ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 21. apríla 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Spoločenstva zobrazujúca hnedo‑béžový šachovnicový vzor – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním – Článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Článok 52 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009“
Vo veci T‑359/12,
Louis Vuitton Malletier, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: P. Roncaglia, G. Lazzeretti a N. Parrotta, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Nanu‑Nana Handelsgesellschaft mbH für Geschenkartikel & Co. KG, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: T. Boddien a A. Nordemann, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. mája 2012 (vec R 1855/2011‑1), týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Nanu‑Nana Handelsgesellschaft mbH für Geschenkartikel & Co. KG a Louis Vuitton Malletier,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia S. Gervasoni a L. Madise,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 8. augusta 2012,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. novembra 2012,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. novembra 2012,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. apríla 2013,
so zreteľom na dupliku vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 4. júla 2013,
so zreteľom na uznesenie zo 14. februára 2014 o spojení vecí T‑359/12 a T‑360/12 na účely ústnej časti konania,
po pojednávaní zo 4. marca 2014,
so zreteľom na uznesenie o prerušení konania z 5. septembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Louis Vuitton Malletier, podala 18. septembra 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:
3 Výrobky, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do triedy 18 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a sú popísané takto: „výrobky z kože a z imitácie kože, ktoré nepatria do iných tried, najmä kožené alebo kožou potiahnuté škatule, kožené obálky alebo obálky z imitácie kože; kufre, cestovné vaky a tašky, cestovné obaly na oblečenie, lodné kufre, kufríky, batožina, kufríky určené na toaletné potreby nazývané ‚vanity‑cases‘, batohy, kabelky, plážové tašky, nákupné tašky, kabely, puzdrá, diplomatky, aktovky, školské tašky, vrecúška, kožené výrobky najmä náprsné tašky, peňaženky nie z drahých kovov, puzdrá na kľúče, peňaženky, puzdrá na navštívenky, puzdrá na šekové knižky; dáždniky, slnečníky, vychádzkové palice, palice so sedadielkom“.
4 Táto prihláška bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 19/1998 zo 16. marca 1998.
5 Žalobkyni bola 27. augusta 1998 zapísaná vyššie uvedená obrazová ochranná známka Spoločenstva pod číslom 370 445.
6 Vedľajší účastník konania Nanu‑Nana Handelsgesellschaft mbH für Geschenkartikel & Co. KG podal 28. septembra 2009 návrh na vyhlásenie neplatnosti, ktorý sa týka všetkých výrobkov chránených zápisom ochrannej známky Spoločenstva v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a), článkom 7 ods. 1 písm. b) až d), článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom iii) a článkom 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009. Tento návrh sa zakladal na skutočnosti, že sporná ochranná známka je opisná a nemá rozlišovaciu spôsobilosť, že sa stala obvyklou v bežnom jazyku alebo v zachovávaných a zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach, že pozostáva výlučne z tvaru, ktorý dodáva výrobku podstatnú hodnotu, a že je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Okrem toho vedľajší účastník tvrdí, že žalobkyňa konala pri podaní prihlášky ochrannej známky v zlej viere v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
7 Rozhodnutím z 11. júla 2011 zrušovacie oddelenie vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 52 ods. 1 písm. a) rovnakého nariadenia a článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 52 ods. 2 rovnakého nariadenia. Zrušovacie oddelenie najprv konštatovalo, že ochranná známka Spoločenstva pozostáva zo vzoru šachovnice s reťazovo‑sieťovou štruktúrou, ktorý je určený na aplikáciu na plochy uvedených výrobkov. Ďalej sa domnievalo, že tento vzor je jedným zo základných dekoratívnych modelov, ktoré sa používajú, takže dotknutá skupina verejnosti ho vníma len ako dekoratívny prvok, a nie ako označenie pôvodu uvedených výrobkov, a že sporná ochranná známka sa v žiadnom prípade výrazným spôsobom neodlišuje od noriem a zvykov odvetvia. Nakoniec sa domnievalo, že dokumenty predložené majiteľkou ochrannej známky Spoločenstva nepreukazovali, že v okamihu podania prihlášky alebo zápisu táto ochranná známka disponovala rozlišovacou spôsobilosťou nadobudnutou používaním minimálne v podstatnej časti Európskej únie, t. j. v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku.
8 Žalobkyňa podala 9. septembra 2011 proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie.
9 Rozhodnutím zo 4. mája 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT potvrdil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a odvolanie zamietol.
10 Odvolací senát najprv v podstate v bode 37 napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzor šachovnice, ako ho zobrazuje sporná ochranná známka, predstavuje základné a banálne zobrazenie tvorené jednoduchými prvkami a že je známe, že toto zobrazenie sa používa bežne na dekoračné účely pri rôznych výrobkoch, medzi ktoré patria aj výrobky spadajúce do triedy 18. Odvolací senát sa ďalej v bodoch 41 a 42 napadnutého rozhodnutia domnieval, že sporná ochranná známka pri neexistencii skutočností, ktoré by ju pri porovnaní s ostatnými zobrazeniami šachovnice rozlišovali, nie je schopná spĺňať svoju základnú funkciu, ktorou je identifikácia a určenie pôvodu ochrannej známky. Navyše odvolací senát sa v bodoch 43 a 47 toho istého rozhodnutia domnieval, že reťazovo‑sieťová štruktúra spornej ochrannej známky nepredstavuje podstatnú vlastnosť uvedenej ochrannej známky a nepriznáva jej rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho podľa bodu 46 napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že reťazovo‑sieťová štruktúra uvedenej ochrannej známky bola kopírovaná, nepreukazuje, že slúžila príslušnej skupine verejnosti na určenie obchodného pôvodu. To isté platí podľa bodu 48 napadnutého rozhodnutia pre špecifickú kombináciu farieb, t. j. hnedú a béžovú. Odvolací senát sa tak v bode 49 napadnutého rozhodnutia domnieval, že sporná ochranná známka bola veľmi jednoduchá a neobsahovala prvky, ktoré by ju umožňovali odlíšiť tak, aby sa nezdala byť bežným a základným šachovnicovým vzorom. V bode 50 napadnutého rozhodnutia dodal, že označenia, akým je sporná ochranná známka, sú bežne používané ako doplňujúce označenia existujúce popri ochrannej známke módneho domu výrobcu, z čoho v bode 51 napadnutého rozhodnutia vyvodil neexistenciu rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky. Odvolací senát sa tiež v bode 55 napadnutého rozhodnutia domnieval, že dokumenty predložené majiteľkou spornej ochrannej známky nepreukazovali, že príslušná skupina verejnosti má vo zvyku predpokladať obchodný pôvod uvedených výrobkov na základe vzorov. Nakoniec sa odvolací senát v bodoch 73 až 75 napadnutého rozhodnutia domnieval, že na základe dôkazov predložených žalobkyňou nemožno stanoviť, že sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, ktorého bola predmetom, na podstatnej časti relevantného územia, t. j. v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku, a to ani v čase podania prihlášky ani po jej zápise.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov tohto konania,
– zaviazal vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania pred zrušovacím oddelením a odvolacím senátom.
12 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
13 Vedľajší účastník konania sa počas pojednávania v odpovedi na otázku Všeobecného súdu vyslovene vzdal doplňujúcich tvrdení, ktoré už uviedol v pôvodnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti a ktoré zopakoval vo svojom vyjadrení k žalobe a ktoré boli založené na skutočnosti, že zápis spornej ochrannej známky bol dosiahnutý aj porušením článku 7 ods. 1 písm. b) až d), článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom iii) a článkom 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
Právny stav
14 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody založené na porušení po prvé článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a po druhé článku 7 ods. 3 a článku 52 ods. 2 uvedeného nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009
15 Je potrebné uviesť, že prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa člení na dve časti. Prvou častou žalobkyňa v podstate vytýka odvolaciemu senátu, že sa neuspokojil s posúdením, či sporná ochranná známka disponuje minimálnou rozlišovacou spôsobilosťou, ale hodnotil, či má uvedená známka aj iné vlastnosti, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť príslušného spotrebiteľa, čím požadoval, aby táto ochranná známka dosiahla vyšší stupeň rozlišovacej spôsobilosti. Navyše odvolaciemu senátu vytýka, že spornú ochrannú známky opísal nepresne, akoby išlo o všeobecný návrh so vzorom šachovnice. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia jednak spornej ochrannej známky vzhľadom na výrobky spadajúce do triedy 18 a jednak jej vnímania dotknutou skupinou verejnosti. V druhej časti žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že odvolací senát porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.
O vnútornej rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky
16 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 je neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva vyhlásená na základe návrhu podaného na ÚHVT, pokiaľ ochranná známka Spoločenstva bola zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7 tohto nariadenia.
17 Podľa judikatúry je potrebné absolútny dôvod zamietnutia vykladať vo svetle všeobecného záujmu, ktorý je jeho základom. Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je pojem všeobecný záujem očividne neoddeliteľný od základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi totožnosť pôvodu výrobku alebo služby označených ochrannou známkou, ktorá mu umožní odlíšiť tento výrobok alebo túto službu bez možnej zámeny od výrobkov alebo služieb iného pôvodu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb., EU:C:2008:261, body 55 a 56 a citovanú judikatúru).
18 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada, ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, Zb., EU:C:2004:258, bod 34 a citovanú judikatúru).
19 Táto rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje priemerný spotrebiteľ uvedených výrobkov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudky Henkel/ÚHVT, už citovaný v bode 18 vyššie, EU:C:2004:258, bod 35, a z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, Zb., EU:C:2006:422, bod 25). Úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, sa môže meniť podľa druhu predmetných výrobkov alebo služieb [rozsudok z 10. októbra 2007, Bang & Olufsen/ÚHVT (Tvar reproduktora), T‑460/05, Zb., EU:T:2007:304, bod 32].
20 Podľa tiež ustálenej judikatúry sa kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených vzhľadom samotného výrobku nelíšia od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok [pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 26 a citovanú judikatúru; rozsudok z 19. septembra 2012, Fraas/ÚHVT (Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe), T‑50/11, EU:T:2012:442, bod 40].
21 V rámci uplatnenia týchto kritérií je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že vnímanie priemerným spotrebiteľom nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky, ktorú tvorí vzhľad samotného výrobku, a v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky pozostávajúcej z označenia nezávislého od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje (pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 27 a citovanú judikatúru; rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 40).
22 V skutočnosti priemerní spotrebitelia nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku posudzovať pôvod výrobkov na základe ich tvaru alebo tvaru ich balenia a mohlo by byť náročnejšie stanoviť rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke ako vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke (pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 27 a citovanú judikatúru; rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 40).
23 Navyše v súlade s judikatúrou čím viac sa tvar, ktorý je prihlasovaný ako ochranná známka, približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru predmetného výrobku, tým je pravdepodobnejšie, že nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvykov odvetvia, čím je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je zbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [rozsudky Henkel/ÚHVT, už citovaný v bode 18 vyššie, EU:C:2004:258, bod 39, a z 12. januára 2006, Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT, C‑173/04 P, Zb., EU:C:2006:20, bod 31; pozri tiež rozsudok z 21. apríla 2010, Schunk/ÚHVT (Vyobrazenie časti šablóny), T‑7/09, EU:T:2010:153, bod 19 a citovanú judikatúru].
24 Táto judikatúra, ktorá sa vyvinula pre trojrozmerné ochranné známky tvorené vzhľadom samotného výrobku, platí rovnako, ak je sporná ochranná známka obrazovou ochrannou známkou tvorenou dvojrozmerným vyobrazením predmetného výrobku. V takom prípade totiž ochranná známka nespočíva ani v označení nezávislom od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje [pozri v tomto zmysle rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 29; uznesenie z 13. septembra 2011, Wilfer/ÚHVT, C‑546/10 P, EU:C:2011:574, bod 59; rozsudky zo 14. septembra 2009, Lange Uhren/ÚHVT (Geometrické polia na ciferníku hodiniek), T‑152/07, EU:T:2009:324, bod 70, a Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 42].
25 To platí tiež pre obrazovú ochrannú známku tvorenú časťou tvaru výrobku, ktorý označuje, v rozsahu, v akom ju príslušná skupina verejnosti vníma okamžite a bez osobitnej úvahy skôr ako vyobrazenie zvlášť zaujímavého alebo pútavého detailu predmetného výrobku, a nie ako označenie jeho obchodného pôvodu (rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 43).
26 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
27 Po prvé je potrebné uviesť, že v danom prípade účastníci konania nenamietajú voči posúdeniu odvolacieho senátu, ktoré sa nachádza v bode 29 napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého sú výrobky chránené ochrannou známkou určené na každodennú spotrebu, takže príslušnú skupinu verejnosti tvoria priemerní spotrebitelia Únie, ktorí sú riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní. Navyše, ako správne uviedol odvolací senát, z opisu uvedených výrobkov nevyplýva, že ide o luxusné výrobky alebo o také sofistikované alebo také drahé výrobky, že príslušná skupina verejnosti môže byť pri nich obzvlášť pozorná.
28 Po druhé je nutné konštatovať, že spornú ochrannú známku vzhľadom na uvedené výrobky tvorí vzor, ktorý je určený buď na umiestnenie na časti uvedených výrobkov, alebo na pokrytie celého ich povrchu, čo žalobkyňa počas pojednávania v odpovedi na otázku Všeobecného súdu aj vyslovene potvrdila.
29 Vzhľadom na uvedené výrobky, t. j. výrobky z kože a imitácie kože, rôzne kabely a peňaženky, ako aj dáždniky a slnečníky, ktoré mohli obsahovať tkanivové prvky, môže predmetný vzor pokrývať väčšiu či menšiu plochu zodpovedajúc tak následne ich vonkajšiemu vzhľadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 50).
30 Z toho vyplýva, že odvolací senát sa v bode 33 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že určujúcim prvkom spornej ochrannej známky je skutočnosť, že splýva so vzhľadom dotknutého výrobku.
31 Preto v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, ktorá uvádza, že odvolací senát od nej nesprávne požadoval, aby preukázala, že sporná ochranná známka dosiahla vyšší stupeň rozlišovacej spôsobilosti, odvolací senát naopak správne pri posúdení rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky vychádzal zo zásad uplatniteľných na trojrozmerné ochranné známky. Odôvodnenia uvedené v bodoch 24 a 25 vyššie totiž zdôvodňujú uplatnenie judikatúry vytvorenej pre oblasť trojrozmerných ochranných známok, ktorá je citovaná v bodoch 20 až 23 vyššie, aj na obrazové ochranné známky, ktoré tvorí tvar dotknutého výrobku alebo tvar časti dotknutého výrobku, keďže aj takého ochranné známky sú závislé od vzhľadu výrobku, ktorý označujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 53).
32 Po tretie je potrebné preskúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého existuje prax, v zmysle ktorej sú takéto obrazové ochranné známky v rámci obchodovania s výrobkami chránenými spornou ochrannou známkou používané ako obchodné označenie, takže verejnosť by mala byť zvyknutá vnímať ako ochranné známky rôzne označenia slovných ochranných známok a najmä vzorov pokrývajúcich celú plochu rôznych druhov kožených výrobkov. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že na udržanie udeleného zápisu stačí, aby mala predmetná ochranná známka minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti.
33 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom uznesení Wilfer/ÚHVT, už citovanom v bode 24 vyššie (EU:C:2011:574, bod 55), zamietol predpoklad, podľa ktorého výrobky, pri ktorých je spotrebiteľ zvyknutý, že formy určitých prvkov celkového výrobku slúžia na označenie jeho pôvodu, sú vylúčené z uplatnenia judikatúry uvedenej v bode 23 vyššie. Súdny dvor naopak uviedol, že z tejto judikatúry vyplýva, že ak vzhľad výrobkov v danom odvetví alebo vzhľad jedného z prvkov týchto výrobkov slúži na označenie výrobcu, je to jedine z dôvodu, že vzhľad dostatočného množstva týchto výrobkov alebo prvkov týchto výrobkov sa výrazným spôsobom odlišuje od normy alebo zvykov odvetvia (uznesenie Wilfer/ÚHVT, už citované v bode 24 vyššie, EU:C:2011:574, bod 56, a rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 58).
34 Preto tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by mal byť spotrebiteľ zvyknutý spoznať vzor ako označenie obchodného pôvodu výrobkov, nie je v každom prípade relevantné, keďže skutočnosť, že by spotrebiteľ spoznal takého označenie ako ochrannú známku nevyhnutne neznamená, že má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka môže totiž nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť aj svojím používaním [rozsudok z 28. septembra 2010, Rosenruist/ÚHVT (Vyobrazenie dvoch kriviek umiestnených na vrecku), T‑388/09, EU:T:2010:410, bod 33].
35 Po štvrté je potrebné skúmať, či sa sporný vzor výrazným spôsobom odlišuje od noriem a zvykov odvetvia, a teda či umožňuje spotrebiteľovi identifikovať vzor zodpovedajúci tvaru sporného zobrazenie ako vzor pochádzajúci od určitého podniku, a tak ho odlíšiť od vzorov iných podnikov.
36 V danej veci sporná ochranná známka pozostáva, ako v bode 30 napadnutého rozhodnutia správne uviedol odvolací senát, z pravidelného kockovaného vzoru striedajúceho dve farby, hnedú a béžovú, ktorý prevzal zloženia šachovnice. Reťazovo‑sieťová štruktúra, ktorá predstavuje, ako uvádza žalobkyňa, vzor vo vzore, sa nachádza aj vo vnútri štvorcov prostredníctvom spôsobu tkania dvoma vzájomne prepletenými niťami.
37 Na jednej strane je vzor šachovnice základným a banálnym obrazovým vzorom, keďže sa skladá z po sebe nasledujúcich štvorcov rovnakej veľkosti, ktoré sa odlišujú striedaním rôznych farieb, v danom prípade hnedej a béžovej. Tento vzor tak neobsahuje žiadnu podstatnú zmenu v porovnaní so zaužívaným vyobrazením šachovnice a zhoduje sa s tradičným modelom tohto vzoru. Predmetný vzor, hoci aj uplatnený na výrobky akými sú výrobky spadajúce do triedy 18, sa neodlišuje od normy a zvykov odvetvia, keďže na takého výrobky sú vo všeobecnosti použité rôzne druhy tkaním, pričom vzor šachovnice môže z dôvodu svojej jednoduchosti predstavovať práve jeden z týchto vzorov.
38 V tejto súvislosti, ako v bode 37 napadnutého rozhodnutia správne uviedol odvolací senát bez toho, aby voči jeho tvrdeniu žalobkyňa namietala, predstavuje vzor šachovnice prvok, ktorý vždy existoval a využíval sa v odvetví úžitkovej dekorácie. Úžitková dekorácia má, napriek odlišnému názoru žalobkyne, nepochybný vzťah s výrobkami zaradenými do triedy 18. V tejto súvislosti z informácií nachádzajúcich sa v spise ÚHVT v každom prípade vyplýva, že takýto vzor je bežne používaný v dekoračnom odvetví (najmä na oblečení a dlažbe) a nachádza sa aj na tapisérii z Bayeux.
39 Na druhej strane reťazovo‑sieťový vzor vo vnútri každého štvorca šachovnice zodpovedá požadovanému vizuálnemu efektu prepletenia dvoch rozdielnych tkanív bez ohľadu na ich druh (ľan, hodváb, koža atď.), čo je bežné, pokiaľ ide o výrobky, ako sú tie spadajúce do triedy 18.
40 Je potrebné konštatovať, že z grafického hľadiska neobsahujú zobrazenie šachovnice striedajúce hnedú a béžovú farbu a dojem prepletenia nití, ktoré sú aplikované na výrobky spadajúce do predmetnej triedy 18 vo veci samej, žiadnu podstatnú obmenu v porovnaní so zaužívaným vyobrazením takýchto výrobkov, takže dotknutá skupina verejnosti bude v skutočnosti vnímať len banálny a bežný vzor.
41 Je potrebné uviesť, že spojenie dvoch prvkov, ktoré samy osebe nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nemôže zmeniť vnímanie dotknutou skupinou verejnosti pokiaľ ide o nedostatok rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky ab initio. Spojenie šachovnice a reťazovo‑sieťového vzoru totiž nevykazuje žiadny prvok, ktorý sa by odlišoval od normy alebo zvykov dotknutého odvetvia, takže tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je sporná ochranná známka komplexná, osobitná a originálna, nemožno prijať (pozri v tomto zmysle rozsudok Károvaný vzor v tmavosivej, svetlosivej, čiernej, béžovej, tmavočervenej a svetločervenej farbe, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2012:442, bod 70).
42 Žalobkyňa sa mýli, keď uvádza, že odvolací senát nesprávne posúdil spornú ochrannú známku z dôvodu, že sa sústredil na šachovnicu namiesto toho, aby zohľadnil všetky jej osobitnosti (t. j. tvar šachovnice, reťazovo‑sieťovú štruktúru a hnedú a béžovú farbu).
43 Okrem toho, že odvolací senát, ako navyše uvádza žalobkyňa, v bode 30 napadnutého rozhodnutia správne opísal spornú ochrannú známku ako známku, ktorá sa skladá zo šachovnice striedajúcej hnedú a béžovú farbu a ktorá obsahuje reťazovo‑sieťovú štruktúru, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát skúmal rad za radom najprv vzor šachovnice v bodoch 37 až 42 napadnutého rozhodnutia, ďalej reťazovo‑sieťovú štruktúru v bodoch 43 až 47 uvedeného rozhodnutia a nakoniec kombináciu použitých farieb, t. j. hnedej a béžovej, v bode 48 toho istého rozhodnutia, aby v bodoch 49 až 51 napadnutého rozhodnutia došiel v rámci analýzy celkového dojmu spojenia týchto prvkov k záveru o absencii akejkoľvek rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky.
44 Hoci je pravda, že odvolací senát skúmal vzor, ktorý tvorí reťazovo‑sieťová štruktúra, potom čo prišiel k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti vzoru šachovnice, je potrebné pripomenúť, že pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky zloženej z viacerých prvkov (kombinovaná ochranná známka) je potrebné ju posúdiť v celom rozsahu. Toto však nie je nezlučiteľné s postupným skúmaním rôznych prvkov, ktoré tvoria ochrannú známku [rozsudok z 20. novembra 2002, Bosch/ÚHVT (Kit Pro a Kit Super Pro), T‑79/01 a T‑86/01, Zb., EU:T:2002:279, bod 22; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT (Štvorcová biela tableta so zelenými a bledozelenými prvkami), T‑118/00, Zb., EU:T:2001:226, bod 59].
45 Odvolací senát tak na jednej strane postupným skúmaním jednotlivých prvkov spornej ochrannej známky a na druhej strane následným posúdením ochrannej známky ako celku neporušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (pozri v tomto zmysle rozsudok Eurohypo/ÚHVT, už citovaný v bode 17 vyššie, EU:C:2008:261, bod 41 a citovanú judikatúru).
46 Z vyššie uvedenej analýzy tiež vyplýva, že žalobkyňa nesprávne uvádza, že odvolací senát skúmal osobitne jednotlivé prvky, ktoré tvoria spornú ochrannú známku, namiesto toho, aby ju skúmal ako celok.
47 Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sú premetom zápisu iné označenia podobné spornej ochrannej známke, je potrebné uviesť, že rozhodnutia, ktoré prijímajú odvolacie senáty podľa nariadenia č. 207/2009 v súvislosti so zápisom označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, patria do výkonu vymedzenej právomoci, a nie do diskrečnej právomoci. Preto sa zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí posúdiť iba na základe tohto nariadenia, tak ako ho vykladá súd Únie, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe odvolacích senátov [rozsudok z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P, Zb., EU:C:2005:547, bod 47, a rozsudok z 13. apríla 2011, Air France/ÚHVT (Forma kosoštvorca), T‑159/10, EU:T:2011:176, bod 37].
48 Je potrebné dodať, že je pravda, že ÚHVT je povinný vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, ku ktorým patrí aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada riadnej správy vecí verejných (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, Zb., EU:C:2011:139, bod 73).
49 S ohľadom na tieto dve zásady je ÚHVT povinný v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o prihláškach ochranných známok a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako (pozri rozsudok Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2011:139, bod 74 a citovanú judikatúru).
50 Vzhľadom na to musia byť zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti.
51 Preto osoba, ktorá namieta voči návrhu na vyhlásenie neplatnosti spornej ochrannej známky, sa nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť vykonanú v prospech inej osoby s cieľom získať rovnaké rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2011:139, bod 76 a citovanú judikatúru).
52 V prejednávanej veci bolo preukázané, že ochranná známka Spoločenstva naráža vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bol zápis udelený, a vo vzťahu k vnímaniu zainteresovanými kruhmi, na jeden z dôvodov zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 52 ods. 1 toho istého nariadenia.
53 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť.
O údajnom porušení odvolacím senátom pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena
54 Podľa žalobkyne, keďže bola ochranná známka zapísaná, prináleží osobe, ktorá namieta voči platnosti jej zápisu, vyvrátiť domnienku jej platnosti.
55 Z tohto predpokladu podľa žalobkyne vyplýva, že prináleží tomu, kto namieta voči rozlišovacej spôsobilosti zapísanej ochrannej známky preukázať, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď došiel k záveru o spôsobilosť spornej ochrannej známky na zápis.
56 Žalobkyňa dodáva, že odvolací senát nemôže napraviť nedostatky na strane navrhovateľa o vyhlásenie neplatnosti odvolávajúc sa pri vyvrátení domnienky platnosti zápisu spornej ochrannej známky jedine na „všeobecné skúsenosti“.
57 Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva vyhlási, ak bola uvedená ochranná známka zapísaná v rozpore s ustanovením článku 7 uvedeného nariadenia.
58 Článok 57 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 spresňuje, že pri preskúmavaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti ÚHVT vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v stanovenej lehote k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný ÚHVT. Podľa odseku 5 toho istého ustanovenia, ak preskúmanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti odhalí, že ochranná známka nemala byť zapísaná pre niektoré alebo všetky výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú pre tieto výrobky alebo služby.
59 Navyše v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 pri skúmaní absolútnych dôvodov zamietnutia musia prieskumoví pracovníci ÚHVT a v odvolacom konaní odvolacie senáty ÚHVT pristúpiť k preskúmaniu skutočností ex offo s cieľom určiť, či sa na ochrannú známku, ktorej zápis sa žiada, vzťahuje jeden z dôvodov zamietnutia zápisu uvedených v článku 7 toho istého nariadenia. Z toho vyplýva, že príslušné orgány ÚHVT môžu byť k odôvodneniu svojich rozhodnutí vedené skutočnosťami, ktoré prihlasovateľ neuviedol. ÚHVT je povinný relevantné skutočnosti, ktoré ho môžu viesť k uplatneniu absolútneho dôvodu zamietnutia, preskúmať ex offo [rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 50; rozsudky z 15. marca 2006, Develey/ÚHVT (Tvar plastovej fľaše), T‑129/04, Zb., EU:T:2006:84, bod 16, a z 12. apríla 2011, Fuller & Thaler Asset Management/ÚHVT (BEHAVIOURAL INDEXING), T‑310/09 a T‑383/09, EU:T:2011:157, bod 29].
60 V rámci konania o vyhlásenie neplatnosti však odvolací senát nemá povinnosť opätovne ex offo preskúmať relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mohol uplatniť absolútne dôvody zamietnutia, čo je úlohou prieskumového pracovníka. Z ustanovení článkov 52 a 55 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že ochranná známka Spoločenstva sa považuje za platnú dovtedy, kým ju ÚHVT nevyhlási za neplatnú na základe konania o vyhlásenie neplatnosti. Uplatní sa na ňu teda domnienka platnosti, ktorá je logickým dôsledkom kontroly, ktorú vykonáva ÚHVT v rámci skúmania prihlášky [rozsudok z 13. septembra 2013, Fürstlich Castell’sches Domänenamt/ÚHVT – Castel Frères (CASTEL), T‑320/10, Zb. (Výňatky), EU:T:2013:424, bod 27].
61 Táto domnienka platnosti obmedzuje povinnosť ÚHVT uvedenú v článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorej musí ex offo preskúmať relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mohol uplatniť absolútne dôvody zamietnutia, na preskúmanie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva vykonávané prieskumovými pracovníkmi a v odvolacom konaní odvolacími senátmi v rámci konania o zápise uvedenej ochrannej známky. Vzhľadom na to, že sa na zapísanú ochrannú známku Spoločenstva uplatní domnienka platnosti, osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, potom v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti prináleží, aby v konaní pred ÚHVT uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú jej platnosť (rozsudok CASTEL, už citovaný v bode 60 vyššie, EU:T:2013:424, bod 28).
62 Hoci táto domnienka platnosti zápisu obmedzuje povinnosť ÚHVT preskúmať relevantné skutočnosti, nemôže brániť, najmä vzhľadom na skutočnosti uvedené účastníkom konania, ktorý namieta voči platnosti spornej ochrannej známky, vychádzať nielen z týchto tvrdení, ako aj z prípadných dôkazov predložených týmto účastníkom k jeho návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ale aj v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, zo všeobecne známych skutočností predložených ÚHVT v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2013, Welte‑Wenu/ÚHVT – Komisia (EUROPEAN DRIVESHAFT SERVICES), T‑413/11, EU:T:2013:12, bod 24 a citovanú judikatúru].
63 Keďže v prejednávanej veci vedľajší účastník konania namietal voči platnosti spornej ochrannej známky odvolávajúc sa na skutočnosti podporujúce návrh na vyhlásenie neplatnosti, prináleží odvolaciemu senátu preskúmať tieto skutočnosti, čo aj urobil, ako aj zohľadniť existenciu všeobecne známych skutočností, ktoré prieskumový pracovník v danom prípade v rámci konania o zápise ochrannej známky nezohľadnil.
64 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia uviedol, že konštatovanie, podľa ktorého predstavovalo šachovnicové zobrazenie základný a banálny vzor tvorený jednoduchými prvkami, bolo všeobecne známou skutočnosťou (pozri tiež v tomto zmysle bod 44 napadnutého rozhodnutia), a tiež sa domnieval, že toto konštatovanie podporovali aj dôkazy uvedené vedľajším účastníkom konania týkajúce sa skutočnosti, že sporná ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť ab initio, keďže preukazujú, že vzor šachovnice bol používaný v dekoračnom odvetví.
65 Je potrebné konštatovať, že odvolací senát týmto konaním neporušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.
66 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého žalobného dôvodu je nutné zamietnuť a tým aj prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 3 a článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009
67 Žalobkyňa v podstate v prvej časti vytýka odvolaciemu senátu, že pri určení, či sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, zohľadnil chybný dátum, a v rámci druhej časti mu vytýka, že požadoval predloženie dôkazov týkajúcich sa nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky pre každý z členských štátov a nie pre podstatnú časť Únie.
O chybe pokiaľ ide o dátum, ktorý mal byť zohľadnený na účel určenia, či sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť.
68 Podľa žalobkyne odvolací senát tvrdením, že relevantnými dátumami pre uplatnenie článku 7 ods. 3 a článku 52 nariadenia č. 207/2009 boli jednotlivo dátum podania spornej ochrannej známky (18. september 1996) a dátum zápisu (27. august 1998), zohľadnil chybný dátum. Odvolací senát mal totiž zohľadniť situáciu v okamihu, v akom vedľajší účastník konania podal svoj návrh na vyhlásenie neplatnosti, teda 28. septembra 2009.
69 Je potrebné uviesť, že podľa článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ak bola ochranná známka Spoločenstva zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. b) až d) uvedeného nariadenia, nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak svojím používaním nadobudla po svojom zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.
70 Podľa ustálenej judikatúry tak, aby sa na ochrannú známku, o ktorej neplatnosť sa žiada, mohol uplatniť článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, musí nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť v období medzi dátumom jej zápisu a dátumom podania návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti. Majiteľovi ochrannej známky prináleží predložiť vhodné a dostatočné dôkazy na preukázania, že táto ochranná známka nadobudla takúto spôsobilosť [uznesenie z 2. decembra 2009, Powerserv Personalservice/ÚHVT, C‑553/08 P, Zb., EU:C:2009:745, bod 91; pozri rozsudok z 9. marca 2011, Longevity Health Products/ÚHVT – Performing Science (5 HTP), T‑190/09, EU:T:2011:78, bod 46 a citovanú judikatúru].
71 Je pravda, ako to uviedla žalobkyňa, že hoci odvolací senát v bode 70 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „relevantnými dátumami pre uplatnenie článku 7 ods. 3 a článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [boli] jednotlivo dátum podania spornej ochrannej známky (18. september 1996) a dátum zápisu (27. august 1998)“, je potrebné konštatovať, že touto formuláciou sa odvolací senát odvolával len na okamih, z ktorého je potrebné vychádzať jednak v rámci článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, t. j. dátum podania prihlášky ochrannej známky, a jednak v rámci článku 52 ods. 2 uvedeného nariadenia, t. j. po zápise spornej ochrannej známky.
72 To bolo navyše potvrdené v bode 71 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa odvolací senát poukazujúc na dátumy 18. septembra 1996 a 27. augusta 1998 domnieval, že musí preukázať „buď, že ochranná známka Spoločenstva nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu jej používania v pätnástich členských štátoch Únie v okamihu podania jej prihlášky, alebo že takúto spôsobilosť nadobudla z dôvodu jej používania v pätnástich členských štátoch Únie v období nasledujúcom po jej zápise.“
73 Odvolací senát tak pri používaní spornej ochrannej známky, ktoré sa uskutočnilo po jej zápise, vychádzal nevyhnute z dôkazov, ktoré uviedla žalobkyňa a ktoré sú datované po zápise spornej ochrannej známky.
74 Navyše z bodu 72 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát uvádzajúc dôkazy predložené žalobkyňou a sústrediac sa na roky 1996 a 2010 pokiaľ ide o tabuľku údajov týkajúcich sa výrobkov, ktoré žalobkyňa predala v období medzi týmito dvoma rokmi, zohľadnil všetky dôkazy bez toho, aby vyhlásil tie, ktoré vznikli po zápise spornej ochrannej známky alebo po návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti (28. september 2009), za neprípustné.
75 Preto bez ohľadu na nejednoznačnú formuláciu bodu 70 napadnutého rozhodnutia, ako navyše uvádza aj ÚHVT, z uvedeného rozhodnutia v žiadnom prípade nevyplýva, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dátum, ktorý mal byť zohľadnený na účely určenia, či sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, alebo nezohľadnil alebo odmietol zohľadniť všetky dôkazy uvedené žalobkyňou, bez ohľadu na dátum ich predloženia, takže žalobkyňa nemôže vytýkať odvolaciemu senátu zohľadnenie chybného dátumu na účely určenia, či sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť.
76 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť druhého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.
O údajne nesprávnom posúdení pokiaľ ide o určenie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky
77 Pokiaľ ide o údajne nesprávne posúdenia rozsahu územia, na ktorom sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne požadoval, aby sa dôkaz vzťahoval ku každému z pätnástich členských štátov, z ktorých sa v danom čase skladala Únia, hoci mohol len požadovať, aby sa dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky nadobudnutej používaním vzťahoval na podstatnú časť Únie, aj keď dôkazy týkajúce sa tejto spôsobilosti sa nevzťahovali ku každému členskému štátu.
78 Vzhľadom však na skutočnosť, že z odôvodnenia odvolacieho senátu je podľa žalobkyne možné prísť k záveru, že tento senát považoval ňou preložené dokumenty za dostatočné na preukázania, že sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním v minimálne jedenástich členských štátoch, žalobkyňa sa domnieva, že tento počet bol viac ako dostatočný na dosiahnutie „hranice podstatnej časti“. V každom prípade sa žalobkyňa domnieva, že rovnako predložila dôkazy o relevantnom používaní spornej ochrannej známky v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku (prílohy 4 a 7 pripojené k vyjadreniu z 11. novembra 2011 uvádzajúcemu dôvody žaloby žalobkyne).
79 Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 absolútny dôvod uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) rovnakého nariadenia nebráni zápisu ochrannej známky, ak táto nadobudne rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, v dôsledku jej používania.
80 Rovnako článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 najmä stanovuje, že ak bola ochranná známka zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. b), nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak svojím používaním nadobudla po svojom zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.
81 V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že v súlade s ustanoveniami článku 165 ods. 1 a 4 nariadenia č. 207/2009 sa má dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním vzťahovať len na štáty, ktoré boli členmi Únie v okamihu podania prihlášky na zápis spornej ochrannej známky, t. j. v prejednávanej veci Únie, ktorá sa 18. septembra 1996 skladala z pätnástich členských štátov.
82 Označenie bez vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, ktoré z dôvodu používania, ku ktorému došlo pred podaním prihlášky navrhujúcej jeho zápis ako ochrannej známky Spoločenstva, nadobudlo takúto spôsobilosť pre výrobky alebo služby uvedené v prihláške, je totiž možné zapísať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, ak nejde o ochrannú známku „zapísanú v rozpore s ustanoveniami článku 7“. Článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 nie je teda v takomto prípade vôbec relevantný. Toto posledné uvedené ustanovenie sa skôr týka ochranných známok, ktorých zápis bol v rozpore s dôvodmi zamietnutia uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia č. 207/2009 a ktoré by v prípade neexistencie takéhoto ustanovenia museli byť zrušené podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Cieľom článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 je práve ponechať zápis tých z týchto ochranných známok, ktoré z dôvodu ich používania nadobudli medzitým, teda po ich zápise, rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o výrobky alebo služby, pre ktoré boli zapísané, napriek tomu, že tento zápis bol v okamihu, keď k nemu došlo, v rozpore s článkom 7 nariadenia č. 207/2009 [rozsudok z 15. októbra 2008, Powerserv Personalservice/ÚHVTI – Manpower (MANPOWER), T‑405/05, Zb., EU:T:2008:442, bod 127].
83 Je tiež potrebné pripomenúť, že článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 nestanovuje autonómne právo na zápis ochrannej známky. Obsahuje výnimku z dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) tohto nariadenia. Jeho dosah sa preto musí vykladať v závislosti od týchto dôvodov zamietnutia [rozsudky Geometrické polia na ciferníku hodiniek, už citovaný v bode 24 vyššie, EU:T:2009:324, bod 121, a zo 17. mája 2011, Diagnostiko kai Therapeftiko Kentro Athinon „Ygeia“/ÍHVT (υγεία), T‑7/10, EU:T:2011:221, bod 39].
84 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 má ochranná známka Spoločenstva „jednotný charakter“, čo so sebou prináša, že „má rovnaké účinky v celom Spoločenstve“. Z jednotného charakteru ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že na to, aby mohlo byť označenie zapísané, musí mať rozlišovaciu spôsobilosť v celej Únii. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa tak zápis ochrannej známky musí zamietnuť, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v časti Únie [rozsudok z 30. marca 2000, Ford Motor/ÚHVT (OPTIONS), T‑91/99, Zb., EU:T:2000:95, body 23 až 25]. Časť Únie uvedenú v danom odseku 2 môže v danom prípade tvoriť len jeden členský štát [rozsudky Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 83, a zo 7. septembra 2006, Bovemij Verzekeringen, C‑108/05, Zb., EU:C:2006:530, bod 28; pozri tiež bod 45 návrhov generálnej advokátky E. Sharpston k uvedenému rozsudku; rozsudky z 10. novembra 2004, Storck/ÚHVT (Tvar motýľovitého zvitku), T‑402/02, Zb., EU:T:2004:330, body 85, 86, 88 a 89; z 12. septembra 2007, Glaverbel/ÚHVT (Štruktúra aplikovaná na sklenený povrch), T‑141/06, EU:T:2007:273, body 35, 38 a 40; Geometrické polia na ciferníku hodiniek, už citovaný v bode 24 vyššie, EU:T:2009:324, bod 134; z 29. septembra 2010, CNH Global/ÚHVT (Kombinácia červenej, čiernej a sivej farby na traktore), T‑378/07, Zb., EU:T:2010:413, bod 49; z 9. decembra 2010, Earle Beauty/ÚHVT (NATURALLY ACTIVE), T‑307/09, EU:T:2010:509, bod 49; υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 40; zo 6. júla 2011, Audi a Volkswagen/ÚHVT (TDI), T‑318/09, Zb., EU:T:2011:330, bod 46, a z 1. februára 2013, Ferrari/ÚHVT (PERLE’), T‑104/11, EU:T:2013:51, bod 38].
85 Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 umožňujúci zápis označení, ktoré nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním, treba chápať s prihliadnutím na tieto požiadavky. Preto sa musí takáto spôsobilosť nadobudnutá používaním preukázať na celom území, na ktorom ochranná známka nemala takúto rozlišovaciu spôsobilosť ab initio (rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:C:2006:422, bod 83; rozsudky Kombinácia červenej, čiernej a sivej farby na traktore, už citovaný v bode 84 vyššie, EU:T:2010:413, bod 30, a υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 41).
86 Navyše z jednotného charakteru ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že na to, aby mohlo byť označenie zapísané, musí mať vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť alebo rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním v celej Únii. Je totiž paradoxné priznať, že na jednej strane je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25) členský štát povinný zamietnuť zápis označenia bez rozlišovacej spôsobilosti na jeho územní za národnú ochrannú známku a na druhej strane je ten istý členský štát povinný rešpektovať ochrannú známku Spoločenstva týkajúca sa toho istého označenia z jediného dôvodu, že toto označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť na území iného členského štátu [rozsudok zo 14. decembra 2011, Vuitton Malletier/ÚHVT – Friis Group International (Vyobrazenie zámky), T‑237/10, EU:T:2011:741, bod 100].
87 Okrem toho, v prípade iných ako slovných ochranných známok, o aké ide aj v prejednávanej veci, je potrebné predpokladať, že posúdenie rozlišovacej spôsobilosti je v celej Únii rovnaké, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku. Preto, ak v prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že ide o takúto situáciu, je potrebné sa domnievať, že absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 existuje vzhľadom na požadovanú ochrannú známku v celej Únii. Táto ochranná známka musí na to, aby mohla byť zapísaná podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, získať rozlišovaciu spôsobilosť používaním v celej Únii [rozsudky z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľaše), T‑399/02, Zb., EU:T:2004:120, bod 47; Tvar motýľovitého zvitku, už citovaný v bode 84 vyššie, EU:T:2004:330, bod 86; z 10. marca 2009, Piccoli/ÚHVT (Tvar mušle), T‑8/08, EU:T:2009:63, body 37 až 39, a zo 17. decembra 2010, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli/ÚHVT (Tvar čokoládového zajaca), T‑395/08, EU:T:2010:550, bod 53].
88 Z judikatúry navyše vyplýva, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti na základe používania ochrannej známky vyžaduje, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti vďaka tejto ochrannej známke rozpoznala, že dotknuté výrobky alebo služby pochádzajú z určitého podniku [rozsudky Tvar pivovej fľaše, už citovaný v bode 87 vyššie, EU:T:2004:120, bod 42; z 15. decembra 2005, BIC/ÚHVT (Tvar kamienkového zapaľovača), T‑262/04, Zb., EU:T:2005:463, bod 61, a υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 42]. V každom prípade okolnosti, za ktorých možno túto podmienku považovať za splnenú, nemôžu byť preukázané len na základe všeobecných a abstraktných údajov (rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb., EU:C:1999:230, bod 52; rozsudok υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 45).
89 Súdny dvor spresnil, že na určenie toho, či ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku jej používania, musí príslušný orgán celkovo posúdiť prvky, ktoré môžu preukázať, že ochranná známka získala schopnosť identifikovať predmetný výrobok ako pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlišovať tento výrobok od tých, ktoré sú od iných podnikov (rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:C:1999:230, bod 49; rozsudky Tvar kamienkového zapaľovača, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2005:463, bod 63, a υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 43).
90 V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť najmä podiel ochrannej známky na trhu, intenzitu, zemepisný rozsah a dobu používania tejto ochrannej známky, výšku investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, pomer záujmových skupín, ktoré vďaka ochrannej známke identifikujú výrobok ako pochádzajúci od určitého podniku, vyhlásenia obchodných a priemyselných komôr alebo iných profesijných organizácií, ako aj prieskumy verejnej mienky (rozsudok Tvar kamienkového zapaľovača, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2005:463, bod 64 a citovaná judikatúru; rozsudok υγεία, už citovaný v bode 83 vyššie, EU:T:2011:221, bod 44).
91 Z vyššie uvedeného, a predovšetkým z bodu 84 vyššie, nevyhnutne vyplýva, že ak nemá sporná ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť v celej Únii, dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti, ktorú uvedená ochranná známka nadobudla, musí byť predložený pre každý z členských štátov.
92 Je pravda, že Súdny dvor sa domnieval, že aj keď je v súlade s rozsudkom Storck/ÚHVT, už citovaným v bode 19 vyššie (EU:C:2006:422), pravda, že to, či ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť používaním, sa musí preukázať v tej časti Únie, v ktorej táto ochranná známka nemala takúto povahu ab initio, bolo by nadmerné vyžadovať, aby dôkaz o takomto získaní rozlišovacej spôsobilosti bol predložený pre každý členský štát jednotlivo (rozsudok z 24. mája 2012, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli/ÚHVT, C‑98/11 P, Zb., EU:C:2012:307, bod 62).
93 Je však potrebné uviesť, že Súdny dvor sa neodklonil od svojej judikatúry, a najmä rozsudku Storck/ÚHVT, už citovaného v bode 19 vyššie (EU:C:2006:422), keď v bodoch 60 a 61 rozsudku Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli/ÚHVT, už citovanom v bode 92 vyššie (EU:C:2012:307), pripomínal judikatúru, podľa ktorej mohla byť ochranná známka zapísaná len vtedy, ak sa predložil dôkaz, že používaním, ktorého bola predmetom, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v časti Únie, v ktorej nemala takúto rozlišovaciu spôsobilosť ab initio, a že by to malo byť v celej Únii.
94 Preto je vzhľadom na tieto úvahy potrebné overiť, či sa odvolací senát správne domnieval, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky nadobudnutej používaním.
95 V tejto súvislosti je nevyhnutné v prvom rade pripomenúť všetky skutočnosti, ktoré žalobkyňa oznámila ÚHVT a ktoré zohľadnilo tak zrušovacie oddelenie, ako aj odvolací senát, pričom tieto skutočnosti sú vymenované v bode 72 napadnutého rozhodnutia:
– „časť 1: dokument nazvaný ‚Damier Canvas Trademark Portfolio‘ [portfólio ochranných známok šachovnicového plátna], ktorý predstavuje zoznam ochranných známok majiteľky zapísanej ochrannej známky Spoločenstva v rozdielnych krajinách sveta. Majiteľka ochrannej známky Spoločenstva predložila tieto skutočnosti: krajiny zápisu ochrannej známky, medzinárodnú triedu výrobkov/služieb, číslo prihlášky a dátum podania prihlášky, číslo zápisu, dátum zápisu a štádium (prebiehajúce konanie/zapísaná ochranná známka). V niektorých prípadoch sú uvedené aj najbližší dátum obnovenia a iné poznámky (problémy, prebiehajúce obnovenie),
– časť 2: nedatované fotografie výrobkov obsahujúcich vzor šachovnice,
– časť 3: výtlačky článkov týkajúcich sa vzorov známych ochranných známok (Lady Dior so vzorom vypletania, Gucci s kvetinovým vzorom, vzor Burberry),
– časť 4: tabuľka počtu predaných výrobkov majiteľky ochrannej známky Spoločenstva v období rokov 1996 až 2010, obrat v eurách a celkové množstvo predaných výrobkov chránených sporenou ochrannou známkou pre tieto krajiny: Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko, Španielsko, Írsko, a Spojené kráľovstvo,
– časť 5: súbor článkov a reklám, ktoré pochádzajú z rôznych časopisov a predstavujú výrobky majiteľky ochrannej známky Spoločenstva so vzorom šachovnice. Časopisy pochádzajú z týchto krajín: Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Česká republika, Grécko, Turecko, Nórsko, Maďarsko a Rumunsko. Časť 5 obsahuje okrem iného aj článok z Wikipédie o značke Louis Vuitton,
– časť 6: katalógy a brožúry výrobkov Louis Vuitton,
– časť 7: zoznam obchodov Louis Vuitton. Pokiaľ ide o členské štáty Únie nachádzajú sa obchody majiteľky ochrannej známky Spoločenstva v týchto krajinách: Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo,
– časť 8: fotografie výrobkov so vzorom šachovnice, ktoré nepochádzajú od majiteľky ochrannej známky Spoločenstva a ktoré sú uvádzané ako napodobeniny jeho výrobkov.“
96 Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si zaobstarala prieskum verejnej mienky, ktorý odvolací senát zohľadnil v bodoch 18 a 55 napadnutého rozhodnutia. Navyše potvrdila, že predložila aj dôkazy o relevantnom používaní spornej ochrannej známky v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku.
97 Na úvod je potrebné predbežne pripomenúť, že žalobkyňa v rámci konania pred ÚHVT, ako správne uviedol odvolací senát v bode 63 napadnutého rozhodnutia, nikdy netvrdila, že vyššie uvedené skutočnosti boli určené na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky nadobudnutej používaním.
98 Vo svojom vyjadrení pred zrušovacím oddelením z 22. septembra 2010 žalobkyňa v odpovedi na tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, ktorý sa domnieval, že sa odvoláva na rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním, spresnila, že „vlastník nikdy [netvrdil], že sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním“ a že „vždy [uvádzal], že ŠACHOVNICA [mala] vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť a [poukazoval] len na skutočnosť, že takúto rozlišovaciu spôsobilosť zväčšovalo aj časté používanie počas 15 rokov“.
99 Rovnako žalobkyňa vo svojom vyjadrení pred odvolacím senátom z 11. novembra 2011 pripomenula, že dokumenty uvedené v bode 95 vyššie boli určené na preukázanie „nadobudnutej“ rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky, a že neslúžili na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky nadobudnutej používaním, ktorého bola predmetom.
100 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne pred Všeobecným súdom, a predovšetkým o tvrdenie, ktoré zopakovala počas pojednávania v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, z napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť, že odvolací senát sa domnieval, že dokumenty predložené žalobkyňou a uvedené v bode 95 vyššie boli dostatočné na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v aspoň jedenástich členských štátoch.
101 Je potrebné uviesť, že zrušovacie oddelenie sa obmedzilo na záver, že konštatovanie o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v minimálne štyroch členských štátoch Únie, ktorá sa v tom čase skladala z pätnástich členských štátov, t. j. v Dánskom kráľovstve, Portugalskej republike, Fínskej republike a Švédskom kráľovstve, postačovalo na domnievanie sa, že dôkaz predložený žalobkyňou nepreukazuje rozlišovaciu spôsobilosť spornej ochrannej známky nadobudnutú používaním v Únii.
102 Vychádzajúc z judikatúry, podľa ktorej musí byť dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním predložený v každom členskom štáte, v ktorom sporná ochranná známka túto spôsobilosť ab initio nemala, sa zrušovacie oddelenie implicitne, ale nevyhnutne domnievalo, že nie je nevyhnutné preveriť pravdivosť a dôkaznú povahu dokumentov týkajúcich sa jedenástich členských štátov.
103 Toto konštatovanie potvrdil v bodoch 73 a 74 napadnutého rozhodnutia odvolací senát, ktorý schválil záver zrušovacieho oddelenia, podľa ktorého nebolo, najmä pokiaľ ide o Dánsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko, „možné prijať žiadne stanovisko o vnímaní príslušnou skupinou verejnosti a to ani vychádzajúc zo zoznamu zapísaných ochranných známok (časť 1), ani z predaja a obratu pri neexistencii jasného údaju týkajúceho sa ochrannej známky a predmetných výrobkov (časť 4), ani z obyčajnej prítomnosti obchodov v určitých krajinách (časť 7)“.
104 Je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o štyri dotknutého členské štáty, t. j. Dánsko Portugalsko, Fínsko a Švédsko, žalobkyňa nepredložila vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 90 vyššie do spisu žiadny dokument obsahujúci informácie o podiele spornej ochrannej známky na trhu, o intenzite, o výške investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, ako aj o pomere záujmových skupín, ktoré vďaka spornej ochrannej známke identifikujú výrobok ako pochádzajúci od určitého podniku, a nepredložila žiadne vyhlásenie obchodných a priemyselných komôr alebo iných profesijných organizácií.
105 Zástupkyňa žalobkyne počas pojednávania v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom potvrdila, že nepredložila žiadnu zo skutočností uvedených v bode 104 vyššie z dôvodu, že nepoznala judikatúru a že v rámci administratívneho konania boli používané len skutočnosti, ktoré boli predložené.
106 Ak by sme aj predpokladali, že žalobkyňa tvrdí, že dokumenty predložené odvolaciemu senátu na posúdenie a uvedené v bode 95 vyššie preukazujú rozlišovaciu spôsobilosť spornej ochrannej známky nadobudnutú používaním v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku, je potrebné uviesť nasledujúce.
107 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o dokument pochádzajúci od žalobkyne, ktorý uvádza obrat zrealizovaný vďaka predaju výrobkov chránených ochrannou známkou (časť 4 uvedená v bode 95 vyššie), údaje sa nachádzajú na obyčajných vytlačených hárkoch, ktoré neobsahujú žiadne spresnenie alebo osvedčenie.
108 Pokiaľ ide o dokumenty nachádzajúce sa v spise, ktorý pochádza od samotného podniku, Všeobecný súd rozhodol, že na posúdenie ich dôkaznej sily je potrebné po prvé overiť vierohodnosť informácie, ktorú dokument obsahuje. Všeobecný súd dodal, že treba zohľadniť pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javil zmysluplný a dôveryhodný [rozsudky zo 7. júna 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT – REWE‑Zentral (Salvita), T‑303/03, Zb., EU:T:2005:200, bod 42, a zo 16. novembra 2011, Dorma/ÚHVT – Puertas Doorsa (doorsa FÁBRICA DE PUERTAS AUTOMÁTICAS), T‑500/10, EU:T:2011:679, bod 49].
109 V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že dokument uvádzajúci obrat zrealizovaný vďaka predaju výrobkov chránených spornou ochrannou známkou, ktorý pochádza od samotnej žalobkyne, nemôže vzhľadom na svoj pôvod sám osebe predstavovať dostatočný dôkaz nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky používaním. Údaje, ktoré obsahuje, tak predstavujú len indície, ktoré si vyžadujú potvrdenie ďalšími dôkaznými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar kamienkového zapaľovača, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2005:463, bod 79).
110 Pri neexistencii iného dôkazu, ktorý by potvrdzoval informácie nachádzajúce sa v tomto dokumente, najmä iných dokumentov účtovnícky osvedčených príslušnými orgánmi, ktoré by mohli podporiť v ňom uvedené údaje, je nutné konštatovať, že tento dokument skúmaný vo svetle ostatných skutočností predložených žalobkyňou v rámci administratívneho konania nemôže preukazovať, že sporná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu používania.
111 Pokiaľ neexistuje iná objektívna skutočnosť, nemožno bez akéhokoľvek odôvodnenia považovať obyčajný papierový dokument, ktorý môže byť následne použitý iným podnikom, za dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním na základe pravdepodobnosti a domnienok, čo judikatúra vždy odmietala [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT – Terumo (CAPIO), T‑325/06, EU:T:2008:338, bod 34 a citovanú judikatúru].
112 Po druhé prítomnosť obchodov v jednotlivých členských štátoch (časť 7 uvedená v bode 95 vyššie) tiež nepostačuje, pokiaľ ide o vnímanie spornej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti.
113 Po tretie, pokiaľ ide o výpisy z katalógov a brožúr, reklamu, ako aj personalizované fotografie výrobkov chránených spornou ochrannou známkou alebo rôznych modelov výrobkov žalobkyne chránených spornou ochrannou známkou, ako aj fotografie výrobkov kopírujúcich vzor šachovnice spornej ochrannej známky, ktoré boli pripojené k spisu (časť 2, 5 a 6 uvedená v bode 95 vyššie), sú považované za nedostatočné napriek skutočnosti, že boli skúmané vo svetle všetkých ďalších skutočností predložených žalobkyňou a uvedených v bode 95 vyššie na preukázanie, že podstatná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikuje vďaka spornej ochrannej známke uvedené výrobky ako výrobky pochádzajúce od žalobkyne.
114 Na jednej strane sú katalógy a brožúry vyhotovené jedine vo francúzštine a angličtine, takže pokiaľ žalobkyňa nevypracuje odlišný katalóg, tieto nemôžu preukazovať rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním minimálne v prípadoch štyroch dotknutých členských štátov. Okrem toho zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že tieto katalógy budú distribuované v rámci príslušnej skupiny verejnosti a nie sú len interným nástrojom žalobkyne slúžiacim jej zamestnancom pre potreby predaja výrobkov, ktoré sa v nich nachádzajú, v butikoch.
115 Na druhej strane rozličné personalizované fotografie výrobkov chránených spornou ochrannou známkou alebo reklama na výrobky chránené touto ochrannou známkou dokazujú jedine, že žalobkyňa použila vzor béžovo hnedej šachovnice, ale nepreukazujú, že príslušná skupina verejnosti, ktorej sú určené uvedené výrobky, vníma uvedenú ochrannú známku ako údaj o obchodnom pôvode (pozri v tomto zmysle rozsudok Kombinácia červenej, čiernej a sivej farby na traktore, už citovaný v bode 84 vyššie, EU:T:2010:413, bod 57).
116 Po štvrté, pokiaľ ide o prieskum vnímania zainteresovanými kruhmi, ktorý predložila žalobkyňa v rámci administratívneho konania a ktorý odvolací senát zohľadnil v bodoch 18 a 55 napadnutého rozhodnutia, je nutné konštatovať, že tento prieskum sa uskutočnil len medzi spotrebiteľmi luxusných kožených výrobkov a jedine v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve. Okrem toho, keďže sa tento prieskum netýkal priemerných riadne informovaných a primerane pozorných a obozretných spotrebiteľov Únie (pozri bod 27 vyššie), ale len spotrebiteľov luxusných výrobkov z piatich členských štátov Únie, nešlo v ňom o vnímanie spornej ochrannej známky, ale o vnímanie značky Louis Vuitton ako takej, takže tento prieskum nepodáva žiadne informácie o vnímaní spornej ochrannej známky touto, hoci aj zúženou, príslušnou skupinou verejnosti, v rámci ktorej sa uskutočnil.
117 Vzhľadom na tieto dôvody je nutné konštatovať, že žalobkyňa v žiadnom prípade nepreukázala, že sporná ochranná známka nadobudla v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu používania, ktorého bola predmetom.
118 Predovšetkým z rozsudku Štruktúra aplikovaná na sklenený povrch, už citovaného v bode 84 vyššie (EU:T:2007:273, body 35, 38 a 40), totiž vyplýva, že neexistencia dôkazu v prípade Dánska, Fínska, Švédska, Grécka a Írska postačuje na odôvodnenie zamietnutia zápisu ochrannej známky.
119 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na extrapolácii požiadaviek článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 a judikatúry týkajúcej sa nadobudnutia dobrého mena, ktoré musí byť preukázané v podstatnej časti Únie a nie v každom členskom štáte, Súdny dvor už rozhodol, že judikatúra týkajúca sa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 sa nesmie zamieňať s judikatúrou, ktorá spresňuje zmysel pojmu „mať dobré meno“ v členskom štáte alebo Únii podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, ktorý predstavuje podmienky, ktoré musí ochranná známka spĺňať, aby požívala širšiu ochranu voči výrobkom alebo službám, ktoré nie sú podobné. V tomto prípade nejde o skúmanie skutočnosti, či označenie spĺňa podmienky na to, aby bolo zapísané ako ochranná známka v celej Únii. Ide skôr o zabránenie používaniu označenia v prípade, ak existuje ochranná známka s dobrým menom buď v členskom štáte alebo v Únii a ak používanie označenia bez náležitého dôvodu neprávom ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena uvedenej ochrannej známky. Súdny dvor sa tak domnieval, že z územného hľadiska postačuje existencia dobrého mena v podstatnej časti Spoločenstva na udelenie zákazu použitia uvedeného označenia [rozsudky Kombinácia červenej, čiernej a sivej farby na traktore, už citovaný v bode 84 vyššie, EU:T:2010:413, bod 47, a z 29. januára 2013, Germans Boada/ÚHVT (Ručná rezačka na keramiku), T‑25/11, EU:T:2013:40, bod 70; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 1999, General Motors, C‑375/97, Zb., EU:C:1999:408, body 28 a 29, a zo 6. októbra 2009, PAGO International, C‑301/07, Zb., EU:C:2009:611, body 27 a 30].
120 Žalobkyni preto prináleží preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním v časti Únie, v ktorej sporná ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť ab initio, t. j. v prejednávanej veci v celej Únii. Ako však vyplýva z bodu 104 vyššie, žalobkyňa nepredložila do spisu žiadnu skutočnosť uvedenú v judikatúre citovanej v bode 90 vyššie, a skutočnosti, ktoré predložila, ako vyplývajú z bodu 95 vyššie, nepreukazujú, že sporná ochranná známka nadobudla v Dánsku, Portugalsku, Fínsku a Švédsku rozlišovaciu spôsobilosť používaním.
121 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť rovnako ako celý druhý žalobný dôvod.
122 Z toho vyplýva, že žaloba sa musí v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
123 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť Louis Vuitton Malletier je povinná nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Gervasoni | Madise |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. apríla 2015.
Podpisy