Vec T‑136/19
(uverejnenie výňatkov)
Bulgarian Energy Holding EAD a i.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 25. októbra 2023
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Vnútorný trh so zemným plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ – Regulovaný trh – Definícia relevantného trhu – Rumunský tranzitný plynovod 1 – Nositeľ práva na výlučné užívanie rumunského plynovodu 1 – Odmietnutie prístupu – Povinnosť verejných dodávok – Výnimka z dôvodu štátneho zásahu – Prevádzkovateľ prepravnej siete – Prevádzkovateľ zásobníka – Protisúťažná stratégia – Účinky vylúčenia – Jediné a pokračujúce porušenie – Právo na obhajobu“
1. Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Vnútorný trh so zemným plynom – Trh so službami súvisiacimi s kapacitou plynu – Povinnosť Komisie vopred konzultovať účastníkov trhu – Neexistencia
(Článok 102 ZFEÚ; oznámenie Komisie 97/C 372/03, bod 33)
(pozri body 75 – 77)
2. Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Vzájomná zameniteľnosť – Identifikácia relevantných podmienok hospodárskej súťaže – Vnútorný trh so zemným plynom – Trh so službami súvisiacimi s kapacitou plynu – Rozlišovanie medzi primárnym a sekundárnym trhom – Chýbajúca relevantnosť
[Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009, odôvodnenie 34, článok 2 ods. 1 body 4, 6, 13, 16, 18, 21 a 22, a článok 16 ods. 3 písm. a) a príloha I bod 2.2 ods. 1 a 4; rozhodnutie Komisie 2012/490, odôvodnenie 2 a bod 2.2.2 ods. 1 a 6 a bod 2.2.5 ods. 1 a 4; oznámenie Komisie 97/C 372/03, body 2 a 3]
(pozri body 82 – 112)
3. Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Vplyv predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie – Neexistencia
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 115, 116, 181, 253)
4. Dominantné postavenie – Existencia – Indície – Vnútorný trh so zemným plynom – Trh so službami súvisiacimi s kapacitou plynu – Podnik kontrolujúci prístup tretích osôb k tranzitnému plynovodu – Zahrnutie
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 137, 138, 143 – 150, 159 – 161, 173 – 175)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve materskej spoločnosti – Vyvrátiteľnosť – Kombinácia domnienky uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v jej úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve, s inými dôkazmi – Materská spoločnosť, ktorá nekoná len ako finančný investor
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 187, 196 – 208, 212, 217 – 219)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Použitie súboru indícií – Nevyhnutnosť predložiť vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy – Súdne preskúmanie – Rozsah – Rozhodnutie, v prípade ktorého má súd pochybnosť – Dodržiavanie zásady prezumpcie neviny
(Články 101 a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
(pozri body 226 – 228, 231, 686, 689)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Listinné dôkazy – Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu – Kritériá – Dokument vypracovaný v bezprostrednej súvislosti s udalosťami alebo priamym svedkom týchto udalostí – Vysoká dôkazná hodnota – Dôkazná hodnota dôkazov, ktoré nepochádzajú z obdobia porušovania
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 229, 391 – 396, 433, 1004, 1005)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie, ktoré sa opiera o dôkazy dostatočné na preukázanie existencie spochybneného porušenia – Dôkazná povinnosť podnikov v dominantnom postavení, ktoré popierajú existenciu porušenia – Predloženie iného prijateľného vysvetlenia skutkového stavu, než je vysvetlenie Komisie
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 230, 381 – 390)
9. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a účinok vylúčenia z trhu – Kritériá posúdenia – Súdne preskúmanie – Preskúmanie zákonnosti – Rozsah – Nahradenie odôvodnenia napadnutého aktu
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 232, 234, 1108 – 1110, 1132)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazné bremeno – Súdne preskúmanie – Preskúmanie zákonnosti – Hĺbkové preskúmanie všetkých relevantných skutočností – Predmet a rozsah
(Články 102 a 263 ZFEÚ)
(pozri body 233, 291, 292, 329, 332, 364, 401, 419, 443, 478, 879 – 881, 1015, 1089)
11. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a účinok vylúčenia z trhu – Kritériá posúdenia – Účinky, ktoré nie sú čisto hypotetické
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 235 – 240)
12. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Poskytovanie služieb súvisiacich s kapacitou plynovodu, ktorý predstavuje základnú infraštruktúru – Odmietnutie podniku v dominantnom postavení poskytnúť prístup k základnej infraštruktúre – Povinnosť spolupracovať
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 254 – 257, 260 – 262)
13. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Základná infraštruktúra – Kontrola vyplývajúca z priznania práva na výlučné užívanie – Irelevantnosť povahy takéhoto výlučného práva
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 263 – 265)
14. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Požiadavky vyplývajúce zo zásady účinnej súdnej ochrany – Jasnosť a presnosť výroku rozhodnutia
(Článok 102 a článok 296 ods. 2 ZFEÚ)
(pozri body 299 – 317)
15. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Použitie vyhlásení sťažovateľov v rámci uplatňovania článku 102 ZFEÚ – Prípustnosť – Dôkazná sila vyhlásení strany, ktorá má záujem uzavrieť zmluvu s podnikom v dominantnom postavení – Obmedzenia – Posúdenie dôkaznej hodnoty takýchto vyhlásení s ohľadom na ďalšie dôkazy
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 370 – 380, 441)
16. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Podnik v dominantnom postavení, ktorý je nositeľom práva na výlučné užívanie dotknutej infraštruktúry – Povaha, ktorá nepostačuje na naznačenie existencie zneužívajúcej praktiky vylúčenia z trhu
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 473 – 475)
17. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Podnik v dominantnom postavení, ktorý je nositeľom práva na výlučné užívanie dotknutej infraštruktúry – Podmienky opätovného prerokovania dohody o rezervovaní kapacity – Dôkazná hodnota – Relevantné skutočnosti
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 489 – 492, 495 – 511, 513 – 528, 530 – 541)
18. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Objektívny pojem týkajúci sa konania, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu a jeho dôsledkom je bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej súťaže – Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení – Hospodárska súťaž založená výlučne na kvalite – Kritéria posúdenia – Možnosť podniku v dominantnom postavení zachovať a chrániť svoje obchodné záujmy
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 547, 595 – 603, 625, 626, 644)
19. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Vecná pôsobnosť – Správanie uložené štátnymi opatreniami – Vylúčenie – Podmienky
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 548, 549, 569 – 583, 616)
20. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Výklad vnútroštátneho práva členského štátu – Skutková otázka – Zahrnutie
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 740, 741)
21. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a účinok vylúčenia z trhu – Kritériá posúdenia – Zohľadnenie odvetvového regulačného rámca v plynárenskom odvetví – Nesúlad podmienok prístupu do siete s týmto regulačným rámcom – Nevyhnutnosť preukázania schopnosti vyvolať protisúťažné účinky
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 784, 873)
22. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmanie sťažností – Povinnosti Komisie – Overenie existencie legitímneho záujmu sťažovateľa – Rozsah
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 848, 849)
23. Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie podniku s dominantným postavením sprístupniť inému podniku tovar alebo službu potrebné na jeho činnosť – Posúdenie zneužívajúcej povahy – Regulačná povinnosť poskytnúť prístup – Neexistencia povinnosti Komisie preukázať nevyhnutnosť prístupu k dotknutej infraštruktúre
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 961, 962, 968, 969, 971)
24. Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Dosah – Úplné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktoré konštatuje jediné a pokračujúce porušenie a ukladá pokutu, ak existujú čiastočné dôkazy – Podmienky – Nahradenie odôvodnenia súdom Únie – Vylúčenie
(Článok 102 ZFEÚ)
(pozri body 1119 – 1131, 1134)
25. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah
(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 15 ods. 1 a 2)
(pozri body 1153 – 1155)
26. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoci Komisie – Právomoc získavať vyhlásenia – Vyhlásenia týkajúce sa predmetu vyšetrovania – Povinnosť Komisie zaznamenať každé vypočúvanie, ktoré vedie – Rozsah – Určenie skutočností, ktoré sú užitočné pre obhajobu dotknutého podniku – Porušenie – Dôsledky
(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 19 ods. 1; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 3)
(pozri body 1156 – 1160, 1170 – 1176, 1182 – 1186, 1191)
27. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Porušenie z dôvodu pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia – Podmienky – Možnosť dotknutého podniku lepšie zaistiť svoju obhajobu, ak by k tomuto pochybeniu nedošlo – Rozsah dôkazného bremena spočívajúceho na tomto podniku
(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 19 ods. 1 a článok 27; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 3 a článok 15 ods. 1 a 2)
(pozri body 1177, 1192, 1201 – 1206, 1208 – 1214, 1216 – 1221, 1223, 1226, 1238, 1244, 1245)
28. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Porušenie z dôvodu neprimeraných obmedzení v rámci postupu s dátovou miestnosťou – Dôsledky
(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 19 ods. 1 a článok 27; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 15 ods. 1 a 2)
(pozri body 1207, 1215)
29. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Predmet – Prístup k oznámeniu o výhradách zaslané podniku tretích strán – Podmienky – Oznámenie o výhradách, ktoré môže slúžiť na obhajobu účastníkov konania – Dôkazné bremeno – Povinnosť dotknutého podniku poskytnúť prvú indíciu o užitočnosti uvedeného prístupu pre svoju obranu
(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 15 ods. 1)
(pozri body 1249 – 1252)
Zhrnutie
V čase skutkových okolností žalobkyne, konkrétne spoločnosť Bulgarian Energy Holding EAD, ktorá je vo výlučnom vlastníctve bulharského štátu, a jej dcérske spoločnosti Bulgargaz a Bulgartransgaz (ďalej spoločne len „skupina BEH“) pôsobili v odvetví energetiky v Bulharsku. Bulgargaz bola verejným dodávateľom plynu v Bulharsku, zatiaľ čo Bulgartransgaz bola prevádzkovateľom plynárenskej prepravnej siete (ďalej len „PPS“) a jediného zásobníka zemného plynu v Bulharsku (ďalej len „zásobník Chiren“).
Počas obdobia porušovania (t. j. od 30. júla 2010 do 1. januára 2015) bolo zásobovanie plynom v Bulharsku takmer úplne závislé od dovozu ruského plynu, ktorého jediným alebo hlavným dovozcom bola Bulgargaz. Táto spoločnosť tak bola hlavným dodávateľom plynu pre zákazníkov na nadväzujúcom veľkoobchodnom trhu, ako aj pre koncových zákazníkov, teda podniky priamo napojené na plynárenskú prepravnú sieť.
Ruský plyn bol do Bulharska prepravovaný až do bodu pripojenia k bulharskej sieti cez Ukrajinu a Rumunsko najmä prostredníctvom tranzitného plynovodu (ďalej len „rumunský plynovod 1“), ktorý spravovala spoločnosť Transgaz, rumunský PPS. Počas obdobia porušovania uvedený plynovod zabezpečoval zásobovanie väčšiny bulharského územia prostredníctvom vnútroštátnej prepravnej siete, ktorá bola zase napojená na zásobník Chiren.(1) Na základe dohody uzavretej medzi spoločnosťami Transgaz a Bulgargaz v roku 2005 (ďalej len „dohoda z roku 2005“), ktorá zostala v platnosti počas celého obdobia porušovania, získala Bulgargaz výhradné užívanie rumunského plynovodu 1 za pevný ročný poplatok.
Dňa 18. novembra 2010 spoločnosť Overgas Inc., ktorá je účastníkom trhu s dodávkami plynu v Bulharsku, podala na Komisiu neformálnu sťažnosť proti skupine BEH za porušenie článku 102 ZFEÚ.
Rozhodnutím zo 17. decembra 2018(2) Európska komisia dospela k záveru, že skupina BEH sa dopustila jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 ZFEÚ v období od 30. júla 2010 do 1. januára 2015. Komisia konkrétne uviedla, že skupina BEH mala počas tohto obdobia dominantné postavenie na piatich rôznych trhoch, a to na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou plynárenskej prepravnej siete, na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1, na trhu služieb súvisiacich s kapacitou zásobníka Chiren, na nadväzujúcom veľkoobchodnom trhu s plynom a trhu s maloobchodnými dodávkami plynu veľkým koncovým zákazníkom napojeným na bulharskú plynárenskú prepravnú sieť. Komisia vytýkala skupine BEH, že zneužila svoje dominantné postavenie tým, že bránila, obmedzovala a zdržovala prístup k prepravnej sieti, zásobníku Chiren a rumunskému plynovodu 1, čím uzavrela bulharské trhy s dodávkami plynu s cieľom chrániť dominantné postavenie spoločnosti Bulgargaz na týchto trhoch. V dôsledku toho Komisia uložila skupine BEH pokutu, ktorou sankcionovala takto zistené porušenie.
Všeobecný súd, ktorý rozhodoval o žalobe o neplatnosť podanej touto skupinou, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, vyhovel tejto žalobe v rozsahu, v akom Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala odmietnutie prístupu k trom infraštruktúram vo vlastníctve skupiny BEH, ktoré môže spadať do pôsobnosti článku 102 ZFEÚ. Poskytol tak spresnenia, pokiaľ ide o uplatnenie článku 102 ZFEÚ na podnik v dominantnom postavení, ktorý odopiera prístup k „základnej infraštruktúre“, s ohľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Bronner(3) v prípade, že tento podnik nie je vlastníkom uvedenej infraštruktúry. Okrem toho sa vyjadril k rozsahu požiadavky na prístup k spisu, ktorá je súčasťou rešpektovania práva na obhajobu v rámci tzv. postupu s „dátovou miestnosťou“, teda v prípade obmedzení práva na prístup k určitým informáciám zo spisu z dôvodu ich dôvernej povahy.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia najskôr preskúmal vec samu, a to výhrady založené na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu pri vymedzení jedného z piatich relevantných trhov, najmä trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1, dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz na tomto trhu, dominantného postavenia materskej spoločnosti BEH ako finančnej holdingovej spoločnosti na relevantných trhoch, ako aj zneužívajúceho správania tejto skupiny. V druhom rade analyzoval procesné vady založené na porušení práva skupiny BEH na obhajobu vo veciach prístupu k spisu.
Pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd v prvom rade konštatoval, že v rámci definície trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 Komisia správne nerozlišovala medzi primárnym trhom (t. j. trhom, na ktorom s kapacitou obchoduje priamo PPS) a sekundárnym trhom (t. j. trhom, na ktorom sa obchoduje s kapacitou mimo primárneho trhu), keďže toto rozlišovanie nie je relevantné na účely posúdenia, či žalobkyne mali dominantné postavenie, pokiaľ ide o služby súvisiace s kapacitou rumunského plynovodu 1. Okrem toho sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď usúdila, že Bulgargaz mala dominantné postavenie na tomto trhu.
V tejto súvislosti z výhradného práva k rumunskému plynovodu 1 priznaného dohodou z roku 2005 vyplýva, že Bulgargaz bola počas celého obdobia porušovania jediným možným poskytovateľom služieb súvisiacich s kapacitou uvedeného plynovodu na sekundárnom trhu. Okrem toho na jednej strane podľa článku 17.1 dohody z roku 2005 nemohla Transgaz ponúknuť tretím osobám nevyužitú kapacitu bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Bulgargaz. Na druhej strane podľa právnej úpravy Únie platnej v tom čase mohla Transgaz ponúknuť takúto nevyužitú kapacitu tretím osobám len ako krátkodobú a prerušiteľnú kapacitu. Bulgargaz preto kontrolovala aj prístup tretích osôb na primárny trh so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1. Z toho vyplýva, že Komisia správne identifikovala Bulgargaz ako poskytovateľa na rumunskom plynovode 1, teda ako jediný podnik, ktorý mohol poskytnúť tretím osobám prístup k tomuto plynovodu. Všeobecný súd tiež uviedol, že hoci Transgaz ešte nesplnila svoje povinnosti v zmysle práva Únie tým, že by prijala nevyhnutné opatrenia na umožnenie a uľahčenie obchodovania s kapacitou na sekundárnom trhu, Bulgargaz v skutočnosti od 1. januára 2013 poskytovala spoločnosti Overgas prístup k rumunskému plynovodu 1. Z toho vyplýva, že nesplnenie povinnosti zo strany spoločnosti Transgaz totiž nebránilo tomu, aby Bulgargaz mohla ponúkať kapacitu na uvedenom trhu. Vzhľadom na skutočnosť, že počas obdobia porušovania Bulgargaz kontrolovala prístup tretích osôb k rumunskému plynovodu 1 a že Transgaz nemohla byť identifikovaná ako skutočný alternatívny zdroj dodávok pre tretie osoby, ktoré chceli mať prístup k uvedenému plynovodu, tak mala Bulgargaz dominantné postavenie na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1.
V druhom rade Všeobecný súd uviedol, že Komisii sa nepodarilo preukázať zneužitie dominantného postavenia skupiny BEH v súvislosti s dodávkami plynu v Bulharsku. V tejto súvislosti dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané Komisiou v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1 nie sú dostatočné na preukázanie existencie všetkých uvádzaných obmedzení prístupu a v rozsahu, v akom boli preukázané, ich zneužívajúcej povahy.
Všeobecný súd najskôr poznamenal, že Komisia správne posúdila správanie spoločnosti Bulgargaz na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 s ohľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Bronner. V tejto súvislosti pripomenul, že odmietnutie podniku v dominantnom postavení poskytovať službu, ku ktorej musia mať tretie osoby prístup, aby mohli vykonávať činnosť na susediacom trhu, najmä na nadväzujúcom trhu, predstavuje porušenie článku 102 ZFEÚ, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky, konkrétne ak odmietnutie služby môže odstrániť akúkoľvek hospodársku súťaž na strane žiadateľa o uvedenú službu na tomto trhu, ak toto odmietnutie nemožno objektívne odôvodniť a ak je dotknutá služba nevyhnutná pre výkon činnosti žiadateľa v tom zmysle, že neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada za túto službu. V prejednávanej veci pritom rumunský plynovod 1 predstavoval „základnú infraštruktúru“, keďže išlo o jedinú reálnu cestu na prepravu ruského plynu do Bulharska počas obdobia porušovania. V tejto súvislosti Komisia mohla platne usúdiť, že na účely uplatnenia uvedených zásad vyplývajúcich z judikatúry nezáleží na tom, že Bulgargaz nebola vlastníčkou infraštruktúry, ale len nositeľkou výhradného užívacieho práva, keďže toto právo nadobudlo formu kontroly nad uvedenou infraštruktúrou, ktorá jej umožňovala podmieniť prístup tretích osôb k plynovodu jej súhlasom.
Všeobecný súd ďalej dospel k záveru o neexistencii dôkaznej hodnoty, ktorú Komisia pripisovala rezervovaniu celej kapacity rumunského plynovodu 1 na základe dohody z roku 2005, keďže toto rezervovanie nie je dostatočnou indíciou na preukázanie údajného zneužitia na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou uvedeného plynovodu. Zmluvná exkluzivita poskytnutá spoločnosti Bulgargaz dohodou z roku 2005, a to aj keby táto spoločnosť využívala len časť kapacity rumunského plynovodu 1, totiž nemôže predstavovať zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz, ak Komisia nepreukázala, že jej správanie v skutočnosti umožnilo vytlačiť konkurentov z bulharských trhov s dodávkami plynu, predovšetkým v zmysle rozsudku Bronner a neskoršej judikatúry(4) týkajúcej sa odmietnutia prístupu k „základnej infraštruktúre“.
V prejednávanej veci pritom zo skutočností uvedených Komisiou vyplýva, že exkluzivita priznaná spoločnosti Bulgargaz jej od roku 2013 nebránila v tom, aby vyhovela žiadosti podanej spoločnosťou Overgas tým, že jej poskytla prístup k nevyužitej kapacite rumunského plynovodu 1. Všeobecný súd navyše poznamenal, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala ani to, že Bulgargaz zneužívajúcim spôsobom bránila žiadostiam iných tretích osôb o prístup.
Napokon Všeobecný súd nepotvrdil dôkaznú hodnotu, ktorú Komisia pripísala správaniu spoločnosti Bulgargaz v rámci medzivládnych diskusií medzi Bulharskou republikou a Rumunskom týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005. Podľa jeho názoru tieto diskusie nemôžu predstavovať dôkaz odmietnutia poskytnúť prístup k rumunskému plynovodu 1. Témy tohto opätovného prerokovania, najmä potreba poskytnúť spoločnosti Bulgargaz záruku minimálnej kapacity, sa totiž neobmedzovali len na záujmy spoločnosti Bulgargaz, ale vyžadovali zapojenie bulharských orgánov vzhľadom na závislosť Bulharska od rumunského plynovodu 1 pre zabezpečenie dodávok plynu na bulharskom trhu. Okrem toho Rumunsko malo jasný záujem na opätovnom prerokovaní dohody z roku 2005 s ohľadom na konanie o nesplnení povinnosti, ktoré proti nemu začala Komisia v roku 2009. Všeobecný súd navyše dospel k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že dĺžku trvania rokovaní možno pripísať žalobkyniam.
V treťom rade Všeobecný súd konštatoval, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala ani odmietanie skupiny BEH poskytnúť prístup k prepravnej sieti, ako aj k zásobníku Chiren pred júnom 2012. Naproti tomu Všeobecný súd vo vzťahu k tomuto zásobníku uviedol, že skutočnosti v spise umožňujú preukázať, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz mohlo v období od júna 2012 do septembra 2014 obmedziť hospodársku súťaž na bulharských trhoch s dodávkami plynu. Keďže však napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, že žalobkyne sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 ZFEÚ tým, že tretím osobám odmietli prístup k trom infraštruktúram, a kládlo dôraz na vzájomnú závislosť, komplementárnosť a vzájomné posilňovanie všetkých vytýkaných správaní, Všeobecný súd konštatoval, že z výroku napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť, že sa zakladá na viacerých dôvodoch týkajúcich sa rôznych zneužívajúcich správaní, z ktorých každé by samo osebe postačovalo na jeho odôvodnenie.
Za týchto podmienok jediný dôvod založený na správaní spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti so zásobníkom Čhiren po júni 2012 nemôže bez toho, aby došlo k nahradeniu posúdenia skutkového stavu Komisie posúdením Všeobecného súdu, predstavovať základné, či dokonca dostatočné odôvodnenie, ktoré by samo osebe mohlo odôvodniť výrok uvedeného rozhodnutia.
V dôsledku toho Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala porušenie predstavujúce zneužitie dominantného postavenia, ktoré sa žalobkyniam pripisuje v napadnutom rozhodnutí.
Pokiaľ ide o priebeh konania, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa dopustila procesných pochybení, ktoré mohli viesť k porušeniu práva skupiny BEH na obhajobu, keďže jednak nevložila do spisu alebo vložila nevhodne do spisu dokumenty týkajúce sa niektorých stretnutí, ktoré mala so spoločnosťou Overgas, a jednak k nim poskytla nedostatočný prístup.
Konkrétne, pokiaľ ide o stretnutia, ktoré sa uskutočnili po prijatí oznámenia o výhradách v rokoch 2015 a 2016, Všeobecný súd uviedol, že ich cieľom bolo získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a že Komisii neprináleží vylúčiť materiál zo spisu na základe uplatnenia svojej voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, či tento dokument potenciálne svedčí v prospech alebo v neprospech. V dôsledku toho bola Komisia v súlade s článkom 19 nariadenia č. 1/2003(5) v spojení s článkom 3 nariadenia č. 773/2004(6) povinná riadne zaznamenať vyhlásenia urobené počas týchto stretnutí a vložiť do spisu dokumenty, ktoré sa ich týkali, a informovať o nich žalobkyne, keďže neexistencia akéhokoľvek písomného záznamu bráni Všeobecnému súdu overiť, či Komisia konala v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003 a či boli v plnej miere dodržané práva podnikov a fyzických osôb dotknutých vyšetrovaním.
Pokiaľ ide o stretnutia, ktoré sa uskutočnili pred prijatím oznámenia o výhradách v rokoch 2010 až 2013, Komisia do spisu vložila len stručné poznámky z týchto stretnutí, zatiaľ čo podrobné zápisnice zostali dôverné. V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že tieto stručné poznámky sú zjavne nedostatočné na to, aby zohľadnili obsah diskusií, ktoré skutočne prebehli medzi Komisiou a spoločnosťou Overgas, a najmä povahu informácií, ktoré Overgas poskytla v súvislosti s prejednávanými témami. Nič zo znenia článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 alebo z cieľa, ktorý sleduje, pritom neumožňuje dospieť k záveru, že normotvorca mal v úmysle zaviesť rozlišovanie medzi „stručnými poznámkami“ vypracovanými na účely prístupu k spisu na jednej strane a „podrobnými zápisnicami“, ktoré majú zostať dôverné. Takýto výklad by znamenal, že právo na prístup k spisu, ako aj zásada rovnosti zbraní by boli zbavené akéhokoľvek potrebného účinku.
Pokiaľ ide o prístup k dokumentom sprístupneným v dátovej miestnosti, Všeobecný súd uviedol, že Komisia povolila externým zástupcom žalobkýň oznámiť svojim klientkam len nedôvernú verziu správy z dátovej miestnosti a že toto znenie neobsahovalo nijakú dodatočnú informáciu v porovnaní so stručnými poznámkami, ku ktorým mali žalobkyne predtým prístup počas správneho konania. Cenzurovanie správy z dátovej miestnosti do takej miery, že sa stala prakticky rovnocennou so stručnými poznámkami, pritom podľa Všeobecného súdu mohlo ohroziť samotný cieľ postupu s dátovou miestnosťou, a to chrániť dôverné informácie a zároveň umožniť prístup k dôkazom, ktoré účastník konania potrebuje na podporu svojho stanoviska. Platí to teda o to viac, že postup s dátovou miestnosťou, ako prebiehal v prejednávanej veci, mohol zasiahnuť do práva žalobkýň na obhajobu, ktoré mohli toto právo vykonávať len nepriamo prostredníctvom svojich externých zástupcov.
Keďže žalobkyne tiež preukázali, že ak by nedošlo k pochybeniam, ktorých sa dopustila Komisia tým, že im odoprela dostatočný prístup k spisu, mali by prístup k informáciám, ktoré by im umožnili lepšie zaistiť svoju obhajobu počas správneho konania, Všeobecný súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva žalobkýň na obhajobu.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.