality a najmä či by primeranú rovnováhu medzi týmito rôznymi legitímnymi záujmami mohlo predstavovať uvedenie, do kolónky „matka“, mena jednej z dvoch matiek uvedených v rodnom liste vyhotovenom španielskymi orgánmi, ktorá by mohla byť buď biologickou matkou dieťaťa, alebo ktorá sa ňou stala iným postupom, napríklad osvojením, pričom kolonka „otec“ by sa nevyplnila. Poznamenáva, že hoci by takéto riešenie mohlo spôsobiť aj určité ťažkosti z dôvodu prípadných rozdielov medzi rodným listom vystaveným bulharskými orgánmi a rodným listom vystaveným španielskymi orgánmi, toto riešenie by umožnilo vydanie rodného listu bulharskými orgánmi, ktorý by odstránil alebo prinajmenšom zmiernil prípadné prekážky voľného pohybu dotknutého dieťaťa. Uvedený súd sa však pýta, či by uvedené riešenie bolo v súlade s právom na súkromný a rodinný život tohto dieťaťa, zakotveným v článku 7 Charty.
31 Napokon v prípade, že by Súdny dvor dospel k záveru, že právo Únie vyžaduje zmienku oboch matiek dotknutého dieťaťa v rodnom liste vystavenom bulharskými orgánmi, sa vnútroštátny súd pýta, akými spôsobmi sa má táto požiadavka vykonať, keďže tento súd nemôže nahradiť vzorové tlačivo rodného listu, ktoré sa nachádza medzi vzorovými tlačivami osobného stavu platnými na vnútroštátnej úrovni.
32 Za týchto podmienok Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 20 a 21 ZFEÚ, ako aj články 7, 24 a 45 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bulharským správnym orgánom, ktorým bola predložená žiadosť o vydanie rodného listu osvedčujúceho narodenie dieťaťa s bulharskou štátnou príslušnosťou, ku ktorému došlo v inom členskom štáte [Únie] a ktoré bolo osvedčené rodným listom vyhotoveným španielskymi orgánmi, v ktorom sú ako matky zapísané dve osoby ženského pohlavia bez podrobnejších údajov o tom, či, a ak áno, ktorá z nich je biologickou matkou tohto dieťaťa, nedovoľujú odmietnuť vyhotoviť požadovaný rodný list s odôvodnením, že žalobkyňa odmieta uviesť, kto je touto biologickou matkou?
2. Majú sa článok 4 ods. 2 ZEÚ a článok 9 Charty vykladať v tom zmysle, že rešpektovanie národnej identity a ústavnej identity členských štátov [Únie] znamená, že tieto štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa určovania rodičovstva? Konkrétne:
Má sa článok 4 ods. 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že dovoľuje členským štátom vyžadovať informácie o biologických rodičoch dieťaťa?
Má sa článok 4 ods. 2 ZEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 24 ods. 2 Charty vykladať v tom zmysle, že je nevyhnutné navzájom zvážiť na jednej strane národnú identitu a ústavnú identitu členského štátu a na druhej strane najlepší záujem dieťaťa s cieľom nastoliť rovnováhu záujmov, pričom treba vziať do úvahy, že v súčasnosti neexistuje z hľadiska hodnôt ani z právneho hľadiska zhoda, pokiaľ ide o možnosť uviesť ako rodičov v rodnom liste osoby rovnakého pohlavia bez podrobnejších údajov o tom, či, a ak áno, ktorý z nich je biologickým rodičom dieťaťa? V prípade, ak je odpoveď na túto otázku kladná, ako by sa konkrétne dala docieliť táto rovnováha záujmov?
3. Sú relevantné právne následky [dohody o vystúpení] na zodpovedanie prvej otázky z dôvodu, že jedna matka, ktorá je uvedená v rodnom liste vystavenom v inom členskom štáte, je štátnou príslušníčkou Spojeného kráľovstva a druhá matka je štátnou príslušníčkou členského štátu [Únie], ak sa vezme do úvahy najmä to, že odmietnutie bulharských orgánov vyhotoviť dotknutému dieťaťu rodný list bráni tomu, aby členský štát [Únie] vystavil dieťaťu preukaz totožnosti, a tým prípadne sťažuje neobmedzený výkon jeho práv ako občana Únie?
4. V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná, vyžaduje právo Únie, najmä zásada efektivity, aby sa príslušné vnútroštátne orgány odchýlili od vzorového tlačiva rodného listu [, ktoré sa nachádza medzi vzorovými tlačivami osobného stavu] platnými [na vnútroštátnej úrovni]?“
Konanie na Súdnom dvore
33 Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania žiada o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Tento súd najmä tvrdí, že odmietnutie bulharských orgánov vydať S.D.K.A., ktorá je bulharská štátna príslušníčka, rodný list, spôsobuje tomuto dieťaťu vážne ťažkosti pri získaní bulharského preukazu totožnosti, a teda na účely výkonu svojho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré zaručuje článok 21 ZFEÚ.
34 Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez návrhu môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.
35 V prejednávanej veci 19. októbra 2020 predseda Súdneho dvora po vypočutí sudcu spravodajcu a generálnej advokátky rozhodol vyhovieť návrhu o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní uvedenému v bode 33 tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené skutočnosťou, že S.D.K.A., maloleté dieťa, nemá v súčasnosti pas, hoci býva v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom. Keďže cieľom položených otázok je určiť, či sú bulharské orgány povinné vydať rodný list pre toto dieťa, a z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že takýto list je podľa vnútroštátneho práva nevyhnutný na získanie bulharského pasu, odpoveď Súdneho dvora v krátkej lehote môže prispieť k tomu, aby uvedené dieťa malo rýchlejšie k dispozícii pas (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 3. júla 2015, Gogova, C‑215/15, neuverejnené, EU:C:2015:466, body 12 až 14).
O prejudiciálnych otázkach
36 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie ukladá členskému štátu povinnosť vydať rodný list na účely získania preukazu totožnosti v súlade s jeho právnou úpravou pre dieťa, štátneho príslušníka tohto členského štátu, ktorého narodenie v inom členskom štáte potvrdzuje rodný list vydaný v súlade s vnútroštátnym právom orgánmi tohto iného členského štátu, a ktorý označuje ako matky tohto dieťaťa, štátnu príslušníčku prvého z týchto členských štátov a jej manželku, pričom nespresňuje, ktorá z týchto dvoch žien uvedené dieťa porodila. V prípade kladnej odpovede sa tento súd pýta, či právo Únie vyžaduje, aby takýto list obsahoval, podobne ako list vydaný orgánmi členského štátu, v ktorom sa dieťa narodilo, uvedenie mien týchto dvoch žien v ich postavení matiek.
37 Uvedený súd chce tiež vedieť, či skutočnosť, že druhá matka dotknutého dieťaťa je štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva, ktoré už nie je členským štátom, má akýkoľvek vplyv na odpoveď na túto otázku.
38 Na úvod treba pripomenúť, že jednak definovanie podmienok nadobudnutia a straty štátneho občianstva patrí v súlade s medzinárodným právom do právomoci každého členského štátu, a jednak, že v situáciách, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, musia dotknuté vnútroštátne právne predpisy byť v súlade s týmto právom (rozsudky z 2. marca 2010, Rottmann, C‑135/08, EU:C:2010:104, body 39 a 41, ako aj z 12. marca 2019, Tjebbes a i., C‑221/17, EU:C:2019:189, bod 30).
39 Podľa zistení vnútroštátneho súdu, ktorý je v tejto súvislosti ako jediný príslušný, má S.D.K.A. svojím narodením bulharskú štátnu príslušnosť podľa článku 25 ods. 1 bulharskej Ústavy.
40 Podľa článku 20 ods. 1 ZFEÚ je občanom Únie každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Z toho vyplýva, že S.D.K.A., ako bulharská štátna príslušníčka, má na základe tohto ustanovenia postavenie občana Únie.
41 V tejto súvislosti Súdny dvor viackrát uviedol, že postavenie občana Únie má byť základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov [rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C‑184/99, EU:C:2001:458, bod 31, a z 15. júla 2021, A (Verejná zdravotná starostlivosť), C‑535/19, EU:C:2021:595, bod 41].
42 Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, štátny príslušník členského štátu, ktorý v postavení občana Únie uplatnil svoje právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v inom členskom štáte, ako je jeho členský štát pôvodu, sa môže domáhať práv súvisiacich s týmto postavením, najmä práv stanovených v článku 21 ods. 1 ZFEÚ, a to vrátane práv vo vzťahu k jeho členskému štátu pôvodu (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 31, ako aj citovaná judikatúra). Tohto ustanovenia a ustanovení prijatých na jeho vykonanie sa môžu domáhať občania Únie, ktorí sa narodili v hostiteľskom členskom štáte svojich rodičov a ktorí nikdy nevyužili právo na voľný pohyb (rozsudok z 2. októbra 2019, Bajratari, C‑93/18, EU:C:2019:809, bod 26 a citovaná judikatúra).
43 Podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v Zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. S cieľom umožniť svojim štátnym príslušníkom výkon tohto práva, článok 4 ods. 3 smernice 2004/38 ukladá členským štátom, aby v súlade so svojimi zákonmi vydali vlastným štátnym príslušníkom preukaz totožnosti alebo pas, ktorý uvádza ich štátnu príslušnosť.
44 Vzhľadom na to, že S.D.K.A. je bulharská štátna príslušníčka, sú bulharské orgány povinné vydať jej preukaz totožnosti alebo pas uvádzajúci jej štátnu príslušnosť, ako aj jej priezvisko, ako vyplýva z rodného listu vydaného španielskymi orgánmi, pričom Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že článok 21 ZFEÚ bráni tomu, aby orgány členského štátu odmietli pri uplatňovaní svojho vnútroštátneho práva uznať priezvisko dieťaťa, tak ako bolo určené a zaregistrované v inom členskom štáte, v ktorom sa dieťa narodilo a má odvtedy bydlisko (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2008, Grunkin a Paul, C‑353/06, EU:C:2008:559, bod 39).]
45 Treba ešte spresniť, že článok 4 ods. 3 smernice 2004/38 ukladá bulharským orgánom povinnosť vydať S.D.K.A. preukaz totožnosti alebo pas nezávisle od vystavenia nového rodného listu pre toto dieťa. Keďže bulharské právo vyžaduje vydanie bulharského rodného listu pred vydaním bulharského preukazu totožnosti alebo pasu, nemôže sa tento členský štát odvolávať na svoje vnútroštátne právo na účely odmietnutia vystaviť takýto preukaz totožnosti alebo pas pre S.D.K.A.
46 Takýto dokument, sám alebo s inými dokumentmi, prípadne s dokumentom vydaným hostiteľským členským štátom dotknutého dieťaťa, musí umožniť dieťaťu, ktoré sa nachádza v takej situácii, ako je situácia S.D.K.A., vykonať svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré zaručuje článok 21 ods. 1 ZFEÚ, s každou zo svojich dvoch matiek, ktorých postavenie ako rodiča tohto dieťaťa určil ich hostiteľský členský počas pobytu v súlade so smernicou 2004/38.
47 Treba pripomenúť, že práva priznané štátnym príslušníkom členských štátov podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ zahŕňajú právo viesť bežný rodinný život tak v ich hostiteľskom členskom štáte, ako aj v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pri návrate na územie tohto štátu, za prítomnosti ich rodinných príslušníkov (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).
48 Je nesporné, že vo veci samej španielske orgány zákonne preukázali existenciu rodičovského vzťahu, biologického alebo právneho, medzi S.D.K.A. a jej dvoma rodičmi, V.M.A. a K.D.K., a potvrdili ho v rodnom liste vydanom pre ich dieťa. V.M.A. a K.D.K. preto musí byť podľa článku 21 ZFEÚ a smernice 2004/38 ako rodičom maloletého občana Únie, o ktoré sa skutočne starajú, priznané všetkými členskými štátmi právo sprevádzať ho pri výkone jeho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov (pozri analogicky rozsudok z 13. septembra 2016, Rendón Marín, C‑165/14, EU:C:2016:675, body 50 až 52 a citovanú judikatúru).
49 Bulharské orgány, podobne ako orgány každého iného členského štátu, sú preto povinné uznať tento rodičovský vzťah na to, aby S.D.K.A., keďže podľa vnútroštátneho súdu nadobudla bulharskú štátnu príslušnosť, umožnili bez prekážok vykonávať s každým z jej rodičov svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré je zaručené článkom 21 ods. 1 ZFEÚ.
50 Okrem toho na to, aby sa S.D.K.A. skutočne umožnilo vykonať jej právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov s každým z jej rodičov, je nevyhnutné, aby V.M.A. a K.D.K. mohli disponovať dokumentom, ktorý ich uvádza ako osoby oprávnené cestovať s týmto dieťaťom. V prejednávanej veci sú orgány hostiteľského členského štátu v najlepšej pozícii vystaviť takýto dokument, ktorým môže byť rodný list. Ostatné členské štáty sú povinné tento dokument uznať.
51 Je pravda, ako uviedol vnútroštátny súd, že článok 9 Charty stanovuje, že právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.
52 V tejto súvislosti za súčasného stavu práva Únie patrí osobný stav jednotlivcov, pod ktorý spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva a rodičovstva, do právomoci členských štátov a právo Únie do tejto právomoci nezasahuje. Členské štáty sa teda môžu rozhodnúť vo svojom vnútroštátnom práve upraviť alebo neupraviť manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia, ako aj ich rodičovstvo. Pri výkone tejto právomoci však musí každý členský štát dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom na tento účel uznajú osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, body 36 až 38, ako aj citovanú judikatúru).
53 V tomto kontexte sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, či by článok 4 ods. 2 ZEÚ mohol odôvodniť odmietnutie bulharských orgánov vydať rodný list pre S.D.K.A, a teda preukaz totožnosti alebo pas pre toto dieťa. Tento súd najmä uvádza, že prípadná povinnosť týchto orgánov vystaviť rodný list uvádzajúci ako rodičov uvedeného dieťaťa dve osoby ženského pohlavia by mohla zasiahnuť do verejného poriadku, ako aj národnej identity Bulharskej republiky, keďže bulharská Ústava a bulharské rodinné právo neupravujú rodičovstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia.
54 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 4 ods. 2 ZEÚ Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch.
55 Okrem toho Súdny dvor opakovane pripomenul, že pojem „verejný poriadok“ sa má na účely odôvodnenia odchýlky od základnej slobody chápať striktne v tom zmysle, že jeho rozsah nemôže určiť jednostranne každý členský štát bez kontroly zo strany inštitúcií Európskej únie. Z toho vyplýva, že na verejný poriadok sa možno odvolávať len vtedy, ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).
56 Ako pritom v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 150 a 151 svojich návrhov, povinnosť členského štátu jednak vydať dieťaťu, štátnemu príslušníkovi tohto členského štátu, ktoré sa narodilo v inom členskom štáte a ktorého rodný list vydaný orgánmi tohto iného členského štátu označuje za jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia, preukaz totožnosti alebo pas, a jednak povinnosť uznať rodičovský vzťah medzi týmto dieťaťom a každou z týchto dvoch osôb v rámci výkonu jeho práv podľa článku 21 ZFEÚ a súvisiacich sekundárnych právnych aktov, neporušuje národnú identitu ani verejný poriadok tohto členského štátu.
57 Takáto povinnosť totiž neznamená, že členský štát, ktorého je dotknuté dieťa štátnym príslušníkom, je povinný vo svojom vnútroštátnom práve upraviť rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia alebo uznať na iné účely ako výkon práv, ktoré tomuto dieťaťu vyplývajú z práva Únie, rodičovský vzťah medzi uvedeným dieťaťom a osobami uvedenými ako jeho rodičia v rodnom liste vystavenom orgánmi hostiteľského členského štátu (pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, body 45 a 46).
58 Treba dodať, že vnútroštátne opatrenie, ktoré môže narušiť výkon práva na voľný pohyb osôb, môže byť odôvodnené iba v prípade, ak je to v súlade so základnými právami zaručenými Chartou, na ktorých dodržiavanie dohliada Súdny dvor (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 47).
59 V situácii, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené článkom 7 Charty, ako aj práva dieťaťa zaručené jej článkom 24, najmä právo na zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa vo všetkých aktoch týkajúcich sa detí, ako aj právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s oboma svojimi rodičmi, sú zásadné.
60 V tejto súvislosti, ako vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17), v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty majú práva zaručené v jej článku 7 rovnaký zmysel a rozsah ako práva zaručené v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.
61 Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že existencia „rodinného života“ je skutkovou otázkou závislou od praktickej existencie úzkych osobných väzieb a že možnosť rodiča a jeho dieťaťa byť spoločne predstavuje základný prvok rodinného života (rozsudok ESĽP, 12. júl 2001, K. a T. v. Fínsko, CE:ECHR:2001:0712JUD 002570294, §§ 150 a 151). Ako už Súdny dvor konštatoval, z tejto judikatúry navyše vyplýva, že vzťah existujúci medzi homosexuálnym párom môže spadať pod pojem „súkromný život“, ako aj pod pojem „rodinný život“ z rovnakého dôvodu ako v prípade páru opačného pohlavia, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii (rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).
62 Z toho dôvodu, ako uviedla generálna advokátka v bode 153 svojich návrhov, vzťah dotknutého dieťaťa s každou z dvoch osôb, s ktorými vedie skutočný rodinný život v hostiteľskom členskom štáte a ktoré sú uvedené ako jeho rodičia v rodnom liste vystavenom jeho orgánmi, je chránený článkom 7 Charty.
63 Navyše, ako bolo pripomenuté v bode 59 tohto rozsudku, právo na rešpektovanie rodinného života, ako je formulované v článku 7 Charty, treba vnímať v spojení s povinnosťou zohľadniť najlepší záujem dieťaťa uznaný v článku 24 ods. 2 Charty. Keďže článok 24 Charty, ako pripomínajú vysvetlivky k Charte základných práv, zahŕňa do práva Únie hlavné práva dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, ktorý bol ratifikovaný všetkými členskými štátmi, pri výklade tohto článku treba náležite zohľadniť ustanovenia tohto dohovoru [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2008, Dynamic Medien, C‑244/06, EU:C:2008:85, bod 39, a z 11. marca 2021, État belge (Návrat rodiča maloletého), C‑112/20, EU:C:2021:197, bod 37].
64 Konkrétne článok 2 tohto dohovoru stanovuje pre dieťa zásadu zákazu diskriminácie, ktorá vyžaduje, aby práva uvedené v uvedenom dohovore, medzi ktoré patrí právo, uvedené v jeho článku 7, byť registrované po jeho narodení, mať priezvisko a nadobudnúť štátnu príslušnosť, boli tomuto dieťaťu zaručené bez toho, aby bolo v tejto súvislosti diskriminované, vrátane diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii jeho rodičov.
65 Za týchto podmienok by bolo v rozpore so základnými právami, ktoré články 7 a 24 Charty tomuto dieťaťu zaručujú, aby toto dieťa prišlo o vzťah s jedným z jeho rodičov v rámci výkonu svojho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, alebo aby sa mu výkon tohto práva fakticky znemožnil alebo nadmerne sťažil z dôvodu, že jeho rodičia sú rovnakého pohlavia.
66 Napokon okolnosť, že jeden z rodičov dotknutého dieťaťa je štátnou príslušníčkou Spojeného kráľovstva, ktoré už nie je členským štátom, nie je v tejto súvislosti relevantná.
67 Okrem toho v prípade, že po overení by sa ukázalo, že S.D.K.A. nemá bulharskú štátnu príslušnosť, treba pripomenúť, že bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a nezávisle od toho, či samy majú postavenie občanov Únie, musia všetky členské štáty považovať K.D.K. za manželského partnera a S.D.K.A. za priameho potomka v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) a c) smernice 2004/38, a preto za rodinných príslušníkov V.M.A (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, body 36 a 51).
68 Maloleté dieťa, ktorého postavenie občana Únie nie je stanovené a ktorého rodný list vydaný príslušnými orgánmi členského štátu označuje za jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia, z ktorých jedna je občiankou Únie, musia totiž všetky členské štáty považovať za priameho potomka tejto občianky Únie v zmysle smernice 2004/38 na účely výkonu práv priznaných článkom 21 ods. 1 ZFEÚ a s ním súvisiacich sekundárnych právnych aktov.
69 S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 ZEÚ, články 20 a 21 ZFEÚ, ako aj články 7, 24 a 45 Charty v spojení s článkom 4 ods. 3 smernice 2004/38 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o maloleté dieťa, občana Únie, ktorého rodný list vydaný príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu označuje za jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia, je členský štát, ktorého je toto dieťa štátnym príslušníkom, povinný mu jednak vydať preukaz totožnosti alebo pas, pričom nebude vopred požadovať vystavenie rodného listu svojimi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj jednak uznať, ako každý iný členský štát, dokument pochádzajúci z hostiteľského členského štátu, ktorý uvedenému dieťaťu umožňuje výkon jeho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov s každou z týchto dvoch osôb.
O trovách
70 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Článok 4 ods. 2 ZEÚ, články 20 a 21 ZFEÚ, ako aj články 7, 24 a 45 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o maloleté dieťa, občana Únie, ktorého rodný list vydaný príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu označuje za jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia, je členský štát, ktorého je toto dieťa štátnym príslušníkom, povinný mu jednak vydať preukaz totožnosti alebo pas, pričom nebude vopred požadovať vystavenie rodného listu svojimi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj jednak uznať, ako každý iný členský štát, dokument pochádzajúci z hostiteľského členského štátu, ktorý uvedenému dieťaťu umožňuje výkon jeho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov s každou z týchto dvoch osôb.
Podpisy