ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
zo 7. januára 2004 (*)
„Článok 141 ES – Smernica 75/117/EHS – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami – Vylúčenie transsexuálneho partnera z nároku na pozostalostný dôchodok, ktorého priznanie sa obmedzuje na pozostalého manžela – Diskriminácia na základe pohlavia“
Vo veci C‑117/01,
ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) navrhuje, aby Súdny dvor v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi
K. B.
a
National Health Service Pensions Agency,
Secretary of State for Health,
rozhodol v prejudiciálnom konaní o výklade článku 141 ES a smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, s. 19; Mim. vyd. 05/001, s. 179),
SÚDNY DVOR,
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca) a A. Rosas, sudcovia D. A. O. Edward, J.‑P. Puissochet, F. Macken, N. Colneric a S. von Bahr,
generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:
– K. B., v zastúpení: C. Hockney a L. Cox, QC, ako aj T. Eicke, barrister,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: J. E. Collins, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. Paines, QC,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. Yerrell, splnomocnená zástupkyňa,
so zreteľom na správu pre pojednávanie,
po vypočutí ústnych pripomienok K. B., v zastúpení: L. Cox a T. Eicke, vlády Spojeného kráľovstva, v zastúpení: J. E. Collins, za právnej pomoci N. Paines, a Komisie, v zastúpení: J. Sack a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia, na pojednávaní 23. apríla 2002,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. júna 2003,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Uznesením zo 14. decembra 2000, doručeným Súdnemu dvoru 15. marca 2001, položil Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) prejudiciálnu otázku podľa článku 234 ES týkajúcu sa výkladu článku 141 ES a smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, s. 19; Mim. vyd. 05/001, s. 179).
2 Prejudiciálna otázka vyplynula zo sporu medzi K. B., poistenou v rámci dôchodkového systému National Health Service (štátny systém zdravotného poistenia, ďalej len „NHS“), na jednej strane a NHS Pensions Agency (úrad dôchodkového systému NHS) a Secretary of State for Health na druhej strane vo veci zamietnutia priznania vdoveckého dôchodku jej transsexuálnemu partnerovi.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3 Článok 141 ES stanovuje:
„1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
2. Pre účely tohto článku znamená ‚odmena‘ obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere.
…“
4 Článok 1 prvý odsek smernice 75/117 stanovuje:
„Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy, ďalej len ‚zásada rovnakej odmeny‘, znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.“
5 Podľa článku 3 tej istej smernice:
„Členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov, iných právnych predpisov alebo administratívnych opatrení, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.“
Vnútroštátna právna úprava
6 Z článkov 1 a 2 Sex Discrimination Act 1975 (zákon z roku 1975 o diskriminácii na základe pohlavia, ďalej len „zákon z roku 1975“) vyplýva, že diskriminačné zaobchádzanie smerujúce priamo voči osobe s určitým pohlavím spočívajúce v tom, že sa s ňou zaobchádza menej priaznivo ako s osobou, ktorá má alebo by mala mať opačné pohlavie, sa zakazuje. Tieto články takisto zakazujú nepriamu diskrimináciu, ktorú vo svojej podstate vysvetľujú ako uplatňovanie rovnakých podmienok alebo požiadaviek, ktoré neprimeraným a neodôvodneným spôsobom znevýhodňujú osoby s určitým pohlavím.
7 Po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora z 30. apríla 1996, P./S. (C‑13/94, Zb. s. I‑2143), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska prijalo Sex Discrimination (Gender Reassignment) Regulations 1999 (nariadenie z roku 1999 o diskriminácii na základe pohlavia v prípade zmeny pohlavia), prostredníctvom ktorého došlo k zmene a doplneniu zákona z roku 1975 na účely úpravy prípadov priamej diskriminácie na základe zmeny pohlavia zamestnanca.
8 Článok 11 písm. c) Matrimonial Causes Act 1973 (zákon z roku 1973 o manželských veciach) považuje za neplatné každé manželstvo, ktoré nebolo uzavreté medzi osobou mužského pohlavia a osobou ženského pohlavia.
9 Článok 29 ods. 1 a 3 Births and Deaths Registration Act 1953 (zákon z roku 1953 o registrácii narodení a úmrtí) zakazuje akúkoľvek zmenu rodného listu s výnimkou tlačovej chyby alebo vecnej chyby.
10 NHS Pension Scheme Regulations 1995 (nariadenie z roku 1995 o dôchodkovom systéme NHS) vo svojom článku G7 ods. 1 stanovuje, že v prípade, ak poistená osoba ženského pohlavia zomrie za okolností, ktoré upravuje toto nariadenie, a zanechá po sebe vdovca, má tento vdovec v zásade nárok na pozostalostný dôchodok. Pojem „vdovec“ nie je definovaný. V anglickom práve sa však ustálilo, že pod týmto pojmom sa rozumie osoba, ktorá bola ženatá s poistenou osobou.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11 K. B., žalobkyňa vo veci samej, je žena, ktorá pracovala pre NHS približne 20 rokov, a to najmä ako zdravotná sestra, pričom je poistená v rámci NHS Pension Scheme.
12 K. B. žije už niekoľko rokov v citovom vzťahu a v domácnosti spolu s R., osobou narodenou so ženským pohlavím a tak zapísanou v matrike, ktorá sa v dôsledku chirurgickej operácie zmeny pohlavia stala mužom bez toho, aby mohla na účely potvrdenia tejto zmeny zmeniť svoj rodný list. Z tohto dôvodu a v rozpore s ich vôľou nemohli K. B. a R. uzavrieť manželstvo. K. B. vo svojich záznamoch potvrdila a na pojednávaní pripomenula, že ich zväzok bol posvätený „obradom v kostole, ktorý bol potvrdený členom biskupského kolégia Anglicka“ a že si vzájomne vymenili manželské sľuby „rovnakým spôsobom, ako to robievajú tradičné manželské páry“.
13 Vzhľadom na neexistenciu manželstva NHS Pensions Agency upovedomila K. B., že v prípade, ak by zomrela skôr ako R., R. by nemal právo poberať vdovecký dôchodok, pretože tento dôchodok je vyhradený len pozostalému manželovi a žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva Veľkej Británie nepriznáva osobám štatút „manžela“, pokiaľ nebolo právoplatne uzavreté manželstvo.
14 K. B. sa obrátila na Employment Tribunal (Spojené kráľovstvo), pričom uviedla, že vnútroštátne ustanovenia obmedzujúce poskytovanie dávok na vdovcov alebo vdovy po poistených osobách predstavuje diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá je v rozpore s článkom 141 ES a smernicou 75/117. Podľa K. B. si tieto ustanovenia vyžadujú, aby sa pojem „vdovec“ v tomto zmysle vykladal tak, že v sebe zahŕňa tiež pozostalého partnera, ktorý by mohol byť považovaný za vdovca v prípade, ak by jeho príslušnosť k pohlaviu nebola výsledkom chirurgickej operácie zmeny pohlavia.
15 Tak Employment Tribunal rozhodnutím zo 16. marca 1998, ako aj Employment Appeal Tribunal, London (Spojené kráľovstvo), rozsudkom vyhláseným v odvolacom konaní 19. augusta 1999 rozhodli, že predmetný dôchodkový systém nie je diskriminačný.
16 K. B. sa so spornou vecou obrátila na Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division), ktorý rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Predstavuje vylúčenie transsexuálneho partnera (pôvodne osoby ženského pohlavia), poistenkyne poistenej v National Health Service Pension Scheme, v rámci ktorého sa poskytovanie dávok určených pre závislé osoby obmedzuje len na jej vdovca, z nároku na dôchodok diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú zakazuje článok 141 ES a smernica 75/117?“
O prejudiciálnej otázke
Pripomienky predložené Súdnemu dvoru
17 Podľa K. B. bolo rozhodnutie, ktorým sa zamieta nárok na určenie R. ako osoby oprávnenej na poberanie vdoveckého dôchodku, prijaté jedine z dôvodu zmeny pohlavia R. Ak by však R. nezmenil svoje pohlavie a táto skutočnosť by mu nebránila uzavrieť manželstvo, R. ako pozostalá manželka by mal nárok na pozostalostný dôchodok.
18 K. B. tvrdí, že už citovaný rozsudok vo veci P./S., podľa ktorého právo Spoločenstva zakazuje diskrimináciu, ktorá sa zakladá na zmene pohlavia určitej osoby, môže byť uplatnený vo veci samej, keďže vnútroštátny súd považoval K. B. a R. za osoby tvoriace heterosexuálny pár, ktorého jediným charakteristickým znakom je, že pohlavie jedného z partnerov bolo výsledkom chirurgickej operácie. Znevýhodňujúce zaobchádzanie, ktorému sú obaja partneri vystavení, tak vyplýva jedine zo skutočnosti, že R. podstúpil zmenu pohlavia, čo predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú článok 141 ES a smernica 75/117 zakazujú.
19 K. B. subsidiárne tvrdí, že požiadavka uzavretia manželstva predstavuje nepriamu diskrimináciu transsexuálov, keďže na rozdiel od prípadu heterosexuálneho páru, v ktorom ani jeden z partnerov nie je transsexuál, nemôže byť v prípade heterosexuálneho páru, v ktorom jeden z partnerov podstúpil operáciu na účely zmeny pohlavia, kritérium uzavretia manželstva nikdy splnené.
20 Vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že tak mužským, ako aj ženským zamestnancom NHS, ktorí neuzavreli so svojimi partnermi manželstvo, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý toto manželstvo neuzavreli, nemôže byť priznaný nárok na pozostalostný dôchodok upravený NHS Pension Scheme. Nie je podstatné, či dôvod, pre ktorý konkrétny zamestnanec nemôže splniť podmienku manželstva, spočíva v skutočnosti, že má homosexuálneho partnera, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 17. februára 1998, Grant (C‑249/96, Zb. s. I‑621) alebo v skutočnosti, že má transsexuálneho partnera, ako to je vo veci samej, alebo to vyplýva z iného dôvodu.
21 Vláda Spojeného kráľovstva okrem iného tvrdí, že rozsudok z 31. mája 2001, D a Švédsko/Rada (C‑122/99 P a C‑125/99 P, Zb. s. I‑4319), je uplatniteľný vo veci samej, keďže sporné ustanovenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev obsahuje tak, ako je to vo vyššie uvedenej veci, podmienku manželstva a na účel priznania príspevku na domácnosť nevyžaduje len stály vzťah určitého charakteru.
22 Komisia sa domnieva, že určujúcim faktorom vo veci, v ktorej bol vyhlásený už citovaný rozsudok P./S., bola skutočnosť, že znevýhodňujúce zaobchádzanie, ktorého bol P. obeťou, bolo priamo spôsobené zmenou jeho pohlavia, v čom spočíval pôvod tohto znevýhodňujúceho zaobchádzania, pretože ak by P. nezmenil svoje pohlavie, nebol by prepustený.
23 Vo veci samej však kritizované znevýhodňujúce zaobchádzanie má so zmenou pohlavia R. len vzdialený vzťah a týka sa skôr nemožnosti páru uzavrieť manželstvo. Na základe týchto podmienok sa Komisia domnieva, že už citovaný rozsudok P./S. nie je na uvedenú vec uplatniteľný.
24 Komisia zároveň tvrdí, že K. B. sa nemôže odvolávať na právo Spoločenstva poukazovaním na to, že nepriama súvislosť medzi zmenou pohlavia R. a zamietnutím vyplácania pozostalostného dôchodku pre neho je postačujúca na to, aby toto zamietnutie bolo posudzované ako diskriminácia na základe pohlavia. Na jednej strane v už citovanom rozsudku Grant bolo totiž výslovne uznané, že definícia manželstva je otázkou rodinného práva, ktorá spadá do pôsobnosti členských štátov. Na druhej strane Európsky súd pre ľudské práva opakovane rozhodol, že prekážka manželstva, ktorá sa vzťahuje na skutočnosť, že vnútroštátne právo Spojeného kráľovstva nepovoľuje transsexuálovi zmeniť jeho rodný list, nepredstavuje porušenie článkov 8, 12 alebo 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
Posúdenie Súdnym dvorom
25 Dávky priznané na základe dôchodkového systému, ktorý vo svojej podstate závisí od druhu práce, ktorú dotknutá osoba vykonávala, sa viažu na odmenu, ktorú táto osoba poberala, a spadajú pod článok 141 ES (pozri najmä rozsudky zo 17. mája 1990, Barber, C‑262/88, Zb. s. I‑1889, bod 28, a z 12. septembra 2002, Niemi, C‑351/00, Zb. s. I‑7007, bod 40).
26 Súdny dvor tiež uznal, že pozostalostný dôchodok upravený v takom systéme patrí do pôsobnosti článku 141 ES. V tejto súvislosti upresnil, že skutočnosť, že uvedený dôchodok sa vzhľadom na svoj význam nevypláca pracovníkovi, ale pozostalému, nemôže takýto výklad vyvrátiť, pretože takáto dávka predstavuje výhodu vyplývajúcu z účasti manžela pozostalého v uvedenom systéme, takže pozostalému je vyplácaný dôchodok v rámci pracovného vzťahu medzi zamestnávateľom a zosnulým manželom, a teda sa mu vypláca na základe zamestnania zosnulého (pozri rozsudky zo 6. októbra 1993, Ten Oever, C‑109/91, Zb. s. I‑4879, body 12 a 13, ako aj z 9. októbra 2001, Menauer, C‑379/99, Zb. s. I‑7275, bod 18).
27 Taký pozostalostný dôchodok poskytovaný v rámci profesijného systému sociálneho zabezpečenia, aký zaviedol NHS Pension Scheme, predstavuje odmenu v zmysle článku 141 ES a smernice 75/117.
28 Rozhodnutie vyhradiť niektoré výhody manželským párom s výnimkou všetkých tých osôb, ktoré spolu žijú bez toho, aby uzavreli manželstvo, je buď záležitosťou, o ktorej rozhoduje zákonodarca, alebo záležitosťou vnútroštátnych súdov poskytujúcich výklad vnútroštátnych právnych predpisov, a to bez toho, aby jednotlivci mohli poukázať na právom Spoločenstva zakázanú diskrimináciu na základe pohlavia (pozri v súvislosti s právomocou normotvorcu Spoločenstva rozsudok D a Švédsko/Rada, už citovaný, body 37 a 38).
29 Takú požiadavku nemožno v predmetnom prípade považovať za prejav diskriminácie na základe pohlavia, a teda v rozpore s článkom 141 ES a smernicou 75/117, pretože vo vzťahu k priznaniu pozostalostného dôchodku nie je dôležité, či žiadateľom je muž alebo žena.
30 V takej situácii, aká je vo veci samej, však existuje nerovnosť zaobchádzania, ktorá sa bez akéhokoľvek priameho spochybnenia požívania práva chráneného právom Spoločenstva týka jednej z podmienok priznania nároku. Ako už správne uviedol generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, táto nerovnosť zaobchádzania sa netýka priznania vdoveckého dôchodku, ale nevyhnutnej predbežnej podmienky pre jeho priznanie, konkrétne spôsobilosti uzavrieť manželstvo.
31 V Spojenom kráľovstve v porovnaní s heterosexuálnymi pármi, ktoré môžu uzavrieť manželstvo preto, lebo identita jedného alebo druhého partnera nie je výsledkom chirurgickej operácie zmeny pohlavia, a ktorým v prípade potreby vzniká nárok na pozostalostný dôchodok, ktorý predstavuje prvok odmeny jedného z nich, taký pár, aký tvoria K. B. a R., nie je nijakým spôsobom schopný splniť podmienku manželstva tak, ako to na účel priznania pozostalostného dôchodku stanovuje NHS Pension Scheme.
32 Zdroj tejto objektívnej nemožnosti spočíva v prvom rade v skutočnosti, že zákon z roku 1973 o manželských veciach považuje za neplatné každé manželstvo, ktoré nebolo uzavreté medzi osobou mužského pohlavia a osobou ženského pohlavia, v druhom rade, že za pohlavie osoby sa považuje to, ktoré je uvedené v rodnom liste, a napokon, že zákon o registrácii narodení a úmrtí zakazuje akúkoľvek zmenu rodného listu s výnimkou tlačovej chyby alebo vecnej chyby.
33 Je vhodné pripomenúť, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o tom, že nemožnosť transsexuála uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá mala predtým, ako podstúpil operáciu zmeny pohlavia, rovnaké pohlavie, vyplývajúca zo skutočnosti, že tieto osoby sa na účely matriky považujú za osoby s rovnakým pohlavím a zo skutočnosti, že právna úprava Spojeného kráľovstva nedovoľuje právne uznanie jeho novej pohlavnej identity, predstavuje v zmysle článku 12 EDĽP porušenie jeho práva uzavrieť manželstvo (pozri rozsudky ESĽP Christine Goodwin v. Spojené kráľovstvo z 11. júla 2002, Zb. ESĽP 2002-VI, č. 28957/95, § 97 až 104, a I. v. Spojené kráľovstvo z 11. júla 2002, č. 25680/94, § 77 až 84).
34 Také právne predpisy, aké sú predmetom sporu vo veci samej, ktoré v rozpore s EDĽP zabraňujú párom ako K. B. a R. splniť podmienku manželstva, ktorá musí byť splnená, aby jeden z nich mohol mať úžitok z časti odmeny druhého, musia byť v zásade považované za nie v súlade s požiadavkami článku 141 ES.
35 Vzhľadom na to, že členským štátom prináleží stanoviť podmienky na právne uznanie zmeny pohlavia osoby v situácii, v akej sa nachádza R., a ako to výslovne pripustil Európsky súd pre ľudské práva (rozsudok Goodwin/Spojené kráľovstvo, už citovaný, § 103), prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či v prípade, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, sa osoba v postavení K. B. môže odvolať na článok 141 ES, aby bolo uznané jej právo označiť svojho partnera za oprávneného z pozostalostného dôchodku.
36 Z vyššie uvedeného vyplýva, že článku 141 ES odporuje právna úprava, ktorá v rozpore s EDĽP zabraňuje párom ako K. B. a R. splniť podmienku manželstva, ktorá je nevyhnutná na to, aby jeden z nich mohol mať úžitok z časti odmeny druhého. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či v prípade, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, sa osoba v postavení K. B. môže odvolať na článok 141 ES, aby jej bolo uznané právo označiť svojho partnera za oprávneného z pozostalostného dôchodku.
O trovách
37 Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré predložili Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov
SÚDNY DVOR
o otázke, ktorú mu položil Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) uznesením zo 14. decembra 2000, rozhodol takto:
Článku 141 ES v zásade odporuje právna úprava, ktorá v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 zabraňuje párom ako K. B. a R. splniť podmienku manželstva, ktorá je nevyhnutná na to, aby jeden z nich mohol mať úžitok z časti odmeny druhého. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či v prípade, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, sa osoba v postavení K. B. môže odvolať na článok 141 ES, aby jej bolo uznané právo označiť svojho partnera za oprávneného z vdovského dôchodku.
Skouris | Timmermans | Cunha Rodrigues |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. januára 2004.