Spojené veci T‑208/08 a T‑209/08
Gosselin Group NV
a
Stichting Administratiekantoor Portielje
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Jediné a nepretržité porušenie – Pojem podnik – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 – Závažnosť – Dĺžka trvania“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka
(Článok 81 ES)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Cieľ – Určenie vplyvu na obchod medzi členskými štátmi – Citeľný účinok
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 2004/C 101/07, bod 53)
4. Akty inštitúcií – Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu – Záväzný akt
(Oznámenie Komisie 2004/C 101/07)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia
(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 a 21 až 23)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zásada individualizácie sankcií
(Nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o dĺžke trvania porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Posúdenie
(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Poľahčujúce okolnosti – Protisúťažné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci
(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarážka)
1. Pojem hospodárska jednotka, ktorý môže zahŕňať viaceré samostatné právne subjekty, bol zavedený s cieľom umožniť pripísať správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spoločnosti) inému právnemu subjektu (materskej spoločnosti), a nie na to, aby umožnil kvalifikovať materskú spoločnosť ako podnik. Pojem hospodárska jednotka preto nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že materská spoločnosť nemá postavenie podniku.
(pozri bod 41)
2. V kontexte práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na právnu formu tohto subjektu a spôsob jeho financovania.
Subjekt, ktorý vlastní kontrolné podiely v spoločnosti a skutočne vykonáva túto kontrolu priamym alebo nepriamym zasahovaním do jej riadenia, sa musí považovať za zúčastnený na hospodárskej činnosti vykonávanej ovládaným podnikom, a preto musí byť sám kvalifikovaný ako podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže.
Naproti tomu samotné vlastníctvo podielov, hoci aj kontrolných, nepostačuje na charakterizovanie hospodárskej činnosti subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, pokiaľ umožňuje len vykonávanie práv spojených s postavením akcionára alebo spoločníka a prípadne prijímanie dividend, ktoré sú len plodmi vlastníctva majetku.
Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o „zasahovanie“, spočíva na Komisii.
(pozri body 44, 47, 48)
3. Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je Komisia oslobodená od povinnosti preukázať skutočné protisúťažné účinky dohôd alebo postupov, ktorých cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. Článok 81 ods. 1 ES však nemožno uplatniť, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spoločenstva alebo na hospodársku súťaž nie je „citeľný“. Dohoda totiž nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného článkom 81 ods. 1 ES, keď obmedzuje hospodársku súťaž alebo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi iba v nepatrnej miere.
Komisia má povinnosť vymedziť v rozhodnutí prijatom na základe článku 81 ES relevantný trh len vtedy, keď bez tohto vymedzenia nie je možné určiť, či sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ich cieľom alebo následkom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže.
Ak by každá cezhraničná transakcia bola automaticky spôsobilá citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pojem citeľný charakter, ktorý je podmienkou uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. Aj v prípade porušenia na základe cieľa je potrebné, aby porušenie bolo spôsobilé citeľne ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Vyplýva to z usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v článkoch 81 a 82 Zmluvy, keďže pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vzťahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú už svojou povahou spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Ak Komisia uvedie dostatočne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu, presne tým určí dotknuté služby, ako aj trh a takýto opis odvetvia môže byť dostatočný, pokiaľ je dostatočne podrobný na to, aby Všeobecnému súdu umožnil overiť základné tvrdenia Komisie, a pokiaľ na základe toho celkový trhový podiel zjavne značne prekračuje prahovú hodnotu 5 %. Ak sú podmienky splnené, Komisia môže vychádzať z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 uvedených usmernení bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení. V rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 týchto usmernení totiž na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi stačí, ak je splnená čo i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok.
(pozri body 89 – 91, 98, 112, 116, 117)
4. Komisia prijatím pravidiel správania, ako sú usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v článkoch 81 a 82 Zmluvy, a tým, že ich zverejnením oznámi, že ich v budúcnosti bude uplatňovať na príslušné prípady, sa sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery.
(pozri bod 109)
5. Závažnosť sa musí posudzovať najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej súťaže. Závažnosť porušenia možno stanoviť na základe povahy a cieľa zneužívajúceho správania. Okolnosti týkajúce sa cieľa správania môžu mať pri stanovení výšky pokuty väčší význam ako okolnosti týkajúce sa jeho účinkov.
Porušenie, ktorého cieľom je určenie cien a rozdelenie trhov, je už svojou povahou mimoriadne závažné.
Okrem toho bod 20 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „vyhodnotenie závažnosti sa vykoná... osobitne [pre] každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu“. Uvedené usmernenia viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Konkrétne bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („menej závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“) a v záujme presnejšej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Podľa bodu 19 týchto usmernení teda základná výška pokuty musí „súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia“. Vo väčšine prípadov sa podľa bodu 21 uvedených usmernení „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“.
Preto Komisia nemôže vykonať diskrečnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak určiť presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohľadnenia osobitných okolností veci. Bod 22 uvedených usmernení stanovuje, že „pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia“.
Tento problém spojený s určením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o určení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podľa bodu 23 uvedených usmernení zohľadňovaný podiel predaja obvykle stanoví „v hornej časti stupnice“. Z tohto bodu vyplýva, že v prípade najzávažnejších obmedzení by sadzba mala byť prinajmenšom vyššia než 15 %.
Nie je teda potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie stanovujúce sadzbu 17 % iba na základe samotnej závažnej povahy porušenia. Pokiaľ totiž Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávažnejšie obmedzenia, nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce skutočnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyššej sadzby.
(pozri body 126, 127, 129 – 132)
6. Pokiaľ sa porušenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich na porušení. Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podľa ktorej môže byť podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatniteľná v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Závažnosť porušenia musí byť predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohľadní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci účinok pokút. Skutočnosť, že podnik sa nezúčastnil na všetkých zložkách tvoriacich kartel alebo zohrával menšiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúčastňoval, sa musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovení pokuty.
Posúdenie individuálnych okolností sa však spravidla neuskutočňuje v rámci posúdenia závažnosti porušenia, teda pri stanovení základnej výšky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
(pozri body 137 – 139)
7. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie porušení článku 81 ods. 1 ES, spočíva na Komisii, ktorá musí predložiť presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré odôvodňujú pevné presvedčenie, že došlo k údajnému porušeniu. Osobitne to platí pre dôkazy týkajúce sa kritéria dĺžky trvania porušenia, ktorého význam sa v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 podstatne zvýšil. V prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je možné priamo určiť dĺžku trvania porušenia, je teda Komisia povinná predložiť dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z časového hľadiska, tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene v rozpätí dvoch konkrétnych dátumov.
Pokiaľ však bola preukázaná účasť na mnohostranných stretnutiach, prináleží dotknutému podniku, aby predložil dôkazy, ktoré môžu preukázať, že jeho účasť na uvedených stretnutiach vôbec nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil s odlišným úmyslom ako oni.
Toto sa týka kartelov, v rámci ktorých sa uskutočnili mnohostranné stretnutia, počas ktorých boli uvedené protisúťažné ciele. Táto právna zásada je odôvodnená tým, že podnik, ktorý sa zúčastnil na takýchto stretnutiach bez toho, aby sa verejne dištancoval od ich obsahu, vyvolal u ostatných účastníkov dojem, že súhlasí s výsledkom týchto stretnutí a že ho bude dodržiavať. Ak sa podnik na takýchto stretnutiach nezúčastnil, prináleží Komisii, aby predložila dôkaz o dĺžke trvania jeho účasti, pričom sa nemôže odvolávať na zmiernenie dôkazného bremena vyplývajúce z judikatúry, podľa ktorej sa podnik na to, aby ukončil svoju zodpovednosť, musí verejne a jednoznačne dištancovať od kartelu tak, aby si ostatní účastníci boli vedomí toho, že už nepodporuje všeobecné ciele kartelu.
(pozri body 153, 154, 157 – 159)
8. Podľa bodu 29 tretej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 musí podnik na dosiahnutie zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností „doká[zať], že jeho účasť na porušení je významne znížená“, a „v dôsledku toho preuká[zať], že v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom“.
Použitie výrazu „napríklad“ však naznačuje, že zoznam okolností uvedených v bode 29 predmetných usmernení nie je taxatívny. Je potrebné zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä účasť alebo neúčasť podniku na všetkých zložkách porušenia – ak nie pri posudzovaní závažnosti porušenia, tak aspoň pri úprave základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Táto povinnosť bola totiž jedným z dôvodov, ktoré umožnili Súdnemu dvoru konštatovať, že pojem jediné a nepretržité porušenie nespochybňuje zásadu, podľa ktorej má zodpovednosť za porušenia práva hospodárskej súťaže osobnú povahu. Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarážke nemôžu zaručiť túto možnosť.
(pozri body 182, 183)
9. Bod 29 posledná zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „[možno] znížiť základnú výšku pokuty..., ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi“. V tejto súvislosti samotná vedomosť o protisúťažnom správaní neznamená, že toto správanie bolo inštitúciou implicitne „povolené alebo podporované“ v zmysle bodu 29 poslednej zarážky uvedených usmernení. Údajnú nečinnosť totiž nemožno posudzovať rovnako ako konanie spočívajúce v povolení alebo podporovaní.
(pozri body 189, 192)