ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 18. novembra 2015 (*)
„Dumping – Dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Číne – Čiastočné zamietnutie vrátenia zaplateného antidumpingového cla – Stanovenie vývoznej ceny – Odpočítanie antidumpingového cla – Prispôsobenie časových účinkov zrušenia“
Vo veci T‑74/12,
Mecafer, so sídlom vo Valence (Francúzsko), v zastúpení: R. MacLean, solicitor, a A. Bochon, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Stobiecka‑Kuik, K. Talabér‑Ritz a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2011) 8804 v konečnom znení zo 6. decembra 2011 týkajúceho sa žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v prípade, že Všeobecný súd uvedené rozhodnutie zruší, návrh na zachovanie účinkov uvedeného rozhodnutia, až kým Komisia neprijme nevyhnutné opatrenia na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca),
tajomník: I. Dragan, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. decembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Mecafer dováža do Európskej únie kompresory na vzduch vyrobené spoločnosťou Nu Air (Shanghai) Compressors and Tools Co. Ltd (ďalej len „Nu Air Shanghai“ alebo „výrobca a vývozca“) so sídlom v Číne. Okrem toho distribuuje a predáva kompresory na vzduch vyrobené spoločnosťou Nu Air Compressors and Tools SpA, ktorá je talianskou spoločnosťou na čele skupiny Nu Air, do ktorej patrí výrobca a vývozca. V čase, keď došlo ku skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné v prejednávanej veci, žalobkyňa patrila do skupiny Nu Air, a teda bola prepojená s výrobcom a vývozcom.
2 Rada Európskej únie uložila nariadením (ES) č. 261/2008 zo 17. marca 2008 konečné antidumpingové clo na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 81, s. 1). Na kompresory vyrobené spoločnosťou Nu Air Shanghai, ktoré sú predmetom nariadenia č. 261/2008 (ďalej len „dotknutý výrobok“), bolo uvalené antidumpingové clo vo výške 13,7 %.
3 Medzi júnom 2009 a júlom 2010 žalobkyňa podala na základe článku 11 ods. 8 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“)] päť žiadostí o vrátenie konečného antidumpingového cla zavedeného nariadením č. 261/2008, ktoré zaplatila z dovozov kompresorov vyrobených spoločnosťou Nu Air Shanghai v celkovej výške 576 474,76 eura. Tieto žiadosti boli podané na Európsku komisiu prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov nachádzajúcich sa vo Francúzsku.
4 Komisia začala prešetrovanie, ktoré sa týkalo obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania vrátenia cla“).
5 Dňa 6. apríla 2011 Komisia adresovala žalobkyni informačný dokument, v ktorom bol zhrnutý skutkový stav a hlavné závery, na základe ktorých navrhovala stanoviť pre spoločnosť Nu Air Shanghai revidované dumpingové rozpätie vo výške 11,2 % a priznať žalobkyni čiastočné vrátenie cla.
6 V ten istý deň Komisia adresovala skupine Nu Air Shanghai dokument, v ktorom vysvetľovala metódu, ktorú použila na účely výpočtu revidovaného dumpingového rozpätia spoločnosti Nu Air Shanghai.
7 Žalobkyňa zaslala 26. apríla 2011 Komisii svoje pripomienky k metóde výpočtu dumpingového rozpätia. Predovšetkým nesúhlasila s odpočítaním antidumpingového cla pri výpočte vývoznej ceny, pričom sa odvolávala na článok 11 ods. 10 základného nariadenia. Žalobkyňa napokon požiadala Komisiu, aby bola, pokiaľ ide o tieto otázky, vypočutá v rámci formálneho vypočutia.
8 Toto vypočutie sa konalo 31. mája 2011.
9 Žalobkyňa požiadala e‑mailom z 26. júla 2011 Komisiu, aby jej predložila výpočty, z ktorých vychádzala na účely odpočítania antidumpingového cla od vývoznej ceny vytvorenej na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Komisia zaslala tieto výpočty v ten istý deň žalobkyni e‑mailom.
10 Dňa 28. júla 2011 žalobkyňa zaslala Komisii e‑mail so žiadosťou o vysvetlenia, pokiaľ ide o spôsob, akým interpretovala výsledky uvedených výpočtov, na ktorý Komisia v ten istý deň e‑mailom odpovedala.
11 Dňa 17. októbra 2011 Komisia zaslala žalobkyni konečný informačný dokument, v ktorom bol zhrnutý skutkový stav a hlavné závery, na základe ktorých navrhovala revidovať dumpingové rozpätie uplatniteľné na dotknutý výrobok a priznať jej čiastočné vrátenie zaplateného antidumpingového cla.
12 E‑mailmi z 20. a 21. októbra 2011 žalobkyňa požiadala Komisiu o doplňujúce vysvetlenia, pokiaľ ide o metódu, ktorú použila na účely posúdenia, či došlo k vyjadreniu antidumpingového cla v predajnej cene dotknutého výrobku pre prvého nezávislého kupujúceho usadeného v Únii. Komisia odmietla vyhovieť tejto žiadosti a odkázala žalobkyňu na vysvetlenia uvedené v jej predchádzajúcom e‑maile z 28. júla 2011.
13 Dňa 31. októbra 2011 predložila žalobkyňa svoje pripomienky ku konečnému informačnému dokumentu.
14 Dňa 6. decembra 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 8804 v konečnom znení (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v ktorom jednak stanovila revidované dumpingové rozpätie spoločnosti Nu Air Shanghai na 10,7 % a jednak priznala žalobkyni čiastočné vrátenie antidumpingového cla bezdôvodne zaplateného na základe rozdielu medzi pôvodným dumpingovým rozpätím (13,7 %) a revidovaným dumpingovým rozpätím (10,7 %).
15 Na účely vypočítania revidovaného dumpingového rozpätia bola normálna hodnota stanovená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.
16 Okrem toho v prípade vývozných predajov do Únie, ktoré sa uskutočnili priamo nezávislými kupujúcimi alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti, ktorá nebola usadená v Únii, sa vývozné ceny určili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za dotknutý výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.
17 V prípade vývozných predajov do Únie, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom prepojených spoločností usadených v Únii, ktoré vykonávali všetky dovozné funkcie v súvislosti s dotknutým výrobkom, ako dovozca prepojený s výrobcom a vývozcom, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe cien, za ktoré boli dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu usadenému v Únii. Aby bolo možné stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu, vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a následným predajom, a dosiahnutý zisk.
18 Podľa článku 11 ods. 10 základného nariadenia bolo zaplatené antidumpingové clo odpočítané od vytvorenej vývoznej ceny, pretože žalobkyňa nepreukázala, že toto clo bolo náležite vyjadrené vo všetkých cenách ďalšieho predaja. Okrem toho tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej celkový obrat súvisiaci s následným predajom dotknutého výrobku zaznamenal zvýšenie, ktoré prekračovalo celkovú výšku cla zaplateného v súvislosti s dovozom tohto výrobku, bolo zamietnuté, lebo nespochybňovalo záver, podľa ktorého nebolo antidumpingové clo náležite vyjadrené v cenách ďalšieho predaja v prípade veľkého počtu typov dotknutých výrobkov a v dôsledku toho nebola cenová politika zmenená tak, aby odrážala zaplatené antidumpingové clo.
19 Nakoniec bolo vypočítané dumpingové rozpätie 10,70 %, a to porovnaním priemernej normálnej hodnoty podľa typu výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu dotknutého výrobku.
20 V dôsledku toho Komisia v rozhodnutí K(2011) 8804 v konečnom znení vyhovela žiadosti o vrátenie podanej žalobkyňou vo výške 126 235,35 eura a vo zvyšnej časti, konkrétne vo výške 450 239,41 eura, túto žiadosť zamietla.
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. februára 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
22 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyzval účastníkov konania, aby predložili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Účastníci konania týmto opatreniam na zabezpečenie priebehu konania vyhoveli.
23 Uznesením predsedu prvej komory Všeobecného súdu z 11. novembra 2014 bola táto vec spojená na účely ústnej časti konania s vecami Nu Air Polska/Komisia (T‑75/12) a Nu Air Compressors and Tools/Komisia (T‑76/12) v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
24 Listom z 27. novembra 2014 žalobkyňa na jednej strane požiadala o súhlas s použitím určitých technických prostriedkov na pojednávaní a na druhej strane predložila nové návrhy na vykonanie dôkazov. List z 27. novembra 2014 a nové návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré k nemu boli pripojené, boli založené do spisu rozhodnutím predsedu prvej komory Všeobecného súdu z 5. decembra 2014.
25 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. decembra 2014.
26 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil, že žaloba je prípustná,
– zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej priznáva len čiastočné vrátenie zaplateného antidumpingového cla,
– nariadil zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia, až kým Komisia neprijme opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
27 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti
O prípustnosti návrhov na vykonanie dôkazov predložených žalobkyňou 27. novembra 2014
28 Podľa článku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991:
„Účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení. Musia však odôvodniť svoje omeškanie s takýmto návrhom.“
29 Tento článok umožňuje navrhnúť vykonanie dôkazov najmä nad rámec situácie uvedenej v článku 46 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. Analogicky Všeobecný súd pripúšťa, že podanie návrhov na vykonanie nových dôkazov neskôr než v duplike je možné v prípade, že navrhovateľ nemohol disponovať predmetnými dôkazmi pred ukončením písomnej časti konania, alebo ak oneskorené vyjadrenia protistrany odôvodňujú, aby bol spis doplnený s cieľom zabezpečiť rešpektovanie zásady kontradiktórnosti (rozsudok zo 14. apríla 2005, Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, C‑243/04 P, EU:C:2005:238, bod 32).
30 Keďže ide o výnimku z pravidiel upravujúcich podávanie návrhov na dokazovanie, článok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 ukladá účastníkom konania povinnosť odôvodniť oneskorené predloženie ich návrhu na dokazovanie. Taká povinnosť znamená, že súdu je priznaná právomoc preskúmať dôvodnosť odôvodnenia oneskoreného predloženia tohto návrhu na dokazovanie a prípadne obsah tohto návrhu, ako aj zamietnuť tento návrh v prípade, že nie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený. Platí to tým skôr, pokiaľ ide o návrh na dokazovanie predložený po podaní dupliky (rozsudok Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:C:2005:238, bod 33).
31 V prejednávanej veci žalobkyňa predložila v prílohe listu z 27. novembra 2014 deväť rozhodnutí Komisie, ktoré boli vydané v iných konaniach o vrátení antidumpingového cla, a ktoré, pokiaľ ide o osem z týchto rozhodnutí, boli prijaté pred koncom písomnej časti konania, a pokiaľ ide o posledné z nich, po skončení písomnej časti. S cieľom odôvodniť oneskorenie návrhu na vykonanie dôkazov žalobkyňa najmä uviedla, že uvedené rozhodnutia neboli uverejnené a že musela Komisii predložiť niekoľko žiadostí o ich sprístupnenie, ktorým Komisia vyhovela až potom, ako bola podaná replika.
32 Komisia v tejto súvislosti nevzniesla námietku.
33 Za týchto podmienok treba vyhlásiť návrhy na vykonanie dôkazov predložené žalobkyňou v prílohe listu z 27. novembra 2014 za prípustné.
O prípustnosti powerpointovej prezentácie prednesenej žalobkyňou na pojednávaní v jej elektronickej a papierovej podobe
34 Žalobkyňa listom z 27. novembra 2014 požiadala Všeobecný súd o súhlas s použitím powerpointovej prezentácie na pojednávaní s tým, že spresnila, že sa v nej obmedzí len na opis dotknutého výrobku.
35 Vzhľadom na to, že Všeobecný súd tejto žiadosti vyhovel, žalobkyňa na pojednávaní 12. decembra 2014 predniesla powerpointovú prezentáciu uvedenú v 34 vyššie a na žiadosť Všeobecného súdu predložila papierovú verziu uvedenej prezentácie.
36 Komisia vzniesla proti powerpointovej prezentácii námietku, lebo obsah tejto prezentácie šiel nad rámec jednoduchého opisu dotknutého výrobku a v dôsledku toho nezodpovedal obsahu uvedenému v žiadosti o súhlas zaslanej Všeobecnému súdu 27. novembra 2014.
37 V tejto súvislosti treba konštatovať, že výhrady Komisie sú dôvodné, len pokiaľ ide o prvé dva obrázky powerpointovej prezentácie žalobkyne. Uvedené obrázky však len zopakovali tvrdenia uvedené žalobkyňou na Všeobecnom súde alebo uvádzali časti tabuliek, ktoré už žalobkyňa predložila v prílohe C.12 repliky.
38 Za týchto podmienok powerpointová prezentácia žalobkyne nepredstavuje oneskorený návrh na vykonanie dôkazov a je prípustná tak v elektronickej, ako aj papierovej podobe.
O prípustnosti dokumentu predloženého Komisiou na pojednávaní
39 Komisia predložila na pojednávaní dva obrázky z powerpointovej prezentácie použitej v rámci jej útvarov v súvislosti s prejednávanou vecou. Podľa nej bolo predloženie predmetného dokumentu nevyhnutné najmä z toho dôvodu, že bolo nutné reagovať na powerpointovú prezentáciu žalobkyne, ktorej obsah šiel nad rámec jednoduchého opisu dotknutého výrobku, a zaistiť tak zásadu rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania.
40 Je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa v powerpointovej prezentácii prednesenej na pojednávaní nielen priblížila dotknutý výrobok a spôsob, akým ho Komisia klasifikovala podľa jednotlivých kontrolných čísel výrobku (ďalej len „KČV“), ale tiež v podstate vysvetlila, prečo podľa jej názoru metóda použitá Komisiou na účely overenia, či žalobkyňa a ostatné dovážajúce spoločnosti prepojené s výrobcom a vývozcom usadené v Únii (ďalej len spoločne „prepojení dovozcovia“) vyjadrili antidumpingové clo do predajnej ceny dotknutého výrobku pre prvého nezávislého kupujúceho usadeného v Únii, poškodzuje jednotný charakter dotknutého výrobku a vedie v prejednávanej veci k nesprávnemu dumpingovému rozpätiu.
41 V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že nešlo o nové tvrdenia, lebo žalobkyňa ich už uviedla tak vo svojej žalobe, ako aj v replike (bod 37 vyššie) a ďalej, že Komisia na ne mohla reagovať a predložiť návrhy na vykonanie dôkazov v rámci písomnej časti konania pred Všeobecným súdom.
42 V tomto kontexte sa Komisia nemôže odvolávať na zásadu rovnosti zbraní, aby odôvodnila predloženie dvoch obrázkov uvedených v bode 39 vyššie, ktoré sú oneskoreným návrhom na vykonanie dôkazov.
43 Okrem toho treba konštatovať, že Komisia Všeobecnému súdu nevysvetlila, prečo nemohla predložiť uvedený návrh na vykonanie dôkazov pred skončením písomnej časti konania, pričom v tejto súvislosti je potrebné spresniť, že ide o jeden graf a jednu tabuľku, ktoré sú vytvorené na základe údajov, ktoré boli Komisii známe od prešetrovania vrátenia cla.
44 S ohľadom na uvedené treba podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 29 a 30 vyššie vyhlásiť návrh na vykonanie dôkazov predložený Komisiou na pojednávaní za neprípustný.
O veci samej
45 Žalobkyňa navrhuje jednak čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe článku 263 ZFEÚ a jednak dočasné zachovanie účinkov uvedeného rozhodnutia na základe článku 264 ZFEÚ.
O prvom žalobnom návrhu týkajúcom sa čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia
46 V rámci prvého žalobného návrhu žalobkyňa v podstate navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia len čiastočne vyhovela jej žiadostiam o vrátenie antidumpingového cla a v dôsledku toho jej nepriznala vrátenie nad rámec sumy uvedenej v článku 1 uvedeného rozhodnutia.
47 Na podporu svojho prvého žalobného návrhu žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. V rámci prvého žalobného dôvodu Komisii vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere ziskového rozpätia, ktoré bolo odpočítané od vývoznej ceny vytvorenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, a porušila článok 2 ods. 9 a článok 18 ods. 3 základného nariadenia. V rámci druhého žalobného dôvodu Komisii vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď od vytvorenej vývoznej ceny odpočítala antidumpingové clo zaplatené prepojenými dovozcami, v dôsledku čoho v rozpore s článkom 2 ods. 9 a článkom 11 ods. 10 základného nariadenia nesprávne určila spoľahlivú vývoznú cenu a spoľahlivé dumpingové rozpätie. V rámci tretieho žalobného dôvodu namieta porušenie jej práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných.
48 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhý žalobný dôvod uplatnený na podporu prvého žalobného návrhu a následne prvý a tretí žalobný dôvod.
49 Žalobkyňa v rámci druhého žalobného dôvodu uplatňuje päť častí, z ktorých prvá sa týka chyby, ktorej sa Komisia dopustila pri výklade článku 11 ods. 10 základného nariadenia, keď sa domnievala, že prenesenie antidumpingového cla bolo potrebné konštatovať pre každý typ kompresoru na vzduch, druhá negatívneho vplyvu tohto prístupu na stanovenie spoľahlivej vývoznej ceny a spoľahlivého váženého priemeru dumpingového rozpätia, tretia porušenia judikatúry odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Súdneho dvora, štvrtá nadmernej dôležitosti, ktorá bola priznaná tomuto prístupu v rámci analýzy cien ďalšieho predaja, a napokon piata svojvoľného charakteru tejto ceny.
50 Všeobecný súd považuje za potrebné preskúmať najskôr prvú časť druhého žalobného dôvodu pred preskúmaním tretej, štvrtej, piatej a druhej časti.
– O prvej časti druhého žalobného dôvodu
51 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely posúdenia, či antidumpingové clo bolo vyjadrené v cene ďalšieho predaja pre prvého nezávislého kupujúceho usadeného v Únii, použila metódu analýzy podľa jednotlivých KČV (ďalej len „metóda podľa jednotlivých KČV“), ktorá nemá oporu ani v základnom nariadení, ani v judikatúre. Podľa žalobkyne je táto metóda v rozpore s jazykovým a teleologickým výkladom článku 11 ods. 10 základného nariadenia, podľa ktorého treba prenesenie antidumpingového cla posúdiť podľa rovnakých pravidiel a metód, ako sú uvedené v článku 2 základného nariadenia, na ktorý článok 11 ods. 10 uvedeného nariadenia výslovne odkazuje, a v dôsledku toho celkovo, to znamená pre dotknutý výrobok a nie pre každé z KČV, z ktorých sa skladá. Dodáva, že metóda podľa jednotlivých KČV vytvára dodatočnú prekážku pre neodpočítanie antidumpingového cla pri výpočte vývoznej ceny a v dôsledku toho je v rozpore s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia, ako je vykladaný vo svetle článku 9.3.3 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe 1 A Dohody o založení svetovej obchodnej organizácie (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82), ktorý tento článok preberá.
52 Komisia namieta voči dôvodnosti týchto tvrdení.
53 Na úvod na jednej strane z judikatúry vyplýva, že v oblasti opatrení na ochranu obchodu Rada a Komisia (ďalej len spoločne „inštitúcie“) majú širokú mieru voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudky zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T‑118/96, Zb., EU:T:1998:184, bod 32, a z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, Zb., EU:T:2011:618, bod 38). Z uvedeného vyplýva, že preskúmanie tohto posúdenia súdom Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, presnosti zisteného skutkového stavu, na ktorého základe inštitúcie takto rozhodli, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, ako ani že nedošlo k zneužitiu právomoci (rozsudky zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb., EU:C:1990:116, bod 63; Thai Bicycle/Rada, už citovaný, EU:T:1998:184, bod 33, a zo 7. februára 2013, EuroChem MCC/Rada, T‑84/07, Zb., EU:T:2013:64, bod 32).
54 Na druhej strane treba v prvom rade pripomenúť, že článok 2 ods. 8 základného nariadenia stanovuje, že vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Únie. V zmysle článku 2 ods. 9 prvého pododseku základného nariadenia v prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu stanoviť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej nepredali nezávislému kupujúcemu alebo sa nepredali v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe (rozsudok CHEMK a KF/Rada, už citovaný v bode 53 vyššie, EU:T:2011:618, bod 25).
55 Z článku 2 ods. 9 základného nariadenia teda vyplýva, že inštitúcie sa môžu domnievať, že vývozná cena je nespoľahlivá v dvoch prípadoch, konkrétne v prípade existencie prepojenia medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou osobou alebo v prípade existencie kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou osobou. S výnimkou týchto prípadov sú inštitúcie povinné v prípade, že existuje vývozná cena, vychádzať z nej pri stanovovaní dumpingu (rozsudok CHEMK a KF/Rada, už citovaný v bode 53 vyššie, EU:T:2011:618, bod 26).
56 V druhom rade treba tiež uviesť, že na základe článku 2 ods. 9 druhého pododseku základného nariadenia, pokiaľ sa vývozná cena stanoví na základe ceny prvého predaja dovezených výrobkov nezávislému kupujúcemu alebo na akomkoľvek inom primeranom základe, vykoná sa úprava, aby sa zohľadnili jednak všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a následným predajom, vrátane daní a ciel, a jednak ziskové rozpätie, aby sa stanovila spoľahlivá vývozná cena na hranici Únie. Článok 2 ods. 9 tretí pododsek základného nariadenia stanovuje, že náklady, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú primerané rozpätie na predajné, administratívne a všeobecné náklady a zisk (rozsudok CHEMK a KF/Rada, už citovaný v bode 53 vyššie, EU:T:2011:618, bod 27).
57 V tejto súvislosti treba dodať, že úpravy uvedené v článku 2 ods. 9 druhom a treťom pododseku vykonávajú inštitúcie ex offo (pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 1987, Nachi Fujikoshi/Rada, 255/84, Zb., EU:C:1987:203, bod 33; Minebea/Rada, 260/84, Zb., EU:C:1987:206, bod 43, a zo 14. septembra 1995, Descom Scales/Rada, T‑171/94, Zb., EU:T:1995:164, bod 66).
58 V treťom rade z článku 11 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú vrátenia antidumpingového cla, ak sa Komisia rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležite vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii.
59 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že žalobkyňa v podstate Komisii vytýka, že posúdila existenciu vyjadrenia antidumpingového cla podľa metódy podľa jednotlivých KČV a nie celkovo, to znamená na základe zvýšenia obratu týkajúceho sa predaja všetkých modelov dotknutého výrobku uskutočneného prepojenými dovozcami, ku ktorým došlo medzi pôvodným obdobím prešetrovania a obdobím prešetrovania vrátenia cla. Žalobkyňa sa domnieva, že keby Komisia vykonala takúto analýzu, konštatovala by, že obrat, tak ako bol definovaný vyššie, vzrástol o sumu, ktorá bola vyššia než suma antidumpingového cla zaplateného z dovozu uvedeného výrobku vyjadreného v percentách hodnoty ceny, nákladov, poistenia a nákladov na prepravu dovozu, ku ktorému došlo v priebehu obdobia prešetrovania vrátenia cla.
60 S prihliadnutím na tieto úvodné úvahy treba preskúmať aj dôvodnosť tvrdení uvedených žalobkyňou na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu.
61 Žalobkyňa v prvom rade na podporu metódy opísanej v bode 59 vyššie uvádza tvrdenie, podľa ktorého z výrazu „náležite vyjadrené“ použitého v článku 11 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že vyjadrenie antidumpingového cla sa musí posúdiť v súlade s tým, čo je požadované alebo primerané, čo podľa jej názoru znamená uplatnenie pravidiel a metód uvedených v článku 2 základného nariadenia, ktorých cieľom je stanoviť individuálne a jediné dumpingové rozpätie pre každého výrobcu a vývozcu bez ohľadu na to, či existuje viacero modelov dotknutého výrobku alebo nie.
62 Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.
63 V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že napriek dvojitému odkazu na článok 2 základného nariadenia nachádzajúcemu sa v článku 11 ods. 10 toho istého nariadenia sa príslovka „náležite“ nevzťahuje na metódu preskúmania alebo pravidlo uvedené v článku 2 základného nariadenia, ale na cieľ vyjadrenia antidumpingové cla v predajných cenách uplatňovaných spoločnosťami prepojenými s výrobcom a vývozcom voči prvému nezávislému kupujúcemu usadenému v Únii, teda na zmenu správania uvedených spoločností po zavedení antidumpingového cla, a to in fine odstránenie pôvodne konštatovaného dumpingového rozpätia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, Zb., EU:T:1996:71, body 76 až 81).
64 Ďalej článok 11 ods. 10 základného nariadenia nestanovuje metódu na posúdenie toho, či dôkazy predložené dovozcami, ktorí žiadajú vrátenie antidumpingového cla, sú „nezvratné“ a či antidumpingové clo bolo náležite vyjadrené v predajných cenách uplatňovaných voči prvému nezávislému kupujúcemu v Únii.
65 Preto treba dospieť k záveru, že neexistuje len jedna metóda na preskúmanie toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia, ale existuje viacero metód.
66 Z judikatúry vyplýva, že výber medzi rôznymi metódami výpočtu predpokladá posúdenie komplexných ekonomických situácií, čo obmedzuje preskúmanie takéhoto posúdenia súdom Únie (pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada, 240/84, Zb., EU:C:1987:202, bod 19; Nachi Fujikoshi/Rada, už citovaný v bode 57 vyššie, EU:C:1987:203, bod 21, a NMB France a i./Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, EU:T:1996:71, bod 72).
67 Vzhľadom na uvedené treba rozhodnúť, že Komisia má širokú mieru voľnej úvahy pri výbere metódy, podľa ktorej treba posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia, takže Všeobecný súd vykonáva v tejto oblasti len obmedzené súdne preskúmanie (bod 53 vyššie).
68 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, zo znenia článku 11 ods. 10 základného nariadenia nemožno odvodiť, že vyjadrenie antidumpingového cla treba posúdiť globálne.
69 Tvrdenie žalobkyne preto treba zamietnuť.
70 V druhom rade žalobkyňa v podstate uvádza, že metóda preskúmania založená na celkovom zvýšení obratu je odôvodnená skutočnosťou, že existuje len jeden dotknutý výrobok, ktorý treba považovať za jeden celok. V prejednávanej veci odôvodnenie 19 nariadenia č. 261/2008 napriek existencii viacerých modelov kompresorov na vzduch podliehajúcich platnému antidumpingovému clu výslovne uvádza, že tieto kompresory sa považujú na účely pôvodného antidumpingového prešetrovania za jediný výrobok. Podľa jej názoru bol jednotný charakter výrobku potvrdený tiež odôvodnením 20 základného nariadenia, ako aj rozsudkom z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada (T‑113/06, EU:T:2012:135).
71 Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.
72 V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že posúdenie vyjadrenia antidumpingového cla podľa metódy podľa jednotlivých KČV negatívne neovplyvňuje jednotný charakter dotknutého výrobku, pretože Komisia neurčila dumpingové rozpätia pre KČV, ale jediné dumpingové rozpätie pre dotknutý výrobok.
73 Ďalej platí, že v prejednávanej veci ide o komplexný výrobok, ktorého rôzne modely majú odlišné technické vlastnosti a ktorého ceny sa môžu významne líšiť. Preto sa metóda podľa jednotlivých KČV, na základe ktorej sa porovnávajú KČV, ktorých vlastnosti a predajné ceny sú podobné, zdá byť primeraná na účely posúdenia vývoja predajnej ceny dotknutého výrobku medzi pôvodným obdobím prešetrovania a obdobím prešetrovania vrátenia cla, čo samotná žalobkyňa pripustila počas prešetrovania vrátenia cla v liste, ktorý adresovala Komisii 29. júla 2011.
74 Okrem toho, ako správne zdôraznila Komisia na pojednávaní, celkový obrat dosiahnutý z predajov všetkých modelov dotknutého výrobku neposkytuje žiaden presný údaj o jednotkovej maloobchodnej cene jednotlivých modelov uvedeného výrobku. Treba teda uviesť, že metóda preskúmania založená na celkovom zvýšení obratu neumožňuje preukázať, či prepojení dovozcovia skutočne zmenili svoje správanie na trhu alebo naopak zvolili cenovú politiku, ktorá im umožnila nahradiť najmenej predávané modely najviac predávanými modelmi, a tým ovplyvniť dosiahnutý zisk.
75 Okrem toho odôvodnenie 20 základného nariadenia predovšetkým stanovuje, že je vhodné stanoviť „aby pri akomkoľvek opätovnom výpočte dumpingu, ktorý si vyžaduje úpravu vývozných cien, nebolo [antidumpingové] clo považované za náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom tam, kde sa uvedené clo odráža v cenách výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v [Únii]“.
76 V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, z výrazu „výrobk[y], ktoré podliehajú opatreniam“ použitého v odôvodnení 20 základného nariadenia nemožno odvodiť, že vyjadrenie antidumpingového cla sa má posúdiť pre dotknutý výrobok posudzovaný ako celok. Odôvodnenie 20 základného nariadenia, ako aj článok 11 ods. 10 uvedeného nariadenia odkazujú na „maloobchodné ceny“, „ceny ďalších predajov“ a „ceny výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v [Únii]“ v množnom čísle. Podľa jazykového výkladu uvedených ustanovení treba preskúmať vyjadrenie antidumpingového cla v každej predajnej cene a z tohto dôvodu skôr podľa metódy podľa jednotlivých transakcií, prípadne podľa metódy podľa jednotlivých modelov alebo metódy podľa jednotlivých KČV.
77 Napokon odkaz žalobkyne na rozsudok Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada, už citovaný v bode 70 vyššie (EU:T:2012:135) nie je v prejednávanej veci relevantný, lebo spor, ktorý bol predložený Všeobecnému súdu vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa netýkal určenia vývoznej ceny.
78 S ohľadom na uvedené treba rozhodnúť, že Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vykonala preskúmanie vyjadrenia antidumpingového cla podľa metódy podľa jednotlivých KČV a nie podľa celkovej metódy založenej na zvýšení obratu medzi pôvodným prešetrovaním a prešetrovaním vrátenia cla.
79 Tvrdenie žalobkyne sa preto musí zamietnuť.
80 V treťom rade žalobkyňa v podstate tvrdí, že metóda podľa jednotlivých KČV je v rozpore s cieľom článku 11 ods. 10 základného nariadenia, vykladaného vo svetle článku 9.3.3 antidumpingovej dohody.
81 Po prvé z judikatúry vyplýva, že ustanovenia základného nariadenia sa musia vykladať v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia antidumpingovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, Zb., EU:C:2003:4, bod 57, a z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a i./Rada, T‑633/11, EU:T:2014:271, bod 38).
82 Únia prijala základné nariadenie s cieľom splniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z antidumpingovej dohody (rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 81 vyššie, EU:C:2003:4, bod 56). Okrem toho sa Únia prostredníctvom článku 11 ods. 10 základného nariadenia snažila vykonať osobitné záväzky, ktoré obsahuje článok 9.3.3 antidumpingovej dohody. Článok 11 ods. 10 základného nariadenia treba preto vykladať vo svetle tohto ustanovenia.
83 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 9.3.3 antidumpingovej dohody stanovuje, že „pri určení, či a do akej miery by sa malo vrátenie vykonať v prípade, ak je vývozná cena určená v súlade s článkom 2 ods. 3, úrady by mali brať do úvahy každú zmenu normálnej hodnoty, každú zmenu nákladov vzniknutých medzi dovozom a následným predajom a každú zmenu predajnej ceny, ktorá sa náležite premieta do následných predajných cien, a vývoznú cenu by mali po poskytnutí nezvratných dôkazov o týchto skutočnostiach určiť bez akejkoľvek zrážky za sumu zaplateného antidumpingového cla“.
84 Okrem toho článok 2.3 antidumpingovej dohody stanovuje, že „v prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď príslušné úrady majú podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu asociačného alebo kompenzačného dohovoru medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, vývoznú cenu možno stanoviť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky po prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak výrobky nie sú predané nezávislému kupujúcemu alebo nie sú predané v stave, v ktorom boli dovezené, na takom primeranom základe, aký môžu určiť úrady“.
85 Napokon článok 2.4 štvrtá veta antidumpingovej dohody stanovuje, že „v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 3 je potrebné brať do úvahy náklady vrátane ciel a daní, ktoré vznikajú medzi dovozom a opätovným predajom, ale aj vznikajúci zisk“.
86 Z uvedeného vyplýva, že článok 2.4 štvrtá veta antidumpingovej dohody zakotvuje, rovnako ako článok 2 ods. 9 druhý pododsek základného nariadenia, pravidlo „clo ako náklad“, podľa ktorého clá a dane, ktoré vznikli medzi dovozom a následným predajom, medzi ktoré patrí zaplatené antidumpingové clo, predstavujú náklady, ktoré treba odpočítať pri vytváraní vývoznej ceny (rozsudok NMB France a i./Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, EU:T:1996:71, bod 104).
87 V tomto kontexte treba dospieť k záver, že neodpočítanie antidumpingového cla podľa článku 9.3.3 antidumpingovej dohody je výnimkou z pravidla „clo ako náklad“ stanoveného v článku 2.4 štvrtej vete uvedenej dohody. Taktiež neodpočítanie antidumpingového cla stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia je výnimkou z pravidla „clo ako náklad“ stanoveného v článku 2 ods. 9 druhom pododseku uvedeného nariadenia.
88 Tak ako každá výnimka zo všeobecného pravidla sa neodpočítanie antidumpingového cla od vytvorenej vývoznej ceny musí vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, Zb., EU:T:2009:72, bod 82 a citovanú judikatúru).
89 V prejednávanej veci treba uviesť, že metóda založená na zvýšení obratu uvádzaná žalobkyňou by viedla ku konštatovaniu, že antidumpingové clá boli celkovo prenesené na zákazníkov prepojených dovozcov. Komisia však prostredníctvom metódy podľa jednotlivých KČV preukázala, že v prípade viacerých modelov dotknutého výrobku k takémuto preneseniu nedošlo.
90 Metóda podľa jednotlivých KČV, ktorá, tak ako v prejednávanej veci, vedie k prísnejšiemu posúdeniu vyjadrenia antidumpingového cla, lepšie zodpovedá jazykovému a teleologickému výkladu článku 11 ods. 10 základného nariadenia a v dôsledku toho ju treba uprednostniť pred prístupom založeným na celkovom zvýšení obratu medzi obdobím pôvodného prešetrovania a obdobím prešetrovania vrátenia cla.
91 Tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa, neumožňujú vyvrátiť tento záver.
92 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že z jednotného čísla použitého v časti vety „každá zmena predajnej ceny“ uvedenej v článku 9.3.3 antidumpingovej dohody vyplýva, že vyjadrenie antidumpingového cla treba preskúmať celkovo.
93 Bezprostredne po časti vety „každá zmena predajnej ceny“ je však v ďalšej časti vety „ktorá sa náležite premieta do ďalších predajných cien“ použité množné číslo. Navyše výrazy „každá zmena“ použité v článku 9.3.3 antidumpingovej dohody sú z povahy veci neurčité.
94 Žalobkyňa ďalej v podstate tvrdí, že metóda podľa jednotlivých KČV je v rozpore s cieľom článku 9.3.3 antidumpingovej dohody, ktorým je obmedzenie prekážok pre neodpočítanie antidumpingového cla. Táto metóda posilňuje prekážku „double jump“, podľa ktorej prepojený dovozca môže dosiahnuť vrátenie zaplateného antidumpingového cla v plnej výške len ak preukáže, že zvýšil predajné ceny v Únii o dvojnásobok dumpingového rozpätia, alebo sa snaží pripustiť novú prekážku „triple jump“.
95 V tejto súvislosti na jednej strane z bodov 86 až 88 vyššie vyplýva, že pokiaľ ide o predaje realizované prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývoznú cenu treba vypočítať odpočítaním zaplateného antidumpingového cla podľa pravidla „clo ako náklad“. Neodpočítanie antidumpingového cla stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia predstavuje výnimku z tohto základného pravidla, ktorú treba vykladať reštriktívne (bod 88 vyššie). Prekážka „double jump“ uvedená žalobkyňou je teda nevyhnutným dôsledkom toho, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia nie sú splnené a dochádza k uplatneniu pravidla „clo ako náklad“.
96 Na druhej strane treba uviesť, že použitie metódy podľa jednotlivých KČV za predpokladu, že sa koherentne uplatnení vo všetkých štádiách preskúmania žiadosti o vrátenie, neznamená stanovenie dodatočných podmienok pre vrátenie celého zaplateného antidumpingového cla, ale len toho, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia sa dodržiavajú na úrovni jednotlivých KČV skôr než na úrovni dotknutého výrobku ako celku.
97 Za týchto okolností žalobkyňa nesprávne tvrdí, že metóda podľa jednotlivých KČV posilňuje prekážku „double jump“, prípadne že legalizuje novú prekážku pre neodpočítanie antidumpingového cla.
98 V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že metóda podľa jednotlivých KČV nie je v rozpore s jazykovým a teleologickým výkladom článku 11 ods. 10 základného nariadenia.
99 Tvrdenie žalobkyne preto treba zamietnuť.
100 S ohľadom na vyššie uvedené Komisia nepochybila, keď sa na jednej strane domnievala, že metóda založená v prejednávanej veci na celkovom zvýšení obratu obhajovaná žalobkyňou neumožňuje nevyvrátiteľným spôsobom stanoviť, že prepojení dovozcovia náležite preniesli svoje antidumpingové clá na svojich vlastných zákazníkov usadených v Únii, a na druhej strane považovala metódu podľa jednotlivých KČV za vhodnejšiu s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä komplexnú povahu dotknutého výrobku.
101 Prvú časť druhého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.
– O tretej časti druhého dôvodu
102 Žalobkyňa tvrdí, že posúdenie prenesenia antidumpingového cla podľa jednotlivých KČV sa veľmi podobá praxi „nulovania“ a v dôsledku toho je v rozpore so správou odvolacieho orgánu WTO „Európske spoločenstvá – Antidumpingové clá na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúcej z Indie“ (WT/DS141/AB/R), prijatou 1. marca 2000, a rozsudkom z 27. septembra 2001, Ikea Wholesale (C‑351/04, Zb., EU:C:2007:547).
103 Komisia namieta voči dôvodnosti týchto tvrdení.
104 Na úvod treba pripomenúť, že prax „nulovania“ sankcionovaná odvolacím orgánom WTO a Súdnym dvorom bola Komisiou uplatnená len na účely vypočítania celkového dumpingového rozpätia. Táto prax v prípade, že dotknutý výrobok obsahoval viacero modelov, v podstate spočívala v sčítaní hodnôt dumpingu, pokiaľ ide o všetky modely, vo vzťahu ku ktorým sa zistilo kladné dumpingové rozpätie, a v znížení na nulu všetkých záporných dumpingových rozpätí. Celková hodnota dumpingu sa potom vyjadrila v percentách kumulovanej hodnoty všetkých vývozných transakcií všetkých modelov, ktoré boli alebo neboli predmetom dumpingu.
105 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje metódu výpočtu dumpingového rozpätia, ale metódu, ktorú Komisia uplatnila, aby overila, či boli splnené podmienky na neodpočítanie antidumpingového cla od vývoznej ceny vytvorenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Metóda podľa jednotlivých KČV napadnutá žalobkyňou bola použitá v štádiu pred štádiom vypočítania dumpingového rozpätia a táto metóda má odlišný cieľ.
106 Na druhej strane žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia vychádzajúceho z podobnosti medzi praxou „nulovania“ a metódou podľa jednotlivých KČV.
107 Žalobkyňa teda nepreukázala existenciu podobnosti medzi praxou „nulovania“ a metódou podľa jednotlivých KČV.
108 Napokon žalobkyňa v odpovedi na otázku Všeobecného súdu položenú počas pojednávania spresnila svoju argumentáciu a v podstate uviedla, že účinok praxe „nulovania“, teda zmenu vývoznej ceny a v dôsledku toho dumpingového rozpätia, považuje za prax s podobným účinkom ako má metóda podľa jednotlivých KČV.
109 Už predtým bolo uvedené, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď posúdila vyjadrenie antidumpingového cla použitím metódy podľa jednotlivých KČV, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci najvhodnejšie na preskúmanie, či boli splnené podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia (body 73, 89 a 90 vyššie).
110 V dôsledku toho sa žalobkyňa nemôže odvolávať na to, že metóda podľa jednotlivých KČV uplatnená Komisiou mohla skresliť vývozné ceny a in fine revidované dumpingové rozpätie spoločnosti Nu Air Shanghai.
111 So zreteľom na vyššie uvedené treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
– O štvrtej časti druhého žalobného dôvodu
112 Žalobkyňa tvrdí, že použitie analýzy podľa jednotlivých KČV nemá žiaden právny základ.
113 Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.
114 Skutočnosť, že prístup podľa jednotlivých KČV nebol vôbec uvedený v základnom nariadení, nedokazuje, že je nezákonný alebo zjavne nesprávny.
115 V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná žalobkyňa v žalobe uznáva, že metóda podľa jednotlivých KČV je administratívnou technikou, ktorá má svoje miesto v rámci výpočtu váženého priemeru dumpingového rozpätia podľa článku 2 ods. 12 základného nariadenia, pretože umožňuje zaistiť spravodlivé porovnanie medzi rôznymi modelmi alebo typmi tovarov, ktoré sú predmetom prešetrovania a ktoré majú odlišné charakteristiky.
116 Žalobkyňa však nevysvetľuje, prečo je možné domnievať sa, že prístup podľa jednotlivých KČV alebo jednotlivých modelov je vhodný v rámci výpočtu dumpingového rozpätia a nie na účely preskúmania vyjadrenia antidumpingového cla.
117 V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, v praxi sa použitie uvedenej metódy inštitúciami neobmedzuje len na výpočet dumpingového rozpätia. Súdny dvor predovšetkým schválil metódu podľa jednotlivých modelov na účely výpočtu hranice zanedbateľných predajov podobného výrobku určeného na spotrebu na vnútornom trhu vyvážajúcej krajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1988, Canon a i./Rada, 277/85 a 300/85, Zb., EU:C:1988:467, bod 14).
118 So zreteľom na vyššie uvedené treba štvrtú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
– O piatej časti druhého žalobného dôvodu
119 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia prijala metódu podľa jednotlivých KČV svojvoľne, pretože v iných veciach sa domnievala, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia sú splnené, pričom vzala do úvahy vážené priemerné ceny ďalších predajov v Únii alebo dokonca akceptovala nižšiu úroveň dokazovania, než v prejednávanej veci.
120 Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.
121 Po prvé treba pripomenúť, že v kontexte konania o vrátení cla Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy na účely posúdenia, či sú splnené podmienky na neodpočítanie antidumpingového cla od vytvorenej vývoznej ceny (bod 67 vyššie). Táto voľná úvaha sa uplatňuje v jednotlivých prípadoch v závislosti od všetkých relevantných okolností (pozri analogicky rozsudok Gestetner Holdings/Rada a Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, EU:C:1990:116, bod 43).
122 Po druhé podmienky neodpočítania antidumpingového cla od výpočtu vývoznej ceny treba posúdiť jednak s ohľadom na dôkazy predložené dovozcami, ktorí žiadajú neodpočítanie antidumpingového cla, a jednak v súvislosti so skutkovými okolnosťami každej veci.
123 V prejednávanej veci nemožno tvrdenie žalobkyne založené na svojvoľnej povahe prístupu prijatého Komisiou v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k jej skoršej alebo neskoršej praxi prijať (pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb., EU:C:1991:186, bod 119; zo 17. decembra 2010, EWRIA a i./Komisia, T‑369/08, Zb., EU:T:2010:549, bod 93, a z 10. októbra 2012, Ningbo Yonghong Fasteners/Rada, T‑150/09, EU:T:2012:529, body 119 a 120).
124 V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že okolnosti prejednávanej veci boli úplne rovnaké, ako okolnosti v ostatných konaniach o vrátení antidumpingového cla alebo preskúmaní, ktoré uviedla na podporu svojho tvrdenia založeného na svojvoľnej povahe metódy podľa jednotlivých KČV.
125 Osobitne treba uviesť, že okolnosti prejednávanej veci sa líšia od okolností vo veci, ktorá dala podnet k prijatiu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 60/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidampingových opatrení uplatňovaných na dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 22, s. 1), ktoré žalobkyňa uviedla v prílohe žaloby a od rozhodnutí Komisie z 10. augusta 2012 týkajúcich sa žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla z dovozu ferosilícia s pôvodom v Rusku, ktoré žalobkyňa predložila v prílohe listu z 24. novembra 2014 (ďalej len „veci nazývané ‚ferosilícium s pôvodom v Rusku‘“). Komisia v duplike a na pojednávaní jednak vysvetlila, že vo veciach nazývaných „ferosilícium s pôvodom v Rusku“ rozdelila dotknutý výrobok do štyroch KČV a následne preskúmala, či sú splnené podmienky uvedené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia pre každé KČV. Ďalej konštatovala, že správne došlo k preneseniu antidumpingového cla v prípade všetkých štyroch KČV, ktoré predstavovali 80 % dotknutých transakcií, čo podľa nej stačilo na to, aby vyhovela žiadosti o neodpočítanie antidumpingového cla od vývoznej ceny stanovenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.
126 Naopak v prejednávanej veci platí, že pre päť z desiatich najpredávanejších KČV nebolo preukázané, že antidumpingové clo bolo prenesené na zákazníkov prepojených dovozcov.
127 V tomto kontexte žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že za každých okolností neprijala rovnaké riešenie ako vo veciach nazývaných „ferosilícium s pôvodom v Rusku“.
128 Je preto potrebné zamietnuť piatu časť druhého žalobného dôvodu.
– O druhej časti druhého dôvodu
129 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že úplné odpočítanie antidumpingového cla od vývoznej ceny je neprimerané, pretože zahŕňa clá zaplatené z modelov alebo KČV, v prípade ktorých došlo k vyjadreniu v cenách ďalších predajov. Komisii sa teda nepodarilo stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu a spoľahlivý vážený priemer dumpingového rozpätia.
130 Komisia namieta voči dôvodnosti týchto tvrdení.
131 Na úvod treba jednak pripomenúť, že článok 11 ods. 10 základného nariadenia predstavuje výnimku z pravidla „clo ako náklad“ zakotveného v článku 2 ods. 9 druhom pododseku toho istého nariadenia. Možnosť neodpočítať antidumpingové clo z vytvorenej vývoznej ceny sa musí vykladať reštriktívne (body 87 a 88 vyššie).
132 Ďalej po preskúmaní vyjadrenia antidumpingového cla podľa jednotlivých KČV Komisia konštatovala, že v prípade veľkého počtu KČV sa nepreukázalo, že antidumpingové clo bolo vyjadrené v maloobchodných cenách a v predajných cenách v Únii.
133 Analýza podľa jednotlivých KČV tiež ukázala, že pre päť z desiatich najpredávanejších KČV maloobchodné ceny uplatňované prepojenými dovozcami voči nezávislým zákazníkom usadeným v Únii vyjadrovali antidumpingové clá. Ako však vyplýva z výpočtu vypracovaného Komisiou, ktorý bol pripojený k jej e‑mailu z 26. júla 2011 a predložený žalobkyňou v prílohe A.14 žaloby, päť uvedených KČV na jednej strane zodpovedalo množstvu 119 523 predaných kompresorov na vzduch z celkového množstva 229 239 kompresorov na vzduch predaných v priebehu obdobia prešetrovania vrátenia cla prepojenými dovozcami, a na druhej strane viac než 50 % z celkovej hodnoty ceny, nákladov, poistenia a nákladov na prepravu týchto predajov.
134 Práve s ohľadom na tieto pripomenutia a spresnenia treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho preskúmania a v dôsledku toho porušila článok 2 ods. 9 a 11 a článok 11 ods. 10 základného nariadenia tým, že od stanovenej vývoznej ceny odpočítala antidumpingové clo, hoci v prípade niekoľkých KČV došlo k preneseniu.
135 Na úvod treba uviesť, tak ako správne uvádza žalobkyňa, že medzi článkom 2 ods. 9 a článkom 11 ods. 10 základného nariadenia existuje nespochybniteľný vzťah.
136 Po prvé článok 11 ods. 10 základného nariadenia dvakrát výslovne odkazuje na článok 2 a článok 2 ods. 9 toho istého nariadenia.
137 Po druhé v rámci konania o preskúmaní alebo vrátení antidumpingového cla predstavuje preskúmanie prenesenia antidumpingového cla na zákazníkov prepojeného dovozcu stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia etapu vo výpočte vývoznej ceny, ktorá sa vytvára na základe článku 2 ods. 9 uvedeného nariadenia. V závislosti od výsledkov získaných po tomto preskúmaní bude antidumpingové clo odpočítané od vytvorenej vývoznej ceny a v dôsledku toho bude mať priamy vplyv na výšku tejto ceny, lebo táto cena bude nevyhnutne nižšia, než pokiaľ by antidumpingové clo nebolo odpočítané.
138 Navyše treba uviesť, že čím je nižšia vývozná cena, tým je väčšia odchýlka od normálnej ceny a vyššie revidované dumpingové rozpätie.
139 Článok 11 ods. 10 základného nariadenia sa teda podieľa na vytvorení vývoznej ceny a nepriamo na výpočte revidovaného dumpingového rozpätia.
140 V tomto kontexte musí Komisia prijať koherentné metódy na účely uplatnenia článku 2 ods. 9 a 11 a článku 11 ods. 10 základného nariadenia.
141 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keďže dotknutý výrobok bol v Únii predávaný prostredníctvom prepojených dovozcov, Komisia na účely výpočtu vývoznej ceny považovala s ohľadom na povahu dotknutého výrobku za vhodnejšie overiť, či došlo k preneseniu antidumpingového cla pre každé KČV.
142 Okrem toho Komisia postupovala podľa tejto analýzy podľa jednotlivých KČV tak, že jednak vypočítala jednotnú váženú priemernú vývoznú cenu a jednotnú váženú priemernú normálnu cenu pre každé KČV a jednak vypočítala dumpingové rozpätie pre každé KČV predtým, ako vypočítala jednotné dumpingové rozpätie pre dotknutý výrobok.
143 Komisia však z metódy podľa jednotlivých KČV, ktorú sa sama rozhodla uplatniť, nevyvodila všetky dôsledky, pretože odmietla neodpočítať antidumpingové clo od vývoznej ceny KČV, v prípade ktorých bolo toto clo vyjadrené v maloobchodných cenách a v cenách následných predajov v Únii. V dôsledku toho odpočítala všetky zaplatené antidumpingové clá od vývoznej ceny vytvorenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, čím umelo znížila jednotnú váženú priemernú vývoznú cenu pre KČV a v dôsledku toho zvýšila mieru revidovaného dumpingového rozpätia spoločnosti Nu Air Shanghai.
144 S ohľadom na toto konštatovanie treba rozhodnúť, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré malo vplyv na mieru revidovaného dumpingového rozpätia a v dôsledku toho na výšku antidumpingového cla, ktoré malo byť vrátené žalobkyni, pričom treba pripomenúť, že táto výška vyplýva z rozdielu medzi pôvodným dumpingovým rozpätím a revidovaným dumpingovým rozpätím (bod 14 vyššie).
145 Tvrdenia predložené Komisiou nemôžu vyvrátiť tvrdenia uvedené vyššie.
146 Komisia po prvé tvrdí, že podľa reštriktívneho výkladu článku 11 ods. 10 základného nariadenia nie je možné odpočítať zaplatené antidumpingové clo len pre niektoré transakcie, modely alebo KČV, lebo by to neumožňovalo odstrániť riziko obchádzania zákona a manipulácie s cenami a bolo by to v rozpore s cieľom článku 11 ods. 10 základného nariadenia, ktorým je vylúčiť akúkoľvek možnosť skreslenia maloobchodných cien a cien následných predajov vyplývajúceho z dumpingu. Ak by sa pripustilo čiastočné neodpočítanie antidumpingového cla, prepojený dovozca by mohol vytvoriť vnútorné kompenzačné mechanizmy, ako napríklad vyjadrenie antidumpingového cla v cenách KČV, po ktorých je dopyt relatívne nepružný, ale nie do KČV, po ktorých je dopyt veľmi pružný.
147 V tejto súvislosti treba jednak pripomenúť, že článok 11 ods. 10 základného nariadenia neurčuje metódu na posúdenie, či antidumpingové clo bolo náležite vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii a Komisia preto v tejto oblasti disponuje širokou mierou voľnej úvahy (body 64 až 67 vyššie). Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia, ani článok 11 ods. 10 základného nariadenia jej neukladá povinnosť systematicky odpočítať celé zaplatené antidumpingové clo v takom prípade, ako v prejednávanej veci, keď preskúmanie prenesenia antidumpingového cla na základe metódy podľa jednotlivých KČV umožňovalo dospieť k záveru, že k tomuto preneseniu došlo len v prípade niektorých KČV a nie všetkých KČV.
148 Komisia ďalej nepreukázala, že v prejednávanej veci prepojený dovozca obišiel zákon zavedením kompenzačných mechanizmov medzi najviac a najmenej predávanými KČV, alebo medzi KČV, po ktorých je dopyt relatívne nepružný a po ktorých je dopyt veľmi pružný.
149 Preto sa vyššie uvedené tvrdenie Komisie musí zamietnuť.
150 Komisia po druhé tvrdí, že čiastočné neodpočítanie antidumpingového cla by malo byť vylúčené, pretože v prípade nových výrobkov by bolo prakticky neuplatniteľné. V prípade neexistencie porovnateľných výrobkov predávaných počas pôvodného prešetrovania nie je možné overiť, či ich maloobchodná cena vzrástla tak, že môže odrážať zaplatené antidumpingové clo.
151 Jedinou podmienkou stanovenou v článku 11 ods. 10 základného nariadenia je, že prepojený dovozca poskytne nezvratné dôkazy, že clo je vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii.
152 V tomto kontexte môže byť dôkaz o vyjadrení antidumpingových ciel v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii, pod podmienkou, že je nezvratný, poskytnutý akýmkoľvek spôsobom a nie len porovnaním medzi predajnými cenami uplatňovanými pred zavedením antidumpingových ciel a po ich zavedení.
153 Preto treba tvrdenie Komisie zamietnuť.
154 Po tretie Komisia nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že keby antidumpingové clo nebolo odpočítané od vývoznej ceny stanovenej pre päť KČV, v prípade ktorých metóda podľa jednotlivých KČV umožnila konštatovať existenciu prenesenia do maloobchodných cien a cien následných predajov, revidované dumpingové rozpätie by bolo 4,28 % namiesto 10,7 %. V tejto súvislosti tvrdí, že dumpingové rozpätie vypočítané pre dve z piatich uvedených KČV bolo v skutočnosti vyššie, než celkové dumpingové rozpätie stanovené počas pôvodného prešetrovania a počas prešetrovania týkajúceho sa vrátenia cla. Domnieva sa, že by nebolo spravodlivé, aby tieto predaje, ktoré sú predmetnom dumpingu, ktorý je vyšší než priemerný, mali prospech z neodpočítania antidumpingového cla.
155 Ako však správne uvádza žalobkyňa, práve preto, že antidumpingové clo bolo odpočítané od vývoznej ceny stanovenej pre transakcie týkajúce sa týchto dvoch KČV uvedených v bode 154, bolo dumpingové rozpätie týchto KČV vyššie než priemer.
156 Preto sa tvrdenie Komisie musí zamietnuť.
157 Vzhľadom na uvedené sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď odpočítala antidumpingové clo v celom rozsahu a nie len z vývozných cien KČV, v prípade ktorých na základe analýzy podľa jednotlivých KČV konštatovala, že clo nebolo vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii a v dôsledku toho porušila článok 2 ods. 9 a 11 a článok 11 ods. 10 základného nariadenia.
158 Nemožno spochybniť, že ak by sa Komisia nedopustila chyby, výška antidumpingového cla, ktoré malo byť žalobkyni vrátené, by bola vyššia než výška stanovená v článku 1 napadnutého rozhodnutia.
159 V dôsledku toho treba vyhovieť druhej časti druhého žalobného dôvodu a z toho dôvodu prvému žalobnému návrhu a čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia nepriznala žalobkyni vrátenie antidumpingového cla bezdôvodne zaplateného nad rámec sumy uvedenej v článku 1 uvedeného rozhodnutia, pričom netreba preskúmať prvý a tretí žalobný dôvod uvedený na podporu prvého žalobného návrhu.
O druhom žalobnom návrhu smerujúcom k dočasnému zachovaniu účinkov napadnutého rozhodnutia na základe článku 264 ZFEÚ
160 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade, že vyhovie prvému žalobnému návrhu, uplatnil svoju právomoc, ktorú má podľa článku 264 ZFEÚ, a nariadil zachovanie účinkov napadnutých rozhodnutí, až kým Komisia neprijme opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, bola by povinná vrátiť príslušným orgánom v plnej výške sumu, ktorá jej bola vrátená na základe uvedeného rozhodnutia. Po druhé spresňuje, že žiada len opravu napadnutého rozhodnutia a nie jeho zrušenie vo všetkých jeho častiach, pretože týmto rozhodnutím jej bolo čiastočne vyhovené.
161 Komisia nevzniesla proti druhému žalobnému návrhu námietky.
162 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom Komisia čiastočne nevyhovela žiadostiam o vrátenie antidumpingového cla predloženým žalobkyňou, a z toho dôvodu jej nepriznala vrátenie nad rámec sumy uvedenej v článku 1 uvedeného rozhodnutia, ktorého konkrétnu výšku musí určiť Komisia.
163 Za týchto okolností čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia neznamená, že žalobkyňa musí vrátiť príslušným orgánom sumu, ktorá jej bola vrátená na základe uvedeného rozhodnutia.
164 Vzhľadom na uvedené treba zamietnuť argumentáciu žalobkyne ako neúčinnú a v dôsledku toho zamietnuť druhý žalobný návrh.
O trovách
165 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 1 rozhodnutia Komisie K(2011) 8804 v konečnom znení zo 6. decembra 2011 týkajúceho sa žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa zrušuje v rozsahu, v akom nepriznáva spoločnosti Mecafer vrátenie bezdôvodne zaplateného antidumpingového cla nad rámec sumy, ktorá je v ňom uvedená.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia ja povinná nahradiť trovy konania.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2015.
Podpisy