Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 21. júla 2023 – E. S.A./W. sp. z o.o. i Bankowi S.A.
(vec C-459/23, E.)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: E. S.A.
Žalované: W. sp. z o.o., Bank S.A.
Prejudiciálne otázky
1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ na základe výkladu Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku vo veci C-487/19 W.Ż. vykladať tak, že pridelenie sudcu Najvyššieho súdu na dočasné rozhodovanie do iného kolégia Najvyššieho súdu bez jeho súhlasu, je porušením zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov, podobne ako preradenie sudcu všeobecného súdu na iné oddelenie toho istého súdu, keď:
- je sudca pridelený na rozhodovanie vo veciach, ktorých predmet sa nezhoduje s vecnou kompetenciou kolégia, do ktorého bol sudca Najvyššieho súdu pridelený na rozhodovanie,
- proti rozhodnutiu o takomto pridelení sudcu neexistuje žiadny opravný prostriedok, ktorý by spĺňal požiadavky uvedené v bode 118 rozsudku vo veci C-487/19 W.Ż.,
- nariadenie predsedu Najvyššieho súdu o pridelení na rozhodovanie do iného kolégia a nariadenie predsedu riadiaceho prácu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu o prideľovaní konkrétnych vecí vydali osoby vymenované do funkcií sudcov na Najvyššom súde za rovnakých okolností ako vo veci C-487/19 W.Ż. a na základe doterajšej judikatúry súdne konania s takýmito osobami sú neplatné lebo porušujú právo účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- pridelenie sudcu, bez jeho súhlasu na rozhodovanie v inom kolégiu Najvyššieho súdu, než v ktorom vykonáva funkciu, pri zachovaní povinnosti rozhodovať v domovskom kolégiu, nemá oporu vo vnútroštátnom práve,
- pridelenie sudcu, bez jeho súhlasu na dobu určitú na rozhodovanie v inom kolégiu Najvyššieho súdu, než v ktorom vykonáva funkciu, vedie k porušeniu článku 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času1 ?
2. Bez ohľadu na odpoveď na prvú otázku, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladať tak, že súd v zložení osôb vymenovaných do funkcií sudcov Najvyššieho súdu za rovnakých okolností ako vo veci C-487/18 W.Ż. nie je súd „zriadený zákonom“ v dôsledku vydania nariadenia predsedu Najvyššieho súdu o pridelení na rozhodovanie do iného kolégia Najvyššieho súdu a nariadenia predsedu riadiaceho prácu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu o prideľovaní konkrétnych vecí, keď na základe doterajšej judikatúry, súdne konania s takýmito osobami sú neplatné lebo porušujú právo účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd?
3. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná alebo odpoveď na druhú otázku je taká, že takto zriadený súd nie je súd „zriadený zákonom“, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a zásada prednosti práva Únie vykladať tak, že sudcovia určení na rozhodovanie do senátu súdu zriadeného spôsobom uvedeným v prvej a druhej otázke môžu odmietnuť konať vo veci, ktorá im bola pridelená, vrátane rozhodovania s odôvodnením, že nariadenia o pridelení rozhodovať v inom kolégiu Najvyššieho súdu a o pridelení konkrétnych vecí neexistujú, alebo majú vydať rozhodnutie, pričom ponechajú na účastníkoch, aby sa rozhodli, či podajú námietku z dôvodu porušenia práva účastníka na prejednanie veci súdom, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie?
4. Ak je odpoveď na vyššie uvedené otázky taká, že vnútroštátny súd je súdom zriadeným zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, majú sa článok 3 ods. 3 písm. b) v spojení s článkom 20 a článkom 1 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb1 vykladať tak, že verejný podnik uvedený v článku 2 ods. 1 písm. b) tejto smernice, ktorý vykonáva činnosť v oblasti veľkoobchodného a maloobchodného predaja elektrickej energie je povinný „zelené“ certifikáty uvedené v článku 2 písm. k) a písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES2 nakupovať prostredníctvom verejného obstarávania?
5. Ak je odpoveď na otázku 4 kladná, má sa článok 14 v spojení s článkom1 ods. 4 smernice 2004/17 vykladať tak, že rámcová zmluva sa má uzavrieť medzi takýmto podnikom a výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov energie postupom stanoveným pre verejné obstarávanie, ak odhadovaná (hoci v zmluve neuvedená) celková hodnota zelených certifikátov nakupovaných na základe tejto dohody presahuje hranicu uvedenú v článku 16 písm. a) tejto smernice, avšak hodnota jednotlivých transakcií uskutočnených pri plnení tejto zmluvy nepresahuje túto hranicu?
6. Ak sú odpovede na otázky 4 a 5 kladné, predstavuje uzavretie zmluvy s úplným nedodržaním ustanovení o verejnom obstarávaní prípad uvedený v článku 2d ods. 1 písm. a) smernice Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore1 , alebo ide o iný prípad porušenia práva Únie o verejnom obstarávaní, ktorý umožňuje vyhlásenie zmluvy za neplatnú mimo postupu stanoveného vo vnútroštátnom práve preberajúcom vyššie uvedenú smernicu?
7. Ak sú odpovede na otázky 4 až 6 kladné, má sa všeobecná zásada zákazu zneužitia práva vykladať tak, že verejný podnik uvedený v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2004/17 sa nemôže domáhať neplatnosti zmluvy, ktorú uzavrel s dodávateľom v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi preberajúcimi smernice Únie v oblasti verejného obstarávania, ak skutočným dôvodom návrhu na vyhlásenie zmluvy za neplatnú, nie je rešpektovanie práva Únie, ale pokles ekonomickej výhodnosti jej plnenia zo strany verejného obstarávateľa?
____________
1 Ú. v. EÚ L 299, 2003
, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381.
1 Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19.
1 Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16.
1 Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315.