Vec T‑614/13
Romonta GmbH
proti
Európskej komisii
„Životné prostredie – Smernica 2003/87/ES – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót od roku 2013 – Rozhodnutie 2011/278/EÚ – Vnútroštátne vykonávacie opatrenia predložené Nemeckom – Podmienka týkajúca sa prípadov neprimeraných ťažkostí – Slobodná voľba povolania a sloboda podnikania – Právo vlastniť majetok – Proporcionalita“
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 26. septembra 2014 ?II – 0000
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 26. septembra 2014
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Rozhodnutie Komisie určené členským štátom, týkajúce sa prideľovania bezodplatných emisných kvót skleníkových plynov – Konečné určenie všetkých faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri vnútroštátnych vykonávacích opatreniach – Vykonanie s čisto automatickou povahou – Miera voľnej úvahy členských štátov – Absencia
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 11; rozhodnutie Komisie 2013/448)
2. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný režim bezodplatného prideľovania emisných kvót – Vyčerpávajúca povaha harmonizovaných pravidiel prideľovania – Voľná úvaha Komisie – Absencia – Rozhodnutie Komisie zamietajúce pridelenie kvót na základe podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí – Porušenie zásady proporcionality a základných práv – Absencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, články 10a a 11; rozhodnutie Komisie 2011/278, článok 10 a článok 15 ods. 3, a rozhodnutie Komisie 2013/448)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Vyššia moc – Pojem – Okolnosti nesúvisiace s osobou, ktorá sa dovoláva vyššej moci, neobvyklé a nepredvídateľné, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek všetkej vynaloženej starostlivosti – Podriadenie podniku systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Riziko, že sa subjekt stane nesolventný – Absencia vyššej moci
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87; rozhodnutie Komisie 2013/448)
4. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný režim bezodplatného prideľovania emisných kvót – Absencia podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí – Porušenie základných práv – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, články 15 až 17; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, články 10a a 11; rozhodnutie Komisie 2011/278)
5. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný režim bezodplatného prideľovania emisných kvót – Absencia podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, články 10a a 11; rozhodnutie Komisie 2011/278)
6. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný režim bezodplatného prideľovania emisných kvót – Vyčerpávajúca povaha harmonizovaných pravidiel prideľovania – Pridelenie na základe vnútroštátneho pravidla zachádzajúceho nad rámec harmonizovaných pravidiel – Nezlučiteľnosť – Rozhodnutie Komisie zamietajúce pridelenie kvót na základe podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí – Porušenie zásady subsidiarity – Neexistencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, články 10a a 11; rozhodnutie Komisie 2011/278)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 29 – 37)
2. V rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov podlieha prideľovanie bezodplatných kvót vyčerpávajúcim pravidlám definovaným rozhodnutím 2011/278, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii.
Preto rozhodnutie Komisie zamietnuť alebo nezamietnuť pridelenie bezodplatných kvót určitému zariadeniu záleží výlučne od toho, či boli kvóty pridelené členským štátom tomuto zariadeniu vypočítané v súlade s týmito pravidlami. Komisia nemá v tejto súvislosti právomoc voľnej úvahy a najmä nemôže povoliť pridelenie bezodplatných emisných kvót na základe podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí. V dôsledku toho Komisia zamietnutím pridelenia emisných kvót v takomto prípade neporušuje zásadu proporcionality alebo základné práva prevádzkovateľa dotknutého zariadenia.
(pozri body 44, 46, 47)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 48, 49)
4. Rozhodnutie 2011/278, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, neumožňuje prideľovanie bezodplatných emisných kvót na základe podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí. Absencia takejto podmienky predstavuje zásah do slobodnej voľby povolania a slobody podnikania, ako aj do vlastníckeho práva podnikov čeliacich takýmto ťažkostiam, upravených v článkoch 15 až 17 Charty základných práv Európskej únie.
Obmedzenia týchto základných práv však neovplyvňujú ich základný obsah. Okrem toho systém zavedený rozhodnutím 2011/278 účinne zodpovedá cieľu všeobecného záujmu na ochrane životného prostredia a zohľadňuje úrovne zníženia emisií, ktoré sa z vedeckého hľadiska považujú za nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmeny klímy. V dôsledku toho vzhľadom na to, že toto rozhodnutie nie je z dôvodu absencie podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí zjavne neprimerané vo vzťahu k cieľom, ktoré sa mali dosiahnuť, zásah do základných práv nepredstavuje porušenie týchto práv.
(pozri body 58, 59, 61, 67, 73)
5. Rozhodnutie 2011/278, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, nie je z dôvodu, že neumožňuje prideľovanie bezodplatných emisných kvót na základe podmienky týkajúcej sa prípadov neprimeraných ťažkostí, zjavne neprimerané v užšom zmysle. Z tohto hľadiska vzhľadom na to, že neexistujú podklady umožňujúce usúdiť, že okrem rizika v štruktúre trhu je existencia prevádzkovateľov zariadení podliehajúcich systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov typicky ohrozená uplatňovaním pravidiel prideľovania upravených rozhodnutím 2011/278, skutočnosť, že toto rozhodnutie neobsahuje ustanovenie na zabránenie situáciám, v ktorých je existencia podniku ohrozená hospodárskymi a finančnými ťažkosťami vyplývajúcimi z jeho individuálneho riadenia, neumožňuje dospieť k záveru, že je zjavne neprimerané v užšom zmysle.
Zavedenie takejto podmienky by totiž bolo ťažko možné zladiť so zásadou znečisťovateľ platí zakotvenou pre oblasť životného prostredia v článku 191 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho aj pri absencii takejto podmienky je prechodný systém zavedený normotvorcom Únie spôsobilý v určitých prípadoch zabrániť hospodárskym ťažkostiam zariadení, ktoré sú súčasťou odvetvia čeliaceho vysokému riziku úniku uhlíka. Naopak Komisii neprináleží zaručiť každému individuálnemu podniku minimálnu výrobu v závislosti od jeho vlastných kritérií ziskovosti a rozvoja.
Navyše konečná výhoda pre životné prostredie závisí od prísnosti, s akou je určené celkové množstvo pridelených kvót, ktoré predstavuje celkový limit emisií povolených systémom obchodovania s kvótami. Ak by existovala podmienka týkajúca sa prípadov neprimeraných ťažkostí, prevádzkovatelia by boli menej motivovaní znižovať svoje emisie prostredníctvom ekonomických alebo technických úprav.
(pozri body 79, 81, 83, 89, 91 – 93)
6. Rozhodnutie 2011/278, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, platné v celej Únii, vyčerpávajúcim spôsobom definuje pravidlá vydávania bezodplatných kvót. Takáto úplná harmonizácia pre celú Úniu predpokladá, že tieto pravidlá nutne vylučujú akékoľvek prideľovanie bezodplatných kvót na základe vnútroštátnych pravidiel.
Keďže z povahy takýchto všeobecných pravidiel nevyhnutne vyplýva, že na určité zariadenia majú väčší dosah ako na iné, tieto pravidlá sa týkajú všetkých jednotlivých prípadov a takisto aj netypických jednotlivých prípadov. Členský štát nemôže jednostranne poskytnúť výnimku z harmonizovaných pravidiel Únie.
Keďže harmonizované pravidlá patria do výlučnej právomoci Únie, voči rozhodnutiu Komisie, ktoré zamieta pridelenie kvót založené na vnútroštátnom ustanovení týkajúcom sa prípadov neprimeraných ťažkostí, sa nemožno dovolávať zásady subsidiarity.
(pozri body 101, 103 – 105)