Spojené veci T‑515/13 RENV a T‑719/13 RENV
Španielske kráľovstvo a i.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 23. septembra 2020
„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá španielskymi orgánmi v prospech niektorých hospodárskych záujmových združení (HZZ) a ich investorov – Daňový systém uplatňujúci sa na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí (španielsky systém zdanenia lízingu) – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej čiastočné vymáhanie – Selektívna povaha – Povinnosť odôvodnenia – Vymáhanie pomoci – Rovnosť zaobchádzania – Legitímna dôvera – Právna istota“
1. Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Vedľajšie účastníctvo v konaní o vrátenej veci na ďalšie konanie vedľajšieho účastníka konania len v konaní o odvolaní – Prípustnosť
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 217 ods. 1)
(pozri body 64, 65)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Daňové opatrenia v prospech niektorých hospodársky záujmových združení a ich investorov – Daňový systém uplatňujúci sa na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí – Systém založený na získaní predchádzajúceho povolenia na základe nejasných kritérií, ktoré si vyžadujú výklad zo strany daňového úradu – Nejasné kritériá, ktoré nemožno považovať za objektívne –Diskrečná povaha de iure právnej úpravy – Začlenenie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 81 – 102)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Daňové opatrenia v prospech niektorých hospodársky záujmových združení a ich investorov – Daňový systém uplatňujúci sa na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí – Trh otvorený obchodu medzi členskými štátmi – Zníženie ceny, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž na trhu v oblasti nákupu a predaja námorných lodí
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 103 – 107)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Súdne preskúmanie
[Článok 296 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. c)]
(pozri body 118 – 132)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Daňové opatrenia v prospech niektorých hospodársky záujmových združení a ich investorov – Opatrenia podobné inej schéme, na ktorú sa vzťahoval príkaz na vymáhanie – Rozdielne zaobchádzanie – Objektívne odôvodnenie
(Článok 108 ZFEÚ)
(pozri body 139 – 146)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 108 ZFEÚ – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Ochrana – Podmienky a obmedzenia – Výnimočné okolnosti – Neexistencia
(Článok 108 ZFEÚ)
(pozri body 155 – 176)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Zásada právnej istoty – Podmienky a obmedzenia – Výnimočné okolnosti – Neexistencia
(Článok 108 ZFEÚ)
(pozri body 193 – 206)
8. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Určenie príjemcu pomoci – Kritérium – Skutočný prospech
(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ)
(pozri body 217 – 220)
Zhrnutie
Španielsky daňový systém uplatniteľný na určité dohody o finančnom lízingu, ktoré uzavreli lodenice, predstavuje schému pomoci
Protiprávna štátna pomoc poskytnutá na tieto účely sa má vymôcť od jej príjemcov
V roku 2006 mala Európska komisia rozhodnúť o viacerých sťažnostiach vo veci uplatnenia „španielskeho systému zdanenia lízingu“ (ďalej len „ŠSZL“) na určité dohody o finančnom lízingu v rozsahu, v akom umožňovali námorným spoločnostiam získať 20 % až 30 % zľavu na nákup lodí postavených španielskymi lodenicami. Podľa Komisie mal ŠSZL za cieľ zabezpečiť, aby HZZ a investori, ktorí vlastnia podiely v týchto združeniach, mali prospech z určitých daňových opatrení a následne previedli časť týchto výhod na námorné spoločnosti, ktoré kúpili novú loď.
Komisia v spornom rozhodnutí(1), prijatom v júli 2013, konštatovala, že ŠSZL predstavoval štátnu pomoc(2) vo forme selektívnej daňovej výhody, ktorá bola čiastočne nezlučiteľná s vnútorným trhom. Keďže táto schéma pomoci bola zavedená od 1. januára 2002 v rozpore s oznamovacou povinnosťou(3), uložila španielskym orgánom povinnosť vymôcť túto pomoc od investorov, teda od členov HZZ.
V septembri 2013 Španielske kráľovstvo, spoločnosti Lico Leasing, SA a Pequeños y Medianos Astilleros Sociedad de Reconversión, SA (ďalej len „žalobcovia“) podali proti spornému rozhodnutiu žaloby o neplatnosť. Všeobecný súd v rozsudku zo 17. decembra 2015, Španielsko a i./Komisia(4) (T‑515/13 a T‑719/13, EU:T:2015:1004), rozhodol, že výhoda, ktorú získali investori HZZ, nebola selektívna a odôvodnenie kritérií narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu bolo nedostatočné. Sporné rozhodnutie bolo preto zrušené, pričom nebolo rozhodnuté o ostatných žalobných dôvodoch a tvrdeniach predložených žalobcami. Súdny dvor, ktorý rozhodoval o odvolaní podanom Komisiou, zrušil rozsudok Všeobecného súdu rozsudkom z 25. júla 2018, Komisia/Španielsko a i.(5) (C‑128/16 P, EU:C:2018:591). Súdny dvor totiž konštatoval, že Všeobecný súd vo svojej analýze selektívnej povahy daňových opatrení nesprávne uplatnil ustanovenia Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci a na rozdiel od záveru, ku ktorému dospel, rozhodnutie Komisie nebolo poznačené nedostatkom odôvodnenia. Súdny dvor po tom, čo uviedol, že Všeobecný súd nerozhodol o všetkých žalobných dôvodoch, ktoré mu boli predložené, konštatoval, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci a vrátil veci Všeobecnému súdu, aby o nich rozhodol.
Rozsudkom o veci vrátenej na ďalšie konanie z 23. septembra 2020, Španielsko a i./Komisia (T‑515/13 RENV a T‑719/13 RENV), Všeobecný súd zamietol žaloby podané žalobcami.
Všeobecný súd po prvé preskúmal kvalifikáciu daňových opatrení ako štátnej pomoci. V tejto súvislosti v prvom rade overil, či Komisia mohla dospieť k záveru, že výhody poskytnuté na základe schémy ŠSZL, posudzované ako celok, mali selektívnu povahu. Po tom, čo pripomenul judikatúru týkajúcu sa selektivity vyplývajúcej z diskrečnej právomoci vnútroštátnych úradov pri výkone ich daňových právomocí,(6) Všeobecný súd poznamenal, že výhoda z dotknutého daňového systému bola poskytnutá daňovým úradom v rámci systému predchádzajúceho schválenia na základe nejasných kritérií, ktoré si vyžadujú výklad a ktorých uplatnenie nebolo nijako upravené. Daňový úrad tak mohol stanoviť dátum začiatku odpisovania podľa okolností definovaných spôsobom, ktorý priznával úradu širokú mieru voľnej úvahy. Podľa Všeobecného súdu existencia týchto aspektov voľnej úvahy mohla zvýhodniť príjemcov oproti iným daňovníkom nachádzajúcim sa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Konkrétne iné HZZ nemohli využiť predčasné odpisovanie za rovnakých podmienok. Okrem toho na účely zamietnutia tvrdenia, podľa ktorého bolo povolenie v praxi udelené všetkým HZZ vykonávajúcim činnosť v dotknutom odvetví, Všeobecný súd zdôraznil, že vzhľadom na diskrečnú povahu právnej úpravy de iure nie je de facto dôležité, či jeho uplatnenie bolo diskrečné alebo nie. Všeobecný súd z toho vyvodil, že vzhľadom na to, že jedno z opatrení umožňujúcich využívanie ŠSZL ako celku bolo selektívne, a to schválenie predčasného odpisovania, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že systém je selektívny ako celok. Všeobecný súd ďalej zdôraznil, že trh v oblasti nákupu a predaja námorných lodí bol otvorený obchodu medzi členskými štátmi a že zľava vo výške 20 % až 30 % z ceny lode predstavovala hrozbu narušenia hospodárskej súťaže na tomto trhu, na ktorom pôsobili HZZ. Podmienky týkajúce sa nebezpečenstva narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi boli teda splnené. Všeobecný súd v dôsledku toho zamietol žalobný dôvod založený na nesprávnej kvalifikácii opatrenia ako štátnej pomoci.
Všeobecný súd po druhé preskúmal vymáhanie protiprávnej pomoci a zamietol jednotlivé žalobné dôvody, ktoré v tejto súvislosti predložili žalobcovia. Konkrétne odmietol uvádzané porušenie zásady legitímnej dôvery. Žalobcom sa totiž nepodarilo preukázať, že im Komisia poskytla presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia, z ktorých by vyplývalo, že dotknutá schéma nespadá pod pojem štátnej pomoci. Všeobecný súd navyše konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí náležite zohľadnila požiadavku právnej istoty, čo ju viedlo k tomu, aby z časového hľadiska obmedzila vymáhanie protiprávnej pomoci. Vymáhanie pomoci bolo totiž obmedzené na pomoc poskytnutú po uverejnení rozhodnutia týkajúceho sa francúzskych daňových HZZ, ktoré viedlo k zániku situácie právnej neistoty vyplývajúcej z rozhodnutia Brittany Ferries(7). V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že uverejnenie tohto rozhodnutia viedlo k zániku akejkoľvek právnej neistoty vzhľadom na to, že v tomto rozhodnutí bola schéma porovnateľná so ŠSZL kvalifikovaná ako štátna pomoc. Všeobecný súd navyše zdôraznil, že platnosť tohto konštatovania nebola spochybnená neskoršími okolnosťami, ako sú údajná nečinnosť Komisie v súvislosti s dotknutou schémou.
Všeobecný súd nakoniec zamietol aj žalobný dôvod založený na porušení zásad uplatniteľných na vymáhanie. Žalobcovia spochybňujú sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie celej pomoci od investorov (členov HZZ), hoci časť daňovej výhody bola prevedená na námorné spoločnosti. Komisia totiž rozhodla, že námorné spoločnosti neboli príjemcami pomoci, takže nariadenie vymáhania sa týkalo výlučne a v plnom rozsahu investorov, ktorí boli jedinými príjemcami celej pomoci z dôvodu daňovej transparentnosti HZZ. Všeobecný súd rozhodol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď nariadila vymáhanie celej pomoci od investorov, hoci časť výhody previedli na iné hospodárske subjekty, pretože tieto neboli považované za príjemcov pomoci. Práve investori totiž mali skutočný prospech z pomoci, keďže uplatniteľná právna úprava im neukladala povinnosť previesť časť pomoci na tretie osoby.