Language of document : ECLI:EU:T:2022:295

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 18. mája 2022 (*)

„Ochranné opatrenia – Trh s výrobkami z ocele – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159 – Žaloba pre neplatnosť – Záujem na konaní – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Rovnosť zaobchádzania – Legitímna dôvera – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť náležitej starostlivosti – Hrozba vážnej ujmy – Zjavne nesprávne posúdenie – Začatie ochranného prešetrovania– Právomoc Komisie – Právo na obhajobu“

Vo veci T‑245/19,

Uzina Metalurgica Moldoveneasca OAO, so sídlom v Rîbniţa (Moldavsko), v zastúpení: P. Vander Schueren a E. Gergondet, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda H. Kanninen, sudcovia M. Jaeger (spravodajca) a O. Porchia,

tajomník: I. Pollalis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania, predovšetkým:

–        návrh doručený do kancelárie Všeobecného súdu 10. apríla 2019,

–        námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou podľa článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2019,

–        pripomienky k tejto námietke predložené žalobkyňou 20. augusta 2019,

–        uznesenie z 13. februára 2020, ktorým sa vyhradzuje rozhodnutie o námietke neprípustnosti na konečný rozsudok,

po pojednávaní z 21. septembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa Uzina Metalurgica Moldoveneasca OAO domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 2019, s. 27; ďalej len „napadnuté nariadenie“), v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobkyňu.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyňa so sídlom v regióne Podnestersko v Moldavsku je výrobcom dvoch kategórií výrobkov z ocele, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia uložené na základe napadnutého nariadenia: kategória výrobkov č. 13 (Roxorové tyče) a kategória výrobkov č. 16 (Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele).

3        Dňa 28. apríla 2016 Európska komisia vzhľadom na situáciu v oceliarskom priemysle Únie prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/670, ktorým sa zavádza predbežný dohľad Únie nad dovozom určitých železných a oceľových výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 115, 2016, s. 37).

4        Dňa 23. marca 2018 Spojené štáty americké zaviedli dovozné clá podľa § 232 Trade Expansion Act (zákon o rozšírení obchodu) (ďalej len „§ 232“).

5        Dňa 26. marca 2018 Komisia na základe štatistických údajov zhromaždených po zavedení opatrení dohľadu začala ochranné prešetrovanie s cieľom preskúmať situáciu niekoľkých kategórií výrobkov z ocele.

6        Keďže analýza údajov viedla Komisiu k predbežnému záveru, že oceliarskemu priemyslu Únie hrozí vážna ujma, pokiaľ ide o 23 z 26 kategórií výrobkov, v súvislosti s ktorými sa po prešetrovaní zistilo zvýšenie dovozu, prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1013 zo 17. júla 2018, ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 181, 2018, s. 39; ďalej len „dočasné nariadenie“).

7        Dňa 31. januára 2019 Komisia vzhľadom na to, že oceliarskemu priemyslu Únie hrozila vážna ujma v súvislosti s 26 kategóriami výrobkov z ocele, prijala napadnuté nariadenie, ktorým sa zaviedli konečné ochranné opatrenia na obdobie troch rokov vo forme colných kvót špecifických pre danú kategóriu, ktorých kvantitatívny strop bol stanovený na priemerný objem dovozu z príslušných krajín v období rokov 2015 až 2017 zvýšený o 5 %, pričom cieľom bolo zabezpečiť, aby sa udržali tradičné obchodné toky a aby boli dostatočne zásobovaní súčasní používatelia a dovážajúce výrobné odvetvie v Únii.

8        Na rozdiel od situácie, ktorá prevládala v súvislosti s dočasnými ochrannými opatreniami, napadnuté nariadenie stanovilo osobitné colné kvóty pre krajiny s významným záujmom na dodávkach (to znamená krajiny, ktoré sa podieľajú na dovoze príslušnej kategórie výrobkov vo výške viac ako 5 %). Vo vzťahu k ostatným krajinám vyvážajúcim na územie Európskej únie bola stanovená „zvyšková“ colná kvóta. Komisia sa tiež domnievala, že keď dodávateľská krajina vyčerpá svoju osobitnú colnú kvótu, mala by mať prístup k zvyškovej colnej kvóte, aby sa zabezpečilo zachovanie tradičných obchodných tokov, ale zároveň aby sa zabránilo tomu, že časti zvyškovej colnej kvóty by prípadne zostali nevyužité.

9        Vyvážajúce krajiny, ktoré majú významný záujem na dodávkach – akou je Moldavsko, pokiaľ ide o kategórie výrobkov č. 13 a 16 –, majú teda možnosť fungovať v rámci dvoch samostatných systémov. Po prvé môžu pokračovať v obchodovaní v rámci množstva určeného pre danú krajinu podľa jej tradičných individuálnych obchodných tokov v rokoch 2015 až 2017, zvýšených o 5 %, a po druhé po dosiahnutí kvantitatívneho stropu pre konkrétnu krajinu môžu pokračovať vo vývoze do Európskej únie v rámci celkovej stropnej hodnoty kvót erga omnes. Až po dosiahnutí oboch stropov sa na tieto dovozy začne uplatňovať clo vo výške 25 % pri prekročení kvóty.

10      Podľa Komisie sú na jednej strane opatrenia prijaté v prejednávanej veci zamerané na to, aby sa na tradičné obchodné toky nevzťahovala dodatočná ochrana, a teda aby na trhu Únie existovala dostatočná ponuka a hospodárska súťaž, a na druhej strane sú úrovne colných kvót stanovené tak, aby sa zabránilo akémukoľvek odkloneniu obchodu, ku ktorému by došlo v súvislosti s opatreniami podľa § 232, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť výrobné odvetvie Únie. Clo pri prekročení kvóty by sa teda v zásade uplatnilo len vtedy, ak by odklonenie obchodu v dôsledku opatrení prijatých Spojenými štátmi americkými malo vyvolať zmenu situácie z hrozby vážnej ujmy na vážnu ujmu. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že colné kvóty špecifické pre jednotlivé krajiny stanovené v prílohe IV.1 k napadnutému nariadeniu boli stanovené spôsobom, ktorý minimalizuje vplyv ochranných opatrení na pravidelný obchod pochádzajúci z Moldavska.

11      Od nadobudnutia účinnosti napadnutého nariadenia 2. februára 2019 do 30. júna 2021 sa opatrenia mali pravidelne prehodnocovať a v pravidelných intervaloch postupne liberalizovať, aby sa kvantitatívne prahové hodnoty postupne rozširovali a výrobné odvetvie Únie sa mohlo prispôsobiť.

 Návrhy účastníkov konania

12      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za prípustnú,

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

13      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právne posúdenie

 O prípustnosti

14      Samostatným podaním Komisia namietla neprípustnosť žaloby z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila ani požiadavky týkajúce sa záujmu na konaní, ani požiadavky týkajúce sa aktívnej legitimácie.

 Komisia podala námietku neprípustnosti neskoro

15      Ako predbežný bod žalobkyňa uvádza, že námietka neprípustnosti sa musí zamietnuť, lebo bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej v článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

16      Žalobkyňa zastáva názor, že ak chcela Komisia dodržať platnú lehotu na podanie námietky neprípustnosti, mala svoju námietku podať najneskôr 25. júna 2019. Žalobkyňa poukazuje na to, že námietka neprípustnosti bola podaná 26. júna 2019.

17      Tvrdenie žalobkyne musí byť zamietnuté, lebo je založené na nepochopení pravidiel upravujúcich výpočet lehôt uplatniteľných na toto konanie.

18      V súlade s článkom 130 ods. 1 rokovacieho poriadku musí byť návrh, aby Všeobecný súd rozhodol o prípustnosti žaloby, podaný v lehote stanovenej v článku 81 rokovacieho poriadku, t. j. do dvoch mesiacov od doručenia žaloby.

19      Okrem toho podľa článku 58 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku sa lehota vyjadrená v mesiacoch končí uplynutím dňa, ktorý je v poslednom mesiaci tým istým dňom v týždni alebo pripadne na ten istý dátum ako deň, keď nastala udalosť alebo keď bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty. Navyše z článku 60 rokovacieho poriadku vyplýva, že k procesným lehotám sa pripočíta paušálna desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

20      V prejednávanej veci bola žaloba Komisii doručená 16. apríla 2019, ako vyplýva z informácií, ktoré má k dispozícii Všeobecný súd. Podľa článku 58 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku teda dvojmesačná lehota uvedená v článku 81 rokovacieho poriadku plynula do 16. júna 2019. Táto lehota predĺžená o 10 dní z dôvodu vzdialenosti podľa článku 60 rokovacieho poriadku uplynula 26. júna 2019.

21      Námietka neprípustnosti podaná Komisiou do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2019 teda nebola podaná oneskorene.

 Záujem na konaní

22      Po prvé Komisia spochybňuje záujem žalobkyne na konaní z dôvodu, že žalobkyňa nepôsobí v rozsahu pôsobnosti napadnutého nariadenia.

23      Komisia uvádza, že napadnuté nariadenie nevyvoláva v Moldavsku záväzné účinky pre každodenné operácie alebo činnosti žalobkyne. Komisia zastáva názor, že keďže žalobkyňa je len výrobcom usadeným mimo územia Európskej únie, na jej činnosti sa nevzťahuje napadnuté nariadenie, ktorého rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na územie colnej únie.

24      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.

25      V tejto súvislosti na zamietnutie tohto tvrdenia stačí uviesť, že na pojednávaní Komisia uznala, že z dokumentov poskytnutých počas písomnej časti konania vyplýva, že činnosti žalobkyne zahŕňajú činnosti vývozcu určitých kategórií dotknutých výrobkov do Európskej únie.

26      Po druhé sa Komisia domnieva, že žalobkyňa nemôže z úspechu žaloby vyvodiť nijaký osobný prospech, keďže zrušenie napadnutého nariadenia nemôže odstrániť jej tvrdenú ujmu. V tejto súvislosti Komisia popiera, že žalobkyňa má vzniknutý a aktuálny záujem, lebo napadnuté nariadenie nebráni vývozu dotknutého výrobku z Moldavska do Európskej únie.

27      Na podporu svojho tvrdenia Komisia po prvé tvrdí, že len vtedy, keď sa vyčerpá osobitná colná kvóta pre danú krajinu i zvyšková kvóta, sa uplatní clo pri prekročení kvóty vo výške 25 %. Po druhé uvádza, že v čase podania žaloby nebol vyčerpaný kvantitatívny prvok kvót zavedených napadnutým nariadením v súvislosti s kategóriami výrobkov č. 13 a 16, čo sa týka Moldavska. Žalobkyňa v dôsledku toho nemôže mať prospech zo zrušenia napadnutého nariadenia, lebo zatiaľ voči nej nevyvolalo nijaké právne účinky.

28      Ďalej Komisia uvádza, že tvrdenie žalobkyne na účely preukázania záujmu na konaní, pokiaľ ide o možnosť uloženia cla len pri prekročení kvóty, je špekulatívnym tvrdením. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že z dôvodu preskúmania množstevných obmedzení stanovených v napadnutom nariadení nie je tento výsledok vôbec istý, hoci takáto istota je podmienkou požadovanou judikatúrou, ak sa záujem, o ktorý sa žalobkyňa opiera, týka budúcej právnej situácie.

29      Nakoniec Komisia zastáva názor, že príslušná judikatúra podporuje záver, podľa ktorého osobný právny dôsledok vyplývajúci z napadnutého nariadenia možno konštatovať len v prípade subjektov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia na uvedenie napadnutého nariadenia do platnosti, konkrétne v prípade dovozcov predmetného výrobku so sídlom v Európskej únii, v súvislosti s ktorými orgány členských štátov vystavujú faktúry na colné účely, uplatňujúce clo pri prekročení kvóty vo výške 25 %. Žalobkyňa by preto pri dovoze dotknutého výrobku do Európskej únie nemusela platiť vyššie clo pri prekročení kvóty.

30      Komisia preto dospela k záveru, že ak by žalobkyňa mala v konaní úspech, nemôže jej to priniesť výhodu spočívajúcu v odstránení akýchkoľvek právnych dôsledkov napadnutého nariadenia, ktoré by nastali po vyčerpaní množstevného limitu stanoveného uvedeným nariadením.

31      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.

32      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujem na konaní predstavuje základnú a prvoradú podmienku akéhokoľvek obrátenia sa na súd. Žaloba pre neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je teda prípustná len v prípade, že žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu. Záujem žalobcu na konaní predpokladá, že zrušenie napadnutého aktu by samo osebe mohlo mať právne následky, takže výsledkom žaloby by mohol byť prospech pre účastníka konania, ktorý ju podal, a že tento účastník odôvodní vzniknutý a aktuálny záujem na zrušení uvedeného aktu (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, HSH Investment Holdings Coinvest‑C a HSH Investment Holdings FSO/Komisia, T‑499/12, EU:T:2015:840, bod 24 a tam citovanú judikatúru).

33      Z mechanizmu zavedeného napadnutým nariadením vyplýva, že právne predpisy uplatniteľné na vývoz výrobkov žalobkyne do Európskej únie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sa na ňu vzťahovali pred prijatím uvedeného nariadenia.

34      Vzhľadom na uvedené skutočnosti a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôkaznej hodnote číselných údajov o vyčerpaní kvót predložených účastníkmi konania, je teda potrebné uznať, že zrušenie časti napadnutého nariadenia rozhodnutím priaznivým pre žalobkyňu by samo osebe mohlo vyvolať právne dôsledky a jeho výsledkom by mohol byť prospech pre žalobkyňu, ktorá teda má záujem na konaní.

 Aktívna legitimácia

35      Podľa ustálenej judikatúry článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ upravuje dva prípady, v ktorých sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby pre neplatnosť proti aktu, ktorý jej nie je určený. Po prvé takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že sa tento akt danej osoby priamo a osobne týka. Po druhé takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia, pokiaľ sa jej tento akt priamo týka (pozri rozsudky zo 16. mája 2019, Pebagua/Komisia, C‑204/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:425, bod 26 a tam citovanú judikatúru, a z 11. júla 2019, Air France/Komisia, T‑894/16, EU:T:2019:508, bod 24).

36      V prejednávanej veci žalobkyňa v podstate zastáva názor, že sa jej napadnuté nariadenie priamo a osobne týka, keďže je jediným významným moldavským vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku, a teda je prirodzene súčasťou obmedzenej triedy obchodníkov, ktorí boli v čase prijatia napadnutého nariadenia identifikovaní alebo identifikovateľní.

37      Komisia tvrdí, že žalobkyňa nie je napadnutým nariadením priamo ani osobne dotknutá, a preto treba konštatovať, že nemôže podať žalobu pre neplatnosť tohto nariadenia podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

–       Priama dotknutosť

38      Podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá opatrením, ktoré je predmetom žaloby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to aby napadnuté opatrenie jednak vyvolávalo priame účinky na právne postavenie tejto osoby a jednak neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, pričom toto uplatňovanie má čisto automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy EÚ bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 58 a tam citovanú judikatúru).

39      Komisia tvrdí, že v prejednávanej veci situácia žalobkyne nespĺňa podmienky priamej dotknutosti.

40      V prvom rade aby Komisia preukázala, že napadnuté nariadenie nevyvoláva účinky na právnu situáciu žalobkyne, opiera sa o štyri tvrdenia. Po prvé pokiaľ sa nevyčerpá kvóta stanovená v napadnutom nariadení a neuloží sa clo pri prekročení kvóty, nariadenie nemôže vyvolať nijaký právny účinok. Po druhé aj keby takýto právny účinok vyplýval zo samotnej existencie tohto nariadenia, žalobkyňa by nebola právne dotknutá, lebo tento akt nevyvoláva právne účinky v Moldavsku, ale iba v rámci Európskej únie. Po tretie právne účinky napadnutého nariadenia môžu vyplývať len z vykonávania tohto nariadenia colnými orgánmi členských štátov, a preto sa budú týkať len dovozcu, ktorý je informovaný o výške colného dlhu. Po štvrté a v každom prípade žalobkyňa počas prešetrovania v skutočnosti nevyvážala príslušné kategórie výrobkov, ale pôsobila len ako výrobca týchto výrobkov, čo bráni akémukoľvek priamemu právnemu účinku.

41      V druhom rade s cieľom preukázať existenciu vykonávacích opatrení Komisia na jednej strane uvádza, že je irelevantné, či tieto opatrenia majú mechanickú povahu, a na druhej strane, že v oblasti uplatňovania spoločnej obchodnej politiky má existencia vykonávacích opatrení osobitný význam, lebo účinky napadnutého nariadenia sa prejavujú len prostredníctvom týchto opatrení. Ďalej uvádza, že fyzická alebo právnická osoba môže preto napadnúť opatrenie na vnútroštátnych súdoch.

42      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.

43      V prvom rade akékoľvek tvrdenie Komisie v súvislosti s nedostatočnou priamou dotknutosťou z dôvodu, že žalobkyňa pôsobila len ako výrobca, sa musí zamietnuť v súlade s úvahami uvedenými v bode 25 vyššie.

44      Ďalej napadnuté nariadenie vyvoláva priame účinky na právnu situáciu žalobkyne. Určuje právny rámec a podmienky, za akých môže žalobkyňa vyvážať do Európskej únie, pokiaľ ide o objem i ceny, keďže jej výrobky teraz podliehajú systému kvót a už sa na ne nevzťahuje voľný pohyb v rámci Európskej únie, pri ktorom nie je potrebné pridelenie množstiev ani povolenie od Komisie. V rámci takéhoto systému kvót je nárok žalobkyne na použitie bezcolnej kvóty podmienený pridelením takej kvóty Komisiou na jej výrobky.

45      Nakoniec je potrebné pripomenúť, že po prvé podmienka týkajúca sa neexistencie vykonávacích opatrení by sa nemala zamieňať s požiadavkou, aby sa sporný akt priamo týkal žalobcu (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 4. decembra 2013, Forgital Italy/Rada, T‑438/10, neuverejnené, EU:T:2013:648, bod 54), a po druhé že pri analýze priamej dotknutosti žalobkyne samotná existencia vykonávacích opatrení nepostačuje na zabránenie takej dotknutosti, lebo relevantným právnym kritériom je neexistencia priestoru na voľnú úvahu adresátov tohto aktu, ktorí sú poverení jeho uplatňovaním (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. januára 2015, Solar World a i./Komisia, T‑507/13, EU:T:2015:23, bod 40).

46      V prejednávanej veci napadnuté nariadenie neponecháva príslušným orgánom členského štátu nijaký priestor na voľnú úvahu pri vykonávaní ochranných opatrení [pozri analogicky rozsudky z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 59, a z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑643/11, neuverejnený, EU:T:2014:1076, bod 28], keďže príslušné orgány sú povinné vyberať dodatočné clo vo výške 25 % po vyčerpaní colných kvót [pozri články 49 až 54 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558), a články 1 a 3 napadnutého nariadenia].

47      Preto je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa je priamo dotknutá napadnutým nariadením.

–       Osobná dotknutosť

48      Keďže podmienky priamej dotknutosti a osobnej dotknutosti sú kumulatívne (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 76), žalobkyňa musí byť aj osobne dotknutá napadnutým nariadením, ak má byť jej žaloba prípustná.

49      Komisia tvrdí, že situácia žalobkyne nespĺňa podmienky týkajúce sa osobnej dotknutosti.

50      Po prvé Komisia uvádza, že i) napadnuté nariadenie je všeobecne uplatniteľným aktom, ktorý si vyžaduje, aby vykonávacie opatrenia (prijaté colnými orgánmi členských štátov) nadobudli účinnosť, a ktorý sa týka takmer nekonečného počtu osôb (erga omnes), a ii) že napadnuté nariadenie sa rovnako týka subjektu v Moldavsku a subjektu v Európskej únii, ktorý chce vyvážať alebo dovážať dotknutý výrobok z Moldavska alebo cez Moldavsko. Komisia sa preto domnieva, že napadnuté nariadenie nadobúda účinnosť na základe objektívne určenej situácie, ktorá nemá individualizačné charakteristiky.

51      Po druhé Komisia uvádza, že napadnuté nariadenie nemá hybridnú povahu v tom zmysle, že by obsahovalo individuálne rozhodnutia, v ktorých je žalobkyňa osobne uvedená, a tým vytváralo „triedu“. Komisia poukazuje na to, že hoci táto povaha bola uznaná v prípade nariadení zameraných proti dumpingu a dotáciám, toto uznanie je založené na osobitných charakteristikách týchto nariadení (konkrétne individuálne a osobné stanovenie sadzby antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla pre každého obchodníka alebo vyvážajúceho výrobcu len na základe jeho vlastných individuálnych údajov), ktoré nevykazujú nariadenia ukladajúce ochranné opatrenia, ktorých účelom je chrániť trh s oceľou v Únii pred prudkým nárastom dovozu.

52      Po tretie Komisia tvrdí, že napadnuté nariadenie nijakým spôsobom „nevytvára“ triedu a že takúto triedu „nevytvárajú“ ani colné orgány členských štátov, ktoré vykonávajú toto nariadenie. Uvádza, že skutočnosť, že napadnuté nariadenie sa vzťahuje na určité kategórie výrobkov z ocele pochádzajúcich z viacerých krajín, znamená len to, že sú objektívne definovaným spôsobom určené legislatívne požiadavky na dovoz takých výrobkov do Európskej únie. Otázka, či nariadenie viac alebo menej presne určuje počet alebo dokonca totožnosť hospodárskych subjektov, na ktoré sa opatrenie vzťahuje, však nemení formu opatrenia, ktoré zostáva všeobecne uplatniteľným opatrením, ani nijako neindividualizuje túto „triedu“. Každý, kto je pripravený a schopný vyvážať dotknutý výrobok z Moldavska, sa môže kedykoľvek pripojiť k „triede“ vývozcov a obchodníkov s kategóriami výrobkov č. 13 a 16 a môže to urobiť rovnako na strane dovozcov v Európskej únii.

53      Komisia sa domnieva, že toto posúdenie je potvrdené skutočnosťou, že nie je možné zrušiť toto opatrenie vo vzťahu k jednotlivcovi alebo individualizovanej kategórii osôb, keďže ochranné opatrenie sa uplatňuje na základe dovozu zo všetkých krajín, a nie jednotlivých spoločností alebo konkrétnych krajín.

54      Po štvrté sa Komisia domnieva, že aj keby v Moldavsku existovala takzvaná „trieda“, nič nenasvedčuje tomu, že žalobkyňa zastupuje záujmy celej tejto „triedy“. V tejto súvislosti Komisia spochybňuje nielen skutočnosť, že žalobkyňa je vyvážajúcim výrobcom, ale aj to, že ako tvrdí žalobkyňa, všetky odkazy na dovoz z Moldavska v napadnutom nariadení sú de facto odkazmi na žalobkyňu.

55      Po piate Komisia tvrdí, že judikatúra, podľa ktorej samotná účasť na konaní vedenom inštitúciami EÚ neznamená, že príslušná osoba je dotknutá aktom, ktorý je vydaný na konci konania, sa vzťahuje na ochranné prešetrovanie. V dôsledku toho ani „aktívna“ účasť žalobkyne na prešetrovaní neznamená, že je osobne dotknutá napadnutým nariadením. Práve vnútroštátne vykonávacie opatrenie prijaté colnými orgánmi členských štátov individualizuje dotknutosť hospodárskeho subjektu a umožňuje mu napadnúť príslušné opatrenie na súdoch členských štátov.

56      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.

57      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ oprávňuje fyzické a právnické osoby začať konanie proti všeobecne platnému opatreniu, akým je nariadenie, len ak sa ich týka vzhľadom na určité ich osobné vlastnosti alebo zvláštne okolnosti, ktoré ich vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb a individualizujú ich podobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Komisia, C‑50/00 P, EU:C:2002:462, bod 36, a z 10. apríla 2003, Komisia/Nederlandse Antillen, C‑142/00 P, EU:C:2003:217, bod 65). Inými slovami, porušenia namietané žalobkyňou musia mať takú povahu, aby ju individuálne odlišovali rovnakým spôsobom ako prípadného adresáta opatrenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. mája 2019, Carvalho a i./Parlament a Rada, T‑330/18, neuverejnené, EU:T:2019:324, bod 48 a tam citovanú judikatúru).

58      V prvom rade musia byť zamietnuté námietky Komisie založené na povahe nariadenia, ktorým sa zavádzajú ochranné opatrenia.

59      Predovšetkým skutočnosť, že napadnuté nariadenie vyvoláva samotnou svojou povahou účinky erga omnes, nevylučuje možnosť, že takýto akt bude obsahovať opatrenia, ktoré sa uplatňujú individuálne na určité hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. apríla 2003, VVG International a i./Komisia, T‑155/02, EU:T:2003:125, body 40 až 42). V dôsledku toho aj keď sa napadnuté nariadenie uplatňuje na základe objektívne určenej situácie, žalobkyňa sa napriek tomu môže opierať o faktory, ktoré ju individuálne odlišujú rovnakým spôsobom ako adresáta aktu.

60      Ďalej skutočnosť, že v prípade nariadenia, ktorým sa zavádzajú ochranné opatrenia, faktor, ktorý umožnil uznať hybridnú povahu nariadení zameraných proti dumpingu a dotáciám, a to použitie vlastných údajov hospodárskych subjektov, ktoré sa potom rozlišujú jednotlivo, nevylučuje existenciu osobitných vlastností typických pre žalobkyňu ani skutkovej situácie, ktorou sa líši od všetkých ostatných osôb a ktorá ju individuálne odlišuje rovnakým spôsobom ako adresáta aktu.

61      V tejto súvislosti je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého účasť na prešetrovaní neznamená, že zúčastnený podnik je osobne dotknutý opatrením. Aj keď samotná účasť sama osebe nestačí, v kontexte posudzovania osobnej dotknutosti nie je irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, Sinochem Heilongjiang/Rada, T‑161/94, EU:T:1996:101, body 47 a 48). Ako Komisia priznáva, v prejednávanej veci bola žalobkyňa jediným výrobcom v Moldavsku, ktorý spolupracoval na účely prešetrovania, ktoré vyvrcholilo uložením predmetných opatrení.

62      Nakoniec pokiaľ ide o úvahy Komisie týkajúce sa existencie vykonávacích opatrení (pozri bod 55 in fine vyššie), treba poznamenať, že osobná dotknutosť žalobkyne sa má posudzovať na základe kritérií stanovených v judikatúre citovanej v bode 57 vyššie a že takéto posúdenie sa nevzťahuje na existenciu vykonávacích opatrení. V dôsledku toho sú tieto úvahy neúčinné.

63      V druhom rade pokiaľ ide o analýzu údajov, ktorá Komisiu viedla k zisteniu, že žalobkyňa nie je jediným vývozcom dotknutého výrobku z Moldavska, po prvé treba poukázať na to, že žalobkyňa bez toho, aby boli jej tvrdenia v tomto smere osobitne spochybnené, zdôrazňuje okrajovú povahu dovozu z Moldavska v prípade iných kategórií výrobkov z ocele, než sú kategórie č. 13 a 16. V dôsledku toho skutočnosť, že žalobkyňa je najväčším vyvážajúcim výrobcom výrobkov, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, síce sama osebe žalobkyňu individuálne neodlišuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. januára 2002, Rica Foods/Komisia, T‑47/00, EU:T:2002:7, bod 39), nie je však nepodstatná, keďže je súčasťou súboru faktorov tvoriacich konkrétnu situáciu, ktorá žalobkyňu odlišuje od všetkých ostatných hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o predmetné opatrenie (pozri analogicky rozsudok zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, EU:C:1991:214, bod 17).

64      Po druhé pokiaľ ide o analýzu číselných údajov, ktorá Komisiu viedla k záveru, že žalobkyňa nie je jediným vývozcom kategórií výrobkov č. 13 a 16 z Moldavska, Komisia bola vyzvaná, aby na pojednávaní vyjadrila svoje názory jednak na dokumenty poskytnuté žalobkyňou počas písomnej časti konania, ktorých cieľom je dokázať opak, a jednak na vysvetlenia týkajúce sa údajných nezrovnalostí, ktoré zistila. Hoci Komisia mohla vyjadriť výhrady k pravdivosti týchto informácií, pripustila, že nevykonala ďalšie overenie. Z toho treba vyvodiť záver, že Komisia nepredložila dôkazy, ktoré by boli v rozpore s dôkazmi predloženými v tejto súvislosti žalobkyňou.

65      V treťom rade vzhľadom na úvahy uvedené v bode 64 vyššie, ktoré sa týkajú situácie žalobkyne, tvrdenie Komisie, že nie je možné čiastočne zrušiť napadnuté nariadenie, je potrebné zamietnuť, keďže takéto čiastočné zrušenie by bolo možné, lebo by sa týkalo colných kvót osobitne stanovených v súvislosti s kategóriami výrobkov č. 13 a 16 pochádzajúcimi z Moldavska.

66      V štvrtom rade pokiaľ ide o námietku Komisie voči existencii uzavretej triedy z dôvodu, že napadnutým aktom by bol ovplyvnený aj každý skutočný alebo potenciálny dovozca výrobkov pochádzajúcich z Moldavska, ktoré patria do kategórií, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, so sídlom na území Európskej únie, je potrebné určiť súbor dôkazov spôsobilých individuálne odlíšiť žalobkyňu v zmysle príslušnej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, EU:C:1991:214, bod 17).

67      V tejto súvislosti treba poukázať na to, že i) napadnuté nariadenie stanovuje osobitnú colnú kvótu pre obe kategórie výrobkov, ktoré patria do pôsobnosti hospodárskej činnosti žalobkyne, ii) napadnuté nariadenie stanovuje tieto colné kvóty pre každú krajinu a konkrétnejšie prideľuje tieto kvóty Moldavsku (pozri prílohu IV k napadnutému nariadeniu), iii) žalobkyňa predložila listinné dôkazy a číselné údaje (spolu s odôvodneniami týkajúcimi sa námietok voči spoľahlivosti a konzistentnosti týchto informácií), ktorých cieľom je preukázať, že je jediným vyvážajúcim výrobcom výrobkov kategórií č. 13 a 16 z Moldavska, pričom Komisia tieto jej tvrdenia právoplatne nespochybnila, iv) žalobkyňa sa aktívne podieľala na ochrannom prešetrovaní a v) informácie použité v napadnutom nariadení v súvislosti s Moldavskom, hoci ich poskytol Eurostat, sú rovnaké ako informácie poskytnuté žalobkyňou, takže jej postavenie jediného vyvážajúceho výrobcu výrobkov v kategóriách č. 13 a 16 v tejto krajine nebolo právoplatne vyvrátené.

68      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy možno vychádzať z toho, že žalobkyňa i) je súčasťou uzavretej skupiny, ii) je možné identifikovať ju v napadnutom nariadení, iii) zúčastnila sa na prešetrovaní v rámci prípravy na zavedenie ochranných opatrení a iv) je jediným hospodárskym subjektom, ktorého obchodné údaje boli použité na stanovenie colných kvót vo vzťahu k Moldavsku.

69      Z informácií, ktoré má k dispozícii Všeobecný súd a o ktorých sa diskutovalo na pojednávaní, teda vyplýva, že existuje súbor skutkových a právnych okolností tvoriacich konkrétnu situáciu, ktorá žalobkyňu z hľadiska napadnutého nariadenia odlišuje od všetkých ostatných hospodárskych subjektov, čo preukazuje, že žalobkyňa je osobne dotknutá v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

70      Bez potreby skúmať ostatné tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti teda treba konštatovať, že žalobkyňa je napadnutým nariadením osobne dotknutá.

71      Žalobu treba preto vyhlásiť za prípustnú.

 O veci samej

72      Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby osem žalobných dôvodov.

73      Na úvod tvrdí, že zákonnosť rozhodnutí Komisie o dodržiavaní podmienok na uloženie ochranných opatrení podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 83, 2015, s. 16; ďalej len „základné nariadenie o ochranných opatreniach“) je potrebné posudzovať z hľadiska Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994 a Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o ochranných opatreniach, ako aj súvisiacej judikatúry WTO, alebo prinajmenšom a subsidiárne, že tieto dohody a táto judikatúra môžu predstavovať užitočné nástroje výkladu pri vymedzovaní podmienok a požiadaviek, ktoré by mali byť splnené s cieľom odôvodniť uloženie ochranných opatrení.

 Predbežné pripomienky k rozsahu súdneho preskúmania

74      Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora inštitúcie EÚ disponujú v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 106 a tam citovanú judikatúru, a z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

75      Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie posúdenia vykonaného týmito inštitúciami sa musí obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269, bod 47).

 Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie

76      Žalobkyňa prvým žalobným dôvodom tvrdí, že Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo a Nórske kráľovstvo ako členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (ďalej len „príslušné členské štáty EHP“) boli vylúčené z pôsobnosti napadnutého nariadenia. V podstate sa domnieva, že Moldavsko je v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o dôvody uvedené na odôvodnenie tohto vylúčenia. S Moldavskom sa preto malo zaobchádzať rovnako.

77      Žalobkyňa po prvé tvrdí, že Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (Ú. v. EÚ L 260, 2014, s. 4) rovnako ako Dohoda o EHP stanovuje úzku hospodársku integráciu medzi Európskou úniou a Moldavskom, najmä pokiaľ ide o obchod s tovarom vrátane výrobku, ktorého sa týka napadnuté nariadenie.

78      Po druhé žalobkyňa tvrdí, že nedochádza k rozširovaniu ani k fragmentácii moldavského priemyslu, ktorá by mohla mať významný vplyv na úroveň dovozu do Európskej únie, lebo žalobkyňa je jediným vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku v Moldavsku.

79      Po tretie tvrdí, že podiel Moldavska na celkovom dovoze do Európskej únie je nižší ako podiel príslušných členských štátov EHP.

80      Príslušné členské štáty EHP a Moldavsko sú preto podľa názoru žalobkyne v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o úzku hospodársku integráciu s trhom EÚ, celkové údaje o dovoze a nízke riziko odklonenia obchodu. Zaobchádzalo sa s nimi však rozdielne bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia.

81      V tejto súvislosti žalobkyňa po prvé ďalej uvádza, že vzhľadom na článok 2 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach je potrebné článok 15 ods. 5 základného nariadenia o ochranných opatreniach vykladať v tom zmysle, že si vyžaduje uplatňovanie zásady nediskriminácie v kontexte ochranných prešetrovaní. Po druhé uvádza, že neexistujú dôkazy na podporu zistenia, podľa ktorého sú trhy s oceľou v príslušných členských štátoch EHP užšie integrované do trhu EÚ ako moldavský trh.

82      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

83      Na úvod je potrebné poukázať na to, že prvý žalobný dôvod žalobkyne je založený na predpoklade existencie zásady, ktorá si vyžaduje, aby Komisia zaobchádzala s jednotlivými tretími krajinami rovnako, pokiaľ ide o uplatňovanie ochranných opatrení. Žalobkyňa zastáva názor, že takáto zásada vyplýva z článku 15 ods. 5 základného nariadenia o ochranných opatreniach vykladaného z hľadiska článku 2 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach, keďže toto ustanovenie odráža zásadu doložky najvyšších výhod zakotvenú v článku 1 ods. 1 GATT z roku 1994. Podľa žalobkyne by sa teda ochranné opatrenia mali vykonávať v súlade so zásadou nediskriminácie.

84      Vzhľadom na odpoveď žalobkyne na otázku položenú na pojednávaní, ktorej cieľom bolo objasniť obsah prvého žalobného dôvodu, je zrejmé, že na zamietnutie tohto žalobného dôvodu nie je v skutočnosti potrebné rozhodnúť o porušení doložky najvyšších výhod, ako tvrdí žalobkyňa. Je však potrebné preskúmať, či Komisia tým, že s Moldavskom zaobchádzala inak ako s príslušnými členskými štátmi EHP, porušila zásadu nediskriminácie ako základnú zásadu práva EÚ.

85      V tejto súvislosti z písomných podaní vyplýva, že účastníci konania nevychádzajú z rovnakého základu, pokiaľ ide o posúdenie porovnateľnosti situácií.

86      Analýza žalobkyne spočíva v skúmaní situácie Moldavska na základe kritérií uvedených v dočasnom nariadení s cieľom vylúčiť príslušné členské štáty EHP z pôsobnosti týchto opatrení. Zastáva teda názor, že príslušné členské štáty EHP a Moldavsko sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o úzku hospodársku integráciu s trhom EÚ, celkové údaje o dovoze a nízke riziko odklonenia obchodu.

87      Pri porovnávaní obmedzenom na tieto kritériá však žalobkyňa nezohľadnila, že prístup Komisie v dočasnom nariadení je založený predovšetkým na predpoklade, že dotknuté sú príslušné členské štáty EHP. V odôvodnení 80 dočasného nariadenia je výslovne uvedené, že „prostredníctvom Dohody o EHP… Únia vytvorila úzku hospodársku integráciu s trhmi krajín EHP“. Týka sa to „trhov“ bez obmedzenia výlučne na trh s oceľou. Preto je nesprávne vykladať úvahy Komisie, na základe ktorých vylúčila príslušné členské štáty EHP, bez zohľadnenia kontextu vyplývajúceho z predmetnej dohody. Napadnuté nariadenie, odvolávajúc sa na odôvodnenie 80 dočasného nariadenia, podporuje tento výklad tým, že vo svojom odôvodnení 193 okrem iného pripomína, že úzka integrácia trhov členských štátov EHP odôvodňuje toto vylúčenie.

88      Toto posúdenie je navyše potvrdené vzhľadom na prístup prijatý v odôvodnení 193 in fine napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o Botswanu, Kamerun, Svazijsko, Fidži, Ghanu, Pobrežie Slonoviny, Lesotho, Mozambik, Namíbiu a Južnú Afriku. Tieto krajiny sú tiež vylúčené z pôsobnosti napadnutého nariadenia „v záujme splnenia dvojstranných záväzkov“. Nijaký tretí štát, ktorý uzavrel dvojstranné „záväzky“ s Európskou úniou, však nie je len z tohto dôvodu vylúčený z pôsobnosti uvedeného nariadenia.

89      Keďže teda porovnateľnosť situácií musí zohľadňovať kontext vzťahov medzi Európskou úniou a dotknutým tretím štátom, Komisii nemožno vytýkať, že sa domnievala, že situácia Moldavska nie je porovnateľná so situáciou príslušných členských štátov EHP.

90      Konštatovanie, že Dohoda o EHP – ktorá preukazuje existenciu dlhodobého vzťahu, ktorý viedol k hlbokej a trvalej integrácii trhov a ktorého cieľom je čo najúplnejším spôsobom zaviesť voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu s cieľom rozšíriť vnútorný trh vytvorený v Európskej únii na príslušné členské štáty EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2016, SECIL, C‑464/14, EU:C:2016:896, bod 125 a tam citovanú judikatúru) – a Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej – prostredníctvom ktorej bola vytvorená hlboká a komplexná zóna voľného obchodu, ale nadobudla účinnosť až v júli 2016 – sa líšia z hľadiska svojej pôsobnosti, cieľov a inštitucionálnych mechanizmov, teda nie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

91      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach

92      Žalobkyňa druhým žalobným dôvodom v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že nevylúčila dovozy s pôvodom v Moldavsku (ako rozvojovej krajine) z pôsobnosti ochranných opatrení.

93      Žalobkyňa zastáva názor, že hoci Komisia definovala posudzovaný výrobok ako výrobok pozostávajúci z 26 kategórií výrobkov dohromady, analýza prahových hodnôt, pri ktorých dochádza k vylúčeniu rozvojových krajín, sa vykonala pre každú z kategórií výrobkov osobitne, čo je v rozpore s požiadavkami článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach. Žalobkyňa tvrdí, že toto ustanovenie Komisii nepriznáva právomoc voľnej úvahy, a preto si nemôže slobodne vybrať súbor údajov, ktorý najlepšie vyhovuje jej záujmom. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že Komisia na rozdiel od svojich tvrdení nikdy nevykonala skutočnú analýzu špecifickú pre danú kategóriu výrobkov, keďže takúto analýzu vykonala len na ilustračné účely, a nie ako súčasť odôvodneného a primeraného preskúmania trendov dovozu a ujmy pre každú z 26 kategórií výrobkov.

94      Žalobkyňa ďalej uvádza, že jej výklad článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach je v súlade s požiadavkou dodržiavať paralelnosť medzi rozsahom ochranného prešetrovania a rozsahom ochranného opatrenia, ktorú stanovil odvolací orgán WTO. V prejednávanej veci žalobkyňa poukazuje na to, že keďže prešetrovanie sa týkalo 26 kategórií výrobkov posudzovaných ako jeden celok, pôsobnosť ochranných opatrení by sa mala vzťahovať na 26 kategórií výrobkov ako celok. Keďže neuplatňovanie týchto opatrení na rozvojové krajiny je základným prvkom pôsobnosti ochranných opatrení, toto vylúčenie by sa malo zakladať aj na rozsahu prešetrovania, konkrétne na 26 kategóriách výrobkov posudzovaných ako jeden celok.

95      Žalobkyňa dospela k záveru, že výsledkom zákonného uplatnenia článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach by bolo vylúčenie Moldavskej republiky z pôsobnosti konečných ochranných opatrení zavedených napadnutým nariadením vo vzťahu k všetkým kategóriám výrobkov.

96      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

97      Na úvod treba poukázať na to, že zo všeobecnej schémy kapitoly V základného nariadenia o ochranných opatreniach vyplýva, že ochranné opatrenia sa majú uplatňovať primerane a výnimočne.

98      Článok 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach sa týka uplatňovania týchto opatrení. Stanovuje:

„Žiadne ochranné opatrenie sa nesmie uplatňovať na výrobok s pôvodom v rozvojovej členskej krajine WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovozoch dotknutého výrobku do Únie nepresiahne 3 % za predpokladu, že členovia WTO z rozvojových krajín s menej ako 3 % podielom na dovoze spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkových dovozoch dotknutého výrobku do Únie.“

99      Hoci v prejednávanej veci Komisia pri skúmaní hmotnoprávnych požiadaviek na uloženie ochranných opatrení definovala „dotknutý výrobok“ ako výrobok zahŕňajúci 26 kategórií výrobkov spolu, podrobnejšiu analýzu vykonala v súvislosti s uplatňovaním týchto opatrení.

100    Preto v súlade s požiadavkou pripomenutou v bode 97 vyššie Komisia preskúmala najvhodnejšie opatrenia podľa článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach, čo ju viedlo k analýze každej kategórie výrobkov s cieľom určiť colné kvóty (pozri v tejto súvislosti prílohu III.2 napadnutého nariadenia v spojení s odôvodnením 191 nariadenia). Ako je uvedené v odôvodneniach 190 a 191 napadnutého nariadenia, Komisia v tejto súvislosti zohľadnila prahovú hodnotu 3 % stanovenú v článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach. Týmto spôsobom sa vyhla tomu, aby dovozy s pôvodom v rozvojových krajinách, ktoré sú členmi WTO, podliehali ochranným opatreniam vo vzťahu k všetkým kategóriám výrobkov, hoci v skutočnosti sa tieto dovozy týkajú len malého počtu kategórií. Taký prístup teda umožňuje dosiahnuť výsledok, ktorý je primeraný sledovaným cieľom, na rozdiel od výsledku, ku ktorému by v opačnom prípade viedol výklad článku 18 nariadenia o ochranných opatreniach, ktorý presadzuje žalobkyňa.

101    Okrem toho aj keby bolo potrebné zohľadniť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa porušenia povinnosti dodržiavať paralelnosť medzi rozsahom ochranného prešetrovania a rozsahom ochranného opatrenia zo strany Komisie, tieto tvrdenia by boli nedôvodné.

102    Dodržiavanie takej povinnosti si vyžaduje, aby rozhodnutie o uložení ochranných opatrení bolo založené na dokonalej zhode s „dotknutým výrobkom“. V prejednávanej veci Komisia skutočne postupovala takýmto spôsobom, lebo preskúmanie hmotnoprávnych kritérií sa uskutočnilo vo vzťahu k 26 kategóriám výrobkov posudzovaných ako jeden celok, čo žalobkyňa nespochybňuje.

103    Uplatnenie prahovej hodnoty uvedenej v článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach na základe každej kategórie výrobkov posudzovanej samostatne je preto odrazom flexibility, ktorú uznala judikatúra WTO pri uplatňovaní článku 9 Dohody WTO o ochranných opatreniach, ako ju citovala Komisia vo svojich písomných podaniach, a konkrétnejšie zistení panelu WTO, uvedených v jeho správe vo veci Dominikánska republika – Ochranné opatrenia na dovoz polypropylénových tašiek a rúrkovitej textílie (WT/DS 415, 416, 417, 418/R, 21. január 2012, body 7.367 až 7.391), ktoré sa týkali príslušných súvisiacich skutočností, obsiahnutých v správe odvolacieho orgánu WTO vo veci Spojené štáty – Konečné ochranné opatrenia na dovoz zváraného potrubia s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka z Kórey (WT/DS 202/AB/R, 15. február 2002, bod 181).

104    V dôsledku toho dôkazy predložené žalobkyňou nepodporujú zistenie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní článku 18 základného nariadenia o ochranných opatreniach v prejednávanej veci. Druhý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

 Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásad riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery, zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

105    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia pochybila, keď neskúmala, či boli splnené podmienky na uloženie ochranných opatrení pre každú kategóriu výrobkov posudzovanú samostatne. Tretí žalobný dôvod žalobkyne je rozdelený na tri časti.

–       Prvá časť tretieho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, že vykonala jediné posúdenie v súvislosti s 26 kategóriami výrobkov

106    Žalobkyňa tvrdí, že v oznámení o začatí ochranného prešetrovania bol rozsah prešetrovania vymedzený odkazom na „výrobky“ v množnom čísle a že Komisia oznámila, že chce vykonať analýzu na základe každej jednotlivej kategórie výrobkov. V tejto súvislosti spochybňuje tvrdenia Komisie týkajúce sa toho, že oznámenie obsahovalo mnohé jasné a jednoznačné náznaky, pokiaľ ide o zámer zaobchádzať s prešetrovanými kategóriami výrobkov ako s jednou skupinou výrobkov. Žalobkyňa sa preto domnieva, že Komisia tým, že to neurobila, porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.

107    Žalobkyňa navyše ďalej uvádza, že legitímna dôvera vzbudená oznámením o začatí prešetrovania bola zachovaná a potvrdená v dvoch nasledujúcich dokumentoch. Tvrdí, že až do prijatia dočasných opatrení dostávali zainteresované strany presné, bezpodmienečné a konzistentné informácie, podľa ktorých sa analýza vykoná pre každú kategóriu výrobkov samostatne, čo im umožňovalo udržať si legitímnu dôveru.

108    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

109    V prvom rade je potrebné mať na pamäti, že z napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia vykonala preskúmanie týkajúce sa 26 kategórií výrobkov posudzovaných ako celok, doplnené podrobnejšími analýzami na úrovni určitých kategórií výrobkov (pozri bod 99 vyššie).

110    V druhom rade sa tento prístup odráža v znení použitom v oddiele 2 oznámenia o začatí ochranného prešetrovania. Komisia najprv pri viacerých príležitostiach uvádza, že jej analýza je založená na „celkovom dovoze dotknutých výrobkov“, a na konci druhého odseku oddielu 2 uvádza, že „prešetrovaním sa preskúma situácia dotknutých výrobkov vrátane situácie každej z kategórií výrobkov jednotlivo“. Toto znenie možno chápať len tak, že „situácia dotknutých výrobkov“ sa vzťahuje na celkovú analýzu.

111    Tvrdenia žalobkyne sú teda vecne nesprávne.

112    Preto aj keby sa zásada ochrany legitímnej dôvery uplatňovala v rámci oznámenia o začatí ochranného prešetrovania, predmetné oznámenie v prejednávanej veci nemohlo nikdy vzbudiť takú dôveru, pokiaľ ide o uplatnenie samostatnej a individuálnej metódy analýzy výrobkov, ktoré sú predmetom ochranného prešetrovania.

113    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že prvá časť tretieho žalobného dôvodu je nedôvodná.

–       Druhá časť tretieho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že dotknutý výrobok vymedzila ako jednu skupinu pre 26 kategórií výrobkov

114    Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že Komisia vykonala preskúmanie 26 kategórií výrobkov posudzovaných ako celok, i) nemôže byť odôvodnená, lebo tieto výrobky navzájom nesúvisia, a ii) vedie k skresleniu zistení o zvýšenom dovoze, hrozby vážnej ujmy a príčinnej súvislosti, lebo podmienky na uloženie ochranných opatrení nie sú nevyhnutne splnené v jednotlivých kategóriách.

115    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

116    Po prvé pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi predmetnými výrobkami, žalobkyňa v podstate v prvom rade tvrdí, že okrem dvoch kategórií výrobkov, ktoré sa môžu použiť ako suroviny, sa kategórie výrobkov z ocele z väčšej časti nemôžu použiť na výrobu; ďalej že tieto výrobky nie sú vzájomne zameniteľné z obchodného hľadiska a nespĺňajú rovnaké požiadavky spotrebiteľov, a nakoniec že keďže rôzne kategórie výrobkov z ocele sa nevyrábajú použitím rovnakých zariadení, výška investície potrebnej na zabezpečenie toho, aby dovozy výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú ochranné opatrenia, nahradili dovozy výrobkov podliehajúcich takýmto opatreniam, znamená, že neexistuje vierohodná hrozba, že k tomu dôjde. Žalobkyňa sa domnieva, že keďže Komisia na rozdiel od svojich tvrdení tieto faktory nezohľadnila, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.

117    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v odôvodnení 15 dočasného nariadenia Komisia uviedla, že mnohí výrobcovia z EÚ sú aktívni vo výrobe väčšiny kategórií výrobkov, čo preukazuje, že výrobcovia ocele sú schopní prispôsobiť svoju výrobu rôznym druhom kategórií výrobkov.

118    V tejto súvislosti sa odpoveď žalobkyne obmedzuje na to, že hoci výrobcovia z EÚ môžu vyrábať viac ako jednu kategóriu výrobkov, neznamená to, že výrobné reťazce možno ľahko prerušiť a presmerovať. Žalobkyňa však nepredložila nijaké dôkazy prima facie na podporu svojho tvrdenia, ktorého cieľom je vylúčiť vzájomný vzťah medzi kategóriami výrobkov.

119    Po druhé pokiaľ ide o skutočnosť, že súhrnná analýza Komisie viedla k nepravdivým zisteniam o podmienkach, ktoré sa majú splniť podľa článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach, žalobkyňa uvádza tvrdenie, podľa ktorého v dôsledku tohto prístupu i) sa výkyvy trendov v dovoze vyrovnávajú, lebo zatiaľ čo dovozy v určitých kategóriách výrobkov sa môžu znížiť, tento pokles je kompenzovaný vyšším nárastom v ostatných kategóriách, a ii) nie je možné potvrdiť, že dovoz dotknutého výrobku v skutočnosti výrobnému odvetviu Únie spôsobuje alebo môže spôsobiť vážnu ujmu, keďže dovoz na jeden trh nemusí mať rovnaké účinky ako dovoz na iný trh. Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie Komisie, že toto tvrdenie je založené na nesprávnom predpoklade, keďže Komisia posudzovala kategórie výrobkov aj samostatne.

120    Ako je však uvedené v bodoch 117 a 118 vyššie, vzájomný vzťah medzi kategóriami výrobkov nemožno vylúčiť. Vzhľadom na tento vzájomný vzťah nemožno Komisii vytýkať, že preskúmala účinky zvýšenia dovozu na súhrnnom základe a konštatovala, že existuje hrozba vážnej ujmy vzhľadom na všetky kategórie výrobkov.

121    Žalobkyňa preto nepredložila dostatočné dôkazy na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s týmto aspektom analýzy Komisie.

122    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že druhá časť tretieho žalobného dôvodu je nedôvodná.

–       Tretia časť tretieho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach vyhlásením, že súhrnná analýza 26 kategórií výrobkov posudzovaných ako celok je podporená samostatnou analýzou troch rôznych skupín výrobkov

123    Žalobkyňa zastáva názor, že na rozdiel od tvrdení Komisie analýza trendov v dovoze a ujmy na úrovni troch skupín výrobkov (konkrétne plochých výrobkov, dlhých výrobkov a rúr) prináša iný výsledok, čo malo Komisiu podnietiť k tomu, aby dôkladnejšie preskúmala tie kategórie výrobkov, v súvislosti s ktorými boli ochranné opatrenia odôvodnené.

124    V dôsledku toho sa Komisia vyhlásením, že súhrnná analýza vykonaná na úrovni 26 kategórií výrobkov je podporená samostatnou analýzou 3 rôznych skupín výrobkov, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré predstavuje porušenie článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

125    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

126    Po prvé pokiaľ ide o analýzu týkajúcu sa nárastu dovozu, keďže žalobkyňa rozvíja svoje tvrdenia predovšetkým v kontexte štvrtého žalobného dôvodu, odkazuje sa na body 140 a 144 nižšie.

127    Po druhé pokiaľ ide o analýzu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, žalobkyňa uvádza číselné údaje, z ktorých je zrejmé, i) že čo sa týka plochých výrobkov a dlhých výrobkov, podiely na trhu sa znížili a ziskovosť sa zvýšila, a ii) že čo sa týka rúr, podiel na trhu zostal stabilný, hoci ziskovosť sa znížila. Tieto údaje zodpovedajú zisteniam, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 77 a 84 napadnutého nariadenia v kontexte analýzy pre každú z troch skupín výrobkov.

128    Zdá sa, že tieto trendy sú v súlade s trendmi pozorovanými v súvislosti so súhrnnou analýzou, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 68 a 72 napadnutého nariadenia.

129    Skutočnosti, na ktorých sú založené tvrdenia žalobkyne, ako napríklad zlepšenie ziskovosti plochých výrobkov, nespochybňujú analýzu ako celok, lebo netreba zabúdať na to, že v odôvodnení 90 napadnutého nariadenia Komisia konštatovala, že napriek tomuto dočasnému zlepšeniu sa výrobné odvetvie Únie stále nachádza v nestabilnej situácii a pod hrozbou vážnej ujmy, ak by rastúci trend dovozu pokračoval, s následným poklesom cien a ziskovosti pod udržateľnú úroveň.

130    Čo sa teda týka hrozby vážnej ujmy, výber údajov, na základe ktorých žalobkyňa dospela k záveru, že tri skupiny výrobkov sledujú rôzne trendy, nepreukazuje existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 87 napadnutého nariadenia, podľa ktorého sa vo vykonanej analýze ukázalo, že výrobné odvetvie Únie sa celkovo i pri každej z troch skupín výrobkov nachádzalo v náročnej hospodárskej situácii až do roku 2016 a čiastočne sa oživilo až v roku 2017.

131    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že tretia časť tretieho žalobného dôvodu je nedôvodná s výhradou posúdenia, ktoré sa uskutoční v súvislosti s odôvodnením analýzy zvýšenia dovozu, ktorú žalobkyňa predložila v rámci štvrtého žalobného dôvodu.

 Štvrtý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, porušení povinnosti náležitej starostlivosti a porušení článku 9 ods. 1 písm. a), ako aj článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

132    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie nepreukazuje, že došlo k nedávnemu, náhlemu, prudkému a výraznému nárastu dovozu dotknutého výrobku, ako si vyžaduje článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

133    Po prvé na základe celkovej analýzy, ktorú Komisia vykonala v napadnutom nariadení, sa žalobkyňa domnieva, že jediný náhly, prudký alebo výrazný nárast dovozu, na ktorý je možné poukázať, nastal v rokoch 2013 až 2016, t. j. tri roky pred prijatím tohto nariadenia. V dôsledku toho nárast dovozu, ktorý zistila Komisia, nie je dostatočne nedávny na to, aby odôvodnil uloženie ochranných opatrení. Tvrdí, že toto posúdenie „nedávnej“ povahy je v súlade s judikatúrou WTO. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že z uvedenej judikatúry tiež vyplýva, že i) na odôvodnenie uloženia ochranných opatrení nepostačuje, že dovoz sa v danom čase v minulosti zvýšil a že zostal stabilný, a ii) že analýza trendov počas posledného obdobia musí preukázať náhlu a nedávnu povahu nárastu dovozu, čo nie je zrejmé z kvalitatívnej analýzy trendov v dovoze v prejednávanej veci.

134    V dôsledku toho sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach konštatovaním, že zvýšenie dovozu dotknutého výrobku do Európskej únie odôvodňuje uloženie ochranných opatrení.

135    Okrem toho žalobkyňa ďalej uvádza, že výklad navrhnutý Komisiou má za následok nezmyselnosť požiadavky, aby zvýšenie dovozu bolo nedávne a náhle, a je v rozpore s cieľom ochranných opatrení, ako ho chápe najmä judikatúra WTO.

136    Po druhé na základe analýzy založenej na troch skupinách výrobkov, ktorú Komisia vykonala v napadnutom nariadení, žalobkyňa zastáva názor, že tieto tri skupiny sa riadili veľmi odlišnými trendmi v období od 1. júla 2017 do 30. júna 2018, označovanom ako posledné obdobie. Žalobkyňa teda poukazuje na to, že keďže analýza podľa skupín výrobkov ukázala zmiešané trendy, nepodporuje celkovú analýzu.

137    Opierajúc sa o judikatúru WTO, ktorá zdôrazňuje význam prechodných trendov pri dosahovaní záveru, že dovoz sa zvýšil v zmysle článku 2.1 Dohody WTO o ochranných opatreniach, žalobkyňa tvrdí, že ak sa zistí, že existujú zmiešané trendy medzi rôznymi kategóriami výrobkov zahŕňajúcimi jeden dotknutý výrobok, nič nepodporuje záver, že dovozy jedného dotknutého výrobku sa zvýšili a že ochranné opatrenia sú zákonom odôvodnené. V tejto súvislosti žalobkyňa vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci spochybňuje relevantnosť tvrdení Komisie, podľa ktorých je judikatúra WTO v rozpore so stanoviskom žalobkyne.

138    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa žalobkyňa domnieva, že Komisia sa tým, že nevyvodila príslušné závery zo svojej analýzy jednotlivých skupín výrobkov, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a porušila aj svoju povinnosť náležitej starostlivosti tým, že starostlivo nepreukázala a nepreskúmala všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, ktoré mala k dispozícii.

139    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

140    Po prvé je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia údajne dopustila pri vykonávaní svojich analýz, medzi ktoré patrí najmä nedostatočné vzájomné potvrdzovanie medzi celkovou analýzou a analýzou založenou na troch skupinách výrobkov.

141    Na jednej strane so zreteľom na odôvodnenia 32 a 33 napadnutého nariadenia z celkovej analýzy vyplýva, že dovoz sa v absolútnom vyjadrení zvýšil o 71 % a podiely na trhu sa v relatívnom vyjadrení zvýšili z 12,7 % na 18,8 %. Najvýraznejší nárast nastal v období rokov 2013 až 2016. Následne dovoz pokračoval v raste pomalším tempom a opäť sa zvýšil počas posledného obdobia.

142    Na druhej strane so zreteľom na odôvodnenia 34 a 35 napadnutého nariadenia z analýzy podľa skupín výrobkov vyplýva, že dovoz troch skupín výrobkov (ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry) sa v absolútnom vyjadrení zvýšil o 64 %, 97 % a 60 % od roku 2013 do posledného obdobia. V tom istom období sa dovoz zvýšil aj v relatívnom vyjadrení, keď podiely na trhu vzrástli zo 14,2 % na 20,9 %, z 8,6 % na 14 % a z 20,4 % na 25,7 %.

143    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy možno v prvom rade dospieť k záveru, že tieto dve metódy analýzy vedú k podobným výsledkom, ďalej že Komisia skutočne vykonala analýzu extrémnych aj prechodných trendov a nakoniec že trendy v dovoze počas posledného obdobia boli skutočne zohľadnené.

144    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tvrdenie žalobkyne je založené na čiastočnej analýze údajov, ktoré zdôrazňujú časové rámce príliš obmedzené na to, aby boli významné. Žalobkyňa napríklad tvrdí, že dovoz plochých výrobkov sa medzi rokom 2017 a posledným obdobím znížil. Napriek tomu, že objem sa skutočne znížil z 20 299 000 ton na 20 202 000 ton (pokles o 97 000 ton), však podiel na trhu zostal konštantný (20,9 %), a predovšetkým objem zostal na veľmi vysokej úrovni v porovnaní s obdobím rokov 2013 až 2015 (+1 811 000 ton v porovnaní s rokom 2015).

145    Po druhé je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajného nesplnenia kritérií, ktoré musí nárast dovozu spĺňať, aby bolo odôvodnené zavedenie ochranných opatrení.

146    Ako v tomto smere uvádza žalobkyňa, v článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach je použitý výraz „také zvýšené množstvá“ a článok 9 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia odkazuje na „významný“ nárast. V správe zo 14. decembra 1999 vo veci Argentína – Ochranné opatrenia na dovoz obuvi [Argentína – Obuv (ES)] odvolací orgán WTO poukázal na to, že je potrebné, aby „nárast dovozu bol dostatočne nedávny, dostatočne náhly, dostatočne prudký a dostatočne významný z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska, ak má spôsobiť alebo hroziť spôsobením vážnej ujmy“. V odôvodneniach 39 a 47 napadnutého nariadenia Komisia, opierajúc sa najmä o túto judikatúru, potvrdila, že predmetné zvýšenie dovozu spĺňa tieto podmienky.

147    Stačí zdôrazniť, že z uvedeného vyplýva, že Komisia má určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie nedávnej povahy nárastu dovozu, lebo nie je viazaná presným časovým rámcom, pokiaľ ide o identifikáciu príslušného nárastu dovozu, a že skúmaním zvýšenia tohto dovozu na kvantitatívnej aj kvalitatívnej úrovni zistila, že bol náhly, prudký a dostatočne nedávny na to, aby spôsobil alebo hrozil spôsobením vážnej ujmy.

148    V prejednávanej veci Komisia so zreteľom na trendy v predmetných dovozoch (pozri body 127 a 141 vyššie) bola oprávnená dospieť k záveru, že dotknuté zvýšenie spĺňa požadované kritériá.

149    Okrem toho výklad kritéria „nedávnej povahy“, ktorý presadzuje žalobkyňa, by spôsobil neúčinnosť opatrení dohľadu, ktoré dopĺňajú systém vytvorený na zavedenie ochranných opatrení v súlade s článkom 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

150    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné štvrtý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

151    V súlade s bodmi 126 a 131 vyššie treba zamietnuť aj tretí žalobný dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný, keďže argumentácia žalobkyne týkajúca sa zvýšenia dovozu, uvedená v rámci jej tretieho žalobného dôvodu, ale rozvinutá v rámci jej štvrtého žalobného dôvodu, bola zamietnutá.

 Piaty žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, porušení zásady riadnej správy vecí verejných, porušení povinnosti náležitej starostlivosti a porušení článku 5 ods. 2, článku 9 ods. 2 a článku 16 základného nariadenia

152    Žalobkyňa piatym žalobným dôvodom, ktorý je rozdelený na štyri časti, tvrdí, že napadnuté nariadenie nepreukazuje existenciu hrozby vážnej ujmy (prvá časť), že táto hrozba je nesprávne založená výlučne na odklonení obchodu (druhá časť), že Komisia pri určovaní tejto hrozby v každom prípade nevychádzala z faktov (tretia časť) a že Komisia mala pri posudzovaní tejto hrozby zohľadniť ukazovatele ujmy oznámené Európskou oceliarskou asociáciou (Eurofer) (štvrtá časť).

–       Prvá časť piateho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 9 ods. 2 a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach, keď sa domnievala, že situácia výrobného odvetvia Únie by mohla svedčiť o hrozbe vážnej ujmy

153    Žalobkyňa prvou časťou piateho žalobného dôvodu v podstate tvrdí, že Komisia nemala konštatovať hrozbu vážnej ujmy na základe údajov a informácií, ktoré mala k dispozícii.

154    Žalobkyňa na podporu svojej výhrady po prvé uvádza, že z 11 ukazovateľov ujmy, ktoré Komisia preskúmala, iba 3 vykazujú mierne negatívny trend (podiely na trhu, zásoby a zamestnanosť), čo nie je znakom odvetvia v „krehkej“ alebo „zraniteľnej“ situácii, ako ju chápe judikatúra WTO, ale, naopak, svedčí to o silnom a robustnom odvetví, ako je zrejmé najmä z preskúmania kľúčového ukazovateľa ziskovosti.

155    Komisia toto tvrdenie spochybňuje.

156    Na úvod treba poukázať na to, že Komisia vo vyjadrení k žalobe spochybnila prípustnosť prvej časti piateho žalobného dôvodu s odôvodnením, že tvrdenia žalobkyne nespĺňajú podmienky stanovené v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku. V duplike však Komisia podľa všetkého prehodnotila svoje posúdenie, pričom sa domnievala, že vysvetlenia, ktoré žalobkyňa poskytla v replike, umožnili lepšie pochopiť tvrdenia, na ktorých je založená prvá časť piateho žalobného dôvodu. Na otázku položenú na pojednávaní, či trvá na svojich námietkach týkajúcich sa prípustnosti tejto argumentácie, Komisia uviedla, že to ponecháva na uvážení Všeobecného súdu, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

157    Z diskusií medzi účastníkmi konania počas písomnej aj ústnej časti konania vyplýva, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa prvej časti piateho žalobného dôvodu sú uvedené dostatočne jasne a presne na to, aby na ne mohla Komisia odpovedať a aby Všeobecný súd mohol vykonať svoju právomoc preskúmania. Námietky Komisie voči prípustnosti prvej časti piateho žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť a tento žalobný dôvod treba preskúmať z vecnej stránky.

158    V tejto súvislosti je potrebné určiť relevantnosť posúdení žalobkyne vzhľadom na ich fragmentárnu a izolovanú povahu. Žalobkyňa poukazuje na to, že na jednej strane sa zvýšila spotreba a domáci predaj a na druhej strane vzrástla aj výroba, zatiaľ čo výrobná kapacita a využitie kapacity zostali stabilné. Tieto zistenia sa však musia posudzovať vzhľadom na skutočnosť, že ako vyplýva z analýzy vykonanej Komisiou v odôvodneniach 63 až 89 napadnutého nariadenia, po prvé hoci výroba vzrástla, tento nárast bol nižší ako domáca spotreba, ďalej že predajné ceny v EÚ počas posudzovaného obdobia klesali s výnimkou oživenia na úplnom konci tohto obdobia a nakoniec že zisky zostali počas posudzovaného obdobia nižšie ako cieľové zisky (a zvýšili sa len v roku 2017 z dôvodu zníženia výrobných nákladov a účinnosti opatrení na ochranu obchodu prijatých Európskou úniou). K týmto pripomienkam je potrebné pridať skutočnosť, že podiel na trhu klesol.

159    Je síce pravda, že žalobkyňa zdôraznila pokračujúci rast ziskovosti a zlepšenie peňažných tokov, treba však poznamenať, že v odôvodnení 97 napadnutého nariadenia Komisia osobitne uvádza, že „napriek významnému zlepšeniu úrovní ziskovosti v roku 2017 oproti predchádzajúci rokom (v ktorých bolo výrobné odvetvie Únie stratové alebo sa nachádzalo na prahu ziskovosti) by mohlo dôjsť k náhlej zmene situácie, keby pokračoval nárast dovozu (alebo keby sa dovoz prudko zvýšil v dôsledku okrem iného opatrení USA podľa článku 232)“.

160    Z tohto posúdenia teda vyplýva, že dosiahnuté úrovne ziskovosti sa nemali posudzovať samostatne, lebo hoci sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšili, preukázané riziko odklonenia obchodu bolo základným faktorom, ktorý by mal negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by sa opatrenia neprijali. V tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že bezprostredné odklonenie obchodu by v prípade neprijatia opatrení malo negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, čo by viedlo k tomu, že oživenie by sa mohlo rýchlo zvrátiť.

161    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno konštatovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o určenie situácie výrobného odvetvia Únie.

162    Po druhé žalobkyňa zastáva názor, že trend ujmy výrobného odvetvia Únie od roku 2013 do prvého polroku 2018 nepodporuje zistenie, že existuje „hrozba vážnej ujmy“ najmä v zmysle judikatúry WTO. Okrem toho ďalej uvádza, že z najnovších informácií v spise vyplýva, že dodatočné dovozy nemali účinok, ktorý uvádza Komisia.

163    Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

164    V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že keďže v bodoch 158 až 161 vyššie je konštatované, že analýzu žalobkyne treba zamietnuť v prospech analýzy navrhnutej Komisiou, tvrdenia žalobkyne týkajúce sa spôsobu, akým sa zohľadňujú výhľadové faktory, sú teraz irelevantné.

165    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je možné konštatovať zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, keďže tá dospela k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie môže naznačovať hrozbu vážnej ujmy.

166    V dôsledku toho treba prvú časť piateho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

–       Druhá časť piateho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 9 ods. 2 a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že pri konštatovaní hrozby vážnej ujmy vychádzala len z možného odklonenia obchodu

167    V druhej časti piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že keďže Komisia založila svoje zistenia výlučne na odklonení obchodu, nemala konštatovať, že existuje hrozba vážnej ujmy v zmysle článku 9 ods. 2 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

168    Podľa žalobkyne Komisia nezakladá hrozbu vážnej ujmy na úrovni dovozu v čase prijatia napadnutého nariadenia alebo na pokračujúcom dovoze na tejto úrovni, ale skôr na nepodloženom teoretickom náraste dovozu v budúcnosti, ktorý vyplynie z odklonenia obchodných tokov v dôsledku opatrení Spojených štátov prijatých podľa § 232. Komisia týmto postupom teda postavila hypotetickú hrozbu zvýšeného dovozu na úroveň hrozby vážnej ujmy. Dopustila sa tým zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 9 ods. 2 a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že toto posúdenie potvrdzuje judikatúra WTO.

169    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

170    Na úvod treba poukázať na to, že v odôvodnení 90 napadnutého nariadenia Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza v zraniteľnom postavení, a „pokiaľ by pokračoval rastúci trend dovozu, znižovali sa ceny a ziskovosť by klesla pod udržateľnú úroveň, hrozila by mu vážna ujma“. Žalobkyňa uvádza, že toto tvrdenie je neopodstatnené a v rozpore s dôkazmi v spise, keďže žalobkyňa v rámci prvej časti svojho piateho žalobného dôvodu preukázala, že situácia výrobného odvetvia Únie v roku 2017 a počas prvých dvoch štvrťrokov 2018 vzhľadom na úroveň dovozu počas tohto obdobia nenaznačovala, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza na pokraji kolapsu, a preto je táto vážna ujma jasne predvídateľná alebo bezprostredná.

171    Keďže prvá časť piateho žalobného dôvodu bola zamietnutá, predpoklad, z ktorého vychádzajú tvrdenia žalobkyne v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu, je nesprávny. Druhú časť piateho žalobného dôvodu je teda potrebné preskúmať len z hľadiska tvrdenia, že dôkazy predložené Komisiou na podporu preukázania možného zvýšenia dovozu predstavujú zjavne nesprávne posúdenie.

172    Z informácií predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že pri preukazovaní existencie hrozby vážnej ujmy Komisia nevychádzala len z konštatovania možného odklonenia obchodu, ale zohľadnila aj iné faktory. Odôvodnenia 99 a 100 napadnutého nariadenia obsahujú analýzu miery nárastu vývozu a pravdepodobnosti ďalšieho zvýšeného vývozu na základe analýzy najnovších dostupných údajov. Okrem toho štatistické údaje uvedené a analyzované v bodoch 5.6.1 a 5.6.2 napadnutého nariadenia poukazujú na neustály nárast dovozu a skutočnosť, že prvé náznaky odklonenia obchodu bolo možné pozorovať už v mesiacoch nasledujúcich po nadobudnutí účinnosti opatrení podľa § 232 prijatých Spojenými štátmi americkými.

173    V dôsledku toho sa Komisia v skutočnosti opierala o dôkazy, z ktorých bolo možné zistiť, že nielenže došlo k odkloneniu obchodu, ale existuje aj pravdepodobnosť zvýšenia dovozu bežne určeného pre americký trh, ktorý by sa potom mohol presmerovať do Európskej únie.

174    Nie je teda možné vyvodiť zjavne nesprávne posúdenie z podrobného súboru dôkazov, na ktorých je založené posúdenie Komisie.

175    Okrem toho aj keby bolo potrebné zohľadniť Dohodu WTO o ochranných opatreniach, možno poukázať na to, že prístup Komisie je v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 1 písm. b) tejto dohody, keďže preukázanie existencie možného zvýšenia dovozu nie je v prejednávanej veci založené len na obyčajných tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialených možnostiach.

176    Druhú časť piateho žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

–       Tretia časť piateho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 9 ods. 2 a článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že nevykonala komplexné posúdenie svojho zistenia o hrozbe vážnej ujmy založené na faktoch

177    Žalobkyňa v tretej časti svojho piateho žalobného dôvodu uvádza tri tvrdenia s cieľom preukázať, že aj keby hrozba zvýšeného dovozu mohla predstavovať hrozbu vážnej ujmy, Komisia najmä vzhľadom na judikatúru WTO uspokojivo nepreukázala, že existuje skutočné a závažné riziko značného odklonenia obchodu, ktoré by mohlo spôsobiť vážnu ujmu.

178    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepovažovala existenciu iných vývozných trhov za spôsobilú kompenzovať prípadné odklonenie obchodu zo Spojených štátov. Na rozdiel od tvrdení Komisie sú úvahy, na ktoré sa odvoláva s cieľom dokázať opak, len tvrdeniami, ktorým chýba dôkazná hodnota.

179    Po druhé z analýzy údajov v spise nie je zrejmé, že zistené odklonenie obchodu mohlo spôsobiť vážnu ujmu, lebo takéto odklonenie by bolo obmedzené. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že tvrdenia Komisie o opaku nie sú podložené skutkovými okolnosťami.

180    Po tretie analýza Komisie týkajúca sa trendov v dovoze do Európskej únie a do Spojených štátov počas prvých mesiacov roku 2018 sa uskutočnila v absolútnom vyjadrení a tento dovoz nemusel nevyhnutne prebehnúť za podmienok, ktoré by mohli spôsobiť vážnu ujmu. Komisia preto nepredložila skutočnosti, ktoré jej umožnili dospieť k záveru, že dodatočný dovoz by spôsobil zníženie cien a pokles ziskovosti. V tomto ohľade žalobkyňa ďalej uvádza, že Komisia neposkytla vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, ktoré opodstatňujú jej záver, že údajný prudký nárast dovozu môže spôsobiť vážnu ujmu.

181    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

182    Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia nepreskúmala skutočnosť, že bez ohľadu na uzavretie trhu USA by bolo odklonenie obchodu obmedzené a je nepravdepodobné, že by spôsobilo hrozbu vážnej ujmy, treba na jednej strane poznamenať, že z odôvodnení 35 a 67 dočasného nariadenia, ako aj z odôvodnení 107 a 173 napadnutého nariadenia vyplýva, že táto výhrada je neopodstatnená, keďže úvahy, podľa ktorých Komisia postupovala, nevyhnutne zohľadňujú iné trhy. Na druhej strane vzhľadom na body 172 až 174 vyššie je potrebné zamietnuť výhradu smerujúcu proti Komisii, podľa ktorej tieto odôvodnenia sú len tvrdeniami, ktoré nie sú podložené dôkazmi, a konkrétnejšie že neexistujú dôkazy o tom, že obchodné toky do USA zodpovedajú – z hľadiska rozsahu výrobkov a vyvážajúcich krajín – obchodným tokom do Európskej únie.

183    Po druhé pokiaľ ide o tvrdenie, že akékoľvek odklonenie obchodu zo Spojených štátov je príliš obmedzené na to, aby predstavovalo hrozbu vážnej ujmy, žalobkyňa spochybňuje výpočty Komisie. V súlade so zásadami uvedenými v bodoch 74 a 75 vyššie je však nepodstatné, že sa môže vykonať iná analýza, akou je analýza, ktorú predložila žalobkyňa, lebo preskúmanie súdom EÚ je v prejednávanej veci obmedzené na určenie zjavne nesprávneho posúdenia, ktorým je postihnutá analýza, na ktorej je založené napadnuté nariadenie. Také nesprávne posúdenie však nevyplýva z informácií, ktoré má k dispozícii Všeobecný súd. V odôvodneniach 107 a 179 napadnutého nariadenia sa uvádza, že Komisia vykonala simulácie s prihliadnutím na rôzne kritériá a potvrdila svoj hospodársky model najnovšími dostupnými údajmi. Prístup, ktorý Komisia zvolila, jej tiež umožnil zistiť, že v prvej polovici roku 2018 došlo k odkloneniu obchodu, čo stačilo na odôvodnenie jej zistení týkajúcich sa hrozby vážnej ujmy.

184    Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie, že zistenie, podľa ktorého by zvýšenie dovozu viedlo k zníženiu cien a poklesu ziskovosti, ktorý by mohol spôsobiť vážnu ujmu, nie je podložené dôkazmi, treba pripomenúť, že bolo uznané, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že výrobné odvetvie Únie sa nachádzalo v krehkej situácii (pozri body 158 to 161 vyššie), a preto je potrebné vzhľadom na túto situáciu posúdiť opodstatnenosť určenia hrozby vážnej ujmy spôsobenej zvýšeným dovozom zo strany Komisie. V tejto súvislosti nemožno Komisii vytýkať zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu, že sa domnievala, že vzhľadom na veľmi nízke zisky dosiahnuté počas posudzovaného obdobia by dodatočný tlak, ktorý predstavuje zrýchlenie nárastu dovozu zisteného po prijatí opatrení podľa § 232 Spojenými štátmi americkými, viedol k zníženiu cien a poklesu ziskovosti, v dôsledku čoho by hrozila vážna ujma. V tejto súvislosti treba tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zlepšenia ziskovosti zamietnuť z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 158 až 161 vyššie v spojení s bodom 165 vyššie.

185    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné tretiu časť piateho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

–       Štvrtá časť piateho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti a konala v rozpore s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že nezohľadnila pozitívny vývoj ukazovateľov ujmy za prvý polrok 2018

186    V štvrtej časti piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti a porušila článok 5 ods. 2 základného nariadenia o ochranných opatreniach, keď sa rozhodla nezohľadniť ukazovatele ujmy oznámené združením Eurofer za prvý polrok 2018.

187    Podľa žalobkyne ani jeden z dôvodov, ktoré uviedla Komisia, nemôže odôvodniť nezohľadnenie týchto informácií, keďže bola zo zákona oprávnená vziať do úvahy tieto aktualizované informácie s overením alebo bez overenia s cieľom vyžiadať si v prípade potreby ďalšie informácie a oprieť sa o dostupné skutočnosti.

188    Žalobkyňa v prvom rade zastáva názor, že tieto ukazovatele preukazujú, že výrobné odvetvie Únie zlepšilo svoju konkurenčnú pozíciu, v dôsledku čoho predstavujú pozitívny dôkaz o neexistencii hrozby vážnej ujmy.

189    Ďalej žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Komisie, že aj keby zohľadnila ukazovatele ujmy za prvý polrok 2018, konečné zistenie by bolo rovnaké. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že trend zvyšovania ziskovosti v období od januára 2018 do júna 2018 nemohol potvrdiť konečné zistenie Komisie, ktoré je založené na predpoklade, že zvýšenie objemu dovozu by viedlo k zníženiu cien a poklesu ziskovosti.

190    Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že na rozdiel od tvrdení Komisie z judikatúry vyplýva, že Všeobecný súd má v prejednávanej veci právomoc preskúmať, či Komisia konala v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných.

191    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

192    Na úvod treba poukázať na to, že žalobkyňa vo svojich písomných podaniach niekoľkokrát založila svoju analýzu na aktualizovaných ukazovateľoch ujmy poskytnutých združením Eurofer, ktorých relevantnosť je predmetom štvrtej časti piateho žalobného dôvodu.

193    Analýza žalobkyne je však založená na faktore ziskovosti. Ako už bolo uvedené v bodoch 158 až 161 vyššie v spojení s bodom 165 vyššie, význam tohto faktora musí byť posudzovaný vzhľadom na kontext a nemôže sám osebe viesť ku konštatovaniu zjavne nesprávneho posúdenia. Štvrtá časť piateho žalobného dôvodu je preto neúčinná.

194    V každom prípade početné dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie skutočnosti, že nezohľadnila ukazovatele ujmy oznámené združením Eurofer za prvé dva štvrťroky 2018, nepreukazujú zjavne nesprávne posúdenie napriek námietkam žalobkyne. V tejto súvislosti je príznačná neúplnosť týchto údajov. Ukazovatele združenia Eurofer sa totiž netýkali dotknutého výrobku ako celku. V dôsledku toho aj keď žalobkyňa zastáva názor, že príslušné kategórie výrobkov predstavovali prevažnú väčšinu objemov dotknutého výrobku, a keďže nedostatok informácií o ostatných kategóriách výrobkov bol pravdepodobne spôsobený neoznámením týchto údajov Európskym združením výrobcov oceľových rúr (ESTA), Komisia bola oprávnená použiť dostupné údaje v súlade s článkom 5 ods. 6 základného nariadenia o ochranných opatreniach, nemožno však z toho vyvodiť, že Komisia bola povinná urobiť to. Komisia je totiž oprávnená domnievať sa, že vzhľadom na túto neúplnosť údaje nie sú relevantné, pričom nejde o zjavne nesprávne posúdenie alebo akékoľvek porušenie povinnosti náležitej starostlivosti či zásady riadnej správy vecí verejných.

195    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť štvrtú časť piateho žalobného dôvodu, a preto musí byť piaty žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 Šiesty žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

196    Žalobkyňa sa šiestym žalobným dôvodom, ktorý je rozdelený na tri časti, usiluje preukázať, že Komisia porušila článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že nepreukázala príčinnú súvislosť medzi zisteným nárastom dovozu a zisteným rizikom vážnej ujmy ohrozujúcej výrobné odvetvie Únie.

–       Prvá časť šiesteho žalobného dôvodu založená na tom, že keďže hrozba vážnej ujmy bola spojená s budúcim dovozom, Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia stanovením príčinnej súvislosti medzi touto hrozbou a nárastom dovozu v rozpore s článkom 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

197    V prvej časti šiesteho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že z napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia nezistila, že by súčasný dovoz k dátumu napadnutého nariadenia spôsobil alebo hrozil spôsobením vážnej ujmy, ale že táto hrozba bola založená na dovoze, ktorý sa ešte neuskutočnil, čo je v rozpore najmä s judikatúrou WTO.

198    Podľa žalobkyne teda Komisia porušila článok 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach tým, že vychádzala z „budúceho a teoretického nárastu dovozu“.

199    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

200    Na úvod treba poukázať na to, že Komisia založila svoje zistenie na posúdení súčasného a budúceho dovozu. Z jeho analýzy vyplýva, že hoci hrozbu vážnej ujmy v prejednávanej veci predstavuje budúci dovoz, ktorého potenciál je zrejmý zo súboru dôkazov uvedených v bodoch 172 až 174 vyššie, táto hrozba existuje z dôvodu špecifickej situácie výrobného odvetvia Únie v dôsledku dovozu zisteného v čase prijatia napadnutého nariadenia.

201    Prístup Komisie k uplatňovaniu článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach je preto v súlade s článkom 9 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorý výslovne stanovuje, že v prípade hrozby vážnej ujmy Komisia posúdi mieru nárastu vývozu do Európskej únie s cieľom určiť, či sa dá jasne predvídať, že konkrétna situácia sa pravdepodobne vyvinie do skutočnej ujmy.

202    Inými slovami, bez účinkov spôsobených súčasným dovozom nemusí byť budúci dovoz problematický. Z dôvodu súčasného dovozu teda vzniká hrozba vážnej ujmy vzhľadom na očakávané prognózy, pokiaľ ide o mieru nárastu vývozu do Európskej únie.

203    Žalobkyňa zastáva názor, že z článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach je zrejmé, že len súčasný dovoz musí spôsobiť alebo hroziť spôsobením vážnej ujmy.

204    Tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla v tejto časti žalobného dôvodu, teda vychádzajú z nesprávneho výkladu povahy príčinnej súvislosti medzi zisteným nárastom dovozu a zisteným rizikom vážnej ujmy ohrozujúcej výrobné odvetvie Únie.

205    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvú časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

–       Druhá časť šiesteho žalobného dôvodu založená na neexistencii príčinnej súvislosti, v dôsledku čoho sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rozpore s článkom 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

206    V druhej časti šiesteho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala príčinnú súvislosť, a preto nesplnila požiadavky článku 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

207    Konkrétne žalobkyňa tvrdí, že z informácií poskytnutých Všeobecnému súdu vyplýva, že súčasné úrovne dovozu, a to ani počas posledného obdobia, zďaleka nehrozili, že spôsobia vážnu ujmu, a nezabránili výrobnému odvetviu Únie byť konkurencieschopné a dosiahnuť pohodlné zisky. Podľa judikatúry WTO mala Komisia v takejto situácii poskytnúť uspokojivé, vhodné, odôvodnené a primerané vysvetlenia, prečo tieto údaje napriek tomu preukazujú príčinnú súvislosť, čo však neurobila.

208    Okrem toho žalobkyňa spochybňuje nedostatočnú relevantnosť údajov poskytnutých združením Eurofer, ktorú namieta Komisia, pokiaľ ide o kritérium ziskovosti, a uvádza, že aj na základe údajov uvedených v napadnutom nariadení je zrejmé, že neexistuje súvislosť medzi nárastom dovozu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie v rokoch 2013 až 2017.

209    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

210    Na úvod treba poukázať na to, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa neexistencie príčinnej súvislosti, uvedené na podporu druhej časti šiesteho žalobného dôvodu, sú založené v podstate na tom, ako žalobkyňa vykladala zvýšenie ziskovosti s podporou údajov poskytnutých združením Eurofer.

211    V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenúť, že kritérium ziskovosti sa nezdá byť rozhodujúce (pozri body 158 až 161 vyššie v spojení s bodom 165 vyššie), ďalej že nie je možné zohľadniť údaje poskytnuté združením Eurofer (pozri bod 194 vyššie), a nakoniec že príčinnú súvislosť medzi súčasnou úrovňou dovozu v čase prijatia napadnutého nariadenia a hrozbou vážnej ujmy Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala (pozri body 200 až 205 vyššie).

212    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhú časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

–       Tretia časť šiesteho žalobného dôvodu založená na tom, že Komisia riadne neposúdila vplyv minulých dumpingových a subvenčných praktík na stav ujmy výrobného odvetvia Únie, v dôsledku čoho je jej posúdenie príčinnej súvislosti postihnuté zjavne nesprávnym posúdením v rozpore s článkom 16 základného nariadenia o ochranných opatreniach

213    V tretej časti šiesteho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nezohľadnila možný vplyv minulých dumpingových a subvenčných praktík, čo malo vplyv na jej zistenie, pokiaľ ide o posúdenie ujmy, v dôsledku čoho je jej posúdenie príčinnej súvislosti postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

214    Konkrétne žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že Komisia v napadnutom nariadení konštatovala, že výrobné odvetvie Únie bolo do roku 2016 v ťažkej hospodárskej situácii, je aspoň čiastočne vysvetlená značnou ujmou spôsobenou minulým dumpingom a dotáciami, proti ktorým boli prijaté opatrenia na ochranu obchodu. V tejto súvislosti v žalobe zdôrazňuje, že otázka, či antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia v porovnaní s ochrannými opatreniami slúžia alebo neslúžia rôznym účelom a/alebo sa zameriavajú na konkrétne výrobky, je irelevantná.

215    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

216    Po prvé treba poukázať na to, že z odôvodnenia 95 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia pri posudzovaní situácie výrobného odvetvia Únie nezohľadňuje ani existenciu dotknutých minulých dumpingových a subvenčných praktík, ani účinky opatrení prijatých v súvislosti s nimi. To navyše odôvodňovalo skutočnosť, že Komisia nebola schopná preukázať existenciu vážnej ujmy.

217    Odôvodnenie Komisie teda nie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, pokiaľ ide o vplyv minulého dumpingu a dotácií na jej analýzu príčinnej súvislosti medzi nárastom dovozu a hrozbou vážnej ujmy.

218    Po druhé Komisii nemožno vytýkať, že tieto praktiky podrobnejšie nezohľadnila, lebo aj keď sa údajne týkali významnej časti dotknutého výrobku, ako tvrdí žalobkyňa, vzťahovali sa len na určité kategórie výrobkov s pôvodom v niektorých krajinách.

219    V dôsledku toho ich zohľadnenie spôsobom opísaným v bode 216 vyššie postačuje na vylúčenie určenia zjavne nesprávneho posúdenia.

220    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné tretiu časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú, a preto musí byť šiesty žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článku 16 a článku 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach

221    Siedmym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že základné nariadenie o ochranných opatreniach neposkytuje právny základ na to, aby Komisia začala ex offo ochranné prešetrovanie. Začatie takého prešetrovania je opodstatnené len vtedy, ak členský štát doručí informácie (a v konečnom dôsledku aj žiadosť).

222    Konkrétne sa žalobkyňa odvoláva na článok 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach, zahrnutý do kapitoly III, na ktorý odkazuje článok 16 uvedeného nariadenia, v spojení s odôvodneniami 7 a 8 nariadenia s cieľom tvrdiť, že iba členské štáty môžu iniciovať ochranné prešetrovanie. Po prvé tvrdí, že v oznámení o začatí prešetrovania sa výslovne uvádza, že prešetrovanie začala Komisia ex offo, a po druhé vzhľadom na rôzne dokumenty poskytnuté Všeobecnému súdu konštatuje, že prešetrovanie sa začalo na základe informácií, o ktorých nebolo nikdy preukázané, že ich poskytol členský štát.

223    Nakoniec žalobkyňa uvádza, že Komisia nemohla začať prešetrovanie len na základe informácií získaných prostredníctvom opatrení dohľadu, keďže tieto opatrenia sa vzťahovali len na dovoz za obdobie rokov 2015 až 2017 s vylúčením obdobia rokov 2013 až 2014, a bez akýchkoľvek informácií o stave ujmy výrobného odvetvia Únie. Po druhé tvrdí, že bez ohľadu na právomoci, ktoré Komisii skutočne udeľuje základné nariadenie o ochranných opatreniach, jej nijaké ustanovenie neumožňuje začať prešetrovanie ex offo.

224    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

225    V prvom rade treba poukázať na to, že v rozpore s tvrdeniami žalobkyne existencia výlučnej právomoci členských štátov na iniciovanie prešetrovania nevyplýva z článku 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach v spojení s odôvodneniami 7 a 8 nariadenia.

226    V prvom rade odôvodnenie 7 základného nariadenia o ochranných opatreniach stanovuje, že „Komisia by mala byť členskými štátmi informovaná o akýchkoľvek nebezpečenstvách spôsobených dovoznými trendmi, ktoré by si mohli vyžadovať dohľad Únie alebo použitie ochranných opatrení“.

227    Toto odôvodnenie sa netýka právomoci Komisie začať prešetrovanie, ale skôr povinnosti členských štátov poskytovať informácie s cieľom umožniť Komisii plniť si povinnosti, ktoré jej uložil Európsky parlament a Rada Európskej únie, s cieľom chrániť záujmy Európskej únie v rámci spoločnej obchodnej politiky, pokiaľ ide o iniciovanie dohľadu nad dovozom výrobku s pôvodom v tretej krajine v súlade s kapitolou IV základného nariadenia o ochranných opatreniach, ako aj o uloženie ochranných opatrení v súvislosti s výrobkom dovážaným do Európskej únie v súlade s kapitolou V uvedeného nariadenia.

228    Zo znenia tohto odôvodnenia však nevyplýva exkluzivita, pokiaľ ide o zdroj informácií, ktorý Komisii umožňuje plniť si povinnosti.

229    Ďalej odôvodnenie 8 základného nariadenia o ochranných opatreniach stanovuje, že „v takýchto prípadoch by mala Komisia preskúmať dovozné podmienky, dovozné trendy, rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie, a ak je to primerané, aj opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať“.

230    Toto odôvodnenie sa netýka právomoci Komisie začať prešetrovanie, ale jeho cieľom je uložiť Komisii povinnosť preskúmania v konkrétnej situácii, a to vtedy, keď dostane informácie takého druhu, aké sú uvedené v odôvodnení 7 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

231    Hoci existencia povinnosti obmedzenej na konkrétnu situáciu je zrejmá zo znenia odôvodnenia 8 základného nariadenia o ochranných opatreniach, neobmedzuje ani nevylučuje právomoc Komisie vykonať také preskúmanie v iných situáciách.

232    Nakoniec článok 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach okrem iného stanovuje, že „ak sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania, Komisia začne prešetrovanie do jedného mesiaca odo dňa prijatia informácií od členského štátu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie“.

233    Toto ustanovenie udeľuje záruku členskému štátu, ktorý Komisii poskytol informáciu, že Komisia prijme rozhodnutie o dôsledkoch, ktoré sa majú vyvodiť z týchto informácií, pokiaľ ide o začatie akéhokoľvek prešetrovania. Predpísaná lehota sa teda zo svojej podstaty zameriava na situáciu, v ktorej sa Komisia nachádza, keď sa na ňu vzťahuje povinnosť preskúmania uvedená v odôvodnení 8 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

234    Ako je však uvedené v bodoch 228 a 231 vyššie, táto situácia nevylučuje iné situácie, lebo v opačnom prípade by si Komisia nemohla plniť povinnosti, ktoré jej boli zverené.

235    Platí to prinajmenšom vtedy, keď sa ako v prejednávanej veci zaviedli opatrenia dohľadu.

236    Komisia môže v súlade s článkom 10 základného nariadenia o ochranných opatreniach rozhodnúť, že také opatrenia uplatní bez predchádzajúceho prešetrovania, lebo požiadavka stanovená v článku 4 ods. 1 nariadenia sa na túto situáciu nevzťahuje.

237    Vykonávacie nariadenie 2016/670 bolo teda prijaté okrem iného na základe článku 10 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

238    V súlade s odôvodnením 12 vykonávacieho nariadenia 2016/670 bolo cieľom zavedenia predchádzajúceho dohľadu získanie podrobných štatistických informácií umožňujúcich rýchlu analýzu trendov dovozu zo všetkých tretích krajín.

239    Ako vyplýva z oznámenia o začatí ochranného prešetrovania, najmä vzhľadom na informácie získané v rámci monitorovacieho systému Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že trendy v dovoze by mohli vyvolať potrebu použiť ochranné opatrenia.

240    V tejto súvislosti podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach môže Komisia s cieľom chrániť záujmy Európskej únie okrem iného uložiť takéto opatrenia z vlastnej iniciatívy, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky.

241    V súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach sa však s výnimkou núdzových situácií uvedených v článku 7 nariadenia bez začatia predchádzajúceho prešetrovania nemôžu uložiť nijaké ochranné opatrenia.

242    Komisia sa preto rozhodla z vlastnej iniciatívy začať také prešetrovanie dovozu výrobkov z ocele.

243    Z uvedeného vyplýva, že ak by v súlade s tvrdeniami žalobkyne iniciatíva na začatie ochranného prešetrovania prináležala výlučne členským štátom, nielenže by to obmedzilo účinky právomoci iniciatívy, udelenej Komisii podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach, ale dotklo by sa to predovšetkým aj samotného účelu monitorovacieho mechanizmu.

244    Výklad presadzovaný žalobkyňou, ktorý sa rovná tomu, že začatie prešetrovania je podmienené tým, že členský štát postúpi záležitosť Komisii, by spôsobil, že štúdium údajov zhromaždených v rámci tohto mechanizmu by stratilo väčšinu svojho významu.

245    V dôsledku toho spôsob, akým žalobkyňa vykladá právomoc začať vyšetrovanie v zmysle článku 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach, je nezlučiteľný so všeobecnou schémou systému stanoveného týmto nariadením.

246    V tejto súvislosti možno ďalej uviesť aj to, že výklad článku 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach presadzovaný žalobkyňou je podľa všetkého nekonzistentný vzhľadom na iné ustanovenia uvedeného nariadenia.

247    Článok 7 základného nariadenia o ochranných opatreniach teda umožňuje Komisii prijať okrem iného dočasné ochranné opatrenia v núdzových situáciách. V súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia je výkon tejto právomoci oslobodený od splnenia požiadavky, aby sa prešetrovanie uskutočnilo pred uložením týchto opatrení. Prešetrovacie opatrenia však nie sú vylúčené. Článok 7 ods. 3 základného nariadenia o ochranných opatreniach stanovuje, že Komisia neodkladne podnikne akékoľvek prešetrovacie opatrenia, ktoré sú ešte nevyhnutné. Začatie takého prešetrovania však nezávisí od predchádzajúceho postúpenia veci Komisii zo strany členského štátu. Bolo by nelogické uložiť takúto podmienku, najmä ak sa zistilo, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že zvýšenie dovozu spôsobilo alebo hrozilo spôsobením vážnej ujmy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) základného nariadenia o ochranných opatreniach. Tie isté úvahy vysvetľujú, prečo je možné, aby Komisia začala prešetrovanie bez predchádzajúceho postúpenia veci členským štátom, ak sú už v platnosti opatrenia dohľadu, a umožňujú predložiť dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali, že trendy v dovoze by si mohli vyžadovať prijatie ochranných opatrení.

248    Podobne Komisia nie je viazaná požiadavkou, aby jej členský štát postúpil záležitosť pred výkonom právomocí, ktoré jej boli zverené, na jednej strane článkom 15 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach, ktorý jej umožňuje prijať ochranné opatrenia, a na druhej strane článkom 20 nariadenia, ktorý jej umožňuje preskúmať účinky platných ochranných opatrení a pozmeniť ich podrobné pravidlá alebo ich dokonca zrušiť. Všetky tieto opatrenia, ktoré môže Komisia vykonať z vlastnej iniciatívy, sa riadia logikou, podľa ktorej má Komisia pred výkonom svojich právomocí dôkazy týkajúce sa existencie problematickej situácie pre výrobcov z EÚ alebo inej ťažkosti, pričom zdroj týchto dôkazov nie je podstatný.

249    Z týchto ustanovení teda vyplýva koherentný systém, ktorý zavádza celkovú logiku umožňujúcu Komisii konať z vlastnej iniciatívy, ak má dostatok dôkazov na odôvodnenie svojho postupu.

250    Preto je potrebné vykladať článok 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach na základe tejto logiky, a teda dospieť k záveru, že právomoc Komisie konať z vlastnej iniciatívy je uznaná v rámci iniciovania prešetrovaní uvedených v tomto článku.

251    Navyše treba poukázať na to, že neexistujú skutkové dôkazy, ktoré by potvrdzovali stanovisko žalobkyne. Je nesporné, že členské štáty nevyjadrili nijaké námietky voči tomuto prešetrovaniu a dokonca v tejto súvislosti spolupracovali s Komisiou v súlade s článkom 5 ods. 1 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

252    V druhom rade tvrdenie žalobkyne založené na exkluzivite, pokiaľ ide o zdroj informácií obmedzujúcich rozsah prešetrovania, nie je podložené príslušnými legislatívnymi ustanoveniami. V znení právnych predpisov nič nepožaduje, aby Komisia nezohľadnila informácie, ktoré bola schopná získať okrem informácií získaných prostredníctvom orgánov členských štátov v rámci opatrení dohľadu.

253    V každom prípade ako zdôrazňuje Komisia, žalobkyňa si zamieňa súbor údajov, ktoré boli dôvodom na začatie prešetrovania (konkrétne neustále zvyšovanie dovozu výrobkov z ocele), s údajmi týkajúcimi sa obdobia, ktoré Komisia preskúmala s cieľom prijať rozhodnutie.

254    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba siedmy žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení práva na spravodlivý proces

255    Vo svojom ôsmom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že počas ochranného prešetrovania nezverejnila určité informácie, porušila jej právo na spravodlivý proces, ktoré je súčasťou práva na obhajobu.

256    Konkrétnejšie po tom, čo žalobkyňa pripomenula osobitný význam dodržiavania procesných záruk práva na spravodlivý proces v oblasti opatrení na ochranu obchodu, v ktorej majú inštitúcie EÚ širokú mieru voľnej úvahy, žalobkyňa po prvé tvrdí, že Komisia nezverejnením štatistických informácií za posledné obdobie, ktoré mala k dispozícii, zabránila zainteresovaným stranám vrátane žalobkyne vyjadriť sa k zásadným informáciám, ktoré slúžili najmä ako základ pre posúdenie, že došlo k zvýšeniu dovozu. Po druhé žalobkyňa zastáva názor, že Komisia výrazným oneskorením zverejnenia informácií predložených združením Eurofer pripravila zainteresované strany vrátane žalobkyne o možnosť vyjadriť svoje pripomienky a názor na aktualizovanú ujmu veľkej časti výrobného odvetvia Únie. V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že nezáleží na tom, že Komisia nepoužila tieto údaje, keďže jej tvrdenie je založené na úrovni informácií, ktoré mohla mať k dispozícii na to, aby si utvorila názor.

257    Žalobkyňa v prvom rade uvádza, že v rozpore so svojimi tvrdeniami bola Komisia po prvé počas správneho konania povinná umožniť žalobkyni, aby vyjadrila svoje názory na správnosť a relevantnosť uvádzaných skutočností a okolností a na dôkazy uznané na podporu tvrdenia o existencii zvýšeného dovozu a hrozby vážnej ujmy, a po druhé neaktualizovala včas spis. V druhom rade žalobkyňa uvádza, že jej nebolo umožnené účinne oznámiť svoje stanovisko po prvé k informáciám o použití dovozných štatistík za posledné obdobie a po druhé k aktualizovaným ukazovateľom ujmy združenia Eurofer.

258    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

259    Na úvod treba po prvé poukázať na to, že z písomných podaní žalobkyne vyplýva, že hoci jej tvrdenia týkajúce sa informácií o použití dovozných štatistík za posledné obdobie pôvodne tvorili základ jej tvrdení o údajnej nezákonnosti vyplývajúcej z nezverejnenia týchto informácií, následne dospela k názoru, že nezákonnosť vyplynula zo skutočnosti, že jej nebolo umožnené účinne vyjadriť svoje názory. Sporné už teda nie je nezverejnenie, ale ide skôr o námietku voči oneskorenému zverejneniu. V dôsledku toho sú tvrdenia žalobkyne týkajúce sa týchto informácií v podstate totožné s jej výhradou , pokiaľ ide o sprístupnenie informácií týkajúcich sa aktualizovaných ukazovateľov ujmy združenia Eurofer.

260    Po druhé námietky Komisie týkajúce sa neúčinnosti ôsmeho žalobného dôvodu v dôsledku neuplatniteľnosti práva na spravodlivý proces v prejednávanej veci sa musia zamietnuť. Ako Komisia uznala v duplike, z výmen počas písomnej časti konania vyplynulo, že žalobkyňa týmto žalobným dôvodom v skutočnosti namieta porušenie práva na obhajobu z dôvodu, že jej nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k určitému množstvu informácií počas správneho konania.

261    V tomto ohľade treba poukázať na to, že podrobné pravidlá upravujúce práva zainteresovaných strán na vyjadrenie svojich názorov, prístup k určitým informáciám a vypočutie sú stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) a c) základného nariadenia o ochranných opatreniach a v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.

262    Je síce pravda, že ako zdôrazňuje Komisia, žalobkyňa výslovne neuvádza, ktoré ustanovenie Komisia porušila, treba však uznať, že na to, aby si Komisia mohla uplatniť práva uvedené v bode 261 vyššie, je povinná včas sprístupniť stranám informácie, ktoré jej boli poskytnuté v rámci prešetrovania, s výhradou viacerých výnimiek.

263    V tejto súvislosti je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa neskorého zverejnenia informácií o použití dovozných štatistík za posledné obdobie a informácií týkajúcich sa aktualizovaných ukazovateľov ujmy z hľadiska toho, či si Komisia splnila povinnosť včas sprístupniť stranám informácie, ktoré jej boli poskytnuté v rámci prešetrovania.

264    V tejto súvislosti stačí poznamenať, že žalobkyňa 4. januára 2019 získala prístup k ukazovateľom ujmy, ktoré poskytlo združenie Eurofer 21. decembra 2018, a k štatistických údajom za posledné obdobie. Napadnuté nariadenie bolo prijaté 31. januára 2019.

265    Hoci žalobkyňa nemala k dispozícii dlhú dobu, treba mať po prvé na pamäti, že tieto informácie len doplnili ďalšie informácie, ku ktorým sa vyjadrovala počas celého konania, a po druhé že ochranné opatrenia sú núdzové opatrenia, ktorých prijatie nemožno donekonečna odkladať.

266    V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci žalobkyni bolo umožnené včas predložiť svoje pripomienky a že Komisia neporušila svoju povinnosť včas sprístupniť stranám informácie, ktoré jej boli poskytnuté v súvislosti s prešetrovaním.

267    V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že nie je možné konštatovať porušenie práva na obhajobu.

268    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietkach Komisie týkajúcich sa neúčinnosti ôsmeho žalobného dôvodu v dôsledku nevyužitia aktualizovaných ukazovateľov ujmy za prvý a druhý štvrťrok 2018, treba ôsmy žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O trovách

269    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech, nariadi, aby nahradil trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

270    Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je potrebné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Uzina Metalurgica Moldoveneasca OAO je povinná nahradiť trovy konania.

Kanninen

Jaeger

Porchia

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. mája 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.