UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 16. decembra 2010

Vec T‑48/10 P

Herbert Meister

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2008 – Rozhodnutie o pridelení bodov v rámci povyšovania – Poznámka týkajúca sa bodov nadobudnutých za predchádzajúce povyšovacie obdobia – Skreslenie skutkových okolností – Znášanie trov konania – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 30. novembra 2009, Meister/ÚHVT (F‑17/09, Zb. VS s. I‑A‑1‑501 a II‑A‑1‑2721), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Herbert Meister znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) v rámci konania na tomto stupni.

Abstrakt

1.      Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Namietanie – Podmienky

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

2.      Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Konanie skončené uznesením vykazujúce spojitosť s inými žalobami považovanými za prípustné

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

3.      Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

4.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu o trovách konania – Neprípustnosť v prípade zamietnutia ostatných dôvodov

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 2)

1.      Samotné uplatnenie postupu, ktorý umožňuje rozhodnúť uznesením bez pojednávania, nezasahuje do práva na riadne a účinné súdne konanie, keďže súd Únie môže uplatniť túto možnosť, len pokiaľ je zjavne nepríslušný rozhodnúť o predmetnej žalobe, keď je žaloba zjavne neprípustná alebo ak žalobe zjavne chýba akýkoľvek právny základ. Ak súd Únie nesprávne usúdil, že podmienky použitia tohto postupu boli splnené, potom príslušnému účastníkovi konania prislúcha napadnúť toto posúdenie.

(pozri bod 29)

Odkaz: Súdny dvor, 3. júna 2005, Killinger/Nemecko a i., C‑396/03 P, Zb. s. I‑4967, bod 9

2.      Žalobca sa nemôže úspešne dovolávať toho, že Súd pre verejnú službu porušil zákaz prijať rozhodnutie bez pojednávania, iba na základe skutočnosti, že sporné konanie skončené uznesením o neprípustnosti vykazovalo určitú skutkovú a právnu spojitosť s predchádzajúcimi žalobami, o ktorých rozhodovala tá istá komora a ten istý sudca spravodajca a ktoré boli vyhlásené za prípustné. Táto spojitosť totiž sama osebe nemohla prvostupňovému sudcovi zabrániť, aby zohľadnil osobitnosti prejednávanej veci na účely vyhlásenia predmetnej žaloby za zjavne neprípustnú.

(pozri bod 31)

3.      Z článku 257 ZFEÚ, článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, a článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitne podporujú tento návrh. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré neobsahuje nijakú argumentáciu osobitne označujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznačený predmetný rozsudok alebo uznesenie.

Tvrdenia, ktoré sú príliš všeobecné a nepresné na to, aby mohli byť predmetom právneho posúdenia, treba považovať za zjavne neprípustné.

(pozri body 42 a 43)

Odkaz: Súdny dvor, 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C‑19/95 P, Zb. s. I‑4435, bod 37; Súdny dvor, 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb. s. I‑4235, bod 113; Súdny dvor, 12. decembra 2006, Autosalone Ispra/Komisia, C‑129/06 P, neuverejnený v Zbierke, body 31 a 32; Súdny dvor, 1. februára 2001, Area Cova a i./Rada, C‑300/99 P a C‑388/99 P, Zb. s. I‑983, bod 37; Súdny dvor, 29. novembra 2007, Weber/Komisia, C‑107/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 24; Súd prvého stupňa, 12. marca 2008, Rossi Ferreras/Komisia, T‑107/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑5 a II‑B‑1‑31, bod 27

4.      Podľa článku 11 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa žiadne odvolanie nemôže týkať len výšky trov konania alebo povinnosti ich nahradiť. Navyše v prípade, ak sa ostatné dôvody odvolania zamietnu, návrhy týkajúce sa domnelej nezákonnosti rozhodnutia Súdu pre verejnú službu o trovách konania musia byť odmietnuté ako neprípustné podľa tohto ustanovenia.

(pozri bod 53)

Odkaz: Súdny dvor, 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C‑302/99 P a C‑308/99 P, Zb. s. I‑5603, bod 31; Súdny dvor, 26. mája 2005, Tralli/ECB, C‑301/02 P, Zb. s. I‑4071, bod 88