UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 10. februára 2012

Vec T‑98/11 P

AG

proti

Európskemu parlamentu

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Zjavne nedôvodné odvolanie“

Predmet:      Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 16. decembra 2010, AG/Parlament (F‑25/10), ktoré smeruje k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta ako zjavne nedôvodné. AG znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

2.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)

1.      Z článku 257 ZFEÚ, článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora a článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitne podporujú tento návrh. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré neobsahuje nijakú argumentáciu osobitne označujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznačený predmetný rozsudok alebo uznesenie.

Tvrdenia, ktoré sú príliš všeobecné a nepresné na to, aby mohli byť predmetom právneho posúdenia, treba považovať za zjavne neprípustné.

(pozri body 24 a 25)

Odkaz:

Všeobecný súd: 16. decembra 2010, Meister/ÚHVT, T‑48/10 P, body 42 a 43 a tam citovaná judikatúra

2.      Z článku 11 prílohy I štatútu Súdneho dvora, ktorý preberá znenie článku 58 uvedeného štatútu, vyplýva, že odvolanie je obmedzené na právne otázky a musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu pre verejnú službu, na vadách konania pred Súdom pre verejnú službu, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolateľa, alebo na porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu.

Len Súd pre verejnú službu má v dôsledku toho právomoc zisťovať skutkový stav, okrem prípadu, keď vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a tento skutkový stav posúdiť. Posúdenie skutkového stavu teda s výhradou prípadu skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu nepredstavuje právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu odvolacím súdom.

Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo treba vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, či dokonca použiť nové dôkazné prostriedky.

(pozri body 44 – 46)

Odkaz:

Všeobecný súd: 24. októbra 2011, P/Parlament, T‑213/10 P, body 46 až 48 a tam citovaná judikatúra