ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 9. septembra 2010 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ETRAX – Skoršie národné obrazové ochranné známky obsahujúce slovné prvky ETRA I+D – Relatívny dôvod zamietnutia – Prípustnosť odvolania podaného na odvolací senát – Pravidlo 49 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95 a článok 59 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 60 nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑70/08,
Axis AB, so sídlom v Lunde (Švédsko), v zastúpení: J. Norderyd, advokátka,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Etra Investigación y Desarrollo, SA, so sídlom vo Valencii (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 27. novembra 2007 (vec R 334/2007‑2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Etra Investigación y Desarrollo, SA, a Axis AB,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. februára 2008,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júna 2008,
po pojednávaní z 29. apríla 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 17. júna 2004 žalobkyňa Axis AB podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [ktoré bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovnej ochrannej známky ETRAX.
3 Výrobky a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria po zúžení vykonanom v priebehu konania pred ÚHVT do tried 9 a 42 v zmysle usporiadania Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 31/2005 z 1. augusta 2005.
5 Dňa 14. októbra 2005 podala spoločnosť Etra Investigación y Desarrollo, SA, námietku na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka bola založená na existencii týchto skorších ochranných známok:
– španielska obrazová ochranná známka č. 2194122 prihlásená 5. novembra 1998 a zapísaná 22. novembra 1999 pre výrobky patriace do triedy 9 [„prístroje a nástroje na vedecké, námorné, geodetické, elektrické, fotografické, kinematografické, optické, signalizačné, kontrolné (inšpekcia), záchranné, vzdelávacie účely a prístroje a nástroje na meranie a váženie; prístroje na nahrávanie, prenos a reprodukciu zvuku alebo obrazu; magnetické nosiče údajov, záznamové disky; predajné automaty a mechanizmy pre prístroje uvádzané do činnosti vhodením mince; registračné pokladne, počítacie stroje, zariadenia na spracovanie údajov a počítače; hasiace prístroje“], ktorá je zobrazená nižšie:
– španielska obrazová ochranná známka č. 2413572 prihlásená 9. júla 2001 a zapísaná 8. januára 2002 pre výrobky patriace do triedy 9 [„prístroje a nástroje na vedecké, námorné, geodetické, elektrické, fotografické, kinematografické, optické, signalizačné, kontrolné (inšpekcia), záchranné, vzdelávacie účely a prístroje a nástroje na meranie a váženie; prístroje na nahrávanie, prenos a reprodukciu zvuku alebo obrazu; magnetické nosiče údajov, záznamové disky; predajné automaty a mechanizmy pre prístroje uvádzané do činnosti vhodením mince; registračné pokladne, počítacie stroje, zariadenia na spracovanie údajov a počítače; hasiace prístroje“], ktorá je zobrazená nižšie:
– španielska obrazová ochranná známka č. 2413574 prihlásená 9. júla 2001 a zapísaná 22. apríla 2002 pre služby patriace do triedy 42 („inžinierske služby; priemyselné, elektrické a elektronické analýzy a výskum“), ktorá je zobrazená nižšie:
7 Dôvodom uvedeným na podporu námietky bola pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
8 Dňa 11. decembra 2006 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu, keďže usúdilo, že rozdiely medzi uvedenými označeniami sú takej povahy, že existencia nebezpečenstva zámeny medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou je vylúčená.
9 Proti rozhodnutiu námietkového oddelenia bolo na ÚHVT podané 21. februára 2007 nedatované odvolanie.
10 Rozhodnutím z 27. novembra 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol návrh na zápis v celom rozsahu.
11 Odvolací senát konkrétne najprv posudzoval otázku prípustnosti a rozhodol, že aj keď bolo nedatované odvolanie prijaté ÚHVT 21. februára 2007, čiže po uplynutí lehoty na odvolanie, ktorá uplynula 12. februára 2007, zaplatenie poplatku za odvolanie bankovým prevodom „splnilo úlohu odvolania na účely prípustnosti“, pretože sa uskutočnilo včas a obsahovalo podrobné informácie vyžadované pravidlom 48 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
13 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
14 ÚHVT na pojednávaní na otázku Všeobecného súdu uviedol, že navrhuje buď zamietnuť žalobu vo veci samej, alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie na základe správy o faxovom prenose od ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca v podstate dva dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení pravidla 49 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95 a druhý na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
16 Najprv je namieste preskúmať prvý dôvod založený na porušení pravidla 49 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95.
Tvrdenia účastníkov konania
17 Žalobca vytýka odvolaciemu senátu, že porušil pravidlo 49 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95. Konkrétne tvrdí, že odvolací senát usúdil nesprávne, že odvolanie bolo prípustné v súlade s pravidlom 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, hoci potvrdenie o bankovom prevode, ktorým bol zaplatený poplatok za odvolanie, bolo napísané v španielčine, čo je v rozpore ustanovením pravidla 48 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, podľa ktorého musí byť odvolanie podané v jazyku konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v danom prípade v angličtine.
18 ÚHVT uznáva, že odvolací senát porušil pravidlo 49 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95. Tvrdí však, že podľa zásady práva Európskej únie pochybenie odvolacieho senátu nie je dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože tento „procesný nedostatok“ nemohol mať „rozhodujúci vplyv“ na prípustnosť odvolania pred odvolacím senátom.
19 Podľa ÚHVT bolo odvolanie pred odvolacím senátom prípustné, pretože odvolateľ predložil 21. februára 2007 správu o faxovom prenose preukazujúcu, že 8. februára 2007 bolo zaslané odvolanie, ktoré bolo plne v súlade s podmienkami stanovenými pravidlom 48 nariadenia č. 2868/95. Hoci ÚHVT nenašiel záznam o prijatí uvedeného faxu, podľa judikatúry [rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. apríla 2005, Success‑Marketing/ÚHVT – Chipita (PAN & CO), T‑380/02 a T‑128/03, Zb. s. II‑1233] môže byť dátum prijatia dokumentu určený na základe správy o faxovom prenose.
Posúdenie Všeobecným súdom
20 Najprv je potrebné preskúmať časť týkajúcu sa porušenia pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
21 Z pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že ak odvolanie nie je v súlade, okrem iného, s podmienkami stanovenými v článku 59 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 60 nariadenia č. 207/2009), odvolací senát musí odvolanie zamietnuť ako neprípustné, pokiaľ neboli tieto nedostatky odstránené pred uplynutím lehoty uvedenej v poslednom uvedenom článku, t. j. dva mesiace odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia.
22 Podľa článku 59 nariadenia č. 40/94 musí byť odvolanie podané na ÚHVT v písomnej forme v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia a považuje sa za podané iba vtedy, ak bol uhradený požadovaný poplatok za odvolanie.
23 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že z judikatúry Súdu prvého stupňa vyplýva, že hoci sa v zmysle článku 59 nariadenia č. 40/94 odvolanie považuje za podané až po zaplatení poplatku za odvolanie, samotný prevod príslušnej sumy nemožno považovať za rovnocenný úkonu vyžadovanému uvedeným článkom [rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. mája 2005, Solo Italia/ÚHVT – Nuova Sala (PARMITALIA), T‑373/03, Zb. s. II‑1881, bod 58].
24 V danom prípade odvolací senát rozhodol, že aj keď bolo nedatované odvolanie prijaté ÚHVT 21. februára 2007, t. j. po lehote na odvolanie, ktorá uplynula 12. februára 2007, zaplatenie poplatku za odvolanie bankovým prevodom „splnilo úlohu odvolania na účely prípustnosti“, pretože bolo uskutočnené včas a obsahovalo podrobné informácie vyžadované pravidlom 48 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
25 Odvolací senát tak nesprávne posúdil podmienku týkajúcu sa odvolania v zmysle článku 59 nariadenia č. 40/94, ako je vykladaná v už citovanej judikatúre, a teda nerešpektoval pravidlo 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
26 Pokiaľ ide o tvrdenia ÚHVT, že toto pochybenie odvolacieho senátu sa musí považovať za nedostatok, ktorý nevedie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pretože aj pri jeho absencii by nemalo napadnuté rozhodnutie odlišný obsah, je namieste pripomenúť, že ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol len zamietnutie žaloby žalobcu. Až na pojednávaní ÚHVT uviedol, že navrhuje Všeobecnému súdu buď zamietnuť žalobu vo veci samej, alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie na základe správy o faxovom prenose od ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom.
27 Ak má byť toto vyhlásenie považované za predloženie návrhu na zmenu rozhodnutia, ktorý bol prvýkrát predložený na pojednávaní, takýto návrh musí byť, aj bez ohľadu na jeho prípadné oneskorené podanie, zamietnutý ako neprípustný. Keďže článok 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že „vedľajší účastník konania… môže vo svojom vyjadrení k žalobe… navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe“, z uvedeného ustanovenia a contrario vyplýva, že ÚHVT nemôže podávať takéto návrhy (rozsudok Súdneho dvora z 12. októbra 2004, Vedial/ÚHVT, C‑106/03 P, Zb. s. I‑9573, bod 34).
28 Pokiaľ touto argumentáciou ÚHVT navrhuje Všeobecnému súdu, aby zamietol žalobu a potvrdil napadnuté rozhodnutie, pričom súčasne má byť zmenené jeho odôvodnenie, táto argumentácia nemôže byť úspešná.
29 Je namieste pripomenúť, že Všeobecný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov ÚHVT. Ak dospeje k záveru, že pri rozhodnutí, ktoré bolo v konaní pred ním napadnuté žalobou, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, musí ho zrušiť. Nemôže žalobu zamietnuť a svojím odôvodnením nahradiť odôvodnenie príslušného orgánu ÚHVT, ktorý napadnutý právny akt vydal [rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 2009, Kaul/ÚHVT – Bayer (ARCOL), T‑402/07, Zb. s II‑737, bod 49].
30 V predmetnom prípade už bolo uvedené, že záver odvolacieho senátu, pokiaľ ide o prípustnosť odvolania, o ktorom mal rozhodnúť, bol založený výlučne na potvrdení o bankovom prevode, ktoré považoval za odvolanie. Rovnako bolo uvedené, že tento záver odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí je postihnutý nesprávnym právnym posúdením (pozri bod 25 vyššie).
31 Odvolací senát naopak vôbec nevychádzal zo správy o faxovom prenose, na ktorú sa odvoláva ÚHVT so svojej argumentácii. V tomto ohľade sa v bode 9 napadnutého rozhodnutia odvolací senát obmedzil iba na nasledujúce:
„Odvolateľ uvádza, že odvolanie bolo podané 8. februára 2007, pred uplynutím lehoty na jeho podanie, a na podporu tohto tvrdenia predkladá správu o faxovom prenose. No ÚHVT nenašiel záznam o tom, že by bol v uvedený deň prijal takýto dokument.“
32 Za uvedených podmienok musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Odvolaciemu senátu prislúcha zaoberať sa prípadne tým, či a za akých podmienok je uvedený dokument, na ktorý sa odvoláva ÚHVT v rámci svojej argumentácie, spôsobilý mať vplyv na prípustnosť odvolania namietateľa v konaní pred ÚHVT.
33 Vo svetle predchádzajúcich úvah je namieste vyhovieť prvému žalobnému dôvodu žalobcu a na tomto základe zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať časť založenú na porušení pravidla 49 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 alebo druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
O trovách
34 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobcu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (ochranné známky a vzory) z 27. novembra 2007 (vec R 334/2007‑2) týkajúce sa námietkového konania medzi spoločnosťami Etra Investigación y Desarrollo, SA, a Axis AB sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Axis AB.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2010.
Podpisy