ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 24. októbra 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Služby vo verejnom záujme v osobnej doprave – Osobná železničná doprava – Zmluvy o službách vo verejnom záujme – Priame zadanie – Povinnosť predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o priamom zadaní – Rozsah“
Vo veci C‑515/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu, Taliansko) zo 4. júla 2018 a doručený Súdnemu dvoru 6. augusta 2018, ktorý súvisí s konaním:
Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato
proti
Regione autonoma della Sardegna,
za účasti:
Trenitalia SpA,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory I. Jarukaitis, sudcovia E. Juhász (spravodajca) a C. Lycourgos,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato, v zastúpení: S. Gattamelata, avvocato,
– Regione autonoma della Sardegna, v zastúpení: S. Sau a A. Camba, avvocatesse,
– Trenitalia SpA, v zastúpení: L. Torchia a F. G. Albisinni, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Sclafani, avvocato dello Stato,
– rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls a G. Conte, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a trhu, Taliansko) (ďalej len „AGCM“) a Regione autonoma della Sardegna (Autonómny región Sardínia, Taliansko) (ďalej len „región Sardínia“) vo veci priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave spoločnosti Trenitalia SpA zo strany regiónu Sardínia.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 25, 29 a 30 nariadenia č. 1370/2007 stanovujú:
„(25) Verejná osobná železničná doprava nastoľuje špecifické otázky týkajúce sa investičného bremena a nákladov na infraštruktúru. V marci 2004 [Európska komisia] predstavila návrh zmien a doplnení smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva [(Ú. v. ES L 237, 1991, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341)], aby sa zabezpečil prístup všetkých železničných podnikov Spoločenstva k infraštruktúre všetkých členských štátov s cieľom poskytovať služby medzinárodnej osobnej dopravy. Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť právny rámec pre úhradu a/alebo výlučné práva zmlúv o službách vo verejnom záujme a nie ďalšie otvorenie trhu služieb železničnej dopravy.
…
(29) Na účely zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme s výnimkou núdzových opatrení a zmlúv o službách vo verejnom záujme týkajúcich sa malých vzdialeností by príslušné orgány mali prijať opatrenia potrebné na zverejnenie skutočnosti, že majú v úmysle zadať takéto zmluvy, najmenej jeden rok vopred, aby mohli potenciálni poskytovatelia služieb vo verejnom záujme na tento zámer reagovať.
(30) Priame zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme by malo podliehať zvýšenej transparentnosti.“
4 Článok 2 písm. h) tohto nariadenia definuje „priame zadanie“ ako „zadanie zmluvy o službách vo verejnom záujme určitému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bez predchádzajúcej verejnej súťaže“.
5 Článok 5 ods. 6 uvedeného nariadenia uvádza:
„Pokiaľ to nezakazuje vnútroštátne právo, príslušné orgány sa môžu rozhodnúť zadať zmluvy o službách vo verejnom záujme priamo, ak sa týkajú železničnej dopravy s výnimkou iných druhov koľajovej dopravy, akými sú metro alebo električky. Odchylne od článku 4 ods. 3 doba platnosti takýchto zmlúv nepresiahne 10 rokov s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 4 ods. 4“
6 Článok 7 ods. 2 až 4 toho istého nariadenia stanovuje:
„2. Každý príslušný orgán prijme opatrenia potrebné na to, aby sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym zadaním uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie aspoň tieto informácie:
a) názov a adresa príslušného orgánu;
b) predpokladaný spôsob zadania;
c) služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje.
Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť nezverejniť tieto informácie, ak sa zmluva o službách vo verejnom záujme týka poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu menšom ako 50 000 kilometrov ročne.
V prípade, ak sa táto informácia zmení po jej uverejnení, príslušný orgán zverejní čo najskôr príslušnú opravu. Touto opravou sa nemení dátum začatia priameho zadávania ani výzvy na predkladanie súťažných návrhov.
Tento odsek sa nevzťahuje na článok 5 ods. 5.
3. V prípade priameho zadania zmlúv o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave, ako ustanovuje článok 5 ods. 6, príslušný orgán do jedného roka po zadaní zverejní tieto informácie:
a) názov zmluvného subjektu a jeho vlastníctvo, prípadne názov subjektu alebo subjektov vykonávajúcich zákonnú kontrolu;
b) dobu platnosti zmluvy o službách vo verejnom záujme;
c) opis služieb v osobnej doprave, ktoré sa majú vykonávať;
d) opis parametrov finančnej úhrady;
e) kvalitatívne ciele, ako sú presnosť a spoľahlivosť, a uplatniteľné odmeny a pokuty;
f) podmienky týkajúce sa dôležitých aktív.
4. Príslušný orgán predloží na žiadosť zainteresovanej strany dôvody svojho rozhodnutia o priamom zadaní zmluvy o službách vo verejnom záujme.“
7 Nariadenie č. 1370/2007 bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2338 zo 14. decembra 2016 (Ú. v. EÚ L 354, 2016, s. 22). Keďže toto posledné uvedené nariadenie nadobudlo účinnosť 24. decembra 2017, neuplatňuje sa na skutkové okolnosti veci samej.
Talianske právo
8 Článok 61 legge n. 99 – Disposizioni per lo sviluppo e l’internazionalizzazione delle imprese, nonché in materia di energia (zákon č. 99 o ustanoveniach pre rozvoj podnikov a internacionalizáciu v odvetví energetiky) z 23. júla 2009 (GURI č. 176, z 31. júla 2009) stanovuje:
„Príslušné orgány môžu pri zadávaní zmlúv o službách aj odchylne od právnej úpravy v tejto oblasti postupovať podľa ustanovenia článku 5 ods. 2, 4, 5 a 6 a článku 8 ods. 2 [nariadenia č. 1370/2007]. Na spoločnosti, ktoré boli v Taliansku alebo v zahraničí úspešné a získali zmluvy o službách podľa ustanovení uvedeného [nariadenia č. 1370/2007] sa nevzťahuje vylúčenie uvedené v článku 18 ods. 2 písm. a) [decreto legislativo n. 422 – Conferimento alle regioni ed agli enti locali di funzioni e compiti in materia di trasporto pubblico locale, a norma dell’articolo 4, comma 4, della legge 15 marzo 1997, n. 59 (legislatívny dekrét č. 422, týkajúci sa prenesenia funkcií a úloh v oblasti miestnej verejnej dopravy na miestne regióny a organizácie v súlade s článkom 4 ods. 4 zákona č. 59 z 15. marca 1997) z 19. novembra 1997 (GURI č. 287, z 10. decembra 1997, s. 4)].“
9 Decreto legislativo n. 50 – Attuazione delle direttive 2014/23/UE, 2014/24/UE e 2014/25/UE sull’aggiudicazione dei contratti di concessione, sugli appalti pubblici e sulle procedure d’appalto degli enti erogatori nei settori dell’acqua, dell’energia, dei trasporti e dei servizi postali, nonché per il riordino della disciplina vigente in materia di contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture (legislatívny dekrét č. 50, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií, smernice 2014/24/EÚ a smernice 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a reorganizácia platných právnych predpisov v oblasti verejných prác, služieb a zákaziek na dodávku tovaru) z 18. apríla 2016 (GURI č. 91, z 19. apríla 2016) predstavuje nové Codice dei contratti pubblici (Zákonník o verejných zákazkách).
10 Článok 4 tohto zákonníka stanovuje:
„Zadávanie verejných zákaziek, predmetom ktorých sú práce, služby a dodávky, ktoré sú úplne alebo čiastočne vyňaté z rozsahu vecnej pôsobnosti tohto zákonníka, sa uskutočňuje v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti, nestrannosti, rovnosti zaobchádzania, transparentnosti, primeranosti, verejnosti, ochrany životného prostredia a energetickej hospodárnosti.“
11 Článok 17 ods. 1 písm. i) tohto zákonníka stanovuje:
„Ustanovenia tohto zákonníka sa nevzťahujú na zákazky a koncesie na služby týkajúce sa služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 Dňa 29. decembra 2015 región Sardínia uverejnil na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 predbežné oznámenie týkajúce sa priameho zadania zákazky na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave.
13 Po tomto uverejnení dostal okrem návrhu historického poskytovateľa Trenitalia dva prejavy záujmu hospodárskych subjektov pôsobiacich v tomto odvetví. Jeden z týchto subjektov v tomto kontexte požiadal región Sardínia o uvedenie formálneho rámca, v ktorom prebieha predkladanie súťažných návrhov, ako aj dodatočnú dokumentáciu obsahujúcu podrobnejšie informácie.
14 Keďže sa región Sardínia domnieval, že nemusí vyhlásiť verejnú súťaž, v nadväznosti na rokovania so spoločnosťou Trenitalia rozhodnutiami z 27. júna a zo 17. júla 2017 priamo zadal tejto spoločnosti zákazku na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave pre obdobie od 1. novembra 2017 do 31. decembra 2025.
15 Vzhľadom na to, že AGCM dostal oznámenie o údajných vadách tohto postupu priameho zadania, podal žalobu proti tomuto zadaniu na Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu, Taliansko).
16 Na tomto súde AGCM tvrdí, že priame zadania musia vychádzať zo všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti. Tento orgán pripomína, že odôvodnenia 29 a 30 nariadenia č. 1370/2007 stanovujú uverejnenie zámeru zadať zmluvy o službách vo verejnom záujme s cieľom umožniť prípadným subjektom reagovať a v prípade priameho zadania zákazky dodržiavať väčšiu transparentnosť. Okrem toho zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že cieľ článku 7 ods. 2 tohto nariadenia spočíva v tom, že zainteresovaným stranám dáva možnosť vypracovať návrh v rámci postupu priameho zadania, región Sardínia mal požiadať historického poskytovateľa, aby predložil všetky údaje, ktoré má k dispozícii, pokiaľ ide o úroveň dopytu, počet zamestnancov, hmotný materiál a iné informácie, na účely ich sprístupnenia iným hospodárskym subjektom, ktoré prejavili záujem o účasť.
17 Podľa AGCM totiž regionálny orgán, ktorý má v úmysle priamo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej preprave, musí poskytnúť potenciálnym hospodárskym subjektom všetky informácie potrebné na vypracovanie obchodnej ponuky. Okrem toho by mal vykonať porovnávaciu analýzu predložených ponúk v nadväznosti na predbežné oznámenie uskutočnené podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 a odôvodniť výber hospodárskeho subjektu, ktorému je zákazka zadaná.
18 Naopak, podľa regiónu Sardínia, podporovaného spoločnosťou Trenitalia, boli dodržané všetky procesné požiadavky vyžadované v rámci postupu priameho zadania zákazky a porovnávacia analýza alebo verejná súťaž prípadne predložených ponúk alebo prejavov záujmov podľa nich naráža na samotnú povahu postupu priameho zadania, ako je upravené v nariadení č. 1370/2007.
19 Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že ukladá príslušnému orgánu, ktorý chce priamo zadať zákazku, povinnosť prijať opatrenia potrebné na uverejnenie alebo oznámenie potrebných informácií všetkým potenciálnym subjektom majúcim záujem prevádzkovať službu, aby im bolo umožnené pripraviť serióznu a primeranú ponuku?
2. Má sa článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán musí predtým, ako priamo zadá zákazku, porovnať všetky ponuky o prevádzkovaní služby, ktoré prípadne dostal po uverejnení predbežného oznámenia podľa toho istého článku 7 ods. 4?“
O prejudiciálnych otázkach
20 Týmito otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány, ktoré majú v úmysle priamo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej preprave, sú povinné na jednej strane uverejniť alebo oznámiť hospodárskym subjektom, ktoré prípadne prejavia záujem, všetky informácie potrebné na to, aby mohli vypracovať dostatočne podrobnú ponuku, ktorá môže byť predmetom porovnávacieho hodnotenia, a na druhej strane vykonať také porovnávacie hodnotenie všetkých prípadne prijatých ponúk v nadväznosti na uverejnenie týchto informácií.
21 Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 stanovuje, že každý príslušný orgán prijme opatrenia potrebné na to, aby sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym zadaním uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie aspoň niektoré informácie, ktoré toto ustanovenie výslovne uvádza. Podľa tohto ustanovenia ide o názov a adresu príslušného orgánu, predpokladaný spôsob zadania, ako aj služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje.
22 Článok 7 ods. 4 tohto nariadenia vyžaduje, aby príslušný orgán predložil na žiadosť každej zainteresovanej strany dôvody svojho rozhodnutia o priamom zadaní zmluvy o službách vo verejnom záujme.
23 Aby bolo možné určiť, či tieto ustanovenia, ako to tvrdí AGCM, ukladajú príslušnému orgánu povinnosť uverejniť alebo oznámiť všetky informácie, ktoré sú potrebné na vykonanie porovnávacieho hodnotenia prípadne prijatých ponúk a na uskutočnenie efektívnej verejnej súťaže, treba v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť nielen znenie týchto ustanovení, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou, pričom genéza týchto ustanovení môže tiež obsahovať relevantné prvky pre ich výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, Inspecteur van de Belastingdienst, C‑631/17, EU:C:2019:381, bod 29 a citovanú judikatúru).
24 Pokiaľ ide najprv o znenie týchto ustanovení, treba konštatovať, že nevyžadujú, aby boli uverejnené alebo oznámené informácie o predpokladanom zadaní zákazky, ktoré umožňujú vypracovať ponuku, ktorá by mohla byť predmetom porovnávacieho hodnotenia, a že ani nepredpokladajú, že sa má uskutočniť porovnávacie hodnotenie ponúk prípadne prijatých v nadväznosti na uverejnenie týchto informácií.
25 Na jednej strane sa totiž článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 obmedzuje na vymenovanie informácií, ktoré musí príslušný orgán nevyhnutne uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najmenej jeden rok pred priamym zadaním. Navyše uvedené informácie samy osebe neumožňujú pripraviť ponuku, ktorá by mohla byť predmetom porovnávacieho hodnotenia. V tejto súvislosti stačí uviesť, že jediné informácie o zmluve o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave, ktorú má príslušný orgán v úmysle priamo zadať, uvedené v tomto ustanovení, sa vzťahujú na „služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje“. Tieto informácie neumožňujú hospodárskemu subjektu, ktorý prejaví záujem, aby bol schopný rozpoznať konkrétne charakteristiky predpokladanej zmluvy.
26 Pokiaľ ide o povinnosť oznámiť odôvodnenie rozhodnutia o priamom zadaní zákazky uvedeného v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1370/2007, treba na druhej strane uviesť, že zo samotného znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že táto povinnosť odkazuje nielen na dôvody, ktoré príslušný orgán viedli k priamemu zadaniu zákazky, ale aj na kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotenia ponúk, ktoré prípadne dostal príslušný orgán.
27 Ďalej, pokiaľ ide o kontext ustanovení článku 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007 a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou, treba po prvé pripomenúť, že toto nariadenie stanovuje pravidlá týkajúce sa zadaní, priamych alebo prostredníctvom verejnej súťaže, zmlúv o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave.
28 Článok 2 písm. h) uvedeného nariadenia má za cieľ rozlíšiť dva systémy zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave tým, že definuje pojem „priame zadanie“ ako zadanie zmluvy o službách vo verejnom záujme určitému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bez predchádzajúcej verejnej súťaže.
29 V dôsledku toho „priame zadanie“ vylučuje akúkoľvek predchádzajúcu verejnú súťaž.
30 Ak by sa však ustanovenia článku 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007 mali chápať v tom zmysle, že zavádzajú v podstatnej miere obdobný systém uverejňovania, ako je ten, ktorý je charakteristický pre verejnú súťaž, a že vyžadujú porovnávacie hodnotenie prípadne prijatých ponúk, takýto výklad by viedol k stotožneniu postupu priameho zadania zákazky s postupom verejnej súťaže a nezohľadnil by tak významné rozdiely, ktoré v ich súvislosti upravuje nariadenie č. 1370/2007.
31 V tomto kontexte treba pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 25 nariadenia č. 1370/2007, že jeho cieľom je vytvoriť právny rámec pre úhradu a/alebo výlučné práva zmlúv o službách vo verejnom záujme a nie ďalšie otvorenie trhu služieb železničnej dopravy.
32 Po druhé treba uviesť, že podľa odôvodnenia 30 uvedeného nariadenia je jeho cieľom stanoviť vyšší stupeň transparentnosti pre zmluvy o službách vo verejnom záujme, ktoré boli zadané priamo, a že podľa jeho odôvodnenia 29 opatrenia na uverejňovanie stanovené v článku 7 ods. 2 toho istého nariadenia majú umožniť potenciálnym poskytovateľom služieb vo verejnom záujme reagovať.
33 Z toho vyplýva, že informácie uverejnené podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 musia hospodárskemu subjektu umožniť, aby od okamihu upraveného v tomto ustanovení spochybnil samotnú podstatu priameho zadania predpokladaného príslušným orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Rudigier, C‑518/17, EU:C:2018:757, body 64 a 66). Aj keď preto treba dbať na efektívnosť takéhoto práva na spochybnenie, nič to nemení na skutočnosti, že spochybnenie týkajúce sa samotnej podstaty priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme môže hospodársky subjekt užitočne uplatniť bez toho, aby bola príslušnému orgánu vopred uložená povinnosť uverejniť alebo oznámiť dotknutým hospodárskym subjektom, ktoré prejavia záujem, všetky informácie potrebné na to, aby tieto subjekty mohli predložiť serióznu a primeranú ponuku.
34 Napokon genéza článku 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007 tiež potvrdzuje doslovný výklad tohto ustanovenia.
35 V tejto súvislosti, ako zdôraznila rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, normotvorca Európskej únie neprijal návrh Komisie podaný v rámci prípravných prác na nariadení č. 1370/2007, a zvolil cestu väčšieho otvorenia hospodárskej súťaže. Táto inštitúcia totiž predovšetkým predpokladala, pokiaľ ide o zmluvy zadávané priamo, že iné potenciálne subjekty môžu do šiestich mesiacov od predbežného oznámenia predložiť príslušnému orgánu na základe vlastnej voľby ponuku konkurujúcu výsledkom, ktoré predtým dosiahol subjekt, ktorému bolo určené priame zadanie. Podľa tohto návrhu mal príslušný orgán preskúmať tieto ponuky a oznámiť dôvody svojho súhlasu alebo odmietnutia (článok 7 ods. 2 zmeneného návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti členských štátov v oblasti požiadaviek služby vo verejnom záujme a uzatváraní zmlúv o službách vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy [neoficiálny preklad] [KOM(2002) 107 v konečnom znení z 21. februára 2002 (Ú. v. ES C 151 E, 2002, s. 146)].
36 Naopak, normotvorca Únie si zvolil znenie článku 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007, v ktorom sa vôbec neuvádza akákoľvek povinnosť porovnávať ponuky prípadne prijaté po uverejnení uvedenom v tomto článku 7 ods. 2.
37 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 7 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány, ktoré majú v úmysle priamo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej preprave, nie sú povinné na jednej strane uverejniť alebo oznámiť hospodárskym subjektom, ktoré prípadne prejavia záujem, všetky informácie potrebné na to, aby mohli vypracovať dostatočne podrobnú ponuku, ktorá môže byť predmetom porovnávacieho hodnotenia, a na druhej strane vykonať také porovnávacie hodnotenie všetkých prípadne prijatých ponúk v nadväznosti na uverejnenie týchto informácií.
O trovách
38 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol:
Článok 7 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány, ktoré majú v úmysle priamo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme v osobnej železničnej preprave, nie sú povinné na jednej strane uverejniť alebo oznámiť hospodárskym subjektom, ktoré prípadne prejavia záujem, všetky informácie potrebné na to, aby mohli vypracovať dostatočne podrobnú ponuku, ktorá môže byť predmetom porovnávacieho hodnotenia, a na druhej strane vykonať také porovnávacie hodnotenie všetkých prípadne prijatých ponúk v nadväznosti na uverejnenie týchto informácií.
Podpisy